Piate storočie bolo veľkým medzníkom v dejinách Európy. Rímska ríša sa oficiálne rozpadla v roku 476, keď sa germánsky náčelník Odoakar prehlásil za rímskeho cisára.

V celej Európe dochádza k veľkému sťahovaniu národov a ku krutým vojnám. Teda po páde rímskej ríše nastáva doba temná. Na druhej strane však dochádza i k veľkému rozmachu kresťanstva, ktoré sa šíri do všetkých kútov Európy.

Svätý otec Ján Pavol II. v roku 1980 vyhlásil sv. Cyrila a Metoda, sv. Benedikta z Nursie za patrónov Európy.

Pápež Hadrián II. poctil Slovanom tým, že dovolil, aby slovanský jazyk bol ďalší z liturgických jazykov. Nanešťastie sv. Cyril v roku 869 v Ríme umiera, no pred svojou smrťou vstúpil do kláštora a prijal rehoľné meno Konštantín. Pápež Metoda pred jeho odchodom na Veľkú Moravu vysvätil za biskupa. To sa však nepáčilo nemeckým kňazom, ktorí tak prišli o veľký vplyv na Veľkej Morave. Nemeckí kňazi začali Metodovi riadne strpčovať život. Metod zomrel v roku 885.
Význam oboch bratov spočíval v tom, že rozšírili kultúru a kresťanstvo na Čechy, Poľsko, časť Maďarska a susedné územia.

Okrem týchto svätcov existujú i ďalší, ktorí sa zapríčinili o to, že Európa je už dobre tisícročie kresťanská. Vďaka týmto tuhým koreňom Európa sa dá nazývať ešte kresťanskou.

Bolo to i spoločenstvo štátov, ktoré spájali Európu na kresťanských základov. O štyri štyri storočia neskôr to bol Karol Veľký, ktorý v roku 800 v Ríme korunovaný za cisára ríše, ktorá vznikla na základoch zaniknutej starovekej ríše.

Ďalšie storočia to bolo súštatie na čele s Nemeckom, ktoré sa volalo Svätá ríša rímska národa nemeckého / od 10 st. až do roku 1804/. Tieto štátne zoskupenia vydržali až do roku 1918, napriek tomu, že boli často krát porušované ľudské práva najmä národnostné práva.

Počas stredoveku bolo bádať i prvé pokusy o vytvorenie spojenia Európskych štátov, kde mali mať národy spravodlivé postavenie. V 15. Storočí bol to práve český kráľ Jiři z Podebrad, ktorý chcel v Európe založiť spoločenstvo európskych krajín, vybudované na základoch mieru, ale nestretol s pochopením u iných panovníkov.

V 19. Storočí bol to korunný princ Štefan / syn cisára Františka Jozefa I. /, ktorý navrhoval premeniť štáty v habsburskej monarchii na federáciu štátov. Lebo mnoho krajín pod Habsburgovcami boli utláčaní národnostne. Nanešťastie princ Štefan zomrel za mysterióznych okolnosti v roku 1898. Samozrejme, že táto monarchia, na čele s Rakúskom sa rozpadla 20 rokov po jeho smrti /1918 /

Buduje sa Európska únia!

Nemecko to po druhej svetovej vojne ľahké nemalo, bolo rozdelené medzi víťazné mocnosti. ZSSR si žiadalo Východné Nemecko a USA zbytok. Aj sám Konárd Adenauer / nemecký spolkový kancelár / bol proti znovuzjednoteniu Nemecka. Adenauer totiž neveril zjednotenému Nemecku.
Práve vďaka francúzskemu ministerskému predsedovi vlády Róbertovi Schumanovi, Nemecko začali v Európe vnímať v lepšom svetle. Róbert Schuman a Konrád Adenauer začali priateľské rokovania medzi tymýto dvoma veľkými štátmi.

Róbert Schuman zdôrozňoval: Nutnosť vytvorenia európskych inštitúcií, v ktorých by mal byť európsky duch vyvíjajúci sa z tradícií a európskej identity, zproeurópskych názorov a postojov. Schuman ďalej zdôrazňoval: „Ak zvíťazí myšlienka európskej integrácie, veľmi rýchlo stratí svoj politický vplyv nacionalizmus a kultúrna izolovanosť.

9. mája roku 1950 bola vyhlásená Dekláracia / neskôr nazývaná aj Schumanova deklarácia /, ktorá riešila francúzsko – nemecké vzťahy. Založilo sa tu spoločenstvo uhlia a ocele, ktoré položilo základy európskeho usporiadania. Vznikla tu Montánna únia, ktorá vyústila do vzniku Európskej federácie. Všade v Európe bol Schuman uznávaný, ale doma ho vysmiali. Preto sa v roku 1952 vzdal i postu ministra zahraničných vecí.

V polovici 50 rokov bola zvolená vo Francúzsku nová vláda, ktorá si Schumana vážila. Tá podporovala jeho integračné snahy o zjednotení Európy.

V roku 1957 boli podpísané tzv. Rímske zmluvy, ktoré založili Európske hospodárske spoločenstvo a Európske spoločenstvo pre atómovú energiu. Za predsedu tohto spoločenstva bol jednomyseľne zvolený Róbert Schuman v rokoch 1958 – 1960. Schumana začali nazývať Otec Európy.

Róbert Schuman zdôrazňoval i pred sv. Otcom Jánom XXIII, že jednotná Európa musí byť budovaná na kresťanských základoch.

Róbert Schuman„ Otec Európy“ zomrel 4.septembra v roku 1963. Získal rešpekt v celej Európe i na svete svojím bezúhonným kresťanským životom, podobne ako jeho politický predchodca sv. Ľudovít IX – francúzsky kráľ.

Okrem Róberta Schumana majú zásluhu na položení kresťanských základov EU aj Jean Monet – predseda OSN, Konrád Adenauer – nemecký spolkový kancelár, Alcide de Gaspery – taliansky predseda vlády a ďalší.

Ktorým smerom sa bude dnešná EU uberať?
Dnešné usporiadanie EÚ nie je pre kresťanstvo práve najpriaznivejšie. Vo veľa krajín EÚ sú snahy o oddelenie cirkvi od štátu. Napríklad v takom Francúzsku sú zakázané nosiť krížiky na zlatých retiazkach.

V Španielsku / dosiaľ katolickom / prešiel zákon o uzatváraní manželstiev homoseuálov.

Napriek mnohým protikresťansky orientovaným javom nie je možné kresťanstvo odstaviť na vedľajšiu koľaj, má predsa vyše tisícročné korenie, je ako veľký košatý strom s hlbokými koreňmi, ktorého základy nie je tak ľahko zničiť.

Oto Habsburgský narodený v roku 1912 v rozhovore s Michaelom Raggom z Kirche in Not v roku 2007 sa vyjadril o postavení kresťanstva v Európe. Otec Ota bol blahoslavený Karol I., posledný rakúsky cisár. V rokoch 1979 – 1999 bol členom Európskeho parlamentu a má čestný titul Prezident Paneurópskej únie.
Pri rozhovore s novinárom z Kirche in Not Oto uviedol základnú myšlienku: „Mnohé hovorí za nové pokresťančovanie Európy.“

Oto ďalej uviedol, že Francúzsko je akousi „rosničkou“ v politických udalostiach, podľa ktorého môžeme predpokladať včas blízky vývoj politických smerov. Podľa neho tu bádať náznaky návratu ku kresťanstvu.

http://gabrielazavacka.blog.pravda.sk/author/gabrielazavacka/