Pred touto správou sa mi žiada citovať slová Jána Pavla II.:
„Právom si možno myslieť, že Matka bola pravdepodobne prvým človekom, s ktorým sa vzkriesený Ježiš stretol. Práve skutočnosť, že Mária nebola pri hrobe so ženami, ktorým evanjeliá pripisujú prvé stretnutie so Vzkrieseným, je poukazom na to, že Ježiš sa možno stretol so svojou Matkou už predtým. Úzke spojenie Ježiša s jeho Matkou v priebehu utrpenia nám dáva predpokladať aj úzke spojenie v tajomstve vzkriesenia." (Ján Pavol II., Veľká noc 1999, Rím) -zg-

Guercino: Vzkriesený Kristus sa zjavuje Panne Márii

Obraz Giovanniho Francesca Barbieriho - Guercina

Rím, 21.5.2012 (Zenit - Britta Dörre) 015 – Obraz uchovávaný v talianskom meste Cento (Ferrara) v obrazárni Pinacoteca Civica od umelca Giovanniho Francesca Barbieriho - nazývaného Guercino -

„Vzkriesený Kristus sa zjavuje Panne Márii“ urobil dojem už aj na Johanna Wolfganga von Goetheho počas jeho cesty po Taliansku. V r. 1786 večer 17. októbra si do denníka poznamenal: „Veľmi milý mi bol obraz, ktorý predstavuje vzkrieseného Krista, ktorý sa zjavuje svojej Matke.“

Ako možno zistiť z archívnych dokumentov, Guercino ho zrejme namaľoval v r. 1628 pre Oratórium der Confraternità del Santissimo Nome di Dio v Cente. Platba za olejomaľbu na plátne s rozmermi 260 x 179,5 cm sa realizovala 24. apríla 1630.

Na stvárnení obrazu možno už spoznať niektoré rysy neskoršieho štýlu Guercina. Jasne rozčlenená priestorová štruktúra, idealizovanie znázornenie tela, veľkorysé drapérie, či zdôraznenie kontúr – to všetko zodpovedá klasickému ideálu, typickému pre neskoré roky majstra. Mocný kolorit, naproti tomu, je ešte v znamení ranej tvorivej fázy Guercina a čo sa týka skladby farieb je zrovnateľný s Guidom Renim.

Zvlášť výrazná na tomto stvárnení je jasná kompozícia, ktorá pozornosť pozorovateľa okamžite upriami na obe monumentálne postavy vzkrieseného Krista a Panny Márie. Od tmavého a mimoriadne prostého pozadia sa jasne odráža ožiarená horná časť Kristovho tela, ktorý je znázornený s pevnými kontúrami a idealizovane.

Pred ním kľačiaca Panna je farebne tmavšie ladená, iba tvár a horčicovo žlté velum sú zdôraznené žiarou svetla. Ruka spočívajúca na Kristovom tele vykazuje zreteľne tmavšie prevtelenie ako Kristove boky. Stretáva sa tu pozemská sféra s nebeskou sférou.

Prostredníctvom smerovania svetla Guercino zintenzívňuje aj očný kontakt Krista a Márie. V pohľade Márie upretom na jej Syna spočíva „neopísateľná vrúcnosť“, aby sme to vyjadrili slovami Goetheho. Intenzita očného kontaktu urobila na Goetheho hlboký dojem a on píše:
„Ticho-smutný pohľad, ktorým On na ňu hľadí, je jedinečný, akoby sa pred jeho šľachetnou dušou vznášala spomienka na jeho i jej utrpenie nie ihneď zhojené vzkriesením.“ –zg-