Antónia - Anjeli.
Keď na krajinu padne noc, zlietajú sa sem anjeli,
chcú nás ochrániť svojimi krídlami
Niekedy chcem sa túlať,
niekedy chcem ísť strašne ďaleko.
Svet tíško dohára, do tmy sa ponára.
Nepočuť šuchot slov, nastal čas anjelov.
Tak len sa pýtaj, z očí mu čítaj. Budú nad nami stáť, my sa môžme rozprávať. Niekedy chcem sa túlať, niekedy chcem ísť strašne ďaleko, kde ľudia nie sú tieňom, niekam kde nelámu krídla anjelom. Naša pýcha sa týči do výšky, ostré sú zrkadlá v ktorých vidíme len seba Ráno na zemi zostanú len pierka a kvapky krvi Niekedy chcem sa túlať, niekedy chcem ísť strašne ďaleko A ľudia v klietkach zrkadiel, už striehnu na ďalší cieľ Nezačujú svoj krik, keď stisnú kohútik. Niekedy chcem sa túlať, niekedy chcem ísť strašne ďaleko, kde ľudia nie sú tieňom, niekam kde nelámu krídla anjelom. (2x) Poď budeme sa túlať, pôjdeme niekam strašne ďaleko, kde ľudia nie sú tieňom, niekam kde nelámu krídla anjelom. (2x)