Videli ste čo urobili Benedictovi XV? Pozrite si toto? a potom prišiel Bergolio....:)

www.varovani.org/avi/1.mp4

superiel,
ano, očierniť niekoho je nemiestne, škoda, že si to ľudia uvedomuju iba vtedy ako im vyhovuje, keď ide o pani Mary C. ak ide o pápeža Františka, tak to už tak nevadí, na neho sa hrnie špina len taká radosť. Ale to je také farizejské ako celé posolstvá, teda vidno aké ovocie to prináša, farizejské.
odkazy som zadala, kde je všetko ( dokonca na celú internetovú stránku, ktorá sa ňou zaoberá) a tak som nepochopila otázke :
"Je někde oficiální rozhovor s tou paní, kde by potvrdila nebo popřela, že je MBM?"

katechézy.

kufa

ivik310 14.2.2014 17:00:21
Len pani Maria Carrbery alias MBM povedala? Nejaká neznáma pani, čo sa ukrýva a hlása veci proti evanjeliu? Tak to musí byť fakt hodnoverné.
........................................................
Je někde oficiální rozhovor s tou paní, kde by potvrdila nebo popřela, že je MBM? Tyto doměnky na základě spekulací jsou nemístné. Očernit někoho je snadné, známe to z bulváru.

www.frantiskani.sk/spravy/index.php:brat-gabriel&catid=60:pater-gabriel-ofm&Itemid=89

POSLUŠNOSŤ „STARCOVI“

Bola to napríklad poslušnosť určitej osobe, ktorá sa uplatňovala najmä medzi egyptskými mníchmi v prvých storočiach kresťanstva. Čo to znamená? Žiak, novic, si zvolil medzi mníchmi „starca“ – skúseného duchovného vodcu – a toho počúval na slovo. Žiak bol presvedčený, že bol to Boh, kto mu dal tohto starca za duchovného „otca“. Takáto úplná podriadenosť sa prirodzene mohla uplatňovať iba tam, kde neboli pochybnosti o tom, že ide o „starca“ nielen skúseného, ale tiež o naplneného Duchom Svätým.

POSLUŠNOSŤ PÍSMU SVÄTÉMU

Svätý Bazil, ktorý sa bol pozrieť medzi mníchov žijúcich takto na púšti, videl, že je medzi nimi veľa skutočne svätých mužov; no všimol si tiež, že niektorí sa na svätých iba hrajú, a že poslúchať takýchto „starcov“ je nebezpečné pre dušu tých, ktorí sa im zverili. Preto si želal, aby sa jeho mnísi (rehoľu ktorých založil) viacej pridržiavali Písma svätého. Tu sme si istí, že hovorí Boh. A čo sa týka predstaveného kláštora, ten má moc len natoľko, nakoľko sú jeho výroky a príkazy v zhode s Písmom.

Tento typ poslušnosti sa neskôr prejavil hlavne na Západe u protestantov. Je známy výrok Martina Luthera „sola scriptura“ – len Písmo. Vo východnej Cirkvi tam božským písmom nazývali nielen Bibliu, ale tiež liturgiu, knihy Otcov a celé cirkevné podanie.

POSLUŠNOSŤ CIRKEVNEJ AUTORITE

No i výlučná poslušnosť Písmu má svoje úskalia, pretože Písmo sväté, resp. jeho chápanie môže podliehať individuálnej interpretácii, ktorá nie vždy je zhodná s úmyslom Ducha Svätého, hlavného inšpirátora Písma. Toto si uvedomil už svätý Bazil. Preto na otázku „Kto správne interpretuje Písmo?“ odpovedal: Ten, kto má toho Ducha, ktorý Písmo inšpiroval. Ku koncu života sa svätý Bazil čím ďalej tým viac presvedčoval, že Duch Svätý je daný Cirkvi. Preto autorita Cirkvi (biskupi) správne vykladajú Písmo. My veríme, že Učiteľský úrad Cirkvi je ten, ktorému bola od Boha daná neomylnosť v interpretácii otázok viery a mravov.

POSLUŠNOSŤ VLASTNÉMU SVEDOMIU

Keď pozorujeme dejiny poslušnosti tak vidíme, že existovala i poslušnosť vlastnému svedomiu. Vo východnej Cirkvi boli tzv. „jurodiví“, t.j. blázni pre Krista. Akýsi novodobí anarchisti. Vzpierali sa autorite, písaným zákonom i normám, spoločenským zvyklostiam a pod. Chovali sa ako „blázni“. Ak však boli ozaj svätcami (čo mnohí z nich boli!), aj ich odpor bol iba zdanlivý. Snažili sa svetu, ktorý v ich dobe v náboženskej oblasti upadol do formalizmu ukázať, že mravnosť je v srdci človeka. Svojím silno kričiacim prorockým gestom, ktorý vzal na seba masku bláznovstva, chceli ukázať, že Boh hovorí i v našom svedomí a že musíme poslúchať i jeho vnútorný hlas.

Svätý František Assiský bol tiež takým „bláznom“ pre Krista. Aj jeho počínanie presahovalo chápanie oficiálnej hierarchie Cirkvi. Na ňom je však pekne vidieť, ako poslušnosť hlasu vlastného svedomia vedel zladiť s hlasom Ducha Svätého hovoriaceho i skrze „skostnatenú“ autoritu Cirkvi.

A tak na záver, ak si kladieme otázku „Aká je pravá poslušnosť?“, môžeme odpovedať takto: Pravá katolícka poslušnosť sa snaží o to, aby dokázala uviesť do súladu všetky Božie „hlasy“: svedomie, Písmo, autoritu Cirkvi, duchovného Otca. Vo všetkých sa totiž prejavuje hlas jediného Boha, ktorý si sám neodporuje. Našou úlohou je usilovať sa o harmóniu týchto hlasov. Počuť Boha všade, kde hovorí, to je pravá a úplná poslušnosť.

Uvedieme si príklady toho, ako o poslušnosti zmýšľali niektorí svätci. Najskôr uvediem príklad z prostredia Spoločnosti Ježišovej (jezuitov) a potom z františkánskeho prostredia. V histórii zájdem až k počiatkom týchto dvoch rádov.

Svätý Ignác sa na začiatku roku 1548 rozhodoval, koho zo svojho domu v Ríme pošle do Messiny na Sicílii. Kandidátmi boli kňazi, rehoľní bratia bez kňazského svätenia a klerici (študenti teológie). Každému položil štyri jasné otázky: (1) Či je ochotný ísť alebo neísť na Sicíliu a ujať sa funkcie, ktorú mu pridelí predstavený, ako funkciu najmilšiu? (2) Ak doposiaľ neštudoval, či je ochotný prijať akékoľvek zamestnanie? Ak študoval, či je ochotný vyučovať akýkoľvek odbor? (3) Ak je zatiaľ bohoslovec, či je ochotný študovať čokoľvek? (4) Uspokojí sa len s tým, že navonok vykoná, čo sa mu prikazuje, alebo je ochotný mienku, ku ktorej sa kloní predstavený, za lepšiu a či chce podriadiť svoj vlastný úsudok a svoju vlastnú vôľu svätej poslušnosti?

Päť dní mali bratia na to, aby v modlitbe premeditovali a premysleli položené im otázky, a potom mali písomne odpovedať. Bol medzi nimi i sv. Peter Kanízius. Mal 26 rokov. Jeho odpoveď bola takáto: „V duchu som si predložil otázky, ktoré mi dal môj ctený Otec a predstavený v Kristovi, magister Ignác, a tu je moje zmýšľanie: Pokiaľ ide o prvý bod, s pomocou Božou sa cítim byť naklonený i k jednej i k druhej strane rovnako, či ma pošlú na Sicíliu alebo do Indie, alebo kamkoľvek inam. Ak ma chcú skutočne poslať na Sicíliu, jasne prehlasujem, že mi bude milé zachovávať akúkoľvek funkciu alebo zamestnanie, ktoré mi bude určené, trebárs i kuchára, záhradníka, vrátnika, študovať alebo robiť profesora v odbore, ktorý som sám študoval. Okrem toho sľubujem, že sa nebudem odo dneška, 5. februára, vôbec starať o budúcnosť, o bývanie, o to, kam ma pošlú, alebo čokoľvek iného, čo sa mňa osobne týka, ale jedenkrát pre vždy ponechám túto starosť na cteného Otca a predstaveného v Kristovi. Jemu sa taktiež podriaďujem v tom, čo sa týka mojich schopností, mojej vôle, môjho duševného i telesného dobra. Všetko mu to pokorne ponúkam a ponechávam s dôverou v Ježiša Krista, nášho Pána. R. 1548. Písané vlastnoručne, Peter Kanízius.“

Toto je vzorová poslušnosť. Nádherne tu vyniká úplná dôvera, že Boh hovorí a jedná skrze „predstaveného v Kristovi“.

Teraz sa pozrime na myslenie svätca, ktorý žil o tristo rokov skôr. Svätý František vo svojom treťom napomenutí, ktoré sa venuje „dokonalej poslušnosti“, hovorí takto: „Pán v evanjeliu vraví: 'Kto sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom'(Lk 14, 33). 'Kto by si chcel svoj život zachrániť, stratí ho'(Mt 16, 25). Všetko, čo má, opúšťa a stráca svoj život ten človek, ktorý seba samého celkom vydá na poslušnosť do rúk predstaveného. A to je pravá poslušnosť, ak vie, že čokoľvek robí alebo hovorí, že to nie je proti vôli predstaveného, len keď to, čo robí, je taktiež dobré. A ak niekedy podriadený vidí niečo, čo by pre jeho dušu bolo lepšie a užitočnejšie než to, čo mu prikazuje predstavený, nech to, čo poznal, prinesie Pánovi dobrovoľne ako obetu a nech sa snaží starostlivo vykonať to, čo si praje predstavený; lebo to je pravá poslušnosť plná lásky, ktorá sa páči Bohu a blížnemu slúži na spásu.

Keď by však predstavený prikázal podriadenému niečo, čo je proti jeho svedomiu, nech od neho neodíde, i keď ho nemôže poslúchnuť. A i keď by si naňho preto (predstavený) zasadol, nech ho kvôli Bohu tým viac miluje. Lebo kto skôr znesie prenasledovanie, než by odišiel od svojich bratov, ten zostáva v pravej a dokonalej poslušnosti, pretože 'kladie svoj život za svojich priateľov'(Jn 15, 13).

Je totiž mnoho rehoľníkov, ktorí pod zámienkou, že majú lepší názor než je to, čo im predstavený prikazuje, 'obzerajú sa späť'(Lk 9, 62) a vracajú sa k tomu, čo vlastnou vôľou odvrhli (Prís 26, 11). Tí sú ako vrahovia, pretože svojím zlým príkladom zahubia mnoho duší.“ Toľko svätý František Assiský o dokonalej poslušnosti.

Z práve povedaného vidíme, ako sa názory na poslušnosť v uvedených dvoch prípadoch zhodujú, hoci ich delí od seba tristo rokov. A mohli sme si navyše všimnúť, že ono františkánske myslenie, ktoré patrí ešte do stredoveku, by obstálo aj v postmodernej dobe, v otázke, ktorá je veľmi citlivá, keď ide o poslušnosť: Či musíme poslúchať predstaveného vždy; či by sme slepou poslušnosťou neposlúchali skôr diabla, než Boha? František hovorí jasne, že sú prípady, kedy podriadený nie je povinný poslúchnuť – a to vtedy, ak by predstavený prikazoval niečo, čo je „proti jeho svedomiu“.

Dokonalá poslušnosť nie je ľahká; aj to vyplýva z povedaného. Svätci však svojou poslušnosťou sledovali jediný cieľ: aby sa ňou pripodobnili Ježišovi Kristovi, ktorý bol Otcovi „poslušný až na smrť“, a aby ňou premohli v sebe hlavný koreň každého hriechu – svojvoľnosť, ktorá človeka od prvého hriechu v raji až doteraz odvracia od Boha.

Ako ide dohromady poslušnosť a sloboda človeka? Môže sa rozumom a slobodou obdarovaný jedinec podriaďovať niekomu druhému; nie je to proti jeho ľudskej dôstojnosti? Odpoveď na otázku poslušnosti je potrebné hľadať jednak v štruktúre človeka, ale tiež v realite skutočnosti, ktorá vznikla hriechom.

Cirkevní Otcovia sa často pýtajú, v čom sa človek podobá Bohu, v čom je „Božím obrazom“ (Gn 1, 26). Tzv. alexandrijská škola vyzdvihuje ako božskú vlastnosť rozumovú schopnosť človeka. Antiochijská škola kladie skôr dôraz na to, že človek je pánom sveta. Vzpriamenou postavou sa líši od ostatných živočíchov. Má rozum a slobodnú vôľu; Boh ho postavil do stredu raja, aby dával všetkým ostatným mená. To v duchu semitskej mentality znamená mať nad všetkým moc. Človek teda nie je stvorený k tomu, aby poslúchal, ale skôr k tomu, aby vládol.

To že človek je rozumné a slobodné stvorenie, a že v slobode sa najlepšie rozvíja, to potvrdzuje i psychologické pozorovanie. Dieťa sa vyvíja tam, kde môže byť samostatne činné. Sloboda je nutná k tomu, aby človek jednal mravne a ľudsky dôstojne. Sme schopní poznať pravdu, ktorá je nezávislá na svete, na ľuďoch - pravdu, ktorá je absolútna. Pravda nás má potom viesť, ňou sa máme nechať riadiť. Ľudská duša je teda niečo tak veľké, že sa môže podriaďovať iba Bohu, ktorý je pravda. „Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť“ (Mt 4, 10).

Človek by teda nemal poslúchať nikoho iného, iba Boha. Človeku však toto bolo málo; zachcelo sa mu viac. Chcel byť ako Boh, absolútne nezávislý. V prvom hriechu teda človek odoprel jedinú poslušnosť, ktorá bola dôstojná – podriadenosť Bohu. Ako trest nasledovala strata úplnej slobody; boli sme vydaní do „otroctva hriechu“. Otrok potom musí poslúchať i tam, kde sa to s jeho ľudskou dôstojnosťou nezrovnáva. Hriech urobil človeka otrokom jeho vlastných vášní, zmyslových hnutí. Jedni ľudia zotročujú druhých. I v spoločnosti, kde vládne tzv. demokratická sloboda a voľnosť, verejná mienka nás odvádza od čistej pravdy. Všetky ľudské zriadenia nás nejako nútia konať to, s čím nesúhlasíme.

Sloboda je však (ako bolo vyššie povedané) nutný základ mravnosti. Ak nás chcel Boh vykúpiť z hriechu, musel nám predovšetkým vrátiť „slobodu Božích detí“ (porov. Rim 8, 21). Dielo spásy teda začína pomalým navracaním slobody. Boh vedie človeka k neposlušnosti voči svetu (tomu svetu, ktorý nás odvracia od Boha, od pravdy); k neposlušnosti voči tomu, čo je nižšie než Boh a jeho svätá vôľa.

Prvý, s kým Boh začal procedúru návratu k slobode Božích detí, bol vyvolený národ - „prototyp“ každej ľudskej duše. Ten, počnúc Abrahámom, bol postupne, cez mnohé ťažkosti, vovádzaný do „zasľúbenej zeme“, kde ako slobodný národ mal mať nad sebou iba Božie slovo obsiahnuté v Zákone. Aj keď si židia zvolili kráľa, predsa len Boh ich skrze prorokov spravoval podľa svojich úmyslov. V celých dejinách Starého zákona sa Boh nezriekol svojho absolútneho práva nad svojím ľudom. A toto svoje právo uplatňoval skrze ľudí – prorokov, tlmočníkov písaného Zákona. Tí hovorili v mene Boha; a učili ľud poslúchať Boha nielen v slove Písma, ale i v udalostiach života. Tak Boh viedol starozákonný ľud poslušnosťou k slobode.

Vrchol tohto diela oslobodenia však nastal až v osobe Ježiša Krista, Bohočloveka. V ňom sme si úplne istí, že skrze jeho ľudské ústa hovorí sám Boh. Z tohto hľadiska je teda jasné, že pravá kresťanská poslušnosť nielenže nie je proti slobode, ale naopak nás oslobodzuje. Učí nás znovu počúvať hlas samotného Boha. V Novom zákone tento hlas Boží zaznel ľudským hlasom v osobe Ježiša Krista a naďalej sa rozlieha do celého sveta skrze tých, ktorí akýmkoľvek spôsobom hovoria v jeho mene. On sám dal príklad poslušnosti svojmu Otcovi až na smrť, až na smrť na kríži; kvôli čomu mu dal Boh moc, aby pred ním „pokľaklo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí“ (porov. Flp 2, 10).

Poslušnost je jistou cestou ke svatosti a spáse, pokud ten, jemuž jsme poslušností vázáni, sám projevuje poslušnost vůči Bohu a jeho pokynům. Nadřízený může v určité věci vyslovit názor, radu či doporučení anebo příkaz. Třebaže vše bychom měli uvážit, názor, rada či doporučení nás nezavazují poslušností - pokud jsou ale rozumné a nadřízený je zkušený člověk, není-li zde jiná okolnost, měli bychom se jím řídit. Neproviníme se však vůči poslušnosti, pokud budeme jednat jinak.
V případě příkazu buchom poslechnou měli.
Problém nastává, pokud vidíme, že příkaz je nerozumný, nadřízený v něm překračuje své kompetence nebo nesleduje Boží cesty. To se pak hledají cesty, jak se neprovinit neposlušností, ale přitom udržet správný kurz. Např. v jednom kostele, aby nemuseli podávat Svaté přijímání "na ruku", podávají stále pod oběma způsobami - omočenou hostii na ruku dát nemůžete.... ;-)

V jisté chvíli,kdy jsem byla vtažena do rozjímání o věčnosti s jejími tajemstvími,se má duše začala bát a po další chvilce uvažování mě začaly trápit různé pochybnosti.V tom Ježíš řekl:Mé dítě,neboj se domova svého Otce.Prázdnou zvědavost přenechej moudrým tohoto světa,já chci,abys neustále byla malým dítětem.Na všechno se s prostotou ptej zpovědníka a já ti jeho ústy odpovím.

úryvek z knihy Deníček,Faustyna Kowalská

Poslušnost.Přišel jsem plnit vůli svého Otce.Poslouchal jsem rodiče,poslouchal jsem katy,poslouchám kněze.Ó Ježíši,chápu ducha poslušnosti i to, v čem spočívá,nezahrnuje jenom zevní vykonání,ale dotýká se rozumu,vůle i úsudku.Když posloucháme představené,posloucháme Boha;nezáleží na tom,zda mi jako Boží zástupce bude rozkazovat anděl nebo člověk,vždy musím být poslušná.

úryvek z knihy Deníček,Faustyna Kowalská

"...Ďakujem všetkým za akékoľvek otázky."
"...Tu máme ďalší dôvod, ktorý je veľmi veľmi jasný : Ježiš povedal (Márii Božieho Milosrdenstva-MBM), že pápež nie je pravý.
Ježiš by niečo takéto NIKDY nepovedal nejakej osobe..."

Moje otázka je, zda byl tedy sv.František nepravý prorok (snažící se strhnou na sebe pozornost, podléhající halucinacím či pod vlivem ďábla) když předpověděl, že bude papež zvolený nesprávnou volbou, který bude podávat nesprávné a falešné učení?

terciariserafinsti.webnode.cz/…/prorocka-slova-…

Páter Ellias Vella hovorí o posolstvách Márie Božieho Milosrdenstva. Páter Elias Vella Je oficiálnym exorcistom na na ercidiecéze na Malte.
Pre niekoho, kto by povedal, že je Mária Božieho Milosrdenstva, sa zjavuje tento Génius a hovorí jej, že pápež je nepravý....
Ako môžeme zistiť či je táto osoba skutočná alebo nie je? Vzhľadom na počet osôb, ktoré chodia každý deň na svätú omšu a veria týmto posolstvám? Čo myslíte?
Ďakujem za opýtanie, pretože takýmto spôsobom môžem odpovedať na niekoľko pochybností, ktoré boli na nich vznesené, nezvime ich „súkromné zjavenia“
Dnes je mnoho ľudí, ktorí tvrdia, že sa im zjavuje Pán Ježiš, Pannna Mária,
A mnoho krát začneme dôverovať autenticite ( dôveryhodnosti) týchto zjavení
Vízie môžu byť klamné zo strany osoby ktorú ani nikto nepozná a pritom chce aby sa celá pozornosť preniesla na ňu.
Chce, aby všetci o nej hovorili. Takže podvod prichádza od osoby.
Príčina môže byť psychického pôvodu, kedy myseľ spôsobuje videnia a uši počutie,
ktoré v skutočnosti nie je reálne, ale vy ste presvedčení, že reálne je.
Prirodzene psychiatri toto volajú halucinácie alebo ilúzie.
Napriek tomu je tak veľa ľudí, ktorí sú presvedčení o videniach a počutiach bez nejakého podvodu od osoby.
V skutočnosti sú sami oklamaní, pretože to, čo vidia alebo počujú nie je skutočné, ale psychického pôvodu
Tretí prípad sa týka diabla, ktorý využíva niekoho fantáziu a predstavivosť a občas tiež použije videnia.
V skutočnosti je to podvod. Pretože týmto spôsobom im bude dávať posolstvá v mene Ježiša a Márie, ale posolstvá budú v skutočnosti proti tomu, čo skutočne chce Ježiš a Mária.
Tak bude zlý robiť svoju prácu
Potom tu máme dôveryhodné zjavenia, akými sú napríklad Lurdy alebo Fatima. Tieto sú dôveryhodné, pretože do veľmi dlhom preskúmaní ...
...ktoré sú aj zo strany cirkvi deklarované ako pravé a toto je tá skutočná Božia ruka za nimi.
Cirkev musí zjavenia určitý čas skúmať, kým príde k záveru
Cirkev je veľmi obozretná a opatrná a nebude sa rýchlo ponáhľať aby vám odpovedala na niečo, čo je záväzné.
Naopak, falošné vyhlási rýchlejšie, než sa budú zdať (medzi ľuďmi) za autentické, pretože nechce dopustiť ani zmienku dôvery o klame.
Teraz ako zistiť v prípade súkromného zjavenia, že daná osoba je dôveryhodná alebo nie je?
Môžete si to všimnúť z viacerých faktorov. Prvým je poslušnosť.
Ak nachádza neposlušnosť voči cirkevnej autorite začnete pochybovať či je dôveryhodné alebo nie je.
Pravdepodobne nie sú dôveryhodné. Nedávno som mal prípad na Sicílii, kde sme mali nejaké súkromné zjavenie a ja som sa podieľal na určení pravosti.
A skúšanie, ktorým tieto osoby prechádzajú je o poslušnosti.
Ak nie si poslušný cirkvi, to znamená, že tam nie je dôveryhodnosť. Tento prípad zo Sicílie bol označený ako nedôveryhodný.
Pretože tí, ktorí tvrdili, že prijímajú vízie, čoskoro ako im dali cirkevné autority určité pokyny a príkazy, nepočúvali ich.
To je jasný dôvod nedôveryhodnosti.
Raz som kontroloval či všetky posolstvá súhlasia duchovne a evanjelicky s Bibliu.
Tu máme ďalší dôvod, ktorý je veľmi veľmi jasný : Ježiš povedal (Márii Božieho Milosrdenstva-MBM), že pápež nie je pravý.
Ježiš by niečo takéto NIKDY nepovedal nejakej osobe.
Akonáhle vidíme, že vízie hovoria niečo proti biskupovi, kňazovi, pápežovi,...
Tu môžem okamžite v tomto prípade povedať, že ide o PODVOD (MBM- Mária Božieho Milosrdenstva) a zjavenia nie sú pravé.
Ak mi poviete, že Ježiš ( v týchto zjaveniach) povedal tejto osobe aby sa veľa modlila za pápeža, lebo potrebuje modlitby, také zjavenie môže byť pravdivé.
Ak zjavenia hovoria, modlite sa za obrátenie kňazov a biskupa naplnením Ducha Svätého, potom to tiež môžu byť pravé zjavenia.
Ale ak posolstvá hlásajú proti pápežovi, biskupom a kňazom, potom môžem so 100% istotou povedať, že nie sú pravé.
Tam je zapojený podvod, možno zo strany diabla, ktorý použije tieto veci, alebo vizionárka (Maria Božieho Milosrdenstva z Írska) sama klamala.
Bola oklamaná buď v jednej veci alebo iných. Môžeme vidieť, že tu musíme byť opatrní. Niekto nemôže ísť proti pravidlám alebo príkazom.
Toto je jedna z vecí, ktorá nám jednoducho hovorí, že nie je pochýb o tom, aby sme im nedôverovali, ale vo všeobecnosti môžeme povedať, že nieto vízie Márie Božieho Milosrdenstva sú falošnými víziami.
Takže táto osoba tvrdí, že je Mária Milosrdenstva (Božieho), už len jej samotné meno, ktoré si dala je podvod, pretože nikto nemôže byť Božský , teda okrem Boha. Dokonca samotná Panna Mária nie je Božia.
Ak povieme Boží, iba Boh je Boží. Ako môže človek o sebe tvrdiť ja som Mária Božieho...? Dokonca ani Panna Mária nie je oprávnená také niečo povedať.
Božstvo patrí iba Bohu. Ako môžete vidieť, je tu mnoho znakov, ktoré ukazujú, že tieto posolstvá nie sú pravé.
Nesúdime týchto ľudí, ktorí veria týmto posolstvám lebo samozrejme, nerobia to s diabolským zámerom, robia to kvôli nevedomosti a s trochou prehnaného nadšenia.
Sú v nebezpečenstve a dovoľte sa nám modliť ( za nich) aby s Božou pomocou rozoznali súkromné zjavenia tak, že nie sú pravé. Bola to veľmi dôležitá otázka. Ďakujem všetkým za akékoľvek otázky.