Bludy a klamstvá koránu:

www.koran.sk/Preklad_Koranu/koran-zvazok-1.…
Ukázka: kapitola 19 Maria:

22. Počala ho (Ježiša) a vzdialila sa s ním na odľahlé miesto (aby ju jej ľudia za ťarchavosť neodcudzovali). 23. Pôrodné bolesti ju (Máriu) priviedli ku kmeňu palmy. Povedala: "Bodaj by som bola zomrela pred týmto (dňom) a bola bezvýznamnou a zabudnutou (osobou).". (23) (23): Ibn Kesír poslednú vetu komentoval, že keď Máriu postihli pôrodné bolesti, bola sama a bála sa, že po narodení syna ju budú jej ľudia odsudzovať a haniť, keďže bola medzi nimi známa svojou počestnosťou a dobrou povesťou. Preto si želala, aby bola mŕtva, neznáma a zabudnutá. 24. Zavolal na ňu (anjel Gabriel) spod nej (palmy): "Ne- žiaľ. Pán tvoj učinil pod tebou potôčik (tečúci)", 25. "Zatras kmeň palmy smerom k sebe, spadnú na teba čerstvé (a zrelé) plody.", 26. "Jedz a pi a buď spokojná a ak by si uvidela nejakého človeka, tak povedz (ak by sa ťa na dieťa pýtal): "Ja som zasľúbila pôst (Bohu) Tomu, v moci ktorého je milosť, preto neprehovorím dnes so žiadnym človekom.". 27. Prišla s ním k svojim ľuďom, nesúc ho (Ježiša). Povedali (jej ľudia, keď ich oboch uvideli): "Mária! Ty si pri- šla s niečím neslýchaným", 28. "Ty, sestra Árona! (Mária, ty, ktorá si sa zbožnosťou a cnosťou podobala Áronovi). Tvoj otec nebol človekom zlým (zlým človekom sa na tomto mieste v prvom rade myslí cudzoložník a smilník) a tvoja matka nebola nepočestná (ako si mohla niečo také urobiť).". 29. Ukázala na neho (Mária ukázala na Ježiša, aby sa spýtali jeho na vysvetlenie). Povedali (jej ľudia): "Ako máme hovoriť s niekým, kto je dieťaťom v detskom lôžku (v kolíske)?!" 30. Povedal (im Ježiš): "Ja som Bohu poddaný (k slovu poddaný pozri vysvetlivku k veršu 2:23), dal mi Knihu a prorokom ma učinil", 31. "A učinil ma požehnaným, kdekoľvek by som bol a odkázal mi konať modlitbu a dávať zakát (v tomto verši zakat znamená milodar), pokiaľ budem živým", 1006 Názov kapitoly Číslo strany Číslo kapitoly Mária 19 32. "A úctivým k svojej matke ma učinil a neučinil ma povyšujúcim sa a nešťastným", 33. "Mier so mnou (ma sprevádzal) v deň, keď som sa narodil a (bude ma sprevádzať) v deň, keď zomriem a v deň, keď budem vzkriesený (znova) k životu.". (33) (33): Ježiš pokračuje: "A mier od Boha ma sprevádzal v deň, keď som sa narodil a bude ma sprevádzať v deň, keď zomriem a v deň, keď budem znova medzi živými." Výraz "a v deň, keď zomriem" na tomto mieste môže poukazovať na skutočnosť, že všetci ľudia pred príchodom súdneho dňa zomrú a až potom budú vzkriesení. Islamské náboženstvo pova- žuje za jeden z príznakov blízkeho príchodu súdneho dňa návrat Ježiša medzi ľudí. V tejto spojitosti sa význam celého verša javí tak, že Ježiš sa narodil v mieri a v mieri, tesne pred príchodom súdneho dňa, keď sa znova vráti na zem, aj umrie a v mieri bude znova vzkriesený. Slová "a v deň, keď zomriem" nemôžu znamenať dobu, v ktorej Ježiš žil, približne pred dvoma tisícami rokov, pretože na inom mieste v Koráne je jasne napísané, že Ježiš nebol ukrižovaný, že nezomrel, ale že ho Boh k Sebe zdvihol. Slová, ktoré Ježiš (p.) povedal, poukazujú aj na to, že nevedel to, čo príde v budúcnosti, preto sa domnieval, že zomrie podobnou smrťou, akou umierajú ostatní ľudia. 34. Taký bol Ísa (Ísa je jedno z pomenovaní Ježiša v Koráne), syn Márie. Je to pravdivá správa, o ktorej pochybujú. (34) (34): Taký bol Ježiš, syn Márie a to, čo bolo uvedené, je pravdivá správa o ňom a o jeho živote, o ktorej sa židia a kresťania medzi sebou sporia a o ktorej sa aj kresťania navzájom sporia. Sporia sa o tom, či sa Ježiš narodil ako dôsledok nepočestnosti Márie, čo tvrdili židia, alebo či je Ježiš Bohom, synom Božím, alebo sú- časťou Svätej trojice. Boh najvyšší ďalej pokračuje a hovorí Sám o Sebe: 35. Boh (ktorý je ojedinelý vo všetkom) by si nikdy neučinil akéhokoľvek syna. Jedinečný je (Boh), nemá sa Mu pripisovať to, čo nezodpovedá pravde (Bohu je vzdialené všetko to, čo mu je nepravdivo pripisované). Keď rozhodne akúkoľvek vec, len jej povie: "Buď" a ona bude (stane sa). 36. "Boh je veru (verš nadväzuje na to, čo Ježiš svojim ľuďom z kolísky povedal) Pánom mojím i Pánom vaším, tak ho uctievajte. To je cesta rovná (správna, ktorá nemá žiadne odchýlky ani vybočenia).". (36) (36): Týmto veršom sa končí príhovor Ježiša z kolísky k ľuďom, ktorý nadväzuje na verš č. 33. 37. Avšak skupiny (židov a kresťanov) sa medzi sebou začali sporiť (ohľadom Ježiša, jeho pôvodu a smrti). Beda tým, ktorí vieru odmietali (tým, že Bohu pripisujú syna, ktorým mal byť Ježiš), keď uzrú Deň preveľký (keď budú svedkami dňa zmŕtvychvstania a súdneho dňa).

Dánský psycholog Nicolaie Sennelse došel po dlouholeté práci s mulimy k závěrům:

1) zatímco prohlubování víry vede ve všech jiných náboženstvích k většímu duševnímu klidu a sebedůvěře, která umožňuje toleranci, tak prohlubování víry v islámu vede k většímu duševnímu neklidu, zuřivosti a permanentně uražené cti

2) z lékařského hlediska je islám zdraví škodlivé náboženství

3) jediné, co je účinné na rozpínavost islámu, je velmi tvrdý, nekompromisní postup s nulovou tolerancí. Všechny "měkčí" postupy považují islamisté za slabost a opovrhují námi

To, že to nechápete je i úmysl Koránu.Korán má 2 části tak zvanou mekkánskou ( docela by ušla, je dost mirumilovná a nelogická v míře jako každé náboženství ) a medinskou- tato část je zlá a mimo jiné vyzývá k vraždám.Tyto sury z jednotlivých částí jsou v Koránu snad úmyslně přeházeny a vedeny tématicky.Ale - viz dále medinská n á s l e d u j e po mekánské. Takže ty surovosti jsou " platnější "
Další věc o které se moc nemluví je, že každá novější a předchozím veršům odpovídající Muhamadova vize ( patrně zaviněná nějakou formou šílenství ) ruší platnost předchozích vizí. Ani pravověrný muslim se v tom nevyzná ( přeházení + neplatnost )

Nesmieme zabúdat na historiu, na zverstvá islamských banditov, ktorí rabovali, masakrovali, nicili, plienili nase dediny a mestá, odvádzali ludí do otroctva.
Potom masakrovanie ludí v Otrante, len v tedy neboli kamery.
Papez Urban II:
Výzva blahoslaveného Urbana II.
prednesená na synode v Clermonte, roku Pána 1095

(podľa kroniky opáta Roberta Monacha zo St. Rémy)

Francúzi! Vy, ktorí ste prešli Alpy, ktorí ste boli vybraní Bohom a ktorí ste boli od neho tak milovaní. Vy, ktorí ste sa odlíšili od ostatných ľudí tým, že ste sa usadili v tejto zemi, že máte katolícku vieru a že ste cťou Svätej Cirkvi. K vám sa obraciam s touto rečou, k vám.

Chceme vám povedať správy, ktoré sa doniesli k nám, chceme vás upovedomiť o nebezpečenstve, ktoré ohrozuje vás a celý veškerý veriaci svet. Otrasné správy k nám prišli o udalostiach, ktoré sa stali v oblasti Jeruzaléma a v okolí mesta Konštantínopola; správy, že ľud z Perzského kráľovstva (Turci), rasa úplne cudzia Bohu, vtrhla na kresťanské územie ohňom a mečom. Peržania niekoľkých kresťanov zajali, odviedli ich do svojej krajiny, ostatných kruto mučili. Úplne zrovnali so zemou niekoľko Božích chrámov a obrátili iné kostoly na svoje zvyklosti a ku svojim kultom. Bez ostychu vyvrátili oltáre a znesvätili ich. Obrezávajú kresťanov a rozmazávajú krv z obriezky nad oltárom alebo ju vkladajú do krstiteľnice. Radujú sa z toho, keď druhých zabíjajú; rozrezávajú im bruchá, vyberajú im vnútornosti a priväzujú ich ku kolom. Potom za bičovania ženú svoje obete ku kolom; keď sú ich vnútornosti vyňaté, hádžu mŕtvoly na zem. Iných potom priväzujú opäť ku kolom a strieľajú do nich šípy. Zmocňujú sa ďalších, naťahujú ich krky a snažia sa poznať, či môžu alebo nemôžu urezať ich hlavy jednou ranou obnaženého meča. A čo by som mal povedať o znásilňovaní žien? O tejto záležitosti sa horšie hovorí než sa zachováva ticho. Títo Peržania si rozdelili kráľovstvo Grékov a odtrhli tak mnoho území od neho, takže je nemožné prejsť dobyté územie za dva mesiace.

Kto ich za toto pomstí, kto napraví škody, ak vy to neurobíte? Vy ste ľud, ktorému Boh prepožičal slávu v zbrani, veľkosť ducha, telesnú zdatnosť.

Vytiahnite a spomeňte si na veľké činy svojich predkov, na silu a veľkosť Karla Veľkého, jeho syna Ľudovíta a iných kráľov, ktorí vyvrátili pohanské kráľovstvá a zaviedli Svätú Cirkev na ich územiach. Vy by ste mali byť obzvlášť vyburcovaní skutočnosťou, že Svätý hrob Nášho Pána Spasiteľa je v rukách neveriacich, ktorí hanebne týrajú a svätokrádežne poškvrňujú miesta svojou necudnosťou. Potomkovia neporazených predkov! Spomeňte si na odvahu svojich predkov a nezneuctite ju!

Ale ak by vaša náklonnosť náležala viac deťom, ženám a rodičom, ktorí by chceli, aby ste sa držali bokom, spomeňte si čo povedal Pán: „Ten, ktorý miluje otca alebo matku viac než mňa, nie je ma hoden. Každý, kto opustí dom, matku alebo ženu či deti alebo pole kvôli môjmu menu, obdrží stonásobne viac a bude mať život večný“. Nech žiadne vlastníctvo a žiadny záujem o rodinné veci vás nezdržujú.

Táto krajina, v ktorej žijete, obklopená z jednej strany morom a z druhej strany horskými vrcholkami, môže ťažko uspokojiť mnohých z vás. Neoplýva bohatstvom, vskutku sťažka poskytuje dosť potravy pre tých, ktorí ju obrábajú. Preto sa zabíjate a pohlcujete jeden druhého. Zastavte túto večnú nenávisť, zanechajte spory, upustite od vojen, zastavte ich a utíšte všetky konflikty a spory. Začína sa cesta k Svätému hrobu. Zmocnite sa krajiny, ktorá je hanebne obsadená, ktorá však bola daná Bohom deťom Izraela a ktorá, ako hovorí Písmo, oplýva mliekom a medom.

Jeruzalem je stredom sveta, krajiny, ktorá je úrodnejšia než ktorákoľvek iná, krajiny, ktorá je ako raj, rozkoš a potešenie. Je to krajina, ktorú Vykupiteľ ľudstva posvätil svojim príchodom, uctil svojim životom, zasvätil svojmu utrpeniu a spečatil svojou smrťou. Toto kráľovské mesto, položené do stredu sveta, je teraz držané v zajatí svojimi nepriateľmi a uvrhnuté do otroctva tými, ktorí nepoznajú Boha, pretože sú pohanmi. Mesto volá a túži po slobode, prosí neustále, aby ste prišli na pomoc. Volá k vám o pomoc, pretože, ako som povedal, Boh vás obdaril slávou v zbrani viac než iný národ. Podstúpte túto cestu, aby vám boli odpustené vaše hriechy a buďte si istí, že vaša sláva nezapadne v Božom kráľovstve.

(Všetci volajú: Boh to chce! Boh to chce!)

Draho milovaní bratia! Dnes sme počuli, čo hovorí Pán: „Kdekoľvek sa zídu dvaja alebo traja v mojom mene, tam som aj ja uprostred nich“. Keby Pán Boh nebol prítomný vo vašich mysliach, nemohli by ste vykríknuť všetci tú istú vetu ... Hovorím vám preto, že Boh vložil vaše výkriky do vašich pŕs a že Boh ich podnietil. Ak tento jasot prišiel od Boha, nech je naším bojovým pokrikom. Kedykoľvek zaútočíte ozbrojení na nepriateľov, nech zaznie svorne na božej strane: Boh to chce! Boh to chce!

Nepožadujeme a neradíme, aby túto cestu podstúpili osoby staršie a slabšie alebo tí, kto nevládnu zbraňou; žiadne ženy nech netiahnu, len pokiaľ by sprevádzali svojich mužov, bratov alebo legálnych sprievodcov. Takéto osoby sú totiž viac na obtiaž než k úžitku.

Bohatí, pomáhajte chudobným, dovoľte im podľa možností zúčastniť sa, priveďte skúsených vojakov a spolu s nimi choďte do boja. Kňazi a duchovenstvo akéhokoľvek postavenia nemôžu odísť bez dovolenia svojich biskupov; cesta im nebude požehnaná, ak pôjdu bez biskupského splnomocnenia. Ani biskupi nemôžu zahájiť cestu bez ich kňazských požehnaní.

Ktokoľvek sa rozhodne vykonať túto svätú cestu a vezme na seba záväzok k Bohu, obetuje tým seba ako živú obeť zasvätenú Bohu, ponesie znamenie kríža Pánovho buď na čele, alebo na prsiach. Ak po splnení svojho záväzku si bude želať vrátiť sa domov, nech dá kríž na svoj chrbát, medzi ramená. Týmto dvojakým činom takýto muži naplnia príkaz Pána, ktorý povedal: „Ten, kto nevezme svoj vlastný kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden“.

Islam je dielo diabla!

Veden démony: Mohamed očima svých současníků ...

Předkládané dílko je výsledkem dlouholetého studia islámu. Zprávy a citáty jsou převzaty výhradně z pramenů, které islámští učenci uznávají za autentické.

Jde především o „korán“, podle islámského pojetí doslovné zjevení Alláhovo, a dále o tradiční podání Mohamedova života slov ve sbírkách „hadith“, které jsou muslimy považovány za stejně závazné jako korán.

www.vzdelavaci-institut.info

Kristus – vítěz nad démony

„K tomu se ukázal Syn Boží, aby zkazil díla ďáblova“ (2 J 3,8). „… aby smrtí

zkazil moc toho, jenž měl moc na smrtí, to jest ďábla“ (Žd 2,14).

Kristus, Syn Boží, začal svou vykupitelskou činnost tím, že na poušti odmrštil

pokušitele slovy: „Vade Satana! Odstup Satane!“.

Velkou část Jeho veřejné činnosti představuje boj proti démonům, kdy léčil choroby,

zapříčiněné démony (L 13, 11 a 16), především však když vymítal démony

z posedlých.

Svým exorcismem Kristus ukazoval, že On osvobozuje lid z moci Satana, že On

je božský vykupitel z moci Satanova: „Jestli však já Duchem Božím vymítám zlé

duchy, přišlo k vám království Boží“ (Mt 12,28).

Trvalou Satanovou snahou je překazit šíření a vzrůst království Božího, a všechno

své úsilí a zlobu směřuje k podpoře stále nových bludů. „Duchy svůdné a ďá-

belské nauky“ předpovídal svatý Pavel (1 Tm 4,1). A Kristus varuje výslovně:

„Mějte se na pozoru před nepravými proroky, kteří přicházejí k vám v rouše ovčím,

v nitru jsou však vlci draví“ (Mt 7,15).

Satan je přemáhán vírou v božství Kristovo. Proto je vůbec nejnebezpečnějším

bludem popírání božství Syna Božího, jeho degradace na člověka, na pouhé stvoření.

Satanova moc byla definitivně zlomena Kristovou smrtí na kříži. Proto je popí-

rání vykupitelské smrti satanským bludným učením s cílem zničit Kristovo spasitelské

dílo. Satan stojí za každým bludem, stejně jako stojí za každým projevem

nepřátelství vůči Kristu. On a jeho démoni jsou Kristem poraženi, ale jejich moc

není ještě zcela zlomena, a v dějinách lidstva hrají stále významnou roli.

Byl Mohamed posedlý? Klást si takovou otázku je zcela zákonité. V boji proti

falešným prorokům, k němuž je každý křesťan zavázán, by nebylo křesťanské nepočítat

se Satanovou působností – Kristův odpůrce zůstane hrozivým nebezpečím

až do konce světa.

Proto se také i dnes Satan drží v blízkosti lidí „jako lev řvoucí“, vždy připraven

„pohltit“ toho, kdo z falešné tolerantnosti a ochoty ke kompromisům napomáhá

Kristovu odpůrci. Každá cesta, která nevede ke Kristu, je zlá a špatná. Každá cesta,

která odvádí od Krista, je bludná cesta.

Jako křesťané jsme povinni hájit Kristovo božství proti útokům islámského bludu.

Tolerance vůči tomuto proti křesťanskému bludnému učení, jak to vidíme na po koncilní

ideologii „dialogu“, jen napomáhá démonickému náboženství, které křesťanství přísahalo zánik. Islámská světová rada rozhodla o naprostém vyhlazení

křesťanů v islámských oblastech, a denně jsme také svědky děsivého pronásledování

křesťanů v zemích pod vládou islámu. – 40 -

Jakýkoli ústupek tomuto bludnému učení je úspěchem pro démony. „Ne spojujte

se s nevěřícími; neboť jaká součinnost spravedlnosti s nepravostí, aneb které společenství

světla s tmou? A kterou shodu má Kristus s Belialem, nebo který díl má

věřící s nevěřícím?“ (2 K 6,14-15).

Co má Kristus společného s Alláhem?

„Všechna božstva pohanů jsou démoni“ (Ž 96,5).

Každý falešný soulad, jakékoli ochabnutí v boji proti islámu je výhrou pro dé-

mony, kteří chtějí svou zhoubnou činnost rozšířit na celý svět a zbudovat protikřesťanský světový stát pod vládou modly Alláha.

Jakékoli zřeknutí se hlásání pravé víry svedeným muslimům je zradou Kristova

příkazu: „Jděte do celého světa a učte všechny národy.“

A jako vždy, tak i dnes platí slova svatého Pavla: „Hlásej slovo, naléhej včas

i ne včas, usvědčuj, přimlouvej, kárej, (a to) se vší trpělivostí a moudrostí učitelskou“

(2 Tm 4,2)