1
2
pavka
23,1 tis.
Catalina Rivas - O svaté zpovědi. Catalina Rivas - O svaté zpovědiVíce
Catalina Rivas - O svaté zpovědi.

Catalina Rivas - O svaté zpovědi
Gábi
Ottovonzittau to je dobře, že máš jiné zkušenosti.Kéž by to svědectví opravdu nebylo pravdivé.Já si, ale nedělám iluze, že by někdo opravdu takový nemohl být.Spíše odstrašující případ.
Gábi
Včera jsem měla možnost si přečíst svědectví jednoho člověka ze Slovenska.Napadlo mne to vložit sem.Docela výstižně napsané zamyšlení.
Aký obraz v sebe nosím?
Dnes som bol za krátky čas svedkom niekoľkých udalostí ktoré vo mne stále rezonujú. Čakal som na sviatosť zmierenia v kostole pred Svätou omšou. Miestne dámy sa tam modlili ruženec. Na tom by nebolo nič zvláštne keby sa pred každým …Více
Včera jsem měla možnost si přečíst svědectví jednoho člověka ze Slovenska.Napadlo mne to vložit sem.Docela výstižně napsané zamyšlení.

Aký obraz v sebe nosím?
Dnes som bol za krátky čas svedkom niekoľkých udalostí ktoré vo mne stále rezonujú. Čakal som na sviatosť zmierenia v kostole pred Svätou omšou. Miestne dámy sa tam modlili ruženec. Na tom by nebolo nič zvláštne keby sa pred každým desiatok nehádali ktorá sa bude predmodlievať. Bolo to až tragikomické sledovať ako do modlitby ktorá má vniesť do človeka pokoj sa zapojili hádky a prekáranie. Niektoré z dám sa urazene potom nemodlili. Aký obraz v sebe nosíme? Ako som stál v rade na spoveď tak za mnou bola jedna pani ktorá zjavne mala prečo ísť na spoveď. Šokovala ma hneď niekoľkými prejavmi. Najprv hrubo okríkla dievčatá stojace za babičkou ktorá za ňou stála a ktoré si vymenili pošepky pár slov aby „držali hubu“ tónom veľmi podráždeným a plným hnevu. Ale popri tom sa modlila s ostatnými ruženec. Aký ostrý rozpor. A to ešte ani nebola Svätá omša. Potom som šiel na spoveď a keď som vychádzal zo spovedeľnice, tak vedľa seba išli dve – babička aj spomínaná nahnevaná pani, s tým že babička ju prosila, či by ju nepustila lebo ju veľmi bolia nohy, mala palicu. Nahnevaná pani, ktorá sa išla zmieriť s Bohom ju naštvane odstrčila so slovami že ani náhodou, že ona chce stihnúť prijímanie. Potom ako vyšla zo spovedeľnice zbadala tam nejakú svoju známu a nehľadiac na to že už prebiehala Svätá omša sa s ňou dala do reči...
Nie, nechcem nikoho súdiť, nikomu nevidím do srdca. Len premýšľam prečo sami seba nazývame kresťanmi. Od slova Kristus, čiže ľudia patriaci Kristovi. Uvidia v nás ak sa takto správame iní ľudia ktorým máme byť svetlom Krista? Alebo v nás uvidia pokrivený obraz ktorý sa Kristovi ani zďaleka nepodobá? Aký obraz v sebe nosíme? Seba z toho nevynímajúc? K čomu sú potom modlitby, spovede, Eucharistia, keď sa správame ku Kristovi ktorý je prítomný v každom z našich blížnych hrubo, neúctivo, nahnevane, surovo, neľudsky? Iste nejaký obraz v sebe nosíme. Ale je to obraz Krista?!