Počas svojej päťročnej internácie v "psychiatrických liečebniach" Lašut podstupoval denne až dve vyšetrovania rôznymi "komisiami". Dostal nespočetné množstvo elektrošokov, svoje umenie si na ňom vyskúšalo osem hypnotizérov. Podroboval sa chemickej "liečbe". Len zázračným riadením Prozreteľnosti všetky tieto útrapy prežil nezlomený, napriek tomu, že po poslednej internácii sa vrátil domov takmer slepý a
bez jediného zuba. Tie mu vypadali v dôsledku chemickej "liečby". Zrak sa mu v lese opäť navrátil. Čo sa vlastne chceli od Lašuta dozvedieť toľkí hypnotizéri, lekári, komisári a agenti ŠtB? Chceli z neho vymámiť priznanie, že všetko je hraná komédia. Okrem toho sa ŠtB veľmi
zaujímala o Máriino "tajomstvo". Za tie roky Lašut nezbohatol, ostal taký chudobný ako pred zjavením, aj keď mu mnohí pútnici a cudzinci ponúkali peniaze. Od nikoho nič neprijal. Na hore Živčák, chudobnej na vodu, vytrysklo šesť prameňov, ktorých voda má liečivé účinky. Kardinál Tomášek o tejto vode povedal: "Keď prídem k Svätému Otcovi, prvá jeho otázka znie: "Čo Turzovka?" A druhá otázka je: "Doniesol si mi vodu z Turzovky?" Svedecké výpovede o mimoriadnych uzdraveniach turzovskou vodou opísala (na žiadosť pátra Václava Soukupa, ktorý žije v Nemecku) vo Viedni žijúca lekárka Mária Medritzerová, v turzovskej kronike: Prípad Márie Juračkovej sa dozvedela od jej sestry, rehoľníčky Georgie. Lekárska diagnóza na základe RTG snímky pani Juračkovej znela: "Rakovina pľúc, odhad života -4 týždne." Keď sa pani Mária dozvedela o vážnosti svojho zdravotného stavu, rozhodla sa putovať do Turzovky za Matkou Božou. Cestovala na horu, doniesla si vodu domov a o týždeň bola zdravá!

V roku 1958, v čase prísneho komunistického režimu, v období, keď sa len tak niekto nemohol "zahrať" na vizionára -veď mu išlo o život -sa Lašutovi zjavila Panna Mária. O zjavení sa bližšie dozvedáme z písomného vyhlásenia "Nepoškvrnené Počatie hovorí k nám z
Turzovky", ktoré podpísal Matúš Lašut:
"V nedeľu 1. júna 1958 som mal ako horár službu na hore Okrúhla pri Turzovke. Vystupoval som na Okrúhlu a na mieste, ktoré sa volá Živčák, som sa zastavil. Pri lesnom chodníčku na borovici visel obraz Matky Božej ustavičnej pomoci. Pokľakol som trochu ďalej od obrazu. Modlil som sa narýchlo Otčenáš a Zdravas, ale modlitbu som nedokončil, lebo ku koncu Zdravasu som náhle naľavo od obrazu zbadal krátky záblesk. Pozrel som sa tým smerom a užasol som: vo vzdialenosti asi 12-tich metrov som asi vo výške dvoch metrov nad zemou, akoby na malom návrší, uvidel sochu Panny Márie Lurdskej. Bola vysoká vyše dvoch metrov, oblečená do bieleho rúcha, prepásaná modrou stuhou, z hlavy Jej splýval dlhý závoj. Ruky mala zopäté a na ľavej ruke Jej visel dlhý ruženec. Tvár mala mierne oválnu, bielučkú. Vyzerala ako 16-17-ročné dievča... som videl kvetinový záhon, také krásne biele kvety, aké som ešte nikdy v živote nevidel... Socha Panny Márie stála uprostred na ich najvyššom mieste... slabý závan vetríka od východu jemne poodvial závoj a na ľavej strane hlavy som uvidel kader svetlogaštanových vlasov... som pochopil, že to nie je socha, ale živá bytosť, stojaca na
obláčiku z ľahunkej hmly. Pani, ktorá sa doposiaľ dívala pred seba na východ, teraz prenikavo pozrela na mňa a usmiala sa. Postupne začala celá postava ožívať a krásnieť. Nadobúdala stále väčšiu a vznešenejšiu nádheru. Jej odev zjasnel, až žiaril ako sneh na slnku. Závoj sa leskol a
iskril ako posiaty diamantmi... Celý Jej zjav pôsobil tak majestátne a mocne, že sa pred ním muselo všetko skloniť k zemi. Pani zdvihla pravú ruku a ukazováčikom mi začala dávať rozkazy.
Najprv ukázala smerom dole k mojej pravej strane. Okamžite som sa tam pozrel a videl som, že celá plocha s kvetinami je ohradené nízkym latkovým plôtikom ako záhradka. Po mojej pravej strane boli hore odtrhnuté tri latky. A keď som uvidel aj kladivko, ktoré viselo na
plôtiku, považoval som to za rozkaz, aby som latky pribil. Urobil som to, a keď som sa potom pozrel na Paniu, videl som na Jej tvári uspokojenie. Potom pravou rukou potriasla ružencom, ktorý Jej visel cez ľavú ruku a uprene sa na mňa pozerala. Porozumel som, že odo mňa žiada modlitbu ruženca. Zľakol som sa -nemal som
ruženec, ba ani som sa ho nevedel modliť, ale vedel som, že Jej vôľu musím splniť, veď všetko vo mne patrilo len Jej...
Zbadal som obraz zemegule -či skôr plošne znázornenú mapu sveta. Pod mapou som zbadal čiernu tabuľku. Keď som niečomu nerozumel, zjavili sa na nej vysvetlenia vo forme akoby filmových titulkov.... som videl dovedna sedem rôznych obrazov:
1. obraz: Mapa bola trojfarebná -modrá, zelená a žltá... Symbolický význam zelenej farby znamenal dobro, žltej zlo... Potom sa však na tabuľke zjavila výzva:
Robte pokánie! Modlite sa za kňazov a rehoľníkov! Modlite sa
ružence!
2. obraz: Na mape som uvidel, ako sa žltá farba rozširuje, zelená ustupuje, zlo nadobúda stále väčšie rozmery, dobra ubúda.
3. obraz: Žltá farba už zaplavila celú zem. Z neba padal na zem žltý aj
ohnivý dážď, akoby padali žlto sa lesknúce pliešky. Obraz znázorňoval hriechy celého sveta, znásobujúce sa zlo a jeho dôsledky. Na tabuľke sa zjavilo varovanie: Ak sa ľudia nenapravia, prídu strašné pohromy - jednotlivo i hromadne - a ľudia budú hynúť rôznym spôsobom.
4. obraz: Videl som výbuchy na mori blízko pobrežia. Obrovské explózie
chŕlili z hlbín hmoty, ktoré zaplavovali zem. Kam dopadli, tam život zanikol. Na tabuľke sa zjavila výstraha: Ak sa ľudia nepolepšia, zahynú!
5. a 6. obraz: Boli v nich vyjadrené časti zjavenia, o ktorých som
usúdil, že si ich mám nechať pre seba ako osobné tajomstvo: ľuďom by
totiž ich poznanie neprospelo.
7. obraz: Ukazoval, ako by zem vyzerala, keby sa ľudia obrátili a žili
podľa Božích prikázaní: Zem bola ožiarená slnkom, pokrývala ju svieža
zeleň a množstvo krásnych kvetov. Všade bolo vidieť radosť, súlad a
mier. Nad zemou žiaril zjav Nepoškvrneného Počatia so skvostným
ružencom v ruke a s pravou rukou vystretou, akoby na ochranu
národov.
Pani ukázala na tabuľku, na ktorej sa objavili slová: "Keď všetko splníš, prídeš..." a prstom ukázala hore. Pochopil som, že ak splním, čo odo mňa žiada, prídem do neba.
Náhle oblohu rozťal blesk, obloha sa rozdelila a nad miestom, kde predtým stála Panna Mária, sa zjavil veľký žiarivý trojuholník. Uprostred neho stál v nekonečnej majestátnosti Pán Ježiš. Bol oblečený do dlhého bieleho rúcha, cez pravé rameno k ľavému boku mal prehodený červený plášť. Ľavou rukou objímal úzkoramenný kríž. Z Pána Ježiša vychádzala nesmierna velebnosť. Na prsiach mu žiarilo Srdce, z ktorého vyšľahli tri lúče. Dva leteli do strán, tretí zasiahol mňa a ja som padol na tvár, akoby ma dajaká úžasná sila vrhla k zemi. Ešte som začul silný hlas zvona -bolo poludnie a potom som stratil vedomie. V tej polohe som ostal kľačať asi tri hodiny. Prebral som sa okolo tretej hodiny odpoludnia. S prekvapením som zistil, že hoci som mal tvár celú
otlačenú od zeme, šaty neboli pokrčené ani umazané. Všimol som si, že po ľavej strane vedľa mňa ležal ruženec. Bol biely. Bolo mi divné, že som si ho nevšimol, keď som predtým ráno, pred modlitbou, hľadal kameň pod koleno. Keď som vzal ruženec do ruky, stala sa mi čudná vec: naraz som sa vedel modliť slávnostný ruženec. Konečne som pochopil význam tých troch odtrhnutých latiek. Názorne vyjadrovali moje tri hlavné nedostatky a ich nápravu: mala to byť modlitba svätého
ruženca, časté prijímanie sviatosti a priateľstvo so všetkými ľuďmi. Teraz po zjavení som cítil toľký prílev viery. Predovšetkým som sa musel zmieriť s ľuďmi, s ktorými som sa rozvadil. Bol by som sa tomu rád vyhol, ale cítil som, že to musím urobiť. Po návrate z hory som teda ešte toho večera, takpovediac proti svojej vôli, šiel odprosovať všetkých týchto ľudí v Turzovke a okolí. Trvalo mi to až do noci. Ľudia boli prekvapení, niektorí sa smiali, iní si mysleli, že som sa zbláznil. Na durhý deň ráno som šiel na svätú spoveď a sväté prijímanie.
Od toho času som sa zbavil všetkých svojich doterajších chorôb, a to predovšetkým úporného kašľa, ktorý ma roky sužoval a o ktorom lekári súdili, že je nevyliečiteľný. Naposledy, už po siedmykrát, som videl Pannu Máriu na tomto mieste 14. augusta 1958.
Dňa 8. septembra 1958, vo sviatok Narodenia Panny Márie, ľudia po prvýkrát putovali na horu. Šiel som aj ja, bolo tam si tisíc ľudí. Hovoril som o tom, čo sa bude v budúcnosti na Živčáku diať, že napríklad pútnici vyšliapu chodníčky, a ďalej som povedal, že do troch dní ma
zatknú. Už večer po návrate z hory po mňa prišli príslušníci VB, ale ľudia sa vzbúrili a obklopili náš dom; teda mi iba prikázali, aby som sa na druhý deň dostavil do Čadce na VB. Na VB ma zaistili. Obvinili ma z poburovania. Vyšetrovanie trvalo od utorka do piatku. Neustále ma vozili z miesta na miesto v Čadčianskom okrese a nedopriali mi ani chvíľku oddychu, ani trocha jedla alebo spánku. Chceli ma úplne vyčerpať alebo zmiasť, ale aké bolo ich prekvapenie, keď vo
všetkých 120 zápisoch, ktoré so mnou spísali a ktoré som musel podpísať, čítali stále rovnaké výpovede. V piatok 12. septembra 1958 ma previezli do psychiatrickej liečebne v Bytčici. Údajne na
liečenie, ale neliečili ma -nebolo to potrebné. Veď som bo zdravý. Dali ma na uzavreté oddelenie medzi ťažkých pacientov na tzv. ochranné liečenie, lepšie povedané do väzby, kde som ostal skoro 10 mesiacov. V júni 1959 ma odtiaľ pustili. Dňa 22. septembra 1959 som pracoval spolu so šiestimi robotníkmi v lese Dlhá. Sotva som sa vzdialil za lesík, videl som tam príslušníkov VB, ktorí tam na mňa čakali a hneď ma vzali do Bytčice. Tentoraz som tam pobudol 14 mesiacov. V septembri 1961 prišiel po mňa domov tajomník MNV, odviezol ma autom na úrad, tam ma znovu zaistili a odviezli do Čadce na VB. Zatiaľ urobili v mojom dome
domovú prehliadku. V noci ma zas zaviezli do Bytčice a po 14 dňoch ma previezli do psychiatrickej liečebne v Kosmonosoch v Čechách. Odtiaľ ma 12. decembra prepustili domov s tým, že som zdravý, len zaťažený vidinou Matky Božej. Proti mne sa začalo 19 vyšetrovaní, či súdnych konaní. Čím bola situácia pre mňa ťažšia, tým viac som cítil pomoc Matky Božej. Ľudia si čoskoro všimli, že som sa zmenil. Hlavne ich prekvapila moja denná účasť na svätej omši a svätom prijímaní. Stalo sa mi, že som celú svätú omšu v kostole prekľačal v kaluži vody (odkvapkanej z
dáždnikov), a keď som vstal, bol som úplne suchý a čistý. Takisto sa mi stávalo, že som po svätom prijímaní zostal v strnulej polohe s hlavou sklonenou až k zemi. Raz ma nejakí mládenci chceli v takomto stave vyniesť z kostola, ale bol som tak zvláštne studený a ťažký, že so mnou nemohli ani pohnúť." Toľko z výpovede Matúša Lašuta. Počas svojej päťročnej internácie v "psychiatrických liečebniach" Lašut podstupoval
denne až dve vyšetrovania rôznymi "komisiami". Dostal nespočetné množstvo elektrošokov, svoje umenie si na ňom vyskúšalo osem hypnotizérov. Podroboval sa chemickej "liečbe". Len zázračným riadením Prozreteľnosti všetky tieto útrapy prežil nezlomený, napriek tomu, že po poslednej internácii sa vrátil domov takmer slepý a
bez jediného zuba. Tie mu vypadali v dôsledku chemickej "liečby". Zrak sa mu v lese opäť navrátil. Čo sa vlastne chceli od Lašuta dozvedieť toľkí hypnotizéri, lekári, komisári a agenti ŠtB? Chceli z neho vymámiť priznanie, že všetko je hraná komédia. Okrem toho sa ŠtB veľmi
zaujímala o Máriino "tajomstvo". Za tie roky Lašut nezbohatol, ostal taký chudobný ako pred zjavením, aj keď mu mnohí pútnici a cudzinci ponúkali peniaze. Od nikoho nič neprijal. Na hore Živčák, chudobnej na vodu, vytrysklo šesť prameňov, ktorých voda má liečivé účinky. Kardinál Tomášek o tejto vode povedal: "Keď prídem k Svätému Otcovi, prvá jeho otázka znie: "Čo Turzovka?" A druhá otázka je: …

Matúš Lašút hovorí
Zlo má svoj paragraf,Cirkev mu bráni ho napĺňať.
Satan to má presne naplánované,nekoná bez satanských prikázaní,len tak, zbrklo.veď on dobre pozná našu ješitnosť,krásny výraz v češtine,v slovenčine taký chýba.
V tých slovách ,jednoduchých,priamych,bez teologických štúdií a analíz je podstata.
Krásne definoval rozdiel v príslušnosti.
To nie je rozdiel, v Cirkvi žiaden,,to je mimo Cirkvi,čiže len v chápaní ľudskom,ľudí.Hlavou všetkých je Kristus.
Nesúhlasím s vami keď ste označil v rozhovore Európu a Ameriku za bývalé kresťanské krajiny,v tých krajinách je aj veľa dobrého a myslím,že to mocnie.Ešte stále sa slúžia Säté omše a vysluhujú kresťanské sviatosti. Ešte za silne ohrozené ,to by som prijal,berte to ako názor.Nemyslím teraz na politické zastúpenie,ale na Cirkev.
Ano ,liberalizmus ,vlažnosť,pred tým nás varuje aj Sv.Písmo.
Vďaka za video,stiahol som si ho.
Boh vás žehnaj, otče Halík, i vašu rodinku.

Nech ho Pán oslávi
Odpočinutie večné daj mu ó ,Pane...