Ludovika
Ludovika

Vatikán začína súd proti mučeníkovi kardinálovi Pellovi

Poznámky na okraj k odsúdeniu kardinála Pella

katholisches.info/…/randbemerkungen…

úryvok z textu
preklad textu bol robený cez prekladač
(Adelaide) Po dlhom období utajovania austrálsky súd, proti ktorému kardinál George Pell musel odpovedať, oznámil, že bol odsúdený. Verdikt prekvapuje a posledné slovo vo veci sa ešte nemôže hovoriť.

Kardinál neustále tvrdil svoju nevinnosť. V lete roku 2018…More
Poznámky na okraj k odsúdeniu kardinála Pella

katholisches.info/…/randbemerkungen…

úryvok z textu
preklad textu bol robený cez prekladač
(Adelaide) Po dlhom období utajovania austrálsky súd, proti ktorému kardinál George Pell musel odpovedať, oznámil, že bol odsúdený. Verdikt prekvapuje a posledné slovo vo veci sa ešte nemôže hovoriť.

Kardinál neustále tvrdil svoju nevinnosť. V lete roku 2018 porota nedosiahla predpísanú jednomyseľnosť. Sudca využil príležitosť na výmenu porôt a opakoval proces. Jednoročnosť sa dosiahla v decembri na druhom pokuse.

Z dvoch zborov údajne "zneužívaných" vtedajším menovaným arcibiskupom v Melbourne, iba jeden bol prokurátorom. On bol mŕtvy niekoľko rokov, ale opakovane uistil svoju matku, že nebol zneužitý. Napriek tomu bol za neho odsúdený kardinál, pretože inak by sa vyhlásenie jediných svedkov zrútilo. Oslobodení svedkovia, z ktorých je niekoľko, boli zrejme klasifikovaní ako nepravdepodobné. Súd uznal výpoveď jediného prokurátora za platnú a odôvodní to.

Kardinál by mohol byť zajtra predvedený na súde na základe obvinenia z prvého stupňa. Ak môže z dôvodu veku zostať na kaucii, sudca rozhodne.

Tri zrejmé bezvýznamné pozorovania na okraji.
Pozorovanie 1

Svetské médiá informujú o presvedčení v skvelej prezentácii. V skutočnosti je to prvý z jej kardinálov. Ale to samo osebe nevysvetľuje pozornosť médií. Je to medzi riadkami a v komentároch príliš zrejmé nielen prípade správ nie novinár bližšie, ale bude používať hlasové poznámky cirkevné politiky, faktúry, upomienky a požiadavky - samozrejme s obvyklými tónmi a od obvyklého smeru. Prípad teraz laisierten, bývalý kardinál Theodore McCarrick, ktorý bol vinný z nesporných trestných činov, bol sekulárnej media oproti sotva hodnota "vrana". Je zrejmé, že to nie je ani o skutočných alebo údajných skutkoch, ale o ľudí a o ich obsahu - konzervatívny Pell nie je progresívny McCarrick.
Pozorovanie 2

Oznámenie odsúdenia v prvom stupni, rozsudok nie je konečný, sa uskutočnil jeden deň po konečnom ukončení všetkých stretnutí o summite proti zneužívaniu v Ríme. Verdikt už bol vyhlásený 11. decembra a potom sa zdržal až do tohto dňa. Toto bolo odôvodnené iným prípadom, ktorý by nemal byť dotknutý. Prokurátor sa medzičasom vzdal obvinení. Avšak, "presnosť" prekvapí. Marcantonio Colonna, recte Henry Sire, už upozornil na pozoruhodnú náhodu v prípade Pell vo svojej knihe "Diktátorský pápež". To bolo v čase, keď ešte nebol známy predbežný výsledok. To nemusí znamenať nič, ale to môže. Sýr sa zaoberal sledom udalostí, ktoré viedli Pella k opusteniu Ríma v roku 2017, bol prepustený pápežom a zrušený v jeho zodpovednosti. Niektoré časti Vatikánu neboli nevinné. Sire naznačuje kontakty s Austráliou. Rovnaká časová zhoda sa opakovala v súvislosti s verdiktom. Príliš veľa náhod?
Pozorovanie 3

Kardinál Pell bol "preemptively" pozbavený Vatikánu verejným výkonom jeho kňazstva, hoci rozsudok ešte nie je právoplatný. Jedného dňa po vyhlásení verdiktu v decembri ho pápež Francis prepustil z Kardinálovej rady C9. Tlačová kancelária Vatikán odôvodnené rýchle a možno unáhlené rozhodnutie, keď zdôrazňuje, že odsúdenie prvého stupňa mal vziať do úvahy, aj keď Vatikán dúfajú, že "výsledok odvolania" a kardinál "právo brániť do poslednej inštancie" majú , Rýchla odpoveď je opakom toho, čo bol tak dlho orientovaný pápežom Francisom. Pell bol tiež "preemptivne" zakázaný Vatikánom pri prístupe k neplnoletým osobám. Má toto rozhodnutie predvídať novú líniu, ktorú teraz predstavuje Vatikán?

Uvidíte, ako pokračuje proces. Mlyny spravodlivosti sa brúsia. Ak by mal byť Pell vinný, dnešný deň by mal v histórii cirkvi spadnúť ako bod obratu. Ak je nevinný, 26. február, vrátane Summitu o zneužívaní, znamená vodopád Papalovej dôveryhodnosti
Ludovika

Vatikán začína súd proti mučeníkovi kardinálovi Pellovi

www.lumendelumine.cz/index.php

Další radikální čistka
3. 11. 2016
Úsilí kardinála Saraha o návrat k původní orientaci liturgie k Východu přichází Bergogliovi velmi nevhod. Současné směrování k lidu je jedním z důležitých „zlepšovacích návrhů“ protestantských poradců Pavla VI. a jeho změna by znamenala velký krok zpět v „lutersko – katolickém sbližovacím procesu“. Odvolat současného afrického …More
www.lumendelumine.cz/index.php

Další radikální čistka
3. 11. 2016
Úsilí kardinála Saraha o návrat k původní orientaci liturgie k Východu přichází Bergogliovi velmi nevhod. Současné směrování k lidu je jedním z důležitých „zlepšovacích návrhů“ protestantských poradců Pavla VI. a jeho změna by znamenala velký krok zpět v „lutersko – katolickém sbližovacím procesu“. Odvolat současného afrického kardinála z funkce prefekta Kongregace pro posvátné obřady by však mohlo vyvolat nepříznivý dojem. Nepohodlné prefekty Bergoglio zatím raději neodvolává, nýbrž izoluje a ignoruje.
Izolace kardinála Saraha je však na první pohled velmi nápadná.
Z Kongregace pro božský kult byli odvoláni členové, kteří stáli na straně svého prefekta, jako kardinál Georg Pell, Malcolm Ranjith, Angelo Bagnasco a Marc Quellet, dále Angelo Scola a Raymond Leo Burke.
Na jejich místa nastoupily mezi jinými osobnosti jako státní sekretář Parolin, kardinál Stella, papežova šedá eminence a prefekt Kongregace pro klérus, kardinál www.lumendelumine.cz/index.php, známý jako ctitel zednářů a pohanského kultu.
K dalším novým členům patří welingtonský arcibiskup John Atcherley Dew, který se osvědčil na synodě jako protipól Benedikta XVI. příznivec homopárů, a především Piero Marini, někdejší pravá ruka Bugniniho a velký liturgický televizní scénárista Jana Pavla II. I slepému musí být jasné, že Bergoglio spěchá, aby smazal všechny stopy po svém předchůdci Benediktu XVI.
Anglikánský primas Justin Welby přednesl Františkovi na úvod své soukromé audience tento šprým: »Víš jaký je rozdíl mezi liturgistou a teroristou? S teroristou můžeš jednat....« (www.leggo.it/…/il_primate_angl…)
Ludovika

Vatikán začína súd proti mučeníkovi kardinálovi Pellovi

Modlime sa za kardinála Pella.
Je to mučeník.
Trestajú ho za vernosť Bohu.
Iste sa dobre pamätáte,že to bol práve on,ktorý zabrzdil,aby sa homosexuálna agenda dostala do dokumentov zo Synody.
Ludovika

Těžké kovy a jejich vylučování ( detoxikace těžkých kovů ).

prop.wz.sk/slobo_9.html

Pôsobenie slobodomurárstva na verejnosť
Tie myšlienky, ktoré sa slobodomurárom na lóžových stretnutiach vsugerovali ako isté a overené ideály, títo vedome i nevedome šíria do spoločnosti. Pomocou nich sa snažia vylepšiť alebo zničiť daný náboženský a politický poriadok. Ako vzor im slúži slobodomurársky sektársky systém morálky a verejnej správy.1 Slobodomurárstvo sa …More
prop.wz.sk/slobo_9.html

Pôsobenie slobodomurárstva na verejnosť
Tie myšlienky, ktoré sa slobodomurárom na lóžových stretnutiach vsugerovali ako isté a overené ideály, títo vedome i nevedome šíria do spoločnosti. Pomocou nich sa snažia vylepšiť alebo zničiť daný náboženský a politický poriadok. Ako vzor im slúži slobodomurársky sektársky systém morálky a verejnej správy.1 Slobodomurárstvo sa snaží vytvoriť verejnú mienku v duchu laickosti a liberalizmu, namierenej proti kresťanstvu, demoralizovať spoločnosť, presadiť „filozofiu“ pôžitkárstva, kult peňazí, tela, pohodlia, „slobodu“ sexu, rozvody, potraty, eutanáziu, umelé oplodnenie, genetické inžinierstvo a klonovanie, rozpad a zánik rodiny.2 Jeho ideály sú priamymi protikladmi ideálom kresťanstva3, slobodomurárstvo presadzuje tzv. kultúru smrti, kým kresťanstvo presadzuje kultúru života.
Kultúru smrti podporuje aj svojou teóriou o hroziacom preľudnení Zeme, maltuzianizmom. Preto vraj je žiadúce aj nemorálnymi prostriedkami zastaviť rast počtu obyvateľov Zeme, prípadne ho aj znížiť. Maltuzianizmus ignoruje starostlivosť Boha o ľudstvo, ktorý poskytuje vzájomne spolupracujúcej spoločnosti prostriedky na udržanie života. To potvrdzuje aj samotný život vyvrátením predpovede pôvodcu tohto učenia, slobodomurára Malthusa4 v r. 1788. Podľa nej Anglicko nemalo byť schopné uživiť svoje obyvateľstvo v r. 1850. Dnes má Anglicko niekoľkonásobne viac obyvateľov ako v r. 1850, ale svoje obyvateľstvo dokáže uživiť. Maltunianizmus sa šíri aj prostredníctvom Maltuziánskej spoločnosti, ktorú založili a ovládajú hlavne slobodomurári.5 Ani nasledujúce katastrofické maltuziánske predpovede o vypuknutí hladomorov z preľudnenia, napr. v Indii po r. 1970, sa nesplnili. India pred týmto dátumom prešla zelenou revolúciou v poľnohospodárstve a dokonca sa stala významným vývozcom obilnín.6 Maltuzianizmus intenzívne propagovalo aj najvýznamnejšie slobodomurárske prognostické stredisko, Rímsky klub7, založený v r. 1968 predstaviteľmi finančného sveta, napr. exriaditeľom firmy Fiat, Aureliom Pecceim8, slobodomurárom.9 Tento klub falošných prorokov v r. 1972 vydal správu Hranice rastu v náklade 30 miliónov výtlačkov. Kniha mala katastrofický, no vedecky nepodložený obsah. Napr. v r. 1953 žilo na Zemi 2,7 mld. ľudí, v r. 1978 už 4 mld. No výroba potravín vo svete na jedného obyvateľa za toto obdobie vzrástla o 20 %.10 Za súčasných podmienok Zem je schopná uživiť 13-14 mld. ľudí11, dvojnásobok súčasného stavu a s rozvojom vedy sa možnosti Zeme nepochybne ešte výrazne zvýšia. Nedostatok potravín nie je vyvolaný nedostatkom prírodných zdrojov, ale ich nespravodlivým rozdeľovaním, na ktorom majú slobodomurári výrazný podiel. V súčastnosti vo viacerých krajinách, výrazne ovplyvnených slobodomurárstvom, jestvuje problém nie z rastu, ale z úbytku obyvateľstva.
Bezprostredným cieľom praktickej politiky slobodomurárstva je vniesť nenáboženské zásady do života ľudí, a predovšetkým ich násilne presadiť v každej súčasti verejného života. Takže jeho politický a sociálny program zahŕňa:
-odluku cirkvi od štátu, odstránenie náboženstva a jeho znakov z verejného života,
-sekularizáciu sobáša, uzákonenie rozvodov,
-ustanovenie štátneho systému takzvaného vzdelania, ktoré prinajmenšom vo svojom
počiatočnom štádiu bude povinné, bezplatné a vykonávané laikmi,
-úplnú slobodu vyznania (okrem katolíckeho) vrátane siekt a nenáboženských skupín,
-neobmedzenú slobodu médií, umenia a tiež slobodu pre všetky formy verejnej činnosti aj pri
propagácii bezbožných doktrín a demoralizovania, aj keď sú proti verejnému záujmu- predaj
alkoholu, prevádzka herní a pod.,
-odstránenie všetkých rozdielov medzi pohlaviami vo vzdelaní a vo všetkých oblastiach
verejného života, nastolenie alebo podpora radikálneho feminizmu.12
Ten istý program obvykle zahŕňa alebo podporuje tzv. demokratickú formu vlády, všeobecné volebné právo a centralizáciu politickej a administratívnej autority do rúk byrokracie. Na druhej strane bojuje proti prirodzenej organizácii spoločnosti, založenej na národných väzbách, voči myšlienke pevne spojených roľníckych spoločenstiev a proti takej organizácii spoločnosti, v ktorej sú jednotlivé triedy spojené väzbami vzájomnej pomoci a služby. Teda podporuje komercionalizmus, falošný internacionalizmus a extrémny individualizmus. V spoločenskom systéme, organizovanom podľa slobodomurárskych ideálov, aj keď sú masy ľudí nominálne slobodné a teoreticky zdrojom všetkej moci v štáte, sa čoskoro stanú degradovanými a zotročenými, demoralizovanými pôžitkárstvom, izolovanými, neorganizovanými, neraz zbavenými trvalého vlastníctva, bez skutočného vzdelania, ktoré budú klásť iba malý alebo žiaden odpor voči tyranii byrokratov alebo finančných zoskupení, ovládajúcich médiá a hospodársky život krajiny.13 Napr. v USA, údajne najdemokratickejšom štáte na svete, ktoré svoj politický model presadzujú do rôznych štátov sveta, vládnu rodiny medzinárodných bankárov na čele s Rotschildovcami. Skutoční vládcovia vo Washingtone sú neviditeľní a vykonávajú moc zo zákulisia. Prakticky riadia vládu a kontrolujú obe hlavné politické strany.14
Lož, pokrytectvo a pretvárka sú pravdepodobne najstálejšími a najzreteľnejšími charakteristikami slobodomurárskych akcií vo všetkých ich fázach.15 Pečať lži nosí na sebe všetko, čo vychádza zo slobodomurárstva.16 Prejavuje sa to aj menením a prevracaním významu niektorých, najmä silne pôsobiacich slov ako sú sloboda, pokrok, veda, emancipácia, rovnosť, bratstvo, tolerancia, humanita, ľudské práva, otroctvo, spiatočnícky, reakčný, predsudky, povera, despotický, netolerantný, tyrania, fanatizmus, klerikalizmus.17 Slová s kladným významom sa priraďujú k slobodomurárstvu a slová so záporným významom ku katolicizmu a morálnym hodnotám- bez ohľadu na opodstatnenosť. Napr. pôsobenie katolicizmu sa označuje za tmárstvo, boj proti nemu aj pri uskutočňovaní genocídy pokrokom, neprekonateľný vrchol morálnych noriem: Desatoro- predsudkom, šliapanie po morálnych zásadách slobodou, morálna dôslednosť fanatizmom, pripomínanie morálnych povinností nemodernosťou, ich obhajovanie netoleranciou. Uprednostňovanie morálneho konania pred zvrátenosťou sa vyhlasuje za diskrimináciu, najhoršia sebeckosť ľudským právom, zjavená viera za poveru, tvrdenia protirečiace skutočnosti vedou atď. Pritom napr. potrat nemôže byť rozhodovaním sa matky o svojom vlastnom tele, pretože vlastnosťou každého jednotlivca je jestvovanie toho istého genetického kódu v celom jeho tele, ktorý je jedinečný, odlišný od kódu iných jednotlivcov. A vajíčko v okamihu svojho oplodnenia získava svoj vlastný genetický kód, odlišný od tela matky, čím prestalo byť časťou ženinho tela. Vznikol nový jedinec, so samostatnými prejavmi života. Ukončenie jeho života je zabitím človeka.
K týmto slovám patrí aj označenie moderný. V prípade, že sa dotýka morálnej oblasti, má označovať nekresťanský liberalizmus, ktorého predstaviteľom je slobodomurárstvo.18 Idey s týmto prívlastkom sa označujú ako dobré, aj keď sú v rozpore s Desatorom. Pre pravdu v každej oblasti však platí to isté pravidlo. Napr. absolútne platí, že 2+2=4. Táto pravda sa nemôže zmodernizovať, prekonať, nemôže podliehať vývoju, prispôsobeniu dobe, zastarávaniu. Jej platnosť nemôže zmeniť nijaké hlasovanie. Odchýlky od nej nemôžu byť známkou pokroku, iba hlúposti. Pre ňu neplatí právo na pluralitu názorov, napr. že 2+2=10, ani nemá význam hľadať kompromis, napr. že 2+2=7. Jej nedodržiavanie, napr. pri výpočtoch, nie je prejavom slobody, ktorá sa má oslavovať, ale nerozumnosti a nezodpovednosti. To isté platí aj pre pravdu v oblasti mravov. Desatoro predstavuje absolútnu pravdu v morálnej oblasti. Preto hocijaká odchýlka od neho je zlom, mravným úpadkom.
Svojim snahám slobodomurárstvo často dáva prívlastok nový: napr. nové právo, nový vek, nový poriadok, nová morálka, nové náboženstvo, nové kresťanstvo, nové evanjelium, nová cirkev, nové hodnoty civilizácii19, hoci sa v nich objavujú staré bludy.
Najviac pokrytectva a pretvárky slobodomurárstvo prejavuje vo svojom vzťahu ku Katolíckej cirkvi. Hlásajúc toleranciu, prejavuje ku nej absolútnu netoleranciu, hlásajúc slobodu, nechce pre ňu pripustiť nijakú slobodu, hlásajúc rovnosť, diskriminuje ju, hlásajúc bratstvo, podnecuje k nej nenávisť.
Prenikanie slobodomurárskych ideí do verejnosti má najrozmanitejšie podoby, čo zvyšuje ich účinnosť. Niekto ich môže prijať v rámci jedného bludu, iný v rámci druhého bludu. Takisto na ich šírenie používa slobodomurárstvo najrozmanitejšie prostriedky, čo tiež zvyšuje jeho dosah. Na niekoho môže silnejšie pôsobiť nahlodávanie viery alebo mravov prostredníctvom oblasti umenia, na iného prostredníctvom pseudovedy.
Slobodomurárstvo podporuje všetko, čo je namierené proti katolíckym dogmám. Z jeho lona pochádzajú zakladatelia alebo propagátori všetkých systémov a doktrín, ktoré môžu katolíkov odvrátiť od viery.20 Neraz pritom šíri nekatolícke učenie pod pláštikom katolíckej náuky. Takto sa môžu pomýliť tí katolíci, ktorí majú vzťah k svojej viere a otvorený útok proti nej by odmietli. Podnecuje katolíkov, aby si z Božieho slova obsiahnutého v katolíckej náuke vyberali len to, čo chcú, t. j. aby si ľudia vytvárali svoju vlastnú vieru. Tento spôsob považoval za veľmi účinný slobodomurársky časopis L`Acacia v r. 1908.21 Tiež do Katolíckej cirkvi sa má vnášať okultizmus.22 V dôsledku toho časť katolíkov začína pokladať za prípustné nemanželské vzťahy alebo vieru v reinkarnáciu, hoci sú v rozpore s katolíckou náukou. Takéto spochybňovanie zjavených právd je zvlášť účinné, ak sa slobodomurárom podarí zlákať do svojich radov aj katolíckych duchovných. To sa im s úspechom darí už stáročia, no predovšetkým v posledných desaťročiach. Títo kňazi sú odporcami prozelytizmu. Miesto neho si cenia dialóg, humanistické myšlienky, ekumenizmus nielen k odlúčeným kresťanom, ale otvorený ku všetkým náboženstvám. Snažia sa o ,,reinterpretáciu“ dogiem- čiže o popieranie zjavených právd, pripúšťajú antikoncepciu, odmietajú „ konzervativizmus“, „diktatúru“ Ríma a pod. No pritom používajú katolícku terminológiu, aby vzbudili dojem, že ich nekatolícka náuka je katolicizmom, aby tak aj laikov strhli na svoju stranu. Napodiv sú k takýmto kňazom masmédiá vľúdne, dávajú im priestor, označujú ich za dynamických, za intelektuálnu elitu cirkvi atď. V 19. st. významným predstaviteľom tohto prúdu bol slobodomurár, exkomunikovaný katolícky kňaz Roca. Ten tvrdil, že nadišiel čas otvoreného kresťanstva, požadoval zrušenie úradu pápeža, svätenie žien do kňazskej funkcie, zmenu katolíckych obradov a cirkevných predpisov rozhodnutím ekumenického koncilu atď.23 Takto sa má Katolícka cirkev rozkladať z vnútra. Slobodomurárstvo tejto taktike prikladá značný význam. Podľa jeho člena J. Breyera, rímska cirkev bude dorazená hlavne v dôsledku doktrinálneho rozkladu v klére.24
Súčasťou slobodomurárskej taktiky na oslabenie katolicizmu je aj podpora najrôznejších siekt a náboženských spoločenstiev, predovšetkým okultistických a satanistických25, ktorá sa pre ňu mala stať záväznou od medzinárodného zjazdu v r. 1922.26 Dokonca niektoré sekty vyšli zo slobodomurárstva.27 Napr. cirkev Ježiša Krista svätých posledných dní (mormonskú) založil slobodomurár John Smith. Aj ďalší vodcovia mormónov boli slobodomurármi. Obrady tejto cirkvi sú pod vplyvom slobodomurárstva. Dokonca nepoužíva základný kresťanský symbol: kríž. Spočiatku v jej chrámoch bola symbolom päťcípa hviezda. Pôvodne sa v nej praktizovalo mnohoženstvo.28 Takisto židovčiacich kabalizujúcich Svedkov Jehovových, ktorí neuznávajú Kristovo božstvo a krst ako sviatosť, založil slobodomurár Charles Taze Russel.29 Túto sektu slobodomurárstvo a medzinárodní kabalisti podporovali obrovskými sumami. Aj kabalizujúca sekta Bao Dai vo Vietname bola vytvorená prostredníctvom slobodomurárstva vo Francúzsku, v čase, keď Vietnam podliehal Francúzsku. Sekta mariavistov, ktorá mala začiatkom 20. st. v Poľsku asi pol milióna členov, podliehala lóžam vo Francúzsku.30
Najväčšej podpore slobodomurárstva sa teší ním riadené hnutie New Age (Nový vek). Vyvinulo sa z teozofického hnutia, založeného v r. 1875 slobodomurárkou J. Blavatskou, ktorá v r. 1887 v Londýne založila a vydávala časopis Lucifer.31 Podľa pripraveného plánu sa New Age objavilo na verejnosti v r. 1975. Je to slobodomurárstvo určené pre verejnosť. Je predvojom v budúcnosti jedine dovoleného náboženstva sveta, zjednoteného slobodomurárstvom.32 Nie náhodou toto hnutie má taký istý názov, ako sa pôvodne volal najrozšírenejší slobodomurársky časopis vo svete (v r. 1904-1990, potom premenovaný na Scottish Rite Journal). Toto hnutie je náboženské, ale nie je náboženstvom, je to akési nadnáboženstvo. Nemá jednoznačnú vierouku a mravouku, podobá sa trhu, z ktorého si každý môže vybrať to, čo mu vyhovuje. Podľa neho je pravdivé to, čo osoží a dobré to, čo je príjemné. Je silne egocentrické, podľa neho človek nepotrebuje Božiu pomoc, môže sám seba zbožštiť, utrpenie v ňom nemá zmysel. Na ceste k vlastnému zbožšteniu má spočiatku pomôcť aj použitie drog, neskôr aj transcendentálna meditácia. Obsahuje prvky východných náboženstiev, rôzne formy okultizmu, aj ufológiu, astrológiu a vedecky sa tváriacu psychotroniku. Špiritizmus sa propaguje pod názvom channeling. Ním sa má spojiť nielen s dušami zomrelých, ale aj s mimozemšťanmi a nevtelenými duchovnými majstrami. Hnutie podporuje radikálny feminizmus i v náboženských predstavách, napr. kultom bohyne Gáje- „matky Zeme“. Presadzuje umelé ukončenie tehotenstva, umelé oplodňovanie, nútené obmedzovanie počtu detí, eutanáziu, odstránenie kresťanských sviatkov a vytvorenie svojej celosvetovej vlády s tým, že kto s týmito cieľmi nesúhlasí, má byť vyhladený. Pod jeho vplyvom sú mnohé významné celosvetové organizáce, napr. OSN, UNESCO, Svetová rada cirkví, Rockefellerova nadácia, Fordova nadácia, Trojstranná komisia, Bilderberský klub. Ako symboly používa hákový kríž, dúhu alebo jej polovicu, ktorá symbolizuje most medzi ľudskou dušou a „veľkým duchom vesmíru“, ktorým je Lucifer. Vo verejnosti sa šíri početnou rozmanitou tzv. ezoterickou literatúrou a tzv. sférickou hudbou; ovplyvňuje masy aj prostredníctvom rockovej hudby. Často ho hlásajú fantastické filmy a horory, napr. E. T. (Mimozemšťan), Hviezdne vojny, Indiana Jones. Stále častejšie sú ním nasýtené aj kreslené filmy pre deti, hračky a hry. Podľa jedného z predstaviteľov tohto hnutia, Davida Spanglera, do Nového veku sa vstupuje prijatím Lucifera. Hnutie sa snaží sympatie verejnosti získať aj tým, že na prvé miesta svojich programov kladie základy správnej životosprávy, psychickej relaxácie, hlása pekné heslá o mieri, láske, bratstve, pokroku atď.33
Slobodomurárstvo vytvára aj rôzne ideológie, napr. socializmu. Jeho vzťah k teórii a praxi socializmu je rozobraný osobitne.
Do verejnosti prenikajú slobodomurárske idey najmä cez masmédiá, školstvo, oblasť umenia a oblasť vedy. K tomu slúžia slobodomurári pôsobiaci v týchto prostriedkoch: novinári, šéfredaktori i majitelia médií, učitelia (najmä vysokoškolskí), riaditelia škôl, úradníci ministerstva školstva, umelci, vedci a pod.
Masmédiá sú najúčinnejším nástrojom slobodomurárstva.34 Slobodomurári chcú tlač účinne kontrolovať35, či už jej priamym riadením alebo subvencovaním.36 Im naklonenej tlači zadávajú finančne výhodné inzercie a reklamy. Keďže pre masmédiá príjmy z reklamy a inzercií spravidla bývajú podstatným zdrojom príjmov, tie, ktoré ich dostávajú, sú zvýhodnené v konkurencii a stávajú sa najvplyvnejšími, mienkotvornými. Porovnateľné masmédia (napr. denníky) bez týchto príjmov spravidla zanikajú. Prípadne tlači poskytujú i priamu finančnú pomoc, aby sa mohla aj zadarmo rozdávať.37 Ak sa neslobodomurárske masmédiá aj za takýchto podmienok dokážu udržať a slobodomurársky režim ich nezakáže, obvykle na život spoločnosti majú len okrajový vplyv. Závislosť významnej svetovej „slobodnej“ tlači od medzinárodných finančných magnátov vedie k tomu, že v nej sa isté správy jednoducho neobjavujú, neprejdú neviditeľnou cenzúrou.38 Na druhej strane idey, ktoré chce vedenie slobodomurárstva rozšíriť do verejnosti a želania, ktoré chce vnútiť ľuďom, sa v dôsledku jeho vplyvu v tlači zakrátko ozývajú zo všetkých strán, aj keď väčšina obyvateľstva má iný názor.39 Pred dvoma storočiami, keď bolo vydávanie novín iba v začiatkoch, slobodomurár Jefferson40, jeden zo zakladateľov a prezidentov USA, sa vyjadril, že mu je ľúto tých, ktorí čítajúc noviny si myslia, že vedia všetko o prebiehajúcich udalostiach.41 Už začiatkom 20. st., keď sa gramotnosť stávala bežnou a význam tlače narastal, takmer všetka svetová tlač priamo alebo nepriamo bola v rukách slobodomurárstva.42 To ju vydávalo v rôznej orientácii a forme, aby tak ovplyvnila čitateľov všetkého druhu a získala obľubu v širokej verejnosti zverejňovaním nezdravých senzácií. Kým svojich ľudí bezkonkurenčne chválila, všetkých protivníkov očierňovala, nezastaviac sa pred najhoršími lžami.43 V súčasnosti je stav taký istý a vzťahuje sa aj na elektronické masmédiá, predovšetkým televíziu. Slobodomurárske „demokratické“ masmédiá, ovládané nevolenou malou skupinou, majú prakticky monopol na informovanie, či dezinformovanie verejnosti a na masmediálny teror voči nej. Neodrážajú jej názory, ale želania svojich majiteľov, ktoré chcú presadiť v spoločnosti. Majú príkaz a záväzok propagovania istých predstáv na udalosti a zásady. Vyznačujú sa duchovnou a intelektuálnou prázdnotou. Využívajú pritom čoraz viac dokonalejšie techniky informatiky a propagandy. Snažia sa vytvoriť verejnú mienku v duchu laicizmu a liberalizmu, dôsledne zbavenej kresťanstva a namierenej proti nemu. Preto relativizujú sám pojem pravdy, vťahujú ľudí do umelých svetov, otrávených klamstvom, ďaleko od skutočnosti a pravdy života. Protesty voči rôznym lžiam a škodlivostiam ignorujú. Často sa zmieňujú o veciach spojených s Katolíckou cirkvou, ale v krivom zrkadle, neprajne a útočne. Pravdy viery označujú ako spiatočnícke a morálne zásady za nezhodujúce sa s dobou. Jednoducho drzo žiadajú od Katolíckej cirkvi zrieknuť sa vlastnej viery a totožnosti. Podporujú a nahlas oznamujú všetky protesty a rozpory v Katolíckej cirkvi, zveličujú v nej vyskytujúce sa nedostatky. Využívajú každý spôsob, aby všetko, čo je naozaj katolícke, útočne predstavili v nepriaznivom svetle. Ich premyslená, systematická, profesionálna manipulácia spoločnosti je ešte účinnejšia, ako komunistická propaganda.
Slobodomurárstvo sa vo svojej snahe o totalitnú moc snaží zrušiť cirkevné školy a zaviesť monopol povinných štátnych nenáboženských škôl. Tie majú slúžiť na formovanie ľudí podľa slobodomurárskych zásad už od detstva, vrátane ich demoralizácie pod zámienkou sexuálnej výchovy, bez ohľadu na postoj rodičov. Tým sa narúša právo rodičov na výchovu svojich detí. Slobodomurárska škola nestavia na pravde a dobre, ale zdôrazňuje „slobodu“, „tvorivosť“, „toleranciu“, kozmopolitizmus. Nevedie k povinnostiam, ale k sebectvu, kde učiteľ učí, čo chce a ako chce. No záväzne je proti „nacionalizmu“, „náboženskému fanatizmu“ a pod. Učiteľ má bojovať s vplyvom katolíckeho kňaza. Slobodomurárstvo i v tomto prípade postupuje v rozpore so svojimi heslami tolerancie, rovnosti a slobody, lebo nechce tolerovať záujmy istej skupiny obyvateľstva, rovnosť jednotlivých druhov škôl a slobodu voľby pre jednotlivý typ škôl. Monopol štátnych škôl nie je odôvodnený výsledkami života. V ňom sa ukazuje, z ktorých škôl, štátnych alebo cirkevných, vychádzajú žiaci lepšie odborne pripravení a najmä lepšie morálne sformovaní. Zatiaľ najmä katolícke školy vychádzajú z tohto porovnania dobre.
Najmä oblasť umenia sa slobodomurárstvo snaží zneužiť na demoralizáciu najširších vrstiev obyvateľstva. Už v r. 1838 napísal jeden z významných slobodomurárov v Taliansku, známy pod pseudonymom Vindice: „Nikdy neprestaňme znemravňovať ľud...urobme, aby sa medzi ľudom neresti postupne množili a šírili. Ľudia musia všetkými piatimi zmyslami neprávosti vdychovať i vpíjať až do úplnej sýtosti. Svet je vždy pripravený prijať náuky necudné a oplzlé“. Z toho je zrejmé, odkiaľ ide záplava pornografie, či už pod zámienkou umeleckého diela alebo aj bez tejto zámienky. V románoch alebo filmoch sa intenzívne propagujú mimomanželské vzťahy a iné závažné prestúpenia Desatoru. Nielenže že ich predstavujú ako prípustné, ale mravné konanie predkladajú ako nesprávne, zastaralé. Kvôli väčšej účinnosti sú predstavované osoby, pre ktorých je samozrejmosť prestupovanie Desatora, líčené ako kladné postavy s ušľachtilými motívmi. Takéto pseudoumelecké diela sú slobodomurárskou reklamou často propagované ako vysoko umelecké, ich pôvodcovia sú zahŕňaní cenami. Obdobne sú presadzované protináboženské, predovšetkým protikatolícke diela. V nich sa najmä predstavitelia cirkevnej hierarchie, otvorene alebo skryto zosmiešňujú, potupujú, osočujú. Odporcovia cirkvi sú zasa líčení ako nositelia pokroku. Na horlivosť slobodomurárov v tejto oblasti poukazuje ich konanie v časoch začiatku vynájdenia nového, veľmi účinného propagandistického prostriedku- filmu. Keď vo Francúzsku v tom čase, po 1. sv. vojne, neboli propagandistické protináboženské filmy, tamojší slobodomurári sa ich rozhodli doviesť zo ZSSR. Na oprávnené ohradenie sa ľudí so zdravým úsudkom voči demoralizácii, alebo postihnutých osočením, sa opäť odpovedá útokmi a výsmechom, že sú spiatočníkmi, že chcú obmedzovať slobodu umeleckej tvorby, zavádzať cenzúru, klerikalizmus atď. Niekedy takéto diela neútočia priamo na vieru a mravy, ale nenápadne podporujú také chápanie života, ktoré je s nimi v rozpore. Pre ich nie zrejmý rozpor s katolicizmom a zdanlivé klady, mnohí katolíci nepostihnú ich nebezpečenstvo a pokladajú ich za užitočné. Zvlášť v Taliansku na mládež takto vplývala kniha Srdce od Edmonta De Amicisa, slobodomurára v Turíne. Je podobou evanjelia, ale zbaveného podstaty a základu. Namiesto viery v Krista sa zakladá na viere v humanitu a pokrok. Svätcov v nej zastupujú „otcovia vlasti“ Cavour, Garibaldi, Mazzini, Viktor Emanuel (slobodomurári) , Desatoro a blahoslavenstvá nahrádzajú dobré city, na ktorých sa všetci zhodnú a pod. Slobodomurársky vplyv sa prejavuje aj vo fantastickej literatúre alebo v literatúre typu science fiction. Podľa značnej časti tejto literatúry nedostatky tohto sveta nemajú morálnu povahu, nie sú spôsobené dedičným hriechom. Nie je potreba vykúpenia, nie je potrebná cesta osobného sebazáporu a trpezlivé znášanie osobného kríža. Problémy sveta sú vraj v nedostatku poznania. To vraj vyrieši rozvoj vedy a techniky, ktoré sprostredkujú aj vymyslení mimozemšťania. Ľudstvo nejako samočinne dôjde k pokoju, blahobytu a k akejsi nesmrteľnosti.
Slobodomurárstvo vyhlasuje nezlučiteľnosť vedy a zjaveného náboženstva, ktoré má nahradiť viera v spásonosnosť toho, čo slobodomurárstvo označuje za vedu. Do takto ospevovanej „vedy“ sa vošli všetky hlúposti vypovedané proti mravnosti, Bohu a dôstojnosti človeka. Pretože veda spoznávaná rozumom a zjavené náboženstvo sú iba dvoma oblasťami pravdy, medzi nimi nemôže byť rozpor. A tak slobodomurárstvo útok na vieru spája s útokom na vedu. V tejto snahe používa odbornú terminológiu, využíva, či zneužíva autoritu a postavenie tých, ktorí sú pokladaní za vedcov. Zvláštny dôraz venuje na spochybnenie prvého veršu sv. Písma. Preto propaguje evolučné teórie s takým výkladom, ktoré vylučujú Boha zo stvorenia. Tie v rozpore s rozumom predpokladajú účinky bez príčiny, sú nedokázané, nezohľadňujú prírodné zákony, sú v rozpore so skutočnosťami, vedú k vzájomne nezlučiteľným tvrdeniam a vychádzajú z takej náhody, ktorá sa vymyká akejkoľvek predstave. Už krátko po zverejnení nedokázanej, špekulatívnej Darwinovej teórie o premene jedného druhu organizmu na iný druh vplyvom prostredia, mních Mendel, dôsledne idúc vedeckou cestou opakovaných pokusov, dokázal, že táto predstava je nepravdivá. Avšak jeho významné vedecké dielo, ktorým Mendel založil nové vedecké odvetvie- genetiku, bolo spočiatku v odbornom svete ignorované. Bez ohľadu na rozpory Darwinovej teórie s vedou, vieru v túto teóriu nanútili do školstva ako povinný výklad sveta. K jej nedostatkom patrí aj neschopnosť odborne vysvetliť viaceré základné veci: vznik života, takisto súčasný vznik obrovského množstva živočíšnych druhov ako samec a samička, čo bolo nutné k tomu, aby nenastal ich zánik už v prvom pokolení. Takisto neobjasnila súčasný vznik rozdielnych organizmov, ktoré sa navzájom nutne potrebujú, napr. včely a nimi opeľované rastliny. Napriek početným skamenelinám sa nenašli nijaké druhy s prechodnými orgánmi (ktoré by boli pre nich príťažou), ani prechodné organizmy, napr. medzi zvieraťom a človekom. Preto sa stúpenci tejto teórie uchyľovali k falšovaniu . Slabiny Darwinovej teórie neodstránila ani jej neskoršia obmena- snaha vysvetliť vývoj organizmov génovými mutáciami: pokusy v tomto smere boli tiež neúspešné. S rozvojom vedy sa zisťuje čoraz viac rozporov medzi vývojovou teóriou a skutočnosťou. K nim patria napr. zmena intenzity magnetického poľa Zeme, množstvo ropy prirodzene unikajúcej do oceánov, pribúdanie hélia do atmosféry, zmenšovanie objemu Slnka, množstvo meteorického prachu na Zemi a Mesiaci atď. , ktoré poukazujú na oveľa nižší vek vesmíru, než aký by mal mať podľa vývojovej teórie. Zvlášť ju zbavujú dôveryhodnosti početné, dobre dokumentované nálezy jestvovania a činnosti rozumného človeka v tých geologických vrstvách, v ktorých by sa podľa tejto teórie vôbec nemali nachádzať: stopy človeka spolu so stopami dinosaura alebo s pozostatkami trilobita údajne starých vyše 400 miliónov rokov, predmety v pevných horninách ako kladivo v pieskovci zhotovené človekom. A čo sa týka vzniku života, len na vytvorenie jediného génu v prírode, čo je pre život nutným, no nie postačujúcim predpokladom, treba reťazec minimálne 6 miliónov článkov aminokyselín zoradených v presnom poradí za sebou. Matematická pravdepodobnosť náhodného vzniku jediného génu je 1 : 4 x 101 ooo ooo, čo je krajne nepravdepodobné aj v rámci celého vesmíru. Propagáciou vývojových teórií chce slobodomurárstvo vzbudiť aj nádej, že v dôsledku vývoja sa človek v budúcnosti stane dokonalý, podobný Bohu. Slobodomurárstvo sa tiež snaží ovládnuť poznanie minulosti ľudstva, aby ju ľudia hodnotili podľa jeho želania. Preto značná časť historikov sú slobodomurári a značná časť ostatných dôverčivo opakuje ich sugestívne podané rozprávky , v ktorých sa jedny fakty zamlčujú a druhé prekrúcajú , alebo sú jednoducho iba drzými lžami, urážajúcimi pravdu. Značný dôraz sa kladie na vzbudenie dojmu, že obdobie, v ktorom Katolícka cirkev mala najväčší vplyv- stredovek, bolo obdobím temna. Pritom skutočnosť je opačná. Napr. človek, počatý v stredovekej Európe, mal oveľa vyššiu možnosť nezomrieť násilnou smrťou, ako v súčasnosti. Najtemnejším v dejinách bolo 20. storočie: s dvoma svetovými vojnami, opakovanými genocídami, masovým vraždením detí už pred narodením atď. Značný vplyv má slobodomurárstvo aj na katedrách politických vied.
Ak slobodomurárstvo nedosiahne svoje ciele svojím najvýznamnejším spôsobom: dlhotrvajúcim šírením istých ideí, potom sa ich snaží dosiahnuť aj pomocou násilia. Pike uviedol, že ak bude treba, svoje ciele bude presadzovať aj so zbraňou , t. j. prostredníctvom pučov, vzbúr, povstaní, revolúcií, vojen, neraz pripravovanými desaťročia dopredu. Na týchto násilnostiach sa podieľa aj ideovým podnetom, napr. podľa buletinu Veľkého orientu Belgicka z r. 1876, je slobodomurárstvo dielňou revolučných ideí. No ono je nielen dielňou ideí, ale aj liahňou násilníkov. Takmer všetky revolúcie a vzbury v období po revolúcii vo Francúzsku v r. 1789 mali slobodomurársky pôvod. V prípade ich úspechu bolo pravidlom, že do najvýznamnejších funkcií sa dostali prevažne alebo výlučne slobodomurári, hoci v spoločnosti predstavali len malú menšinu. Je príznačné, že tomuto významnému javu nevenujú pozornosť ani špecializovaní historici a politológovia.
Najrozmanitejšie slobodomurárske činnosti sú rozdúchavané a podporované peniazmi. Nimi sa výrazne ovplyvňujú a kontrolujú takmer všetky oblasti života. Keďže slobodomurári ovládajú svetové financie , majú tak výrazný vplyv na svetové dianie. Navyše, podľa slobodomurára Papusa, neznámi významní finančníci pre svoje znalosti spoločenských problémov stoja oveľa vyššie ako chvastaví politici. Títo finančníci vyvíjajú činnosť v súlade s okultistickými zásadami spoločenskej organizácie starovekého Egypta.
K úspechom slobodomurárstva viac ako jeho vlastná organizácia napomáhajú tie organizácie, ktoré slobodomurári tajne riadia, tzv. nedokonalé slobodomurárstvo. Tieto spolky sú veľmi rozmanité. Pozostávajú buď úplne zo slobodomurárov (rôznych organizácií a hodností) alebo len čiastočne. Pôsobia tajne i verejne. Najväčší vplyv má slobodomurárstvo na tajné spoločnosti, lebo je priamo alebo nepriamo vodcom všetkých z nich. Niekedy tieto spolky používajú symboliku, odvodenú zo slobodomurárstva, niekedy nepoužívajú nijakú symboliku. Sú to spolky najrozmanitejšieho zamerania: dobročinného, vzdelávacieho, športového, umeleckého, odborárskeho atď. Časť týchto spolkov slobodomurári zakladajú sami. A ak ich nezaložili, snažia sa ich dodatočne ovládnuť postupným prenikaním svojich členov do ich vedenia, až v ňom nadobudnú väčšinu, hoci celkove v danom spolku môžu tvoriť nepatrnú menšinu. Aj v prípade navonok dobrého cieľa chcú prostredníctvom týchto spolkov uskutočniť nejakú zvláštnu časť alebo prvok zo svojho protikresťanského programu , napr. sekularizmus, interkonfesionalizmus, strach z údajného preľudnenia Zeme. Ich vplyv sa výrazne prejavuje v medzinárodných organizáciách, napr. v združení podnikateľov- Rotary kluby, v združení predstaviteľov jednotlivých profesií- Lions kluby, v zdanlivo kresťanských organizáciách YMCA a YWCA. Rotary a Lions kluby založili americkí slobodomurári Paul Harris a Melvin Jones. YMCA a YWCA miesto kríža majú ako znak slobodomurársky trojuholník, presadzujú náboženský indiferentizmus a odmietanie cirkevného života. Slobodomurári založili aj OSN, tzv. Ligu ľudských práv, tzv. plánované rodičovstvo atď. Pobočka „plánovaného rodičovstva“ na Slovensku- Slovenská spoločnosť pre plánované rodičovstvo a výchovu k rodičovstvu, podporuje umelú antikoncepciu, sterilizáciu, potraty. Slobodomurárstvo na presadzovanie svojich cieľov využíva aj nadácie. Podobne zakladá a vedie rôzne výbory. Snaží sa preniknúť aj do katolíckych spolkov, a preto sa môže stať, že tie schvaľujú prenasledovanie katolíckeho biskupa.
K týmto spolkom patria aj politické strany. Podľa slobodomurárskeho vyjadrenia, má byť slobodomurárstvo paňou a nie slúžkou politických strán. Na ich činnosť pôsobí niekoľkými spôsobmi: zakladá ich a dáva im ich jadro, dáva im zameranie a koordinuje činnosť týchto strán v prípade potreby. Ak aj slobodomurárstvo politické strany nezaložilo, aj tie sa snaží preniknúť svojimi členmi, presadiť v nich svoju ideológiu , ovládnuť ich vedenie a tak usmerňovať ich činnosť. To sa týka aj kresťanských politických strán, napr. v r. 1904 sa v Taliansku pokúšal založiť kresťanskú stranu slobodomurár R. Murri. V prípade úspechu tak slobodomurárstvo dosiahne, že ani tieto strany nepostupujú dôsledne v kresťanskom duchu. Pretože chce viesť parlamenty , jeho vedenie v prípade potreby môže dávať inštrukcie slobodomurárskym poslancom, ako majú hlasovať a kontrolovať ich činnosť. Formálna demokracia sa dá zo zákulisia rôznymi spôsobmi výrazne ovplyvňovať a zároveň ňou sa dá utajovať skutočných vládcov spoločnosti. V prípade nespokojnosti obyvateľstva sú tak uchránení pred jeho hnevom. So sebe vlastnou pokryteckosťou slobodomurárstvo navonok označuje demokraciu za rovnosť príležitostí pre všetkých, a tým za vládu ľudu. No na druhej strane ju hneď porušuje skrytým, no výrazným uprednostňovaním svojich kandidátov pred ostatnými členmi spoločnosti. Tento spôsob napomáha tomu, aby aj nepatrná menšina slobodomurárov získala rozhodujúci vplyv na dianie v spoločnosti. Vo voľbách v početnej, neraz mnohomiliónovej spoločnosti, si voliči za svojich zástupcov vyberajú ľudí, ktorých osobne nepoznajú. Či sa vôbec oboznámia s kandidátmi a aký obraz o nich si vytvoria, to do značnej miery závisí od masmédií. Tie ho môžu výrazne vylepšiť alebo zhoršiť oproti skutočnosti. Týmto spôsobom sa môžu výrazne ovplyvňovať aj voľby do funkcií v samotných stranách. Že rozhodujúce masmédiá sledujú protikresťanské ciele, to vidno už z ich obsahu. Takisto na volebnú kampaň alebo na činnosť politických strán treba značné množstvo peňazí. Obvykle nepochádzajú od daných kandidátov alebo z príspevkov radových členov politických strán, ale od bohatých súkromníkov. Tí tiež obvykle nie sú kresťanskej orientácie. Navyše slobodomurárskym kandidátom k úspechu vo voľbách často pomáhajú lákavé sľuby, ktoré však po zvolení nesplnia. Ak sa takýmito politikmi voliči znechutia, v ďalších voľbách sa priklonia k iným, no tiež k slobodomurárskym kandidátom. Neúspešným kandidátom ich druhovia v rámci slobodomurárskej solidarity zabezpečia inú výhodnú funkciu. Obvykle nádeje voličov sklamú aj novozvolení zástupcovia, a preto v nasledujúcich voľbách často volia predošlých alebo nových slobodomurárskych kandidátov. Tým sa vytvára uzavretý kruh. Tzv. politická pluralita a možnosť výberu v skutočnosti značí, že spoločnosť má neustále slobodomurársku vládu, iba iného druhu. Možnosť výberu svojich predstaviteľov spoločnosťou mimo svojich členov slobodomurárstvo odmieta. Napr. podľa buletinu Veľkého východu Francúzska z r. 1893, osoby, ktoré vytvárajú vládu, buď majú byť slobodomurármi alebo majú byť zbavené moci , čiže slobodomurárstvo je v skutočnosti diktátorské, netolerantné. Pre zámery slobodomurárstva nie je prekážkou, ak organizácie pod jeho vplyvom sú vo vzájomnej opozícii. Dokonca nepokoje v spoločnosti sú pre slobodomurárstvo žiadúce, lebo patria k najúčinnejším prostriedkom na zničenie kresťanského poriadku. Preto slobodomurárstvo súčasne podporuje protiľahlé strany. Ich členovia, ktorí bojujú proti sebe, netušia, že bez svojho vedomia a vôle sú podriadení jednému vedeniu, o jestvovaní ktorého nemajú ani tušenia. Tento spôsob sa používa na usmerňovanie diania vo vnútri jednotlivých štátov, ako aj v medzinárodných vzťahoch, napr. vedenie slobodomurárstva zároveň podporovalo protivníkov v 1. i v 2. sv. vojne a pritom vytváralo inštitúcie, ktoré mali zabrániť vojnám. Politickú činnosť slobodomurári často ovplyvňujú aj zo zákulisia ako odborníci, poradcovia. V týchto funkciách, alebo ako tajomníci, spojení so zahraničím, vedú alebo kontrolujú osoby v mocenských funkciách. Tieto funkcie niekedy plnia ženy, ktoré dokonca za týmto účelom vstupujú do manželstva s danou osobou. Slobodomurársky vplyv vo vláde alebo v sneme však býva väčší, ako počet jeho členov v týchto inštitúciách. Pod vplyvom slobodomurárskeho ducha v spoločnosti, šíreného školou, masmédiami, pseudoumením a tzv. odborníkmi, aj mnohí neslobodomurárski politici konajú aspoň čiastočne podľa jeho zámerov. Ak niektorý slobodomurársky návrh (o potratoch, o rozvodoch a pod.) neprejde na prvý pokus, zvykne sa opakovať aj desaťročia. Touto vytrvalou ofenzívnou taktikou slobodomurárstvo dosahuje značné úspechy.
Spoločnosť však nemá vedieť, že isté idey sa v nej objavujú, vytrvalo opakujú a intenzívne rozširujú nie náhodou, ale majú cieľavedomý pôvod v slobodomurárstve. Takisto slobodomurárstvo skrýva, že mnohé udalosti boli ním naplánované a uskutočnené. Stáročia sa riadi zásadou, že na verejnosť má pôsobiť čo najsilnejšie, ale bez toho, aby ona vedela, kto ju ovplyvňuje a akými spôsobmi. Už v r. 1779 tak nariaďoval pre členov slobodomurárskeho prúdu iluminátov (osvietených) jeho vodca Weishaupt: „Všetci členovia... musia nepozorovane a bez zrejmej dotieravosti šíriť svoj vplyv na ľudí všetkých tried, všetkých národov, všetkých náboženstiev... až tento vplyv zavládne všade...“ Po vyše sto rokoch túto stále uplatňovanú zásadu zopakoval aj slobodomurársky zjazd vo francúzskom meste Amiens v r. 1894: „Treba sa snažiť, aby noviny riadené bratmi (t. j. slobodomurármi), všade napomáhali našej veci, no v nijakom prípade neodhaľovali účasť lóží a nezverejňovali naše zamestnania... Zakladať spolky... inšpirované lóžami, finančne pomáhať nezasväteným skupinám a snažiť sa, aby bratia všemožným spôsobom prenikali už do jestvujúcich spoločností, zachovávajúc všetky spôsoby opatrnosti, viesť propagandu prostredníctvom dobročinnosti...- to všetko sú naše spôsoby.“ Túto zásadu o niekoľko desaťročí zopakoval aj konvent Veľkého východu Franúzska v r. 1922: „ Je potrebné, aby slobodomurárstvo bolo cítiť všade, ale nikde sa to nemá vedieť.“ Zopakoval ju aj konvent tejto veľkolóže v r. 1929: „Konajme, prenikajme všade. Naša práca spočíva v pôsobení na verejnosť, ale nie je úlohou slobodomurárstva ukazovať sa verejnosti.“ V r. 1979, dvesto rokov po Weishauptovi, túto zásadu zopakoval v oficiálnom časopise Veľkého východu Francúzska jeho veľký majster Baroin: „Kým pre slobodomurárstvo nie je povinnosťou, aby niekde bolo viditeľné, slobodomurári sú povinní byť v dnešnej dobe všade, v stranách, v odboroch, v združeniach...“ Niekedy kvôli utajeniu slobodomurári používajú krycie mená. Mocenské pôsobenie vedenia slobodomurárstva sa utajuje tak, že ak členmi vlády sú slobodomurári, obvykle sú nižšieho stupňa a im nadriadení slobodomurári zastávajú nenápadnú funkciu knihovníka, učiteľa, skromného úradníka a pod.
K utajovaniu patrí aj hlásanie zdanlivých cieľov alebo neurčité vyjadrovanie sa. Napr. koncom 19. st. vo Francúzsku slobodomurári pod heslom tolerancie bojovali proti jezuitom. Takisto hlásali boj proti klerikalizmu. Vraj boli len proti miešaniu sa katolicizmu do politiky. Pritom vtedy vo francúzskom sneme bol iba jeden katolícky kňaz, no 250- 300 slobodomurárov. Teda títo pokrytci do politiky zasahovali oveľa intenzívnejšie. Pritom vo svojich radov objasnili, že medzi klerikalizmom a katolicizmom sa robí rozdiel len pre potreby tribúny (t. j. propagandy), v skutočnosti oba pojmy znamenajú to isté. Keď slobodomurárstvo chcelo zničiť pápežstvo, zmieňovalo sa iba o zjednotení Talianska. Keď vystupovalo proti Božskému právu, hovorilo len o právach človeka. Deti sa snaží odlákať od náboženstva pod zámienkou pestovania športu, hudby atď. Útočí na katolíkov a duchovenstvo neurčitými rečami proti reakcionárom a tmárom, lebo keby sa vyjarilo jasne, takéto tvrdenia by narazili na odpor. Aby zakrylo, že chce prenasledovať cirkev, tvrdí, že sa len bráni.
K utajovaniu svojich zámerov používa taktiku postupných krokov. V masmédiách a v oblasti umenia sa nekresťanské a protikresťanské ideály a zásady prispôsobia stavu čitateľov a divákov a najprv sa presadzujú v menšej miere. Keď si verejná mienka na to privykne, začnú sa presadzovať vo väčšej miere, ktorá by spočiatku pôsobila šokujúco a vyvolávala by reakciu.
Avšak niekedy chce slobodomurárstvo docieliť rýchly úspech, čím sa jeho zákulisné pôsobenie stáva badateľným. Ako uviedol pápež Lev XIII., vtedy nasledujú jeho výrazné prejavy bez úmernej príčiny: ako blesk z jasného neba sa znenazdajky objavujú útoky a prenasledovania, rozpútavajú sa kampane v tlači, divadelné hry, verejné zhromaždenia, ohovárania a podnecujú sa ľudové povstania. To všetko slúži jednotnému plánu kampane a jednotnej autorite. Podobne tieto metódy opísal i slobodomurár Papus. Uviedol ich ako aktivity, ktoré prekvapia iba tých, ktorí nie sú zasvätení do veci: štrajk, ktorý sa z ničoho nič objaví, aby zastavil konštrukciu krížnika; náhly vzostup dôležitosti obchodného prístavu; obchodná zmluva dohodnutá vo výhodnej chvíli atď. Obdobne sa vyjadril i významný komunista Dimitrov, že verejnosť sa diví, ako známi štátnici rýchle a zdanlivo úplne bez príčiny menia svoje stanovisko v nanajvýš podstatných veciach. Alebo hovoria jedno a konajú celkom opačne. Pre nezasväteného pozorovateľa je to nelogické a úplne nepochopiteľné. Ale je to jasné pre tých, ktorí sú oboznámení s činnosťou slobodomurárskych lóží. Títo činitelia, ako príslušníci lóží, obyčajne dostávajú podnety a smernice od príslušnej lóži a podriaďujú sa jej disciplíne v rozpore so záujmami ľudu a krajiny.
Utajovanosť je nielen pomocou pre slobodomurárstvo, ale jeho nutnou súčasťou. Podľa slobodomurára A. Mackeya, keby slobodomurárstvo stratilo tajnú povahu, stratilo by podstatu svojho jestvovania. Zmena tejto zásady by pre slobodomurárstvo znamenalo samovraždu a smrť. Je to preto, lebo v utajovanosti oprávnene vidí svoju silu, ako to napr. napr. v r. 1929 konštatoval konvent Veľkého východu Francúzska. Ak sa zbaví tajomnosti, ak sa stanú všeobecne známymi všetky jeho snahy a formy, členovia a hodnostári, vtedy slobodomurárstvo okamžite stratí prevažnú väčšinu svojej sily a moci.
Svoje nemorálne prostriedky slobodomurárstvo používa podľa svojej zásady, že cieľ posväcuje prostriedky. Zároveň v súlade s touto zásadou obviňovalo z jej propagácie jezuitov, t. j. Katolícku cirkev, lebo jezuiti hlásajú len katolícku náuku. Dokázalo sa však, že jezuiti túto zásadu nehlásali a držali sa učenia apoštolov. Pritom nielen prostriedky slobodomurárstva sú nemorálne, ale aj jeho cieľ.
Ludovika

Těžké kovy a jejich vylučování ( detoxikace těžkých kovů ).

nss.sk/5136/ako-bol-jezis-k…
Ako bol Ježiš Kristus zosadený z trónu

Pri poslednom súde vznesie Kristus obžalobu proti tým, ktorí ho vyhnali z verejného života a najstrašnejším spôsobom sa na nich pomstí za toto zneuctenie.
Pápež Pius XI.

Napriek nebezpečenstvu, že sa budem opakovať, vraciam sa ku kraľovaniu Nášho Pána Ježiša Krista, k tejto dogme katolíckej viery, ktorú nemôže nikto spochybniť …More
nss.sk/5136/ako-bol-jezis-k…
Ako bol Ježiš Kristus zosadený z trónu

Pri poslednom súde vznesie Kristus obžalobu proti tým, ktorí ho vyhnali z verejného života a najstrašnejším spôsobom sa na nich pomstí za toto zneuctenie.
Pápež Pius XI.

Napriek nebezpečenstvu, že sa budem opakovať, vraciam sa ku kraľovaniu Nášho Pána Ježiša Krista, k tejto dogme katolíckej viery, ktorú nemôže nikto spochybniť bez toho, aby sa nestal heretikom: áno, presne tak: heretikom!
Majú tí ľudia ešte vieru?
Posúďte umierajúcu vieru apoštolského nuncia v Berne, biskupa Marchioniho, s ktorým som mal nasledujúci rozhovor 31. marca 1976 v Berne:
Mons. LEFEBVRE: „V každom prípade je veľmi jednoduché rozoznať nebezpečné veci, ktoré priniesol II. vatikánsky koncil (…). V prehlásení o náboženskej slobode stoja veci, ktoré sú v rozpore s tým, čo učili pápeži. Je ňou ustanovené, že katolícke štáty nemôžu existovať!“
NUNCIUS: „Áno, to je zjavné.“
Mons. LEFEBVRE: „Snáď si myslíte, že likvidácia katolíckych štátov prinesie Cirkvi nejaké dobro?“
NUNCIUS: „Oh, ale pochopte, pokiaľ to urobíme, získame viac náboženskej slobody od Sovietov!“
Mons. LEFEBVRE: „Ale čo spoločná vláda Nášho Pána Ježiša Krista? Čo s ňou urobíte?“
NUNCIUS: „Pozrite sa, to je dnes už nemožné, snáď vo vzdialenej budúcnosti? V dnešnej dobe je to doména jednotlivcov; musíme sa otvoriť sile más.“
Mons. LEFEBVRE: „Ale čo encyklika Quas Primas? Čo s ňou urobíte?“
NUNCIUS: „Oh, dnes by ju už pápež nenapísal!“
Mons. LEFEBVRE: „Viete, že v Kolumbii to bol Svätý Stolec, kto požadoval odstránenie kresťanskej ústavy štátu?“
NUNCIUS: „Áno, tu taktiež.“
Mons. LEFEBVRE: „Vo Valais?“
NUNCIUS: „Áno, vo Valais. A pozrite sa, teraz ma pozývajú na všetky zhromaždenia!“
Mons. LEFEBVRE: „Takže vy súhlasíte s listom biskupa Adama (biskup zo Sionu) určeným všetkým veriacim jeho diecézy, ktorým objasňuje prečo majú hlasovať za odluku Cirkvi od štátu?“
NUNCIUS: „Viete, kraľovanie Nášho Pána Ježiša Krista je v súčasnej dobe vec veľmi zložitá…“
Ako vidíte, môj kolega z rozhovoru tomu už neverí; „je to „nemožná“ alebo „naozaj zložitá“ dogma, ktorú „by dnes už pápež nenapísal.“ Ako veľa ľudí dnes myslí týmto spôsobom! Ako veľa ich už nie je schopných porozumieť, že spása Nášho Pána Ježiša Krista musí byť rozšírená za pomoci svetskej spoločnosti a v súvislosti s tým musí sa stať v rámci spoločenského poriadku štát nástrojom k vykonávaniu vykupiteľskej práce. Toto hovoria ľudia: To sú predsa dve rôzne veci; miešať náboženstvo s politikou!“
A napriek tomu všetko bolo stvorené pre nášho Pána Ježiša Krista, čiže pre uskutočnenie diela vykúpenia: Všetko vrátane svetskej spoločnosti, ktorá, ako som už povedal, je taktiež stvorením Božím! Svetská spoločnosť nepredstavuje len výtvor ľudskej vôle. Vyplýva predovšetkým zo spoločenskej prirodzenosti človeka, z faktu, že Boh stvoril ľudí tak, aby žili v spoločenstve, tak je to vpísané v prirodzenosti skrze Tvorcu. Preto taktiež svetská spoločnosť, v nemenšej miere než jednotlivec, je povinná vzdávať poctu Bohu, ktorý je jej Pôvodcom a jej cieľom a slúžiť vykupiteľskému plánu Ježiša Krista.
V septembri 1977 som mal v rezidencii kňažnej Palaviccini v Ríme prednášku, na ktorej som prečítal dokument kardinála Colomba, arcibiskupa z Milána, kde hovorí, že štát nesmie mať žiadne náboženstvo, „že musí byť bez ideológie“. Pretože bol kardinál ďaleko, aby mi mohol odporovať, odpovedal mi v liste Avvenire d´Italia. Kardinál potvrdil to isté s ešte väčšou silou, takže dokonca dal svojmu článku titulok: „Los tato non puo essere altro que laico“ – „Štát nesmie byť iný než laicistický“, teda bez náboženstva. To povedal kardinál! Akú ma asi koncepciu na tému Vykúpenie Nášho Pána Ježiša Krista? To sme nepočuli. Pozrite ako veľmi liberalizmus prenikol Cirkev. Keby vyslovil takéto slová ešte pred dvadsiatimi rokmi, bolo by to akoby v Ríme vybuchla bomba. Všetci by protestovali. Pápež Pius XII. by sa tomu postavil a okamžite by učinil patričné opatrenia. V súčasnosti je to normálne, zdá sa to byť normálne. Preto je tak nesmierne závažnou vecou, aby sme mali pevné presvedčenie o tejto pravde viery: všetko, vrátane svetskej spoločnosti, bolo zamýšľané k tomu, aby to priamo alebo nepriamo slúžilo vykupiteľskému plánu Nášho Pána Ježiša Krista.
Odsúdenie odluky Cirkvi od štátu
Upozorňujem predovšetkým na to, že pápeži odsúdili odluku Cirkvi od štátu výlučne v oblasti doktrinálnej a týka sa len národov, kde je katolícka väčšina. Samozrejme možnosť tolerancie iných vyznaní v spoločnosti, ktorá je inak katolícka, nie je odsúdená a tým menej mnohosť vyznaní, ktoré existujú vo viacerých ďalekých zemiach nenáležiacich k tomu, čo bolo v minulosti nazývané kresťanským svetom.
Po tomto spresnení tvrdím súčasne s pápežmi:
Požiadavka odluky štátu od Cirkvi alebo Cirkvi od štátu je bezbožnosťou a bludom blízkym heréze. Duch viery Svätého Pia X., jeho hlboká teológia, jeho pastierska horlivosť vystupujú energicky proti laicizujúcim predstavám odluky Cirkvi od štátu vo Francúzsku. Pozývam vás k zamysleniu nad jeho slovami, ktoré pochádzajú z encykliky Vehementer nos, z 11. februára 1906:
„Požiadavka odluky Cirkvi od štátu je absolútne bludná téza a veľmi zhubný omyl. Opierať sa o princíp, že štát nesmie vyznávať žiadne náboženstvo, je predovšetkým veľmi urážlivé voči Bohu, lebo Tvorca človeka je súčasne Zakladateľom ľudskej spoločnosti. To On ju udržuje v trvaní tak, ako udržuje aj nás. Preto sme povinní vzdávať mu česť nielen osobným kultom, ale taktiež spoločenskou poctou.
A navyše je táto téza taktiež veľmi zrejmým popretím nadprirodzeného poriadku. Fakticky vymedzuje pôsobnosť štátu, ktorému výlučne náleží dbať o verejné dobro vo verejnom živote, ktoré je prvou príčinou pre ľudskú spoločnosť a nemá už žiadnu spojitosť s ňou ako s obcou s poslednou príčinou ľudskej existencie, ktorou je večná blaženosť ponúkaná človeku, ktorého krátky pozemský život sa rýchlo blíži ku koncu. A pretože verejný poriadok vecí, aj keď sa rozvíja v čase, je podriadený dosiahnutiu tohto najvyššieho a absolútneho dobra, svetská moc nielen, že nemôže vytvárať prekážky k dosiahnutiu tohto cieľa, ale musí nám v tom aj pomáhať.
Podobne táto téza vyvracia poriadok ustanovený na tomto svete s veľkou múdrosťou Bohom, poriadok, ktorý vyžaduje súlad a vzájomnú zhodu medzi dvoma spoločnosťami. Tieto dve spoločnosti, spoločnosť náboženská a spoločnosť svetská majú totiž tých istých poddaných, aj keď každá z nich vykonáva svoju moc nad nimi vo svojej vlastnej sfére. Mnoho záležitostí a vecí podlieha náuke a úsudku jednej i druhej. V súčasnej dobe, kedy dohoda medzi štátom a Cirkvou zaniká z tejto spoločenskej správy, ľahko vyklíčia semená sporov, stanú sa veľmi ostré na obidvoch stranách. Týmto spôsobom sa zatemní chápanie pravdy a duše sa naplnia veľkým nepokojom.
Konečne táto téza pôsobí smrteľnú škodu samotnej svetskej moci spoločnosti, ktorá už nemôže prosperovať ani trvať dlhšiu dobu bez toho, aby priznala miesto náboženstvu, ktoré človeku stanoví najvyššie zásady a suverénneho učiteľa, či neporušiteľnú ochranu jeho práv a povinností.“
Pozoruhodná kontinuita tohto učenia
Neskôr sa svätý pápež odvoláva na učenie svojho predchodcu, Leva XIII., z ktorého cituje nasledujúci úryvok, poukazuje na stálosť tohto učenia, ktorá je jeho vlastnosťou:
„Preto rímski biskupi neprestávajú v zhode s okolnosťami a dobou odmietať a odsudzovať učenie o rozluke Cirkvi od štátu. Náš významný predchodca Lev XIII. mimoriadnym spôsobom, mnohokrát a dôsledne, ukázal nám, aký má byť podľa katolíckeho učenia vzťah medzi týmito dvoma spoločnosťami.“
Potom nasleduje odsek z Immortale Dei, ktorý som citoval v predošlej kapitole a po ňom citát:
„Ľudská spoločnosť sa nemôže nestať zločinnou, pokiaľ chce fungovať bez toho, ako by Boh neexistoval alebo pokiaľ sa odmieta zaoberať náboženstvom, ako by to bola pre ňu cudzia vec alebo niečo, čo jej nemôže žiadnym spôsobom poslúžiť (…). Čo sa týka Cirkvi samotnej, ktorej Tvorcom je sám Boh, bolo by veľkým a škodlivým bludom vylúčiť ju z aktívneho života národa, z práva, z výchovy mládeže a z domácej spoločnosti.“
Musíme si ešte raz prečítať nasledujúci úryvok z Immortale Dei, aby sme sa uistili, že Lev XIII. len potvrdzuje, že znovu obnovuje učenie svojich predchodcov:
„Týmto učeniam, ktoré ľudský rozum odmieta a ktoré majú veľmi značný vplyv na veci verejné, rímski biskupi, naši predchodcovia, v plnom pochopení toho, čo od nich požaduje apoštolský úrad, nikdy nepovoľovali, aby boli vyslovované beztrestne. Gregor XVI. v encyklike Mirari vos z 15. augusta 1832 na tému rozluky Cirkvi od štátu sa vyslovil takto: ,Nemôžeme očakávať najlepšie výsledky z túžby tých, ktorí sa pokúšajú oddeliť Cirkev od štátu a zboriť vzájomnú harmóniu medzi kňazstvom a impériom. Skutočne, podnecovači neobmedzenej slobody sa boja tejto harmónie, ktorá bola vždy veľmi výhodná a prospešná pre záujmy náboženstva a spoločnosti.’
Podobne Pius IX. pranieroval pri každej príležitosti množstvo bludných názorov, ktoré boli najviac v móde; a neskôr sa rozhodol ich všetky zhrnúť, aby katolíci uprostred takého množstva omylov vedeli, čoho sa môžu bezpečne držať.“
Zhrňujem, že také učenie, ktoré tvrdí, že medzi Cirkvou a štátom musí panovať harmónia a ktoré odsudzuje blud rozluky, nesie so sebou, skrze nepretržité hlásanie štyrmi po sebe nasledujúcimi pápežmi od roku 1832 do roku 1906 a slávnostné konzistórium 21. februára 1906, najvyššiu autoritu a dokonca mimo akúkoľvek pochybnosť záruku neomylnosti.
(Arcibiskup Marcel Lefebvre: Zosadili ho z trónu)
Zdieľaj tento článok:
Ludovika

ZJEVENÍ - SVATÉHO JANA APOŠTOLA

Istá dobrá duša na Glorii pred časom už uverejnila tento materiál.
Pripomínam možnosť zapojiť sa .
Blíži sa sviatok sv. Jozefa.

Nábožné združenie sv. Jozefa.Prechod do večnosti za pomoci sv. Jozefa

www.lifenews.sk/14177/svaty-jozef-jeh…

www.youtube.com/watch

Nábožné združenie sv. Jozefa

Nábožné združenie sv. Jozefa.Prechod do večnosti za pomoci sv. Jozefa

kapucíni

kláštory

aktivity

More
Istá dobrá duša na Glorii pred časom už uverejnila tento materiál.
Pripomínam možnosť zapojiť sa .
Blíži sa sviatok sv. Jozefa.

Nábožné združenie sv. Jozefa.Prechod do večnosti za pomoci sv. Jozefa

www.lifenews.sk/14177/svaty-jozef-jeh…

www.youtube.com/watch

Nábožné združenie sv. Jozefa

Nábožné združenie sv. Jozefa.Prechod do večnosti za pomoci sv. Jozefa

kapucíni

kláštory

aktivity

spiritualita

dejiny

galéria

Prechod do večnosti za pomoci sv. Jozefa

Nábožné Združenie založil v r. 1913 blahoslavený Alojz Guanella (1842 -1915) s pomocou a so schválením pápeža sv. Pia X. sledujúc dva ciele:

1) Rozširovať a zveľaďovať vo svete úctu sv. Jozefa, všeobecného patróna Cirkvi a zvláštneho patróna dobrej smrti.

2) Usilovať sa vyvolať záujem u kňazov a laických veriacich o duchovné dielo modlitieb a dobrých skutkov na pomoc všetkým zomierajúcim, v každej chvíli a vo všetkých situáciách. Takto im napomáhať dosiahnuť milosť dobrej, svätej smrti - večného života. Primárne sídlo Nábožného združenia sa nachádza v Ríme pri chráme sv. Jozefa a zahŕňa milióny pridružených, zapísaných členov z celého sveta.

Duchovné dobrá na ktorých majú účasť členovia - odpustky

»Odpustky sú odpustenie časného trestu pred Bohom za hriechy, ktoré sú už odpustené, čo sa týka viny. Dostane ho náležite pripravený veriaci v Krista za istých a stanovených podmienok pomocou Cirkvi, ktorá ako služobníčka vykúpenia (svojou) mocou rozdáva a aplikuje poklad Zadosťučinení Krista a svätých. Odpustky sú čiastočné alebo úplné podľa toho, či oslobodzujú od časného trestu za hriechy čiastočne alebo úplne. Každý veriaci môže odpustky získať pre seba alebo aplikovať za zosnulých.« (KKC 1471)

Odpustky sa získavajú prostredníctvom Cirkvi, ktorá na základe moci zväzovať a rozväzovať, ktorú jej udelil Kristus, zakročuje v prospech kresťana a otvára mu poklad zásluh Ježiša Krista a svätých, aby dostal od Otca milosrdenstiev odpustenie časných trestov, ktoré si zasluhuje za svoje hriechy. Cirkev tým chce kresťanovi nielen prísť na pomoc, ale ho chce aj povzbudiť, aby konal skutky nábožnosti, pokánia a lásky.« (KKC 1478)

Úplné odpustky získajú členovia

1) V deň, v ktorom boli zapísaní do Nábožného združenia, alebo v jeden z bezprostredne nasledujúcich siedmych dní.
2) Kňazi, ktorí slúžia svätú omšu za konkrétneho zomierajúceho.
3) Tí členovia združenia, ktorí sa zúčastňujú na sv. omši slúženej za zomierajúcich.
4) Všetci členovia v hodine smrti.
5) Na sviatky sv. Jozefa 19. marca a 1. mája, na sviatok Svätej rodiny, 21. augusta na spomienku svätého Pia X., 24. októbra na spomienku blahoslaveného Alojza Guanella.

Úplné odpustky sa môžu získať za týchto podmienok:
Sviatostne sa pred tým vyspovedať, byť v posväcujúcej milosti, v deň získania odpustkov prijať Eucharistiu, pomodliť sa na úmysly sv. Otca „Otčenáš“ a „Zdravas“.

Čiastočné odpustky môžu získať

1) vždy keď sa člen združenia modlí hore uvedenú modlitbu »Svätý Jozef,... atď«.
2) Pri každom skutku nábožnosti a lásky spojenom s úmyslom Nábožného združenia.

Ďalšie duchovné dobrá

Zapísaní členovia sú účastní na milostiach plynúcich zo sv. omší, ktoré sa každý deň slávia v chráme sv. Jozefa v Ríme, patróna dobrej smrti a na Slovensku každý týždeň v stredu v Kláštore sv. Jozefa na Kremnických Baniach. Tak isto majú účasť na všetkých duchovných dobrách z pokladu sv. omší, sv. prijímaní, modlitieb, kajúcich skutkov lásky tohoto apoštolátu. Členovia v rámci jednoty celého Nábožného združenia sv. Jozefa sú účastní na duchovných dobrách - milostiach aj po svojej smrti.

Povzbudenie pre členov

Nech sa modlia s dobrým srdcom za umierajúcich. Nech si na nich spomínajú pri sv. prijímaní. Nech za nich obetujú dobré skutky a zásluhy, aby im vyprosili odpustenie a milosť. Nech zveľaďujú a rozširujú opravdivú zbožnosť k sv. Jozefovi, zvlášť v prvé stredy mesiaca, ako aj celý mesiac marec a na sviatky sv. Jozefa.

Zamyslenie

Pri každom údere tvojho srdca niekto z ľudí práve odchádza do večnosti. Mnohí zomierajú neočakávane náhlou smrťou pri dopravných nehodách, živelných pohromách, mozgových porážkach, infarktoch srdca a tiež násilne vo vojnách, atď. Koľkí umierajú zle a v zlom duchovnom stave? Prispej k spáse týchto duší! Ak sa ty raz ocitneš v agónii, milióny bratov a sestier sa budú modliť za teba. Mnohí kňazi na čele so svätým Otcom, ktorí sú stále zapojení do diela »neustáleho slúženia sv. omší«, striedavo, postupne v každej chvíli, na rôznych miestach sveta, slávia sv. omšu za tých, čo práve umierajú. Spolupracuj a prispej aj ty modlitbou s úmyslom vyprosenia spásy od Pána, za pomoci mocného príhovoru svätého Jozefa, ochrancu duší pri prechode cez smrť do večného života!

Prosba za šťastnú hodinu smrti modlitba svätého Alfonza

Svätý Jozef, ty si mal veľkú milosť, že si odchádzal z tohto sveta v náručí božského Spasiteľa a v prítomnosti svojej panenskej nevesty. Priblíž sa s Ježišom a s Máriou aj k môjmu smrteľnému lôžku, poteš ma a ochráň. Svätý Jozef, pre svoje veľké hriechy zasluhujem si nešťastnú smrť. Ak mi však ty pomôžeš, nebudem zatratený. Ty si bol nielen priateľom, ale aj ochrancom a pestúnom toho, ktorý ma raz bude súdiť. Ježiš ma nezavrhne, keď sa ty za mňa prihovoríš. Po Panne Márii si volím teba, svätý Jozef, za svojho príhovorcu a ochrancu. Sľubujem ti, že po celý čas života, ktorý mi ešte zostáva, budem ťa denne zvláštne uctievať a vzývať. Pre pomoc, ktorú ti Pán Ježiš a Panna Mária v poslednej chvíli tvojho života preukázali, stoj pri mne v hodine mojej smrti, aby som po šťastnom skonaní v tvojom spoločenstve mohol Boha večne chváliť a velebiť. Amen.

Ako sa stať členom?

1) Nahlásiť svoje meno a priezvisko do zoznamu v Primárnom sídle v Ríme alebo na do zoznamu vedeného v niektorej riadne ustanovenej pobočke. Na Slovensku na tejto adrese:

Gvardián, Dom sv. Jozefa
Kláštor kapucínov
967 01 Kremnické Bane


2) Cez deň, podľa možnosti sa modlievať aj viackrát nasledujúcu modlitbu:
Svätý Jozef pestún Ježiša Krista a opravdivý ženích Panny Márie, oroduj za nás a za tých, ktorí tento deň (túto noc) umierajú.

Dekrét o ustanovení filiálky nábožného združenia sv. Jozefa

Týmto vyhovujem prosbám najdôstojnejšieho pána Šebastiána Jaďuďa, ministra provinciála rehole kapucínov na Slovensku. Po preskúmaní dekrétu a súhlasu najdôstojnejšieho ordinára a konštitúcii pápeža Klementa VII., Pápeža Pia IX. a breve „Templum Transitus“ (Chrám Prechodu) pápeža Pia X., vydanom 12. februára 1914, dolupodpísaný vyhlasuje, že tomuto združeniu, ktorý je v Ríme riadne kanonicky ustanovený, pripája filiálku združenia zriadenú pri kostole Sv. Štefana v Bratislave (sídlo provinciála).
Preto sa stáva účastnou na všetkých duchovných dobrodeniach, ktoré sú udelené alebo budú udelené v budúcnosti, vrátane nasledujúcich odpustkov: Úplné odpustky pre veriacich v deň ich zápisu. Úplné odpustky pre tých, ktorí sa zúčastnia na sv. omši, pristúpia k svätému prijímaniu a modlia sa za umierajúcich. Tie isté úplné odpustky získavajú kňazi, keď si výslovne spomínajú na niektorého umierajúceho. Úplné odpustky v hodine smrti získavajú tí, ktorí splnia zvyčajné podmienky.
Čiastočné odpustky tí, ktorí sa ráno i večer modlia túto modlitbu: Svätý Jozef, pestún Ježiša Krista a opravdivý ženích Panny Márie, oroduj za nás a za tých, ktorí tento deň (noc) umierajú. Čiastočné odpustky získavajú tí, ktorí vykonajú akýkoľvek úkon nábožnosti alebo lásky na úmysel tohto združenia (za zomierajúcich).

V Ríme, v Chráme prechodu sv. Jozefa do večnosti dňa 21. apríla 1992

don Mario Carrera, moderátor
Pia Unione Del Transito di San Giuseppe
Via B. Telesio 4/B, C.C.P. 413005 – 00195 Roma – Italia.

Filiálne sídlo na Slovensku:
Dom sv. Jozefa, Kláštor Kapucínov
967 01 Kremnické Bane
kontaktný e-mail

Bankové spojenie spolku:
2918922710/1100 Tatra Banka
Pri zápise, kto môže, nech obetuje milodar na výdavky spojené s činnosťou združenia.

‹‹ späť

(c) 2008 Kapucíni na Slovensku | 0
Ludovika

Těžké kovy a jejich vylučování ( detoxikace těžkých kovů ).

Prezidentskí kandidáti chcú nastoliť tému,ktorá im možno má pomôcť prilákať voličov.Vedia ktorých?!

www.lifenews.sk/content/charles-coulomb…
www.youtube.com/watch

nss.sk/4925/slobodomurarstv…

www.hlavnespravy.sk/…/898465
Ludovika

Těžké kovy a jejich vylučování ( detoxikace těžkých kovů ).

Obaja kandidáti nateraz nezískali veľkú podporu voličov.
Vytiahli do boja:
Cui bono?

www.hlavnespravy.sk/…/1682894
Kresťanskí kandidáti Mikloško a Krajniak sú za odluku cirkvi od štátu

Bratislava 28. februára 2019 (HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian, Dano Veselský)

František Mikloško a Milan Krajniak o sebe tvrdia, že sú kresťanskí kandidáti. Podporujú však odluku cirkvi od štátu, čo by v konečnom …More
Obaja kandidáti nateraz nezískali veľkú podporu voličov.
Vytiahli do boja:
Cui bono?

www.hlavnespravy.sk/…/1682894
Kresťanskí kandidáti Mikloško a Krajniak sú za odluku cirkvi od štátu

Bratislava 28. februára 2019 (HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian, Dano Veselský)

František Mikloško a Milan Krajniak o sebe tvrdia, že sú kresťanskí kandidáti. Podporujú však odluku cirkvi od štátu, čo by v konečnom dôsledku okrem iného znamenalo, že kresťania budú mať ďalšie výdavky naviac
Na kombosnímke František Mikloško a Milan Krajniak

Snaha oddeliť finančne cirkvi na Slovensku od štátu je dlhoročnou záležitosťou liberálov. A ako sa ukazuje, niektorí kresťanskí kandidáti im na to skočili.
Portál Aktuality.sk zisťoval názory prezidentských kandidátov na túto tému. Nie je asi žiadnym prekvapením, že za odluku cirkvi od štátu je extrémna liberálka Zuzana Čaputová a liberálny ľavičiar Eduard Chmelár.
Ďalší kandidát Maroš Šefčovič sa priamej odpovedi vyhol, no povedal, že je na to potrebná dohoda medzi štátom a všetkými registrovanými cirkvami.
Čo však najviac prekvapilo, sú odpovedene Františka Mikloška a Milana Krajniaka, ktorí sa hlásia k zastupovaniu kresťanských voličov.
Mikloško vyhlásil: “Áno. Odluka cirkvi od štátu znamená zmluvne ukotviť vzťah štátu a všetkých cirkví. K tomuto treba ešte prijať dve zmluvy: o ekonomickom zabezpečení cirkví a o výhrade vo svedomí.”
Milan Krajniak odpovedal podobne: “Som za finančnú odluku cirkví od štátu. To znamená, že opravu kultúrnych pamiatok alebo charitatívnych projektov by ďalej mohol spolufinancovať štát, ale napríklad platy duchovných by hradili cirkvi z príspevkov svojich členov.”
Týmito výrokmi kandidáti inými slovami povedali “kresťania plaťte ešte viac”. Ale hlasy kresťanských voličov sú im dobré.
Poďme si túto problematiku rozobrať podrobne. Argument liberálov, že cirkvi nech si kresťania financujú z vlastných peňazí, pretože máme na Slovensku aj ateistov je postavený na vode.
Rovnakou logikou by totiž niekto mohol namietať, že keďže nechodí na divadelné predstavenia, nech si kultútu na Slovensku financujú len tí čo to využívajú a nie každý daňový poplatník.
Jednoducho kultúra a cirkev sú naším dedičstvom bez ohľadu na to, či je niekto kresťan, alebo ateista a bez ohľadu na to, či niekto chodí na divadelné či iné kultúrne predstavenia, alebo nie.
Kresťania okrem toho, že platia dane, už teraz vysoko dotujú cirkev zo svojich peňazí v rôznych zbierkach, keďže to, čo cirkev dostáva od štátu, nestačí napríklad na prevádzku a opravy kostolov a farských úradov.
Kandidáti na prezidenta, ktorí populisticky podporujú odluku cirkvi od štátu, by navýšili ďalšie výdavky pre kresťanov. Je to rana pre kresťanov, ktorí podľa sčítania obyvateľstva tvoria približne 80% populácie Slovenska a poctivo platia dane.
Našťastie, našli sa kandidáti, ktorí odluku cirkvi od štátu odmietajú.
Marian Kotleba odpovedal k otázke odluky cirkvi od štátu jednoznačne: ” nie.”
Rozsiahlejšie stanovisko povedal Štefan Harabin :
“Situácia v Európe sa za posledné roky rapídne zmenila. Rozvrat tradičných hodnôt, útoky na kresťanov a samotné kresťanstvo, extrémny liberalizmus, LGBT, gender, islamizácia, kríza rodiny, dalo by sa pokračovať vo vyratúvaní negatív v tejto spojitosti. V takej ťažkej a zložitej spoločenskej situácii treba spojiť sily všetkých tých, ktorí chcú pomôcť zachovať naše zvyky, tradície, stáročiami budované hodnoty a odkaz našich predkov. Autorita cirkvi je dnes preto potrebná oveľa viac ako kedykoľvek predtým.
Nikdy som sa však nebránil, ani sa nebudem brániť diskusii na túto tému. V tejto súvislosti však treba brať do úvahy postoj katolíckej cirkvi, ktorá je rozsahom najväčšia kresťanská cirkev na Slovensku.”
Samuel Gdovin
Ludovika

Homosexuál s vatikánskymi konexiami napísal knihu

afinabul.blog.cz/1602/genderismus-v-n…
Genderismus v nesnázích. Mužský a ženský mozek se opravdu liší.
Rozdíl mezi ženským a mužským mozkem je zdrojem neustálých vtipů. Přesto je skutečný. Projevuje se jak ve struktuře, tak v reakci na události a podněty.
Jsme snad odlišnými živočišnými druhy? Čím se liší ženský a mužský mozek? Jaké jsou rozdíly v našem myšlení a proč si často nerozumíme?

Přemý…More
afinabul.blog.cz/1602/genderismus-v-n…
Genderismus v nesnázích. Mužský a ženský mozek se opravdu liší.
Rozdíl mezi ženským a mužským mozkem je zdrojem neustálých vtipů. Přesto je skutečný. Projevuje se jak ve struktuře, tak v reakci na události a podněty.
Jsme snad odlišnými živočišnými druhy? Čím se liší ženský a mužský mozek? Jaké jsou rozdíly v našem myšlení a proč si často nerozumíme?

Přemýšlejí muži a ženy odlišně? A pokud ano, je to dáno stavbou mozku nebo za to může výchova a společenské podmínky? Nová studie zveřejněná v prestižním vědeckém časopisu PNAS potvrzuje, že mozky obou pohlaví mají rozdílnou stavbu.

Britský spisovatel a nositel Nobelovy ceny za literaturu Rudyard Kipling kdysi prohlásil, že "domněnka ženy bývá přesnější než jistota muže". O desítky let později se ukazuje, že měl autor zřejmě pravdu. Vědci z lékařské fakulty Pensylvánské univerzity se zařadili po bok dalších neurologů, kteří zkoumali odlišnosti mozků obou pohlaví a objevili zajímavé rozdíly. Zatímco mozek mužů je lépe uzpůsoben pro motorické dovednosti a zkoordinování vnímání s jednáním, u žen lépe pracuje analytické a intuitivní myšlení.

Až donedávna vědci jakékoliv odlišnosti pohlaví v psychice odmítali brát na vědomí a tyto rozdíly často přehlíželi. Dnes jsou rozdíly mezi mužským a ženským mozkem a myšlením uznávány jako vědecky ověřený fakt. Když dáme vedle sebe mozek muže a mozek ženy, nevidíme na jejich povrchu prakticky žádné rozdíly, nebo jen minimální. Jediné, v čem se výrazněji odlišují, je jejich velikost. Ženský mozek je obecně menší než mužský. To má ale jednoduché vysvětlení, protože muži jsou v průměru větší. V poměru k velikosti těla jsou mozky prakticky stejné. A sotva se někdo odváží tvrdit, že malý muž je méně inteligentní než velký muž. Na druhé straně řada studií naznačuje, že určité mozkové oblasti mají u obou pohlaví rozdílnou velikost. Největší rozdíly byly zjištěny v oblasti zodpovědné za řeč a také v této části čelního laloku, která má na starosti vizuálně-prostorově procesy. To by mohl být podklad určitých funkčních rozdílů, které zjišťujeme mezi muži a ženami, protože příslušné nervové dráhy jsou jinak uspořádány.

Údaje z magnetické rezonance téměř tisíce lidí různého věku a pohlaví ukázaly, že ženy mají většinu vazeb mezi centry mozku napříč levou a pravou hemisférou, zatímco muži mají spíše propojená centra v rámci každé hemisféry zvlášť. Znamená to také, podle autorů studie, že ženy, pokud je postavíme před obzvlášť těžký úkol, mohou při řešení zapojit velmi odlišné části mozku, kdežto u mužů pracuje "pouze" jedna část. Mohlo by to vysvětlovat, proč muži obecně lépe zvládají úkoly související s prostorem, pohybem a upřednostňují přímočaré řešení a proč jsou ženy lepší v intuitivním řešení problémů a dokáží lépe pracovat s pamětí.
Fyzické rozdíly mezi mozkem mužů a žen zjistili výzkumníci už u dětí, avšak během puberty se zvýrazňují. Mozkové dráhy tedy vznikají a posilují se ve stejném období, ve kterém se vlivem hormonů vyvíjejí i další pohlavní znaky. Skutečnost je ale taková, že - většinou (a to je nutné zdůraznit, protože každý člověk je individualitou) - už malí chlapci uvažují jinak, než stejně stará děvčátka.

Navzdory tomu někteří myslitelé tvrdí, že za rozdílný způsob uvažování mužů a žen může až přístup rodičů a společnosti k dětem, který se liší podle pohlaví. Jako jedna z prvních s touto myšlenkou přišla Simone de Beauvoir, když v roce 1949 formulovala slavnou větou: "Člověk se ženou nerodí, ale ženou se stává." Moderní zobrazovací metody a výzkumy zaměřené na rozdíly mezi mozkem žen a mužů, včetně tohoto posledního ukazují, že se Simone de Beauvoir nejspíše mýlila.
Ukazuje se, že ke stejným výsledkům přichází průměrný mužský mozek zapojením jiných svých částí než průměrný mozek ženy. Zde je třeba zdůraznit slova stejný výsledek. Proto také - až na výjimky - žádný z badatelů neoznačil ženský mozek za výkonnější a lepší než mužský nebo naopak. Z biologů či neurologů již tedy o rozdílech ve stavbě mozku ženy a muže prakticky nikdo nepochybuje.

Mužský a ženský mozek se opravdu liší. Ve své funkci. Vyplývá to z rozsáhlého průzkumu mezi Evropany. Muži jsou podle těchto testů lepší v matematických operacích, ženy ale mají lepší paměť. Tak jako u všeho lidského však platí, že nic není stoprocentní. Zhruba 20 procent žen ve své lebce nosí "mozek mužský", zatímco podobné procento mužů má "mozek ženský".

Tato vědecká tvrzení vyvracejí dnes tak moderní genderismus, který ničí naší společnost.
Z projevu Gabriely Kubyové ve Stuttgartu 5. dubna 2014.

Genderismus chce zrušit pohlavní identitu muže a ženy, což je nesmysl, který v lidských dějinách nikdy neexistoval. Genderismus bojuje za rovnost a přijetí každé sexuální orientace a chování. Ani to v žádné společnosti této země nikdy neexistovalo. Důsledky jsou: vykořenění člověka, rozbití rodiny, sociální anarchie a to všechno vede k totalitnímu státu.

Stalo se obtížným přesvědčit rozumného člověka o tom, že homosexualita, bisexualita, transsexualita, transgender, intersexualita, querresexualita mají pro jednotlivce a společnost stejnou hodnotu jako heterosexualita. Heterosexualita je podmínkou pro existenci lidského rodu, je to předpoklad pro manželství a rodinu. Protože je těžké změnit základní postoje člověka, dělá stát toto:

1. Sahá po dětech, aby je sexualizoval a převychoval.

2. Vytváří zákony, které nás kriminalizují, když zastáváme základní hodnoty, které jsou sloupy naší kultury.

Máme být zaslepeni zneužíváním pojmů, jako je svoboda, rovnoprávnost, lidská práva, pluralita. Ale my se už nedáme zaslepovat. Děti jsou nuceny k předčasné sexualizaci, naváděny k masturbaci, a seznamovány s orálním a análním sexem. Ve vyučování jsou nuceny mluvit o všech druzích sexuálních praktik. Je ničen jejich pocit studu. Jsou vháněny do předčasné sexuality, a tím je nabouráno navazování vztahů. Pohlavní nemoci se hromadně šíří: Je to sexuální zneužívání dětí a mládeže. Stojí za tím mocenské elity OSN, EU a levicových vlád, světová zdravotní organizace VHO a IPPF. Kmotrem této sexuální revoluce je kriminální pedofil Alfred Kinsey. Jeho institut má získat statut poradce OSN.
Mohlo to dojít tak daleko jen proto, že jsme spali. Ale už nespíme. Povstali jsme. Toto je začátek. Odpor v Evropě vzrůstá. Mnohé biskupské konference vydávají jednoznačná prohlášení proti gender - ideologii. Nebojme se říkat lidem pravdu a odhalovat lži. My jsme střed společnosti. Jsme zde, abychom hájili naše děti, protože chceme rodiny, chceme demokracii, a chceme budoucnost.

Važme si toho, že muži a ženy jsou jiní. Musí být jiní, aby se vzájemně přitahovali a doplňovali. To je zákon přírody, který nelze zrušit převracením pojmů. Ten zákon zde byl a bude navždy. A nelze ho překrýt genderovským matením pojmů...

Zdroj: www.tyden.cz/…/rozdily-mezi-mo…

www.czechfreepress.cz/emil-kalabus/genderismus-v-n…

www.youtube.com/watch
Ludovika

Homosexuál s vatikánskymi konexiami napísal knihu

diskuter.wordpress.com/…/skutocne-ciele-…

Pohľad do zákulisia cieľov a taktík homosexuálneho hnutia.
Obsah:
diskuter.wordpress.com/…/skutocne-ciele-…

Od gay pochodov ku gay totalite
Gay pochody sú prvý krok v univerzálnej schéme, ktorý aplikujú homosexuáli po celom svete. Je to štandardizovaný postup a ani sa nenamáhajú ho prispôsobovať jednotlivým kultúram.
1. prvý krokom je usporiadanie prvé…More
diskuter.wordpress.com/…/skutocne-ciele-…

Pohľad do zákulisia cieľov a taktík homosexuálneho hnutia.
Obsah:
diskuter.wordpress.com/…/skutocne-ciele-…

Od gay pochodov ku gay totalite
Gay pochody sú prvý krok v univerzálnej schéme, ktorý aplikujú homosexuáli po celom svete. Je to štandardizovaný postup a ani sa nenamáhajú ho prispôsobovať jednotlivým kultúram.
1. prvý krokom je usporiadanie prvého provokatívneho gay pochodu. Rátajú s tým, že prvé 1-2 roky bude pochod zakázaný a následne pri prvom úspešnom pochode sa stretnú so silne negatívnymi reakciami. Na základe týchto vyprovokovaných negatívnych reakcií sa následne označia za utláčaných a prenasledovaných a začnú žiadať zákony na svoju ochranu.
2. druhým krokom je prijatie anti-diskriminačných zákonov, ktoré chránia homo-lobby pred akoukoľvek kritikou druhej strany. To im uľahčí viesť ďalšiu kampaň, pretože už nebudú musieť riešiť argumentáciu protistrany.
3. tretím krokom je požadovanie registrovaných partnerstiev, údajne za účelom zjednodušenia istých právnych komplikácií spolužitia. Štandardizované argumenty sú otázka dedenia a otázka informovania o zdravotnom stave partnera.
4. ďalším krokom po schválení RP je požadovanie plnohodnotného homosexuálneho manželstva.
5. Keď sa schvália homomanželstvá, začnú homosexuáli požadovať nárok na adopcie detí. Najprv budú žiadať osvojenie dieťaťa partnera, keď s tým uspejú, začnú žiadať adopcie detí z detských domovov. Samozrejme s antidiskriminačnými kvótami, aby sa nestávalo, že deti budú dávané prioritne normálnym párom. Pokiaľ neuspejú parlamentnou cestou, obrátia sa pomocou antidiskriminačných žalôb na súdy.
6. Keď sú schválené homoadopcie, začnú žiadať nárok na umelé oplodnenie a náhradné materstvo. Ak im to povolia, v ďalšom kroku budú žiadať hradenie týchto úkonov zo zdravotného poistenia.
7. Okrem umeleho oplodnenia a náhradného materstva vysoký dopyt po adoptovateĺných deťoch vytvorí biznis s adopciami, ktorý začne využívať praktiky juvenilnej justície na odoberanie detí normálnym rodičom aby mohli byť dané na adopciu homosexuálom.
8. Pomedzi tieto kroky sa paralelne pretlačí do škôl sexuálna a homosexuána výchova, aby sa deti vyučovali “tolerancii” k sexuálnym menšinám. Zároveň sa bude tlačiť na čoraz nižší vek výučby sexuálnej výchovy – od základných škôl až po škôlky.
9. Keď bude dostatočne presadená sexuálna výchova, otvoria debatu o znížení veku pre legálny sexuálny styk. 40% homosexuálov sú zároveň pedofilovia a po povolení adopcií sa budú intenzívne snažiť legalizovať sex s deťmi.
10. Popri tom sa budú ďalej stupňovať antidiskriminačné zákony a všetkých kritikov homo-lobby budú najprv vyhadzovať zo školy, z práce, pokutovať a neskôr zatvárať natvrdo do väzenia alebo trestať odobratím detí.
Objavujú sa dokonca snahy klasifikovať “homofóbiu” ako psychiatrickú poruchu, čo by v budúcnosti umožnilo homo-hnutiu zatvárať svojich kritikov na psychiatriu. Bez súdu, bez advokáta, bez možnosti odvolania…
Toľko som zatiaľ vysledoval z diania v zahraničí. Nedá sa vylúčiť, že táto schéma má ešte ďalšie kroky, o ktorých zatiaľ nič ani netušíme…


Trochu k taktike gay pochodov
Homosexuáli prezentujú gay pride pochody ako formu demonštrácie za svoje práva. Ďalší to prezentujú ako bežnú karnevalovú párty pre 4% komunitu. Lenže…
– ak by sa jednalo o demonštráciu za práva, človek predpokladal, že sa sústredia niekde na veľkom námestí alebo pred parlamentom, slušne oblečení a s transparentami s heslami požiadaviek. V skutočnosti ale žiadne bannery na gay pochodoch nevidieť, akurát všetci mávajú dúhovými vlajkami a robia čo najväčší rámus.
– ak by sa jednalo o súkromný gay festival, tak by dávalo logiku rezervovať si nejakú lúku za mestom a tam sa vybúriť. Namiesto toho pochodujú krížom krážom cez centrum mesta, blokujú tým dopravu a používajú hlasnú hudbu, aby ich ani náhodou niekto neprehliadol.
Takže nemôžem si pomôcť, ale tie ich pochody “hrdosti” pôsobia vyslovene ako cielená provokácia. V štýle predviesť sa “aha, tu sme a môžeme si to dovoliť”.
Ale má to aj ďalšie aspekty.
Účastníci Gay pochodov sú v drvivej väčšine cudzinci, profesionáli demonštranti, ktorí sa presúvajú z jedného mesta do druhého. Všimli ste si, že nikdy sa nekonalo viacero gay pochodov naraz? Títo profesionálni demonštranti rozoštvávajú náladu v krajinách, ktoré boli dovtedy k miestnym homosexuálom tolerantné.
Ďalšia úloha gay pochodov je ešte zlovestnejšia. Okrem samotných pochodov sa totiž v danej dobe konajú aj akési “workshopy”, akési školenia. Organizátori využívajú fakt, že na ich gay pochode sa stretnú homoaktivisti z viacerých krajín, vrátane začínajúcich domácich homo-revolucionárov. A na týchto workshopoch sú podrobne zaškolení do stratégie homohnutia – vysvetľujú im, aké argumenty používať pri trolovaní v diskusiách, rozdávajú im kontakty na organizačné alebo finančné centrály, zostavujú organizačnú štruktúru hnutia v danej krajine, robia nábor dobrovoľníkov. Táto úloha gay pochodov je ešte nebezpečnejšia, než samotné provokácie v uliciach.
Okrem toho je samozrejme každý takýto gay pochod je využitý aj na rozšírenie pohlavných chorôb medzi miestnu komunitu. V ČR od čias povolenia prvého pražského pochodu výrazne poskočilo číslo výskytu HIV v krajine.


Organizačná štruktúra homo-hnutia a ich infiltrácie do spoločnosti
Celý proces homo-revolúcie by nebol možný, keby sa homosexuáli spoliehali iba na svoj percentuálny podiel v spoločnosti. Seriózne výskumy udávajú počet homosexuálov okolo 2,5%, pričom sú do tohto čísla zarátaní aj bisexuáli a jednoznačných homosexuálov je iba okolo 1,1%. S takýmto podielom samozrejme nemajú šancu presadiť demokratickou cestou svoj program.
Preto používajú taktiky, ktoré vychádzajú zo správania mafie.
1. Financovanie
Základom sú masívne finančné zdroje zo zahraničia. Obvykle pochádzajú od rôznych zahraničných bohatých homosexuálov. Homosexuáli majú značný ťah na kariéru a peniaze a tak obsadili mnohé profesie s významnými finančnými príjmami – módny priemysel, hudobný priemysel, finančníctvo, pornopriemysel… Odtiaľ pochádza štartovný kapitál hnutia.
2. Maskovanie
Aby neboli predčasne verejnosťou odhalení, prvé homohnutia v krajine sa maskujú ako ľudskoprávne organizácie a v rámci maskovania zameriavajú svoje úsilie najprv na iné subjekty. A tak sa angažujú ako ochrancovia Rómov, bojovníci proti neonacizmu, bojovníci za emancipáciu žien, ochrankyne žien proti domácemu násiliu, bojovníci proti rasizmu… Tento čas využívajú na budovanie svojej organizačnej štruktúry a zbieranie finančných prostriedkov. Úspechy pri týchto svojich klamlivých kampaniach využívajú neskôr ako precedensy, kedy rovnakú požiadavku (kvóty, antidiskriminácia, zákaz kritiky) rozšíria aj na seba.
3. Infiltrácia vplyvných štátnych inštitúcií
Aby sa podaril kultúrny prevrat, potrebujú homosexuáli získať kontrolu nad najdôležitejšími inštitúciami v krajine. A to sú:
– média
– poslanci parlamentu
– zamestnanci štátnej správy
– justícia
– školstvo
– manažment veľkých firiem
– polícia/armáda
– cirkev
Aby sa na tieto pozície dostali, používajú najrôznejšie taktikty.
V prípade parlamentných strán sa rovnomerne infiltrujú do všetkých politických strán a keď sú náhodou zvolení, tak v parlamente vyčkávajú ako spiaci agenti, čakajúci na príkaz k akcii (napríklad k mediálnemu comming outu alebo k hlasovaniu za nejaký homozákon). Na západe je úplne bežné, že pri homozákonoch sa v každej strane náhle objavia “vzbúrenci”, takže je teoreticky možné ho presadiť aj proti názoru vládnej strany s pomocou opozičných poslancov.
V prípade štátnej správy a manažmentu sa využíva stratégia kvót. Ako primárny krok sa schvália kvóty na počet žien, ktoré umožnia lesbických aktivistkám, aby obsadili tieto voľné miesta. Týmto spôsobom získajú lesbičky silný vplyv v úradoch štátnej správy a potom sa oň podelia s homosexuálmi. Podobne kvóty na počet žien v manažmente otvoria cestu lesbičkám do vedenia veľkých bohatých firiem. V ďalšom kroku títo homo-zamestnanci a homo-šéfovia začnú terorizovať ostatných zamestnancov a postupne ich budú z daných pozícií vytláčať v prospech svojich sympatizantov.
V prípade armády a polície sa najprv začne presadzovať tzv. rovnosť prístupu, ktorý umožní prístup žien do danej sféry. Potom sa otvorí otázka “neskrývania” svojej orientácie, takže gayovia v armáde sa môžu otvorene hlásiť k svojej úchylke. To samozrejme znechutí množstvo normálnych vojakov, ktorí odmietnu v takom prostredí fungovať a armádu opustia – v prospech nových homosexuálov. Kontrola nad armádou a vojenský výcvik dáva homo-hnutiu veľmi nebezpečný potenciál do budúcnosti.
Infiltrácia školstva má pomocou sexuálnej výchovy a nenápadnej psychologickej manipulácie získať kontrolu nad myslením mladej generácie. Zároveň to môže byť predpríprava k otovreniu témy legalizácie pedofílie.
V prípade infiltrácií do cirkvi ide primárne o snahu paralyzovať jej fungovanie a diskreditovať ju v očiach verejnosti.
4. Vydieranie, zastrašovanie a cenzúra
Keďže má homo-hnutie veľké finančné zdroje, dokáže si zabezpečiť na svojich protivníkov dostatok kompromitujúcich informácií. Bežných nesúhlasiacich ľudí je možno finančne zruinovať pomocou rôznych absurdných trestných oznámení, veľkých ľudí je možné vydierať kompromitujimi informáciami “podarovanými” od zahraničných tajných služieb.
Veľký význam pri tejto taktike má kontrola nad médiami, kde môžu rozpútať proti svojim protivníkom mediálny lynč a kde môžu efektívne cenzurovať názory protistrany.
Záver
Kombinácia týchto faktorov je nutná k realizácii bodov homo-revolúcie (reg.partnerstvá, homo-manželstvá, adopcie, sex.výchova detí atď). Keď majú pod kontrolou najdôležitejšie inštitúcie v krajine, je otázka schvaľovania týchto krokov už viac-menej samozrejmá. Aby ale nepôsobili až tak nápadne, pred schválením každého kroku urobia mohutnú mediálnu kampaň a po tejto “verejnej debate” tému nechajú schváliť, a to bez ohľadu na skutočný názor vo verejnosti. Potom počkajú rok a otvoria ďalšiu tému. Týmto salámovým postupom vytvárajú dojem …
Ludovika

PÁPEŽ FRANTIŠEK VYZVAL K MODLITBE RUŽENCA.

Pre Európu bola víťazná bitka pri Lepante nesmierne dôležitá.
Proti presile moslimských vojsk pomohla modlitba svätého ruženca a Panna Mária pomohla.
www.verim.sk/zazraky-modlitb…
Ludovika

PÁPEŽ FRANTIŠEK VYZVAL K MODLITBE RUŽENCA.

Netvrdím,že sa ich pomodlím za 1 deň.

Ide o dlhé obdobie každodennej modlitby svätého ruženca.

Mne toto rozhodnutie pomohlo.
Nie je na tom nič odpudivého.
Ludovika

PÁPEŽ FRANTIŠEK VYZVAL K MODLITBE RUŽENCA.

Kto potrebuje preklad textu z angličtiny do slovenčiny,nech si vygúgli TRANSLATOR a vloží tam okopírovaný text.

Kontakty :

www.catholicaction.org/new_intentions_…

---------- Forwarded message ---------
From: Catholic Action For Faith And Family <CatholicAction@catholicaction.org>
Date: ne 24. 2. 2019 o 15:30
Subject: Rosary Warriors: Submit your new intentions

www.catholicaction.org/new_inte…More
Kto potrebuje preklad textu z angličtiny do slovenčiny,nech si vygúgli TRANSLATOR a vloží tam okopírovaný text.

Kontakty :

www.catholicaction.org/new_intentions_…

---------- Forwarded message ---------
From: Catholic Action For Faith And Family <CatholicAction@catholicaction.org>
Date: ne 24. 2. 2019 o 15:30
Subject: Rosary Warriors: Submit your new intentions

www.catholicaction.org/new_intentions_…
Storm Heaven with Prayer!

Do you have any special or new intentions to be presented at the Holy Mass celebrated by His Eminence Raymond Cardinal Burke this Friday, the 1st of March?
As part of Operation Storm Heaven, your intentions are added each month to the Holy Mass celebrated by Cardinal Burke and to the Holy Rosary prayed by him and all the Rosary Warriors throughout the world on the 1st of each month.
As a Rosary Warrior, I would like to invite you to present your new or updated intentions and prayer requests for Operation Storm Heaven before the 1st of March, 2019!

At Fatima, Our Lady requested, "Pray the Rosary every day in honor of Our Lady of the Rosary to obtain peace in the world . . . for she alone can save it."
Praying with Operation Storm Heaven is a powerful attack against the Evil One.
As St. Louis De Montfort related:
“Finally, when people say the Rosary together it is far more formidable to the devil than one said privately, because in this public prayer it is an army that is attacking him. He can often overcome the prayer of an individual, but if this prayer is joined to that of other Christians, the devil has much more trouble in getting the best of it.”
The Holy Rosary is a powerful and treasured prayer every day of the year. During the month of March dedicated to St. Joseph, foster-father of Our Lord and husband to the Blessed Virgin Mary, let us pray that everyone, especially fathers, will imitate the prayerful and humble lifestyle of this great saint.

I would like to take advantage of this opportunity to thank you for being part of Cardinal Burke's Rosary Crusade, Operation Storm Heaven. I would also like to encourage you to recite the Holy Rosary every day as Our Lady requested, if you do not do so already.
www.catholicaction.org/new_intentions_… before the 1st of March.
Your fellow Rosary Warrior in Christ,
Thomas J. McKenna
Founder and President
www.catholicaction.org
P.S. - If you have not already signed up, www.catholicaction.org/osh_livestream_registration to receive a link to the upcoming livestream of Operation Storm Heaven.

Catholic Action For Faith And Family · PO Box 910308, San Diego, CA 92191-0308, United States
This email was sent to huiska@gmail.com. To stop receiving emails, www.catholicaction.org/unsubscribe.
You can also keep up with Catholic Action For Faith And Family on twitter.com/catholicactions or www.facebook.com/CatholicAction/.
Created with nationbuilder.com, software for leaders.
Ludovika

PÁPEŽ FRANTIŠEK VYZVAL K MODLITBE RUŽENCA.

Svätý ruženec je úžasnou pomocou a posilou.
Čítala som,nedávno,rozhovor s istým novinárom z Rakúska.
Dal si predsavzatie,že sa pomodlí 1000 ružencov,ako dar pre Pannu Máriu.
Trápil ma istý problém a začala som sa aj ja modliť s úmyslom,venovať Panne Márii takýchto 1000 ruží.Pomodlím sa aj ja 1000 svätých ružencov.

Dostala som silu zvládnuť problém a získala som pokoj.

Kardinál Burke pred časom…More
Svätý ruženec je úžasnou pomocou a posilou.
Čítala som,nedávno,rozhovor s istým novinárom z Rakúska.
Dal si predsavzatie,že sa pomodlí 1000 ružencov,ako dar pre Pannu Máriu.
Trápil ma istý problém a začala som sa aj ja modliť s úmyslom,venovať Panne Márii takýchto 1000 ruží.Pomodlím sa aj ja 1000 svätých ružencov.

Dostala som silu zvládnuť problém a získala som pokoj.

Kardinál Burke pred časom začal s iniciatívou-"útok na nebo"-katolícka akcia.
Prosí veriacich celého sveta,aby sa modlili svätý ruženec za úmysly na daný mesiac.
Státisíce ľudí sa už pripojili.
Ludovika

Spiknutí proti Cirkvi a lidstvu.

Spiknutie proti kresťanskej Európe

Slobodomurári prikazujú otvoriť hranice štátov EÚ pre čoraz väčší príchod islamistov.

katholisches.info/…/die-freimaurer-…

Saudská Arábia vyčlenila na islamizáciu sveta 200 miliárd dolárov.
www.pi-news.net/…/saudis-100-mrd-…

www.zvedavec.org/vezkratce/12945/
19.6.16
Evropská unie:
28 zednářských lóží podepsalo tiskové prohlášení, kterým žádají evropské …More
Spiknutie proti kresťanskej Európe

Slobodomurári prikazujú otvoriť hranice štátov EÚ pre čoraz väčší príchod islamistov.

katholisches.info/…/die-freimaurer-…

Saudská Arábia vyčlenila na islamizáciu sveta 200 miliárd dolárov.
www.pi-news.net/…/saudis-100-mrd-…

www.zvedavec.org/vezkratce/12945/
19.6.16
Evropská unie:
28 zednářských lóží podepsalo tiskové prohlášení, kterým žádají evropské vlády, aby přijaly nejenom současnou migrační vlnu, ale aby i do budoucna přijímaly stále více migrantů.
Pod tiskovým prohlášením jsou podepsány Grand Orient of France, the Grand Lodge of Austria, Switzerland, the Grand Orient, the Grand Lodge of France, the Grand Orient of Belgium, the Grand Lodge of Belgium, the Grand Orient of Croatia, the Grand Orient of Ireland, the Grand Lodge of Italy, the Grand Orient of Luxembourg, the Grand Orient of Poland, the Grand Orient of Portugal, the Grand Orient of Greece, the Female Grand Lodge of Turkey a další.
Zdroj: katholisches.info/…/die-freimaurer-…
Ludovika

Spiknutí proti Cirkvi a lidstvu.

pravyprostor.cz/pokojne-ovladnuti-evropy/
Pokojné ovládnutí Evropy

JAN KELLER
Koncepce střetu civilizací předpokládá, že do konfliktu se dostávají odlišná náboženství. Ze strany islámu je tento předpoklad nepochybně splněn – tento civilizační okruh se nábožensky výrazně aktivizuje. Ukazuje se zde, jak hluboce se mýlily sociologické a politologické teorie modernizace. Předpokládaly, že dojde k …More
pravyprostor.cz/pokojne-ovladnuti-evropy/
Pokojné ovládnutí Evropy

JAN KELLER
Koncepce střetu civilizací předpokládá, že do konfliktu se dostávají odlišná náboženství. Ze strany islámu je tento předpoklad nepochybně splněn – tento civilizační okruh se nábožensky výrazně aktivizuje. Ukazuje se zde, jak hluboce se mýlily sociologické a politologické teorie modernizace. Předpokládaly, že dojde k odkouzlení světa, že všude po vzoru Evropy převládne proces zesvětštění.
Diktatura proletariátu tradičních marxistů měla vyústit do beztřídní společnosti. Neo-marxistická diktatura ve prospěch menšin má vyústit do společnosti naprosté svobody všech.
Za tímto účelem je třeba: budovat antidiskriminační byrokracii, zlomit panství většiny nad menšinou, přinutit většinu, aby sama požadovala konec svého privilegovaného postavení. Nestačí, aby většina tolerovala jinakost, musí ji milovat.

Naprostá většina politiků a takzvaná mainstreamová média se dnes řídí heslem: “Je lepší mýlit se s Fukuyamovou knihou Konec dějin a poslední člověk než mít pravdu s Huntingtonovou knihou www.simonandschuster.com/…/9781451628975.” Toto heslo je kondenzovaným výrazem současné neochoty, ba přímo neschopnosti našeho civilizačního okruhu nazývat věci pravými jmény.
Podívejme se na realitu, kterou je pro mnohé členy liberálních společností obtížné si přiznat a která vysvětluje, proč je Huntingtonova diagnóza současné doby mnohem vhodnější než Fukuyamova.
Huntingtonova koncepce nespadla z nebe. Její autor v podstatě navazuje na klasickou teorii Maxe Webera o odlišných civilizačních okruzích. Nevymyslel ani termín šok civilizací. Ten pochází od historika Bernarda Lewise, který ho použil v roce 1957 v souvislosti se svým rozborem příčin a průběhu Suezské krize.
Střet civilizací bychom však neměli chápat v čistě vojenském smyslu. Střet civilizací, v kterém se nacházíme dnes, se od takových představ odlišuje minimálně třemi rysy:
Proti sobě nestojí jako celek kompletně dva civilizační okruhy. Ne všichni muslimové jsou islamisty, ne všichni Evropané chtějí evropskou civilizaci hájit.
Proti sobě nestojí dvě náboženství. Evropa nábožensky odzbrojila a na místo náboženství postavila zcela iracionální dogma – multikulturalismus.
Střet civilizací se primárně neodehrává v ozbrojené rovině. I když jsou atentáty velice drastické, podrobení jedné civilizace druhou má proběhnout podle jiné logiky.
První rys
Podle výzkumné zprávy francouzského Institutu Montaigne ze září 2016 je muslimská populace ve Francii rozdělena následovně: Necelá polovina staví zákony Francouzské republiky stále ještě nad islámské zákony. Nemá komunitní požadavky, nechce žít odděleně od Francouzů. Zhruba čtvrtina muslimů žijících ve Francii je sice silně nábožensky založena, jsou však ochotni tolerovat i ostatní náboženství a bezvěrce. Zbylá třetina klade zákony islámu nad zákony Republiky a vytváří paralelní společnost ke společnosti francouzské. Tato třetí kategorie se stále více radikalizuje a výrazně v ní převládá mladá generace, tedy ti, kdo se již narodili ve Francii. V tomto smyslu proti sobě zatím ještě nestojí dva kompaktní civilizační okruhy.
Je to vidět i ze strategie islamistů (ať již tzv. pragmatických, anebo radikálních). Obě tyto skupiny mají stejné www.cspii.org/education/articles/jihad/.
Nejprve důsledná reislamizace muslimských zemí, zničení zbytků laických režimů. V tomto ohledu jim neobyčejně pomohli naši spojenci rozvrácením světských diktatur v Iráku, Libyi a Sýrii. Samotným islamistům by tento první krok jejich strategie trval mnohem déle.
Poté sjednocení muslimského světa včetně ztracených území (Španělsko, Sicílie, Balkán, Izrael aj.).
A nakonec celosvětové podřízení nemuslimských společností islámu.
Druhý rys
Koncepce střetu civilizací předpokládá, že do konfliktu se dostávají odlišná náboženství. Ze strany islámu je tento předpoklad nepochybně splněn – tento civilizační okruh se nábožensky výrazně aktivizuje. Ukazuje se zde, jak hluboce se mýlily sociologické a politologické teorie modernizace. Předpokládaly, že dojde k odkouzlení světa, že všude po vzoru Evropy převládne proces zesvětštění. Některé modernizační teorie byly zcela absurdní. Americký badatel Daniel Lernerkupříkladu koncem padesátých let tvrdil, že pronikání masových médií do zemí Středního východu v nich povede k převládnutí euroamerického způsobu myšlení. Asi by se divil, k čemu používají média džihádisté.
Zatímco islámský svět spojuje svoji identitu s náboženstvím, evropské myšlení prodělalo velice specifický vývoj. Na jedné straně potlačuje své křesťanské kořeny, na straně druhé vyvíjí dogma multikulturalismu, který sebe stylizuje do role pozitivního projektu otevřenosti směrem navenek. Ve skutečnosti je to čistě negativní doktrína, která útočí zevnitř na evropskou civilizaci.
Na rozdíl od marxismu, který například odmítá “třídní boj” a kapitalismus ve prospěch utopické beztřídní společnosti, odmítá tzv. neomarxistická levice celou západní civilizaci a její instituce. Všechno evropské považuje za projev odcizení, každou autoritu považuje za projev mocenské zvůle, každou etickou či právní normu považuje za nástroj nepřípustné kontroly, každou tradici, či kořeny považuje za projev útlaku, každou formu sounáležitosti se společností považuje za zradu revoluce. Naivně předpokládá, že až společnost dokonale rozložíme, nezbude v ní nic než čistá svoboda. Málokdy byly rozklad a zkáza obhajovány tak vznešenými slovy.
“Jiný”, “odlišný”, “cizí”, je pro ně pevným bodem, z něhož chtějí vést zničující kritiku západní civilizace. Uznat jiného je, podle multikulturalistů, projevem dobra. Naopak nerespektovat ho v jeho jinakosti je prý známkou zla, fašismu, rasismu. Ideálem nové levice je vybudovat “společnosti různosti”, kde různé identity volně cirkulují, aniž by docházelo k jejich sbližování. Jinakost nesmí zůstat uzavřena v soukromí, má se manifestovat veřejně. Každá skupina má svá zvláštní práva a je úkolem právního systému, aby je dokázal prosadit. Uvidíme dále, jak těchto motivů islamisté využívají.[1]
Diktatura proletariátu tradičních marxistů měla vyústit do beztřídní společnosti. Neo-marxistická diktatura ve prospěch menšin má vyústit do společnosti naprosté svobody všech. Za tímto účelem je třeba: budovat antidiskriminační byrokracii, zlomit panství většiny nad menšinou, přinutit většinu, aby sama požadovala konec svého privilegovaného postavení. Nestačí, aby většina tolerovala jinakost, musí ji milovat.
Třetí rys
Střet civilizací se neodehrává primárně v ozbrojené rovině. Lze v něm zvítězit pokojně, s využitím demokratických mechanismů, které můžeme rozložit do tří kroků: strategie “od slabšího k silnějšímu”, strategie “stupňování dílčích požadavků” a konečně strategie “pokojného ovládnutí”.
Krok první
Pragmatičtí islamisté chtějí odzbrojit Evropu tím, že se stylizují do role oběti. Čím více ústupků získávají, tím více se vydávají za pronásledované. Své vlastní obskurní požadavky vydávají za progresivní, antirasistické, antifašistické.
Záměrně smíchávají otázky muslimské víry, sociální exkluze, chudoby a boje proti rasismu. V této směsi se snaží ukrýt své priority. Tím zároveň drží v šachu muslimy, kteří jsou nábožensky vlažní, ale kterých v zemích, jako je Francie, ubývá. [2]
Krok druhý
Mnoho pragmatických islamistů chce Evropu islamizovat pokojně, s využitím dostupných demokratických mechanismů. Přicházejí s drobnými dílčími požadavky, které stále rozhojňují o nové a nové: právo konat modlitby na univerzitách, na pracovištích a na veřejných prostranstvích, právo kázat islám na veřejných školách, oddělovat mužské a ženské prostory ve školách, na sportovištích, v bazénech, uznat polygamii. Zároveň zavádět opatření trestající kritiku islámu, zavést kvóty pro muslimy v administrativě, v médiích, prosadit právo na vytváření islámských politických stran.
Tím se dostáváme už ke strategii pokojného ovládnutí. Jejím základem je vytváření paralelní společnosti. Ve Francii v sedmdesátých a osmdesátých letech 20. století nic takového neexistovalo. O paralelní islámské společnosti se mluví až posledních zhruba patnáct let. Začalo to činností spolků, které pod záminkou integrace potomků migrantů a boje proti delikvenci mladistvých provozují náboženskou indoktrinaci. Na jedné straně zajišťují pořádek a klid ve svých čtvrtích, zároveň s tím potlačují u mladých schopnost uvažovat vlastní hlavou a pěstují u nich naprostou oddanost imámům. [3]
Skupinky mladých věřících vystupují proti drogovým dealerům a imámové dokonce nabízejí jejich služby policii při zjednávání pořádku. Mladí respektují policii tak dlouho, dokud si to imámové přejí. [4]
Kolem mešit se vytvářejí muslimské asociace, které se prohlašují za mluvčí všech muslimů žijících v obvodu. [5] Pořádají pochody a manifestace za své požadavky, které prezentují jako součást tolerance a lidských práv.
Od státu zároveň požadují příspěvky na svoji osvětovou činnost. Mezitím se Francouzi a nábožensky vlažní muslimové z příslušných čtvrtí raději vystěhovávají. [6]
Politici a vysocí státní úředníci nabádají starosty těchto čtvrtí, aby požadavky muslimů respektovali, jinak totiž hrozí, že budou zahnáni do podzemní činnosti. [7] Sociální pracovníci pozorují, že jejich úlohu přejímá muslimská komunita a imám.
Rodiny před ním nic neskrývají, zatímco sociální pracovníky nepustí někdy ani přes práh. Přitom se rok od roku stupňuje agresivita klientů z tohoto prostředí vůči sociálním pracovníkům. [8] Od běžných nadávek až po hrozby smrtí. Sociální pracovníci se snaží klienty usmířit tím, že jim vydávají dobrozdání k čerpání dávek, na které nemají nárok. [9]
Paralelní společnost se buduje i v oblasti vzdělávání. Chudé muslimské rodiny odhlašují své děti z veřejných škol a přihlašují je na školy soukromé. Mohou si to dovolit, provoz těchto škol je placen z ciziny. [10]
Krok třetí
Při určité koncentraci v zemi začínají muslimové budovat paralelní společnost v oblasti vzdělávání, sociální péče a udržování pořádku. Vyžadují přitom …
Ludovika

Válka s terorismem: Plán na ovládnutí Blízkého východu! Kniha Christophera Bollyna odhaluje sionist…

Tichá islamizácia Európy-Španielsko

Nehezké čtení. Takto postupuje islamizace Španělska...

Měsíc multikulturalismu ve Španělsku: červenec 2018
napsal Soeren Kern
OSN oznámila, že z hlediska ilegální migrace do Španělska byl červenec 2018 rekordní měsíc. Během prvních šesti měsíců roku 2018 přijelo do Španělska celkem 17 781 ilegálních migrantů, to je téměř dvojnásobek proti 9 581 migrantům, …More
Tichá islamizácia Európy-Španielsko

Nehezké čtení. Takto postupuje islamizace Španělska...

Měsíc multikulturalismu ve Španělsku: červenec 2018
napsal Soeren Kern
OSN oznámila, že z hlediska ilegální migrace do Španělska byl červenec 2018 rekordní měsíc. Během prvních šesti měsíců roku 2018 přijelo do Španělska celkem 17 781 ilegálních migrantů, to je téměř dvojnásobek proti 9 581 migrantům, kteří přijeli do Španělska během stejného období roku 2017.
Španělská islámská komise, skupina zaštiťující muslimy, pohrozila regionální vládě ve Valencii žalobou, pokud odmítne nabídnout výuku islámu na základních školách.
"Není možné, poskytovat trvalý pobyt každému, ani není pro sociální systém udržitelné absorbovat miliony Afričanů, kteří chtějí přijít do Evropy. Musíme to říci, i když to je politicky nekorektní. Buďme k sobě v této otázce upřímní a zodpovědní." — Pablo Casado, předseda středopravé Lidové strany.
1. července. OSN data2.unhcr.org/…/5226, že z hlediska ilegální migrace do Španělska byl červenec 2018 rekordní měsíc. Během tohoto měsíce přijelo do Španělska nejméně 7 142 ilegálních migrantů, to je více než dvakrát tolik, než jich přijelo do Itálie (3 101) a třikrát tolik než do Řecka (2 157). Porovnáním zjistíme, že v červenci 2017 přijelo do Španělska 2 682 ilegálních migrantů. Během prvních šesti měsíců roku 2018 přijelo do Španělska celkem 17 781 ilegálních migrantů, to je téměř dvojnásobek proti 9 581 migrantům, kteří přijeli do Španělska během stejného období roku 2017.
2. července. Evropská komise www.elmundo.es/…/5b3a13e6268e3e0… Španělsku 25,6 miliónu eur, aby pomohla v zemi zlepšit kapacity na přijímání migrantů. Peníze budou použity k zajištění stravy a přístřeší pro lidi, kteří přijeli tak zvanou západní středomořskou cestou. Včetně tohoto převodu peněz Evropská unie poskytla Španělsku od roku 2014 celkem 692 milionů eur na pomoc zvládnutí migračního proudu.
3. července. Námořní záchranná služba (Salvamento Marítimo), španělská vládní pátrací a záchranná agentura, oznámila, že během prvních šesti měsíců roku 2018 zachránila v Gibraltarské úžině a v nejzápadnější části Středozemního moře, známé také jako Alboránské moře, celkem 13 394 většinou afrických migrantů.
3. července. Baskická univerzita cadenaser.com/…/1530547387_0904…, že od letošního podzimu budou moci "uprchlíci" a "osoby bez státní příslušnosti" studovat na této univerzitě zdarma.
4. července. Loď pojmenovaná Open Arms (Otevřená náruč) vezoucí 60 migrantů zachráněných u libyjského pobřeží, připlula do Barcelony poté, co byla odmítnuta v Itálii i na Maltě. Primátorka Barcelony Ada Colau řekla, že příjezdem této lodi se splnil její sen učinit z Barcelony "město uprchlíků". Za slavnostních fanfár a s velkým okdiario.com/…/colau-convierte… "Barcelona - bezpečný přístav", Colau tvrdě www.europapress.es/catalunya/noticia-ada-col… "politiku smrti a krutosti evropských států", které odmítají přijímat migranty:
"Vítejte, čekali jsme na vás. Je to tak vzrušující moci vám říci vítejte, vítejte doma."
6. července. Ombudsman jmenovaný autonomní vládou Katalánska, aby rozhodl spory ohledně oblečení na veřejných koupalištích, www.elmundo.es/…/5b3f9b9d268e3e6…, že v zájmu vyloučení diskriminace by mělo být povoleno jak koupání nahoře bez, tak v burkinách. Ombudsman řekl, že "všechny radnice s veřejným koupalištěm by měly změnit pravidla z pohledu genderu a z respektu ke svobodě vyjádření žen." Řekl, že toto řešení "zdůrazní ikonickou hodnotu požadavků jak žen nahoře bez, tak žen v burkinách."
6. - 10. července. Námořní záchranná služba vyzvedla během pěti dnů v Gibraltarské úžině a v Alboránském moři 975 migrantů (344, 150, 231, 116, 134), většinou z Afriky. Tito migranti byli přemístěni do přijímacích center v jižním Španělsku.
10. července. Policie ve městě Algeciras oznámila, že z migranta z Maroka, zachráněného v Gibraltarské úžině, se vyklubal jeden z nejhledanějších zločinců ve Španělsku. Je znám jen pod jménem Sbahi, je obviněn z vraždy staršího muže v Ceutě během vloupání v roce 2016.
11. července. Španělský Nejvyšší soud www.elmundo.es/…/5b4602bf468aeb6… vládě, aby splnila svůj závazek a přijala 19 449 uprchlíků z ostatních zemí EU. V roce 2015 se Španělsko zavázalo k přijmutí 13 086 migrantů z Řecka a 6 363 z Itálie, jako součást plánu Evropské rady redistribuovat migranty po celé Evropské unii. Dosud Španělsko přijalo méně než 2 500 migrantů, to je méně než 13 % z celkového počtu migrantů, které se zavázalo přijmout.
11. července. Ministryně školství Isabel Celaá oznámila, že hodiny náboženství se již nebudou započítávat do studijního kreditu. Neřekla, jestli se toto opatření vztahuje jenom na hodiny římského katolicismu nebo i na islám. Řekla také, že žáci budou muset navštěvovat povinné kurzy "občanských a etických hodnot", které zdůrazňují lidská práva, občanská práva, toleranci a nediskriminaci. Kritici řekli, že toto opatření je pokusem státu uzurpovat rodičovskou autoritu nad morální výchovou jejich dětí.
12. července. Městští radní v andaluském městě Lucena jednohlasně www.diariocordoba.com/…/ayuntamiento-da…stavbu muslimského hřbitova. Projekt, který www.lucenahoy.com/…/201807131411170… 120 000 eur, začne v září. Zástupce Islámské komunity v Luceně www.lucenahoy.com/…/201807151925490…, že rozhodnutí "uspokojuje naše dlouhodobé požadavky" a "je v souladu s našimi ústavními právy". Předseda muslimské komunity Hamid Abqari www.diariocordoba.com/…/ayuntamiento-da…: "Nyní se stane Lucena městem tří kultur, protože bude mít muslimský, židovský a křesťanský hřbitov."
12. - 13. července. Záchranná námořní služba vyzvedla během dvou dnů v Gibraltarské úžině a v Alboránském moři 463 (212, 251) většinou afrických uprchlíků. Migranti byli přemístěni do přijímacích středisek v jižním Španělsku.
14. července. Španělská policie www.cope.es/…/cierran-fronter… hraniční přechod Farhana do Melilly poté, co Maročan nožem zaútočil na strážce španělské hranice, který mu odmítal povolit vstup na španělské území. Zástupce Federálního svazu policistů (UFP) v Melille Antonio García řekl, že agresivní útoky tohoto typu jsou na hraničních přechodech "běžné".
14. července. Záchranná námořní služba a španělská Civilní garda vyzvedly v Gibraltarské úžině a v Alboránském moři 340 migrantů. Migranti byli přepraveni na španělskou pevninu.
15. července. okdiario.com/…/colau-gasto-din… informačního serveru OK Diario, primátorka Barcelony Ada Colau utratila více než 6 000 eur daňových poplatníků na letošní oslavy Ramadánu. V kontrastu s tím, se úmyslně vyhnula použití slova "Vánoce", tak, že je označila jako "zimní slunovrat". Paní Colau také okdiario.com/…/colau-gasto-din… vedení města na slavnostní otevření islámské modlitebny v okrsku Sants, ale odmítla se zúčastnittradiční římskokatolické mše při příležitosti největší každoroční slavnosti v Barceloně, známé jako La Mercè.
15. července. Volební průzkum agentury A Sigma Dos zveřejněný novinami El Mundo www.elmundo.es/…/5b49f24922601d4…, že 40 % Španělů věří, že masová migrace je pro zemi "vážný problém". Dalších 37 % říká, že masová migrace je "problém, ale ne vážný".Průzkum také zjistil, že 66 % Španělů se nelíbí tvrdý italský přístup k masové migraci.
16. července. Federace asociací rodičů a studentů provincie Castellón (FAMPA) www.elmundo.es/…/5b4c8ed6268e3eb…, že obdržela stížnosti od rodičů, kteří nesouhlasí s vládním plánem vyučovat islám na veřejných školách:
"Poukazují na to, že se cítí podvedeni veřejnou školou a nerozumí, jak může progresivní úřad, jako Ministerstvo školství podporovat výuku islámského náboženství, které hanobí ženy a nařizuje pro ně druhořadé právní postavení."
Další skupina, Konfederace Gonzala Anaya, také www.elmundo.es/…/5b4c8ed6268e3eb…, že je s ohledem na sekularismus proti výuce islámu:
"Jsme v sekulárním státě a většina regionálních a státních vlád je zavázána k úplně sekularizovanému školskému systému, a proto nerozumíme tomu, jak je možné v jeho rámci pokračovat v propagaci výuky náboženství. Nebyla by to podpora indoktrinace ve veřejné sféře?"
17. července. Podle plánu vlády, který unikl do deníku El País, budou mít ilegální migranti zajištěný plný přístup k veřejnému zdravotnictví od chvíle, kdy vkročí na půdu Španělska: "Náklady na rozšíření všeobecné zdravotní péče migrantům bez dokumentů jsou nejasné."
17. července. Námořní záchranná služba vyzvedla v Gibraltarské úžině a v Alboránském moři 328 migrantů. Migranti byli přepraveni na španělskou pevninu.
18. července. Město Valencie www.elmundo.es/…/5b4eccb1e5fdea5…, že zkoumá možnosti zlegalizování ilegálních migrantů, kteří prodávají padělané zboží na ulicích. Iniciativa byla navržena paní Neus Fábregas, levicovou radní, která je ironicky hlavní postavou snahy města bojkotovat Izrael. Plán předpokládá, že ilegální migranti odejdou z ulic díky tomu, že jim bude umožněno prodávat své zboží na městských trzích.
18. července. Vstoupil v platnost nový zákon, který vyžaduje, aby španělské veřejné školy nabízely výuku arabštiny stejně tak jako hodiny marocké kultury a historie.
20. července. Expert na terorismus Fernando Reinares v rozhovoru s novinami La Rioja odhadl, že počet islamistů ve Španělsku přesahuje 5 000. Většina z nich jsou muslimové, kteří se narodili a vyrostli ve Španělsku:
"Už se nebavíme o džihádismu spojeném s cizinci přicházejícími k nám ze zahraničí, ale s džihádismem blízce spojeným s jedinci, kteří se narodili a vyrostli ve Španělsku. V celé západní Evropě a také ve Španělsku, džihádismus je fenomén spojený s takzvanou druhou generací, lidmi narozenými a vyrostlými v Evropě, ale kteří jsou potomky imigrantů většinou z muslimských zemí."
"Složení džihádismu ve Španělsku nám říká, že to je fenomén, který je projektovaný ze zahraničí, ale většinou vychází zevnitř – špatné přizpůsobení se naší společnosti potomky imigrantů, špatná adaptace, která má mnohem víc co dočinění s kulturním pozadím než socioekonomickými jevy: nejsou to lidé, kteří jsou …
Ludovika

Apológia kresťanstva proti Budhizmu

Útočia na samotného BOHA.
A nám príde zaťažko podpísať petíciu proti tomu?

Televízny seriál drzo,surovo a nenávistne uráža samotného BOHA.

Ako sme protestovali proti tomu?
Hanebne!
Nie je nás ani 10 000?

www.tfp.org/…/tell-tbs-to-can…
Ludovika

Rothschildův Soroš přiznává, že Havla udělal prezidentem

www.protiproud.cz/duchovni-svet/4288-prava-tvar…

Pravá tvář ďábla: Čím se zvláště rád živí? Pohlavní orgány jako "střed světa"? Požrat děti povzbuzováním k potratům. Sítě pokušení roztaženy: Pojďte ke mně všichni, kdo jste zábavní a úchylní!

Redakce Protiproud skrze zkušenost významného exorcisty připomíná, co je pro nás zdaleka největší hrozbou - že zde neustále číhá něco, co čeká na naše …More
www.protiproud.cz/duchovni-svet/4288-prava-tvar…

Pravá tvář ďábla: Čím se zvláště rád živí? Pohlavní orgány jako "střed světa"? Požrat děti povzbuzováním k potratům. Sítě pokušení roztaženy: Pojďte ke mně všichni, kdo jste zábavní a úchylní!

Redakce Protiproud skrze zkušenost významného exorcisty připomíná, co je pro nás zdaleka největší hrozbou - že zde neustále číhá něco, co čeká na naše selhání, a že právě tím mu dáváme moc nad sebou

Exorcista je v popředí boje proti ďáblovi. Jedním z nich je otec Francesco Bamonte. Je exorcistou v papežově diecézi. „Typickým chováním ďábla během exorcismu je, že často mluví o ničení a vyhlazení. Vše, co je krásné, dobré, zdravé, čisté, harmonické je vysmíváno a hrozí se tomu vyhubením a zničením,“ říká tento exorcista. Zvláště typická je nenávist ďábla vůči svátosti manželství, rodinným poutům a lásce. „Reaguje velmi agresivně, když člověk žehná manželství dvou sezdaných lidí, nebo když jsou vybízeni k obnově svých manželských slibů,“ říká otec Bamonte.

Francesco Bamonte patří do mladého řádu Služebníků Neposkvrněného Srdce Mariina (CMIS) založeného v roce 1991. Cordis Mariae Immaculati Servi jsou řádem diecézního práva. Otec Bamonte se narodil v roce 1960 a vysvěcen na kněze byl v roce 1990. Od roku 2012 je předsedou Italského sdružení exorcistů.
Ihned po svém vysvěcení pro řád se v tomto ohledu obrátil zvláště ke svátosti pokání, aby pomohl obětem okultních praktik. V roce 1997 se stal členem Mezinárodního sdružení exorcistů. Od roku 2005 přednáší na papežské univerzitě Regina Apostolorum v Římě, kde vede kurz o exorcismu a osvobozující modlitbě. Na žádost biskupů různých italských a zahraničních diecézí instruuje seminaristy ve věci okultismu a exorcismu a jejich následných pastoračních záležitostech. Podporuje také kněze, kteří jsou biskupem jmenováni exorcisty ve své diecézi.
Knihy otce Bamonteho: Jak rozpoznat Otce lží
V roce 2000 publikoval první knihu o svých zkušenostech exorcisty: „Co dělat s čaroději? Jak se osvobodit od pověry a ochránit se před zlou vírou“ (Cosa fare co questi maghi?), kterou v roce 2004 následovala kniha „Škodlivý spiritismus. Okultní dílo Zla v údajných stycích s oním světem“ (I danni dello spiritismo) a v roce 2006 svazek „Démonická posedlost a exorcismus. Jak rozpoznat lstivého podvodníka.“, v roce 2008 „Padlí andělé. Tajemství Zla ve zkušenosti exorcisty.“ Jeho poslední kniha byla publikována v roce 2010 pod titulem: „Panna Maria a ďábel v exorcismu“.
Na výročním setkání v roce 2013 přednesl otec Bamonte pozoruhodný proslov.: „Opakujícím se rysem při exorcismech je neustálý požadavek démona, aby jej lidé uctívali jako by byl Bohem. Démon, který nepřijímá svou stvořenost, se snaží předstírat, že je Bohem, a zoufale dychtí, aby mu lidé vzdávali poctu, která patří jen Bohu. Během exorcismu často říká: ‘Modli se ke mně, modli se ke mně, já jsem Bůh, já jsem Bůh! Poklekni, když se vzývá mé jméno. Já jsem všemocný! Vzývej mě!‘ Na tato tvrzení odpovídám článkem 20 z Římského rituálu (titulus XII „De exorcizandis obsessis a doemonio“), které doporučuje Ježíšova slova na poušti a slova apoštola Pavla v jeho dopise Filipanům.

Čtěte ZDE: Ďábel není pohádka: Nejznámější exorcista současnosti vypráví, do jakých problémů se mohou lidé snadno dostat. Cesta tam a zase zpátky v každodenní realitě. S démony si nezahrávejme
Ďábel chce být uctíván
Dalším podstatným rysem v chování démona během exorcismu je, že mluví o „zničení a ničení“. Všechno, co je „dobré, krásné, zdravé, čisté, harmonické“ zahrnuje démon výsměchem. Oznamuje, že vše zničí. Zvláštní nenávist vztahuje na svátost manželství a rodinu. Během jednoho o exorcismu démon knězi zase řekl: „Nelíbí se mi, jak se ženy oblékají. Musíte je svléci ještě více, aby jejich pohlaví dominovalo!“
U jiných exorcismů zase démon velmi obrazně hovořil o pohlavních orgánech jako o „středu světa“. Ďábel reaguje „zlostí“, je-li manželství páru požehnané nebo při zásnubách mladých lidí, pokud chtějí být před manželstvím zdrženliví. Ďábel proklel taková rozhodnutí k čistotě a zdrženlivosti jako „zvrácenost“, říká otec Bamonte.
Jak "požrat ty děti“
Rysem ďáblovy „osobnosti“, který zvláště vyniká, je především jeho „ohromná nenávist“. „Vychutnává si zlo v jakékoliv podobě se objeví.“ Při jednom exorcismu křičel: „Vezměte si tu ohavnou knihu Apokalypsy o ženě, která porodí! Pokouším se požrat ty děti.“ Pak děsivými slovy popsal svou radost z každodenního masového vraždění tisíců nenarozených dětí umělým potratem.
Názorně také ukázal ve všech detailech, jak inspiruje k ohavnému sexuální zneužívání dětí. Ve svých obscénních prohlášeních potom vždy dodal strašlivé: „Jak moc si to užívám!“. Zvláště spokojeně hovořil o tom, jak se mladí lidé ničí užíváním drog. Nadšen byl z islámských sebevražedných atentátníků.
„Ke mně vy všichni, kteří jste zábavní a úchylní!“
„Je šokující, jak vše převrátí a obrátí to vzhůru nohama, čímž obrací zlo v dobro a dobro ve zlo. Jednou, když jsem před ním držel relikvii, vykřikl: ‘Jaký puch!‘ Takto on vnímá Ježíše Krista, jehož jméno nikdy nevyslovuje kvůli opovržení a nenávisti. Když jsem mu ukázal růženec, řekl: ‘Prokletý řetěz s křížem.‘ Když jsem posedlého pokropil svěcenou vodou, ďábel vztekle vykřikoval: ‘Touhle vodou, která smrdí a pálí, mě nevymeješ!‘ Když jsem nad posedlým pronesl slova: ‘Požehnej, Pane, tomuto bratrovi.‘, ďábel ihned vyštěkl: ‘Bude zatracen, skončí u mě v pekle!‘ Při slovech Evangelia: Pojďte ke mně všichni, kteří se lopotíte a jste obtíženi, a já vás občerstvím!, křičel: ‘Naopak, vše přichází ke mně, vy, kteří se lopotíte a jste obtíženi, přijďte, já vás občerstvím!‘“
Pak exorcista pokračoval: „Když jsem během vymýtání došel na slova: ‘inimíce fidei, hostis, umani generis adducto mortis‘, démon vyjádřil svou naprostou oddanost zlu a po zlém se dal poznat: ‘Hřích a jeho moc je naším oltářem, na němž prolijeme krev vašich zatracených synů a dcer. Zde je bůh pro ty, kteří nenávidí, a ten bůh je mým bohem!‘“

Čtěte ZDE: Vymítání ďábla: Nemoci, posedlosti a obsese. Proč jsou staré modlitby účinnější? Co dělá démonům největší radost? Zlo má jen omezenou moc. Mluví exorcista, podle jehož příběhu vznikl známý film
Jak lovit lidi k zatracení
Pouze při exorcismu ďábel ukazuje svou skutečnou tvář. Lze jej pak vidět tak, jak se sám odhaluje, jako ten, kdo rozeštvává lidi proti sobě a pokouší se je podněcovat k ničivým projevům. Těší se z nenávisti a dychtí po lidské špatnosti. Jednou odpověděl: „To je strava, která mě vyživuje a posiluje,“ říká otec Bamonte.
„Mnohokrát jsem slyšel démona říkat - v dokonalé shodě s naukou Církve - že zlo je svobodným rozhodnutím každého člověka. Musel také připustit, že nemůže nic udělat proti vůli člověka, jestliže to, co ďábel činí, odporuje milosti, která člověka podporuje. Je proto, jak znovu a znovu jasně vysvětluje, především lstivým pokušitelem: ‘Svádět vždy, kohokoliv, kdekoliv a za jakýchkoliv okolností. Mnozí se chytí do sítí pokušení, někteří navždy!‘“
Doznání
Exorcismus potvrzuje okamžitou sílu modlitby, říká exorcista římské diecéze. „Vymítání ďábla je liturgický úkon a tudíž modlitba Církve. Exorcista nedělá nic sám za sebe, ale vše ve jménu Ježíše Krista a Církve. Když vidím, jak drtivě tento rituál zneklidňuje ďábla a démony a poráží je, je to dokonalý důkaz, že všechny ostatní liturgické akty Církve a modlitba a milost jsou nekonečně mocnější než ďábel. To by mělo každého povzbudit k modlitbě, k používání svátostí a k návštěvě mše svaté.
Při jednom exorcismu musel démon „zjevně přinucený Bohem“ připustit: ‘Kdyby lidé žili před Ním (před Kristem) na kolenou a uctívali Jej a pěli Jeho chvály, jako to činí andělé, neměl bych všechnu tu moc, kterou mi nad sebou dávají.‘
www.protiproud.cz/duchovni-svet/2956-vymitani-d…
www.protiproud.cz/duchovni-svet/2192-dabel-neni…

rexcz.blogspot.com/…/boj-dnesniho-ex…