Clicks17
Peter(skala)

Mozambik, Madagaskar, Maurícius - pápež zhrnul svoje skúsenosti z cesty

Pri generálnej audiencii v stredu 11. septembra Svätý Otec František zhrnul svoju apoštolskú cestu do Mozambiku, na Madagaskar a Maurícius v dňoch 4. – 10. septembra. Jeho príhovor k veriacim na Námestí sv. Petra vo Vatikáne prinášame v plnom znení.

Na úvod katechézy zazneli slová 13. kapitoly z Evanjelia podľa Matúša: «Predniesol im ešte iné podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial na svojej roli. Ono je síce najmenšie zo všetkých semien, ale keď vyrastie, je väčšie než ostatné byliny a je z neho strom, takže prilietajú nebeské vtáky a hniezdia na jeho konároch.“ Ďalšie podobenstvo im povedal: „Nebeské kráľovstvo sa podobá kvasu, ktorý žena vezme a vmiesi do troch mier múky, až sa všetko prekvasí“» (Mt, 13,31-33).

Príhovor Svätého Otca: Zhrnutie apoštolskej cesty

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Včera som sa vrátil z apoštolskej cesty v Mozambiku, na Madagaskare a Mauríciu.

Ďakujem Bohu, že mi dovolil absolvovať túto trasu ako pútnik pokoja a nádeje, a znovu vyjadrujem svoju vďačnosť politickým predstaviteľom týchto štátov, ako aj biskupom, ktorí ma pozvali a prijali s takou vrelosťou a pozornosťou. I pápežským nunciom, ktorí tak veľa pracovali kvôli tejto ceste.

Nádej sveta je Kristus, a jeho Evanjelium je najmocnejší kvas bratstva, slobody, spravodlivosti a pokoja pre všetkých ľudí. Svojou návštevou po stopách evanjelizátorov som sa snažil priniesť tento kvas, kvas Ježiša, mozambickému, malgašskému a maurícijskému ľudu.

Do Mozambiku som šiel rozsiať semiačka nádeje, pokoja a zmierenia do zeme, ktorá v minulosti veľa trpela kvôli dlhým vojnovým konfliktom, a ktorá bola minulú jar zasiahnutá dvomi cyklónmi, čo zapríčinilo veľké škody. Cirkev pokračuje v sprevádzaní mierového procesu, ktorý pokročil aj 1. augusta novou zmluvou zúčastnených strán. A tu by som sa chcel pristaviť a poďakovať Komunite Sant´Egidio, ktorá veľmi pracovala na tomto procese mieru.

V tomto zmysle som povzbudil predstaviteľov krajiny, aby spolupracovali pre spoločné dobro. A povzbudil som mladých, ktorí sa zhromaždili z rôznych náboženských príslušností, aby budovali krajinu prekonávaním rezignácie a úzkosti, šírením sociálneho priateľstva a zúročením tradícií starcov. Biskupom, kňazom a zasväteným osobám, s ktorými som sa stretol v maputskej katedrále zasvätenej Nepoškvrnenej Panne Márii, som odporúčal nazaretskú cestu, cestu toho veľkodušného „áno“ Bohu, vo vďačnej pamäti jeho povolania a vlastného pôvodu.

Silným znakom tejto evanjeliovej prítomnosti je nemocnica v Zimpete, na okraji hlavného mesta, ktorá je výsledkom angažovanosti Komunity Sant´Egidio. V tejto nemocnici som videl, že tým najdôležitejším sú tam chorí, a všetci pracujú pre ich dobro. Tiež nie všetci majú rovnakú náboženskú príslušnosť: riaditeľkou nemocnice je žena, výskumníčka, správna žena, výskumníčka aidsu. Je moslimka, ale je riaditeľkou, pričom ide o nemocnicu založenú Komunitou Sant´Egidio. Ale všetci svorne pre dobro národa, bratsky spojení.

Moja návšteva v Mozambiku vyvrcholila svätou omšou slávenou na štadióne v daždi, ale všetci sme boli šťastní. Spevy, náboženské tance... toľká radosť. Dážď nevadil. A tam znovu odznela výzva Pána Ježiša: „Milujte svojich nepriateľov“ (Lk 6,27), semiačko opravdivej revolúcie, revolúcie lásky, ktorá vyháša násilie a plodí bratstvo.

Z Maputa som sa presunul do Antananariva, hlavného mesta Madagaskaru. Krajina je bohatá na prírodné krásy a zdroje, ale poznamenaná veľkou chudobou. Prial som si, aby malgašský ľud, podnecovaný svojou tradíciou ducha solidarity, mohol zdolať prekážky a vybudovať budúcnosť rozvoja spojením úcty k životnému prostrediu so sociálnou spravodlivosťou. Ako prorocký znak v tomto smere som navštívil „Mesto priateľstva“ – Akamasoa, založené vincentínskym misionárom, otcom Pedrom Opekom: tam sa snažia spojiť prácu, dôstojnosť, starostlivosť o chudobných a vzdelávanie detí. Všetko je oduševňované Evanjeliom. V žulovom lome v Akamasoa som predniesol k Bohu modlitbu za pracujúcich.

Tiež som sa stretol v karmelitánskom kláštore s kontemplatívnymi sestrami z rôznych kongregácií. Vskutku, bez viery a modlitby sa nevybuduje miesto hodné človeka. S biskupmi krajiny sme obnovili záväzok byť „rozsievačmi pokoja a nádeje“, starostlivými o Boží ľud, obzvlášť o chudobných, a o našich kňazov. Spolu sme si uctili bl. Viktóriu Rasoamanarivovú, prvú Malgašku povýšenú na oltár. S ozaj veľkým počtom mladých som prežil vigíliu bohatú na svedectvá, spevy a tance.

V Antananarive sa slávila nedeľná Eucharistia vo veľkom diecéznom aeráli: veľké zástupy sa zhromaždili okolo Pána Ježiša. A nakoniec, v Kolégiu Saint Michel som sa stretol s kňazmi, zasvätenými a seminaristami Madagaskaru. Stretnutie v znamení chvály Boha.

Pondelňajší deň bol venovaný návšteve Maurícijskej republiky, známej turistickej destinácie, ktorú som si však vybral ako miesto integrácie medzi rôznymi etnikami a kultúrami. V skutočnosti, v priebehu posledných dvoch storočí na tomto súostroví zakotvili rozličné populácie, najmä z Indie: a po získaní nezávislosti zakúsili silný ekonomický a sociálny rozvoj. Medzináboženský dialóg je tam silný, a aj priateľstvo medzi vedúcimi rôznych náboženských vierovyznaní. Je to niečo, čo by nám mohlo pripadať zvláštne, nie však im, ktorí takto prežívajú priateľstvo, ktoré je prirodzené. Keď som prišiel na biskupský úrad, našiel som obrovskú kyticu, nádhernú: poslal ju Veľký imám na znak bratstva.

Svätá omša na Mauríciu a slávila pri Monumente Panny Márie, Kráľovnej pokoja, na pamiatku bl. Jacques-Désiré Lavala, zvaného „apoštolom maurícijskej jednoty“. Evanjelium o blahoslavenstvách, preukaze totožnosti Kristových učeníkov, je v tomto kontexte protiliek na pokušenie egoistického a diskriminačného blahobytu. Evanjelium a Blahoslavenstvá sú protiliekom na tento egoistický a diskriminačný blahobyt, a aj kvasom opravdivého šťastia preniknutého milosrdenstvom, spravodlivosťou a pokojom. Žasol som nad prácou biskupov na evanjelizácii chudobných. Následne, pri stretnutí s predstaviteľmi Maurícia som vyjadril ocenenie úsilia o zladenie rozdielov v spoločnom projekte a povzbudil som ich zachovať si i dnes schopnosť prijatia, ako aj úsilie udržiavať a rozvíjať demokratický život.

A takto som sa včera neskoro večer vrátil do Vatikánu. Pred začiatkom apoštolskej cesty aj pri návrate idem vždy k Madone - Salus Populi Romani, aby ma sprevádzala na ceste ako Matka, a povedala mi, čo mám robiť, mala pod ochranou moje slová a moje skutky. S Pannou Máriou idem bezpečný.

Drahí bratia a sestry, ďakujme Bohu a prosme ho, aby semiačka zasiate na tejto apoštolskej ceste priniesli hojné ovocie pre ľud Mozambiku, Madagaskaru a Maurícia. Ďakujem.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)