Jazyk
Pozretia
30
Peter(skala) 1

o.Ján Duda podporuje Návrh na obmedzenie potratov

Z rozhovoru s kňazom a morálnym teológom Jánom Viglašom vyplýva že kresťanský politik nie je morálne povinný hlasovať za zákon sprísňujúci potraty. Nejdem polemizovať s jeho výkladom encykliky "Evangelium vitae", ale chcem skôr poukázať na ďalší rozmer tohto hlasovania: týmto rozmerom, a ja ho považujem za zásadný a neodmysliteľný od postoja katolíka, je vydať svedectvo katolíckej viery v otázke ochrany života. Tohto rozmeru sa Ján Viglaš v rozhovore nedotkol alebo možno som ho tam nenašiel ja. Svojho spolubrata poznám a oceňujem jeho odbornosť v morálnej teológii. Na druhej strane, možno splniť literu "Evanjelia života" a zároveň zdržať sa hlasovania a potom hovoriť, že mám čisté svedomie? Ja som presvedčený, že nie. Preto ponúkam iný zorný uhol pohľadu.

Nielen kresťania (avšak aj kresťania) sa budú zaujímať, ako konkrétne zahlasovali v prípade tohto zákona politici, ktorí sa sami deklarujú ako kresťania alebo o nich existuje verejná mienka (presvedčenie), že sú kresťanmi. Budeme čakať, aké svedectvo o svojej katolíckej viere vydajú verejne a skutkom, nie iba slovami. Lebo aj keď „litera“ encykliky – podľa výkladu Jána Viglaša – neukladá povinnosť hlasovať ZA., ukladá to potreba vyznať katolícku vieru aj skutkom, nie iba slovami. Slovami sa treba dištancovať od ĽSNS, a považoval by som to aj za správne, aby tak urobili, ale skutkom je potrebné vyznať svoju katolícku vieru a zahlasovať ZA, lebo za takýmto hlasovaním stojí povinnosť "vydať svedectvo viery" v principiálnom postoji chrániť bezbranný ľudský život v lone matky. V prospech tohto tvrdenia budem argumentovať nasledovne.

Prvý argument: sv. Maximilián Kolbe a vôbec mučeníci a vyznávači

Ako prvý argument považujem „obetu života“ sv. kňaza Maximiliána Kolbe, ktorý zahynul v bunkre smrti v koncentračnom tábore v Osvienčime vo veku 47 rokov 14.8.1941. Keď z koncentračného tábora ušiel jeden väzeň, veliteľ tábora smrti vybral pred celým táborom 10 väzňov ktorí mali za útek zaplatiť svojim životom a zomrieť v bunkre smrti hladom. Maximilián nebol na smrť vybraný, ale on sám sa ponúkol, že pôjde zomrieť za jedného iného väzňa. Nie, nezachránil všetkých desiatich, ale iba jedného. Ale aj tak sa rozhodol a šiel na smrť. Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež bl. Pavol VI. v roku 1971 a za svätého pápež sv. Ján Pavol II. v roku 1982.

Súčasný nitriansky biskup Mons. Viliam Judák napísal toto: „Určite ste sa dostali do situácie, kedy ste sa mali predstaviť aj v súvislosti so svojim povolaním... Všetci poznáme príbeh sv. Maximiliána Kolbeho. Predstavte si ten osudný deň v Osvienčime, keď nacistickí dozorcovia zoradili celý koncentračný tábor do radu a na príkaz veliteľa náhodne vybrali desať bezmocných mužov na popravu ako odplatu za nedávny útek. Viete ako jeden z vybraných, manžel a otec, kričal, aby bol kvôli svojej rodine ušetrený smrti. Teraz si predstavte to ticho, keď otec Kolbe prehlásil: „Chcem ísť namiesto tohto muža“. Ako sa musel veliteľ uškrňať, keď sa pýtal: „Kto je tá poľská sviňa“? A znovu si pripomeňme odpoveď Maximiliána Kolbeho: „Som katolícky kňaz“. „Ktože si?“ rehotal sa veliteľ. Svätec nepovedal: Som Maximilián Kolbe... Som Poliak... Som človek... Som priateľ... Jeho odpoveď znela jednoducho a pokorne: „Som katolícky kňaz“ (V. Judák, Kňazi dneška, Nitra: Kňazský seminár sv. Gorazda v Nitre 2017, str. 24). Slová „katolícky kňaz“ boli v tomto okamihu skutočným vyznaním katolíckej viery. Svätec sa neodvolával na humanizmus, príslušnosť k národu, k človečenstvu, ale prihlásil sa k Pánu Bohu. Bolo to skutočné vyznanie viery. Odtiaľ vyplýva moje presvedčenie. Kresťanský politik by mal vyznať svoju vieru: hlasujem ZA, lebo som katolík a moja viera ma k tomu vedie, aby som hlasoval ZA. Bez ohľadu na to, či zákon o sprísnení potratov prejde alebo nie. Žiada sa, aby katolík vydal svedectvo viery! Aj takto verejne a skutkami. Lebo „ak viera nemá skutky, je mŕtva“ (Jak 2,17).

Mohol by som spomenúť aj ďalších mučeníkov a vyznávačov. V Rímskom kánone (prvej eucharistickej modlitbe máme niektorých spomenutých podľa mena). Tuším sv. Felicita bola vydatá a mala deti. Do väzenia ju chodieval presviedčať jej vlastný otec s jej deťmi a pre dobro jej deti žiadal od nej, aby zaprela svoju vieru. Neurobila to a zomrela v rímskej aréne. Sv. Cyprián od všetkých, ktorí sa neprihlásili ku Kristovi preto, aby si zachránili pozemský život, žiadal verejné pokánie.

Druhý argument: vyhlásenie niektorých biskupov spoločne alebo jednotlivo

Biskupi USA v roku 1998 vydali vyhlásenie pod názvom Ako žiť evanjelium (Living the Gospel of Life), z ktorého citujem: „Neschopnosť ochraňovať a brániť život v jeho najzraniteľnejšej fáze vrhá podozrenie na akékoľvek iné „správne postoje“ v ostatných otázkach, ktoré sa týkajú chudobných či slabých členov ľudskej rodiny“ (in: Ch. Chaput, Čo je cisárovo, cisárovi. Odvaha v politike a katolícke princípy v službe národa (prel. M. Hrubčo), Bratislava: Nadácia A. Tunegu 2014, str. 152).A sám súčasný arcibiskup Filadelfie k tomu dodáva: „Zámerné zabitie nevinného ľudského života či umožnenie takéhoto zabitia nečinnosťou zatieni akékoľvek ostatné spoločenské otázky“ (tamtiež, str. 153) A ešte jeden citát z tejto knihy: „Nemálo amerických katolíkov sa cíti komfortne v role levov, keď požadujú od cirkvi, aby nebola ticho v otázke (...) potratov. No tvária sa ako mačiatka, keď majú tie isté požiadavky smerujúce k reálnej zmene predniesť vo vlastných politických stranách alebo zoči-voči svojim lídrom. Ľudia, ktorí sa vyhlasujú za katolíkov, v tomto prípade klamú seba samých. Chcú záruku večnosti, ktorú dáva viera, no zároveň odmietajú platiť nevyhnutnú cenu“ (tamtiež, str. 153).

Tretí argument: učenie pápežov

Určite aj pápež František by nám poradil to isté, čo pápež Benedikt XVI. No, poruke mám vyjadrenie dnes už emeritného pápeža Benedikta XVI., ktoré mám aj v napísanej forme. Tento na generálnej audiencii 18.10. 2006 hovoril o apoštolovi Matejovi, ktorého apoštoli na čele s Petrom za apoštola vybrali Mateja namiesto Judáša, ktorý Pána Ježiša zradil. Príčinou voľby bola skutočnosť, že Matej poznal Ježiša a mohol o ňom vydávať svedectvo. A pápež Benedikt zakončil týmito slovami: „Vyťažme z toho poučenie pre nás: keďže ani dnes nechýbajú v cirkvi nehodní kresťania, je na každom z nás, aby sme ich konanie vyvažovali našim zreteľným svedectvom o Ježišovi Kristovi, našom Pánovi“ (poznámka autora: citovaný text som trochu zmiernil, aby sa nikto necítil dotknutý) (Benedikt XVI., Apoštoli a prví učeníci Ježiša Krista, Trnava: Dobrá kniha 2008, str. 119).

Posledné desaťročia Katolícka cirkev čelí viacerým škandálom, ktoré nemožno opomenúť. Benedikt XVI. napísal list biskupom Írska v otázke zneužívania detí „ľuďmi cirkvi“. Svätý Otec František má na stole abdikáciu 34 čilských biskupov (na takúto situáciu si nepamätám ani zo štúdia dvetisícročných cirkevných dejín), istý čilský biskup potrestal tuším 15 kňazov zo 68 kňazov svojej diecézy, aby som spomenul len tri udalosti z množstva všetkých ostatných. Ak pápež Benedikt XVI. učí, že „konanie nehodných kresťanov máme vyvažovať našim vlastným svedectvom o Ježišovi Kristovi“, učí vlastne to isté, čo učil apoštol sv. Pavol, keď napísal v liste Rimanom: „Kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila aj (Božia) milosť“ (Rim 3,20).

Záver

Som presvedčený, že azda najhlavnejším kritériom výkladu encykliky "Evangelium vitae" sv. Jána Pavla II. je vydávanie „svedectva viery“. Ako chceme ohlasovať Krista svetu bez svedectva viery? Ak zistíme, že niekto v poslaneckej lavici odmietol sa prihlásiť ku svojej viere a zdržal sa hlasovania, môžeme ho považovať i naďalej za hodnoverného kresťana? Aj bez náležitého pokánia? Viem, že vyznanie viery nikdy nebolo jednoduché a ľahké. Ale ako bez svedectva viery môžu byť katolíci „svetlom a soľou“ pre tento svet? Či chceme alebo nie, hlasovanie v Národnej rade o tomto zákone bude jasnou vizitkou ich svedomia a odvahy. Volíme si katolíkov za poslancov nielen preto, aby tam boli úspešnými, ale najmä preto, aby tam vydávali svedectvo viery o Ježišovi Kristovi, našom Pánovi. Neočakávame od nich výsledky a úspech za každú cenu.