Ľudia sú iní, pretože majú telá. Presnejšie, sú iní, pokiaľ majú telá. Pretože ľudská bytosť má telesné aj netelesné vlohy. Keď sa telo pominie, pominú sa telesné danosti, ale netelesné, vôľa a rozum, tie isté, čo majú aj anjeli, zostávajú a ľudská bytosť trvá ako nekompletná substancia. A tu prichádzame k Akvinského pojednaní o premenlivosti/nepremenlivosti ľudskej vôle (Summa Contra Gentiles lib 4, c 95). Pred smrťou je pre ľudskú vôľu možné upraviť svoje smerovanie, dôvody sme uviedli vyššie. Vášeň, ktorá niekoho ženie k omylu je možné prekonať. Zlý habitus je možné protichodnou žiadostivosťou napraviť. Chybný úsudok je možné napraviť novo získaným poznaním. Takže až do okamihu smrti jestvuje vždy aspoň nádej, že sa človek vyhne zatrateniu.
Po smrti však, podľa Akvinského, sa veci zmenia. Smrťou sa duša oddelí od tela a toto oddelenie sa týka rozumu a vôle - ktoré nikdy neboli telesnými danosťami - a pokračujú ďalej bez telesnosti, ktorá ovplyvňovala ich fungovanie v predchádzajúcom …Viac