Jazyk
Pozretia
90
Peter(skala) 1 2

9.februára - svätí na dnešný deň

Anna Katarína Emmerichová
Apolónia z Alexandrie, mučenica
Euzébia Palominová Yenes, panna, rehoľníčka
Mária Rosa Molas, zakladateľka rehole Sestry útechy
Michal Cordero, rehoľník

† 248 tamtiež
Význam mena: zasvätená Apollovi (pohanský boh, z lat.)
Atribúty: palma, ľalia, kliešte
Patrónka zubárov a zubných ochorení


Sv. Apolónia, neznámy autor, okolo 1455/1460, National Gallery of Art Washington

Umučenie sv. Apolónie poznáme z rozprávania Euzébia Cézarejského (265-340), ktorý vo svojich Cirkevných dejinách uvádza úryvok z listu biskupa sv. Dionýza Alexandrijského (+264), adresovaného Fabiovi Antiochijskému, v ktorom sa hovorí o niektorých epizódach, na základe ktorých sa dá čiastočne rekonštruovať umučenie a smrť sv. Apolónie.

V poslednom roku vlády Filipa Arabského (243-249), napriek tomu, že počas šiestich rokov jeho vlády mali kresťania pokoj, vypukla v Alexandrii v Egypte ľudová vzbura proti kresťanom, ktorú podnietil istý pohanský alexandrijský veštec. Mnohí kresťania boli zbičovaní a ukameňovaní na smrť. Masakre neunikli ani slabší vo viere. Pohania vtrhli do ich domov, vyplienili ich a ľudí pozabíjali. V tom čase žila aj Apolónia, už staršia vekom, ale panna, zrejme zasvätená Bohu. V ikonografii sa zobrazuje v mladom veku (ako bolo zvykom zobrazovať panny-svätice) s udretými čeľusťami, z ktorých jej vybili zuby. Vyobrazuje sa aj s kliešťami, s ktorými jej podľa inej tradície zuby vytrhli. Keďže svojej viery sa ani po krutom mučení nevzdala, začali sa jej vyhrážať, že ju hodia živú na zapálenú hranicu za mestom, ak sa nepridá k pohanom a k ich rečiam proti Bohu. Odvliekli ju k ohňu. Apolónia ich vtedy požiadala, aby ju na chvíľu pustili. V nestráženej chvíľke sa sama vrhla do plameňov.

Stalo sa to koncom roka 248 alebo na začiatku roku 249. Keďže Apolónia bola vtedy už v rokoch, predpokladáme, že sa narodila koncom 2. alebo začiatkom 3. storočia. Biskup sv. Dionýz vo svojom liste potvrdzuje, že jej život bol hodný obdivu a zrejme preto, ako aj kvôli jej apoštolskému životu, ktorý žila, popudila proti sebe pohanov, ktorí zúrili, keď videli jej vieru. Gesto, ktoré spravila – že sa vrhla sama do plameňov, sa nepovažuje za samovraždu. Jej odhodlanosť a neoblomnosť vo viere obdivovali aj kresťania aj pohania. V nasledujúcich storočiach sa však týmto jej činom zaoberali aj úrady Cirkvi. Euzébius a Dionýz nesúhlasia s tým, že ide o samovraždu, keďže viery sa vzdať nechcela a iné východisko ako smrť v plameňoch nemala. Bolo by ju to stihlo tak či tak. Určite malo na ňu vplyv mučenie, ktoré podstúpila, ktoré možno oslabilo jej vôľu, nevedela rozmýšľať s jasnou hlavou, nevidela iné východisko, a tak si zvolila sama.

Aj sv. Augustín v diele „De civitate Dei“ (O Božom meste) uvažuje nad problémom, či je náležité radšej dobrovoľne urýchliť smrť než zaprieť vieru. Píše: „Nie je lepšie uskutočniť hanebný čin, z ktorého je možné oslobodiť sa ľútosťou, skôr ako spraviť niečo zlé, čo nedáva možnosť k ľútosti, ktorá by mohla zachrániť?“ No dobrovoľná samovražda niektorých svätých žien, ktoré sa v časoch prenasledovania pri mučení dobrovoľne vrhli do plameňov, aby unikli tým, ktorí číhali na ich čistotu, ho necháva na pochybách, či to nie je náhodou Božie vnuknutie. Preto by to nemala byť chyba, skôr poslušnosť Bohu. Definitívne to však sv. Augustín neuzaviera.

Cez to všetko už v ranom stredoveku existoval kult sv. Apolónie. Rozšíril sa najprv na Východe a potom aj na Západe. Vo viacerých mestách zasvätili chrámy práve jej. V Ríme jej postavili tiež jeden kostol, ktorý stojí blízko kostola Panny Márie v Zátibérií (S. Maria in Trastevere). Rozšíreniu kultu pomohla aj legenda, podobne ako iným mučeníkom, že bola dcérou kráľa, ktorý ju dal zabiť, pretože sa nechcela zrieknuť kresťanstva. Jej sviatok sa od staroveku slávi 9. februára. Uctieva sa ako panna a mučenica z Alexandrie a vzýva sa pri všetkých chorobách a bolestiach zubov.
Napísať komentár