Clicks24
Peter(skala)

Petícia za posilnenie práv rodičov pri očkovaní

Hromadná pripomienka Centra pre bioetickú reformu k návrhu zákona,
ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia
a o doplnení zákona č. 577/2004 o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia


Podporte, prosím, túto pripomienku do 10.00h dňa 23.5.2019 (štrvtok).

Prosím, podpíšte petíciu nižšie KLIKNITE TU


ZOZNAM DOTERAZ PODPÍSANÝCH SIGNATÁROV

1. Zásadná pripomienka: V bode 33 vypustiť písm. b) z § 24 ods. 6:

(6) V zariadení pre deti a mládež podľa odseku 1 písm. a), b), c), a e), ktoré poskytuje služby výchovy a starostlivosti o deti do šesť rokov veku (ďalej len „predškolské zariadenie“), môže byť umiestnené len dieťa, ktoré
b) sa podrobilo pravidelnému povinnému očkovaniu zodpovedajúcemu veku dieťaťa podľa očkovacieho kalendára alebo je proti nákaze imúnne alebo sa očkovaniu nemôže podrobiť pre trvalú kontraindikáciu; to sa nevzťahuje na dieťa, ktoré plní povinnú školskú dochádzku podľa osobitného predpisu,30b)

Zdôvodnenie:

Vítame, že tento návrh ruší finančnú pokutu pre odmietnutie povinného očkovania. Tým sa len zosúladzuje s článkom 5 v Oviedo dohovore o ľudských právach a biomedicíne, ku ktorému sa SR ako člen Rady Európy v roku 1999 zaviazala. Ten hovorí oslobodnom a informovanom súhlase, ktorý možno aj kedykoľvek odvolať. V roku 2005 UNESCO deklarácia o bioetike a ľudských právach v článku 6 potvrdila dôležitosť predchádzajúceho, slobodného a informovaného súhlasu aj v prípade preventívnych zásahov, akými nepochybne očkovanie je.

Navrhované znenie, ktoré žiadame vypustiť, však vytvára nátlak na rodičov súhlasiť s očkovaním, len aby sa ich dieťa dostalo do škôlky, čo nemožno považovať za slobodné rozhodnutie a teda rozpor so spomínaným záväzným dohovorom pretrváva. Očkovanie je poskytované zdarma a veľká väčšina obyvateľstva (cca 95% alebo viac) verí v jeho prospešnosť. Nie je teda dôvod ísť do takých represií, aby štát bránil deťom v prístupe k tejto službe – či už dotovanej štátom alebo poskytovanej súkromnou či cirkevnou inštitúciou bez dotácie. Kompromisom by bola úprava, kedy táto podmienka platila len pre zariadenia dotované štátom. Zariadenia súkromného charakteru by mali mať ponechanú slobodu stanoviť si svoje vlastné štandardy. V každom prípade zdôvodnenie tejto podmienky vo všeobecnosti je problematické.

Predkladateľ odôvodňuje zavedenie tejto novej povinnosti vo všeobecnej časti dôvodovej správy nasledovne: „Kolektívne zariadenie vytvára podmienky uľahčujúce zavlečenie a šírenie nákazy. Neočkované deti v kolektíve môžu byť prameňom pôvodcu nákazy pre iné deti, ktoré nemôžu byť očkované pre kontraindikáciu alebo sú neimúnne pre neschopnosť organizmu vytvoriť si ochranu. Z uvedeného dôvodu zákon stanovuje povinnosť zabezpečiť, aby do predškolského zariadenia bolo prijaté len dieťa, ktoré sa podrobilo povinnému pravidelnému očkovaniu zodpovedajúcemu veku dieťaťa podľa očkovacieho kalendára, alebo má potvrdenie od ošetrujúceho lekára, že je proti nákaze imúnne alebo nemôže byť očkované pre trvalú kontraindikáciu. Uvedené obmedzenie sa však nevzťahuje na plnenie povinnej školskej dochádzky vykonávanej podľa zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) …“

Z tohto zdôvodnenia možno usudzovať, že podľa predkladateľa môžu byť prameňom pôvodcu nákazy pre iné deti len a iba deti neočkované. Skutočnosť je však taká, že — ako vyplynulo z Imunologického prehľadu 2018, viď www.uvzsr.sk/index.php — očkovaných detí, ktoré si po očkovaní žiadnu imunitu voči danému ochoreniu nevytvorili, alebo ktoré už očkovaním vytvorenú imunitu stratili, je viac než detí neočkovaných (v priemere za SR nanajvýš 4–5%, viďapps.who.int/…/tswucoveragemcv…).

Napr. u osýpok uvádza ÚVZ SR dostatok protilátok proti osýpkam u 96,3% 3-ročných detí a 83,6% 8-ročných detí. Ak by bol pokles lineárny, dostatok protilátok by malo 93,8% 4-ročných detí, 91,2% 5-ročných detí a 88,7% 6-ročných detí. U mumpsu je to dokonca ešte oveľa horšie: v skupine 5- až 9-ročných malo dostatočnú ochranu len 54,8% očkovaných detí. Je teda zrejmé, že očkovaných neimúnnych detí, ktoré môžu byť prameňom pôvodcu nákazy rovnako ako neočkované deti, je výrazne viac než detí neočkovaných, takže toto opatrenie by neriešilo hlavnú časť problému, ktorý možno presnejšie zadefinovať ako prítomnosť neimúnnych (vnímavých) detí v detskom kolektíve. Veľká väčšina z nich sú totiž deti očkované.

Ďalej, predkladateľ ako keby predpokladal, že dieťa sa môže nakaziť len od iného dieťaťa, ale v skutočnosti sa môže nakaziť aj od dospelého (učiteľky, kuchárky, upratovačky, rodičov či starých rodičov iných detí), avšak na dospelých prekladateľ nijaké podmienky ohľadne očkovania nekladie. Pritom drvivá väčšina dospelých nebola očkovaná proti hemofilom typu b, pneumokokom, mnohí ani proti žltačke typu B, ružienke či mumpsu, pričom veľká väčšina z tých, čo boli očkovaní napr. proti čiernemu kašľu, už (desiatky rokov od posledného preočkovania) proti tejto chorobe aj tak žiadnu imunitu nemajú a teda predstavujú hrozbu pre tie deti, ktoré týmto opatrením predkladateľ údajne chce chrániť. Predkladateľov návrh je teda negatívne diskriminačný voči deťom.

Paradoxom je, že očkovanie ako podmienka neplatí pre deti, plniace si povinnú školskú dochádzku (zrejme sa tým myslí povinný posledný rok škôlky, ktorý je predložený na novelizáciu do parlamentu), takže u 5-ročných detí už nebude vadiť, že budú neočkované — budú musieť byť prijaté do predškolského zariadenia, dokonca prednostne. To isté platí pre školy, čo sú taktiež kolektívne zariadenia pre deti.

Je teda zrejmé, že navrhované opatrenie v skutočnosti vôbec nerieši problém, ak nejaký problém vôbec existuje, čo je otázne, lebo prinajmenšom v ostatných rokoch neboli medializované prípady, kedy by ohniskom významnejšej nákazy boli predškolské zariadenia, a to konkrétne neočkované deti v nich. Skôr vzbudzuje dojem, že ide o sankciu za odmietnutie povinného očkovania, a to sankciu pre väčšinu rodičov výrazne vyššiu (nákladnejšiu) než doterajšia pokuta max. 331 €, ktorá sa týmto návrhom predkladateľa (v bode 81) ruší.

Ak by predkladateľovi naozaj šlo o predchádzanie vzniku epidémií v predškolských zariadeniach, musel by požadovať imunitu (nie očkovanie, keďže očkovanie nezaručuje vytvorenie, ani doživotnú trvácnosť imunity) od každého zúčastneného, nielen od detí, ale aj dospelých. Keďže však nič také nenavrhuje, je zrejmé, že odôvodnenie jeho návrhu je falošné a skutočný účel je iný – trestať tých, ktorí odmietajú túto službu štátu „zdarma“, ktorou je aplikácia vakcíny.

V ostatných rokoch pri epidémiách chorôb, proti ktorým sa na Slovensku povinne očkuje, tvorili prakticky bez výnimky väčšinu chorých ľudia očkovaní v súlade s očkovacím kalendárom, či už šlo o osýpky, mumps alebo čierny kašeľ. Bolo by teda účelné zamerať sa práve na túto skupinu (očkovaných neimúnnych) a skúmať, prečo očkovanie u očkovaných ľudí zlyháva, realizovať opatrenia, ktoré by predchádzali zlyhávaniu očkovania, a nie zbytočne diskriminovať skupinu neočkovaných, ktorá na týchto epidémiách má minimálny podiel.

Na základe posledných epidémií môžeme predpokladať, že prevažná časť očkovaných osôb so zníženou imunitou žije v osadách, lenže nemáme k tomu žiadne verejne publikované analýzy, vyhodnotenia. Nie je na mieste kvôli problémom s imunitou istých osôb nerešpektovať slobodný a informovaný nesúhlas iných občanov, resp. zákonných zástupcov detí. Jednoducho by bolo treba skúmať a prípadne sa zamerať na zlepšenie imunity sociálne vylúčených spoločenstiev, keďže očkovanie ju zjavne nezlepšuje.

2. Zásadná pripomienka: V bode 71 z §52 ods. 5 písm. p) vypustiť zvyšok textu písm. p), ktorý nasleduje za slovami „údaje o výkone očkovania,“:

p) hlásiť príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva údaje o výkone očkovania, každé odmietnutie povinného očkovania alebo nedostavenie sa na povinné očkovanie, ak sa osoba, ktorá má byť očkovaná nedostaví; pri maloletej osobe, ak sa zástupca dieťaťa nedostaví s dieťaťom, ktoré má byť očkované ani v náhradnom termíne, na ktorý bolo pozvané preukázateľným spôsobom; pri odmietnutí povinného očkovania alebo nedostavení sa na povinné očkovanie hlásiť osobné údaje osoby v tomto rozsahu:
1. meno, priezvisko,
2. dátum narodenia,
3. adresa bydliska,
4. dátum kedy a proti ktorým ochoreniam bolo očkovanie odmietnuté,
5. pri maloletej osobe aj osobné údaje zástupcu dieťaťa v rozsahu meno,
priezvisko, dátum narodenia, adresa bydliska,
6. posúdenie zdravotného stavu očkovanej osoby a zhodnotenie možných dočasných
kontraindikácií alebo trvalých kontraindikácií,

7. kópia časti zdravotnej dokumentácie, kde je uvedený dôvod, pre ktorý sa očkovanie u osoby, ktorá má byť očkovaná nevykonalo, podpis tejto osoby; pri maloletej osobe podpis zástupcu dieťaťa o odmietnutí očkovania alebo záznam o odmietnutí podpísania tejto skutočnosti,


a doplniť do §52 ods. 5 písm. r) v znení:

r) v súlade s §62 ods. 13 Zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach č. 362/2011 Z.z. poskytovať pacientovi (u maloletého dieťaťa jeho zástupcovi) písomnú informáciu pre používateľa (PIL) k vakcíne, ktorá má byť pacientovi aplikovaná, a to bez vyzvania a s dostatočným predstihom (najmenej 7 dní) pred termínom preventívneho očkovania; prevzatie PIL k vakcíne od očkujúceho lekára aspoň 7 dní pred termínom preventívneho očkovania potvrdí pacient (resp. zástupca) podpisom v zdravotnej dokumentácii, ktorý bude následne predmetom kontroly očkovania regionálnym úradom verejného zdravotníctva v zmysle §14 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení č. 585/2008 Z.z.“

Zdôvodnenie:
Keďže v bode 81 sa ruší skutková podstata priestupku za nepodrobenie sa povinnému pravidelnému očkovaniu, nie je potrebné a nemá zmysel zbierať osobné údaje, ktoré sú potrebné len na vedenie priestupkových konaní voči tým, ktorí odmietli povinné pravidelné očkovanie seba samých resp. osôb, ktorých sú zástupcami.

Hoci Zákon o liekoch a zdravotníckych pomôckach už roky požaduje od očkujúcich lekárov, aby predkladali očkovaným pacientom (resp. ich zástupcom) PIL pred očkovaním a bez vyzvania, sotva ktorý očkujúci lekár tak aj naozaj robí. To ide na úkor zdravia očkovaných pacientov, ktorí tak môžu byť očkovaní navzdory kontraindikácii, ktorú si lekár nevšimol, neuvedomil alebo nesprávne vyhodnotil, a o ktorej by sa pacient (resp. zástupca) dozvedel včas pred očkovaním, keby si prečítal PIL k danej vakcíne. Treba preto zaviesť opatrenie, ktoré reálne donúti očkujúcich lekárov poskytovať PIL očkovaným pacientom (resp. ich zástupcom), čo bude mať za následok výrazné zníženie výskytu zbytočných (predchádzateľných) nežiaducich účinkov očkovania, a tým aj zvýšenie čistého prínosu očkovania a zvýšenie dôvery verejnosti v očkovanie.

Očakávalo by sa, že ministerstvo bude počúvať aj rodičov, ktorí majú právo rozhodovať o zdravotnej starostlivosti dieťaťa, nielen výrobcov vakcín. Rodičia sú tí, ktorí sa musia starať o dieťa, ak jeho zdravie ostane po očkovaní poškodené. Preto si to niektorí vyhodnotia tak, že choroby proti ktorým sa očkuje, nie sú v súčasnosti hrozbou – buď nie sú prítomné, alebo ak sú, tak sa na ne nezomiera a sú to bežné detské ochorenia. Benefit z očkovania vidia oveľa menší oproti rizikám nežiaducich účinkov. Rodičia sa obávajú najčudnejších typov rakovín, porúch osobnosti, neurodegeneratívnych a autoimúnnych ochorení, SIDS, atď., ktoré sú na vzostupe. Tieto si spájajú s prítomnosťou adjuvantov a konzervantov vo vakcínach: soľ hliníka, derivát ortute, karcinogénny formaldehyd. Ako aj nedávno (2018) priznal odborný prehľad publikovaný v časopise Allergy, Asthma & Clinical Immunology https://:doi.org/10.1186/s13223-018-0305-2: „Je takmer isté, že len vďaka tomu, že v skúškach overujúcich bezpečnosť vakcín sa ako placebo bežne používali hliníkové adjuvanty a/alebo ďalšie vakcíny s hliníkovým adjuvantom, mnohým vakcínam bolo udelené klinické schválenie.“ T.z. že ak by sa porovnávali nežiaduce účinky vakcín v porovnaní s neočkovanou populáciou bez takýchto placebo aplikácií, miera poškodenia testovanými vakcínami by bola ešte vyššia a teda neprijateľná. Jepochopiteľné, že rodičia sú skeptickí voči výskumu financovaného výrobcami vakcín, o to viac keď sa od iných rodičov dozvedia, že zdravotný stav zdravého dieťaťa sa výrazne zhoršil beprostredne alebo nejaký čas po očkovaní.

3. Zásadná pripomienka: V bode 81 do paragrafu 56 ods. 1 písm. a) doplniť ešte za slová „nariadenému očkovaniu,“: „to neplatí v prípade, že sa podrobil preventívnej karanténe špecifikovanej vládnym nariadením“.
Zdôvodnenie:
Za posledné desaťročie sme tu mali hrozbu epidémií, keď sa zbytočne nakúpili vakcíny proti nim a nakoniec sa ukázalo, že k epidémii neprišlo a záujem o vakcíny nemali ani len zdravotnícki pracovníci /z nich len 10%/. Išlo o vakcíny proti niektorým druhom chrípky /napr. za ministra Uhliarika, ale aj neskôr/. Jednoducho by sme mali rešpektovať vyššie spomínaný dohovor a slobodný súhlas aj v prípade epidémií. Preto navrhujeme namiesto pokuty za odmietnutie očkovania umožniť aj preventívnu karanténu či už vo vlastnom príbytku, na vlastnom pozemku resp. podľa špecifikácií vydaných vládnym orgánom v prípade prepuknutia epidémie. Aj preto, že očkovanie negarantuje protilátky u ľudí s oslabenou imunitou, je treba aby mali možnosť izolácie na prevenciu šírenia nákazy. Napriek nariadenému očkovaniu proti osýpkam pre školopovinné deti v prípade osýpok v okresoch Michalovce a Sobrance minulý rok, deti, ktoré mali individuálny študijný program, jednoducho nepotrebovali také očkovanie a ani sa nenakazili.

4. Zásadná pripomienka: V Čl. II doplniť do zákona 577/2004 Zb.z. v paragrafe 3, nový odsek takto:

(16) Na základe verejného zdravotného poistenia sa neuhrádza výkon umelého ukončenia gravidity z dôvodu dosiahnutého veku ženy, z dôvodu postúpenia istého počtu operačných zákrokov pri pôrode a z dôvodu zdravotného stavu plodu.

Zdôvodnenie:
Kým doterajšia pokuta za neočkovanie predstavovala 331 Eur /od teraz bude de facto ešte oveľa vyššia/, umelý potrat v obdobnej sume je poskytovaný štátom „zdarma“ rodičom, ktorý spĺňajú tieto dôvody:
- tehotná žena dovŕšila vek nad 40 rokov, alebo ešte nedovŕšila vek 15 rokov
- tehotná žena porodila dvakrát sekciou
- tehotná žena v 2. trimestri nechce donosiť dieťa s postihnutím alebo nejakou genetickou anomáliou.

Zabíjanie nenarodených detí pre diskriminačné dôvody ako je veľkosť, vek či zdravotný stav nemôže byť v sociálnom štáte preplácané a ponúkané zdarma. Taký štát je asociálny. Ide o vyše 900 prípadov za rok 2016, predtým to bolo každý rok vyše tisíc prípadov. Ženy nad 40 rokov majú potrat na žiadosť zadarmo, tým že vyhláška vek nad 40 rokov posudzuje ako zdravotný dôvod. Toto je dnes naozaj zastaralá právna úprava a lekárska prax. Je desivé, že zabíjanie nenarodených detí, niektorých dokonca postihnutých na účet štátu, zavedené komunistickou vyhláškou v roku 1973, ministerstvu neprekáža, hoci to vie zvrátiť rýchlo krátkou novelou s trojriadkovou legislatívnou úpravou alebo zmenou vyhlášky. Od čias vojny nezomrelo toľko osôb na žiadnu z chorôb, proti ktorým sa očkuje, ako zomrelo umelým potratom. No Ministerstvu zdravotníctva SR prekážajú rodičia, ktorí si vážia zdravie svojich detí a obávajú sa poškodenia ich zdravia vakcínou, ktorých nežiadúce účinky sú uvádzané výrobcami vakcín, no lekármi a štátom sú ignorované.