Na cestách Po atentáte pápež skoro rok nikam necestoval. Vo februári 1982 obnovil svoje putovanie. Prvú cestu vykonal do čiernej Afriky. Pod dusnou oblohou, zavítal do Lagosu, krajiny z veľkej časti moslimskej, ktorá bola plná zmätkov, kontrastov a politických protivenstiev. Keď išiel celebrovať omšu na štadióne, odmietol opancierované auto, v ktorom ho chceli viezť. „Moja bezpečnosť je iba v Bohu,“ povedal. Neskôr na otázku novinára, či by išiel na nebezpečnú cestu aj do prísne moslimských krajín, ako je Líbya či Saudská Arábia, pápež odpovedá: „Ako povedal Pius XI., šiel by som vyjednávať aj s diablom, ak by to malo poslúžiť dobrej veci.“ 13. máj 1982. Rok po atentáte. Ján Pavol II. prichádza konať ďakovnú púť do svätyne Panny Márie Fatimskej. (Tu sa 13. mája 1917 zjavila Panna Mária trom pastierikom.) „Za to, že som si zachránil v ten deň život,“ hovorí Svätý otec, „vďačím Panne Márii Fatimskej.“ „Cítil som, ako Božia ruka odchýlila letiacu guľku.“ Vo Fatime čaká na pápeža viac ako milión ľudí. Zástup veriacich kráča za ním, zaplavuje ulice vedúce k svätyni, nekonečná procesia kajúcnikov, bosých, zmoknutých v mnohohodinovom daždi, spieva litánie a starobylé modlitby. Zatiaľ, čo sa pápež zúčastňuje na nočných modlitbách, spevoch a procesiách, na veľkom priestranstve pred svätyňou pristupuje k oltáru jeden kňaz - tradicionalista a chystá sa napadnúť pápeža bodákom. Kričí: „Cirkev je v kríze vinou pápeža!“ Kňaza zrazia na zem a odvádzajú. Pri odchode kričí: „Smrť Druhému vatikánskemu koncilu! Pápež podporuje medzinárodný komunizmus!“ Zástup ľudu neopustil veľké priestranstvo pred chrámom. Ľudia volali na slávu pápežovi, hádzali kvety a mávali šatkami. Wojtyła odišiel krátko po polnoci. Na priestranstve však po celú noc ostali veriaci spievať a modliť sa litánie. Kňaz - tradicionalista, ktorý sa pokúsil napadnúť pápeža, je Španiel Juan Fernandez Khron - psychicky narušený človek. Vyšetrovateľovi, ktorý ho zadržal, vysvetľuje, že na atentát sa pripravoval šesť mesiacov. Okrem iného opisuje, že sa mu podarilo priblížiť k pápežovi a dotknúť sa jeho nohy. Neskôr, v máji 1991, na jubilejnej päťdesiatej apoštolskej ceste, smerovali kroky Jána Pavla II. znovu do svätyne vo Fatime, aby si pripomenul 10. výročie atentátu a poďakoval Nebeskej Matke za záchranu svojho života a za uzdravenie. Dňa 26. júna 2000 oznámila kongregácia pre náuku viery Tretie fatimské tajomstvo, ktoré spísala sestra Lucia. Okrem iného sa v ňom píše: „Potom sme videli v obrovskom svetle, žiariacom z Boha... biskupa, oblečeného v bielom. Mali sme pocit, že by to mohol byť Svätý otec... predtým, než tam prišiel, prešiel veľkým mestom, ktoré bolo spolovice zničené a veľkým trasľavým krokom, zničený bolesťou a utrpením, modlil sa za duše mŕtvol, ktoré míňal na svojej ceste. Keď prišiel na vrchol hory, kľakol si pod tým veľkým krížom, keď vtom ho zabila skupina vojakov, ktorí naňho strieľali zo strelných zbraní a šípmi.“ Kardinál Sodano, vatikánsky štátny tajomník, na výslovnú žiadosť Svätého otca prečítal list týkajúci sa Tretieho fatimského tajomstva: „Podľa vysvetlenia pastierikov, vysvetlenia, ktoré nedávno potvrdila aj sestra Lucia, biskup oblečený do bielych šiat, ktorý sa modlí za veriacich, je pápež. Aj on, ktorý s námahou kráča smerom ku Krížu - pomedzi mŕtvoly umučených biskupov, kňazov a rehoľníkov, rehoľných sestier a početných laikov - padá na zem, ako mŕtvy.“ V decembri 1982 prichádza pápež Wojtyła do rímskej väznice di Rebibbia, kde slúži svätú omšu pre kňazov. Po jej skončení sa stretol medzi štyrmi očami s Alim Agcom, odsúdeným talianskym súdom na doživotie. Stretnutie sa uskutočnilo v cele tureckého teroristu. Sedia na dvoch stoličkách v kúte prázdnej miestnosti, pápež a jeho atentátnik, rozprávajú sa dôverne, polohlasne, dvadsať minút. Rozprávajú sa po taliansky. Nikto nemôže počuť, čo hovoria. Neskôr to pápež komentoval slovami: „Rozprával som sa s ním ako s bratom, ktorému som odpustil. O čom sme sa rozprávali, ostane tajomstvom medzi mnou a ním.“ Teda pápež neprechováva v sebe hnev, ale odpúšťa tomu, čo ho vystavil tejto skúške. Kiežby sme sa aj my učili od Svätého otca tak odpúšťať. Ali Agca neskôr požiadal pápeža, aby sa zaňho prihovoril, žiada o milosť, chce sa dostať späť do Turecka. Po 19-tich rokoch prepustili Agcu, vtedy 42-ročného, na základe milosti, ktorú mu udelil taliansky prezident Carlo Azeglio Ciampi. Po transporte do Turecka ho opäť uväznili. Musel si odpykať trest za vraždu riaditeľa týždenníka Milyet. Pozadie atentátu na Svätého otca ostalo dodnes neodhalené. Sám Svätý otec odmieta dohady, že atentát bol vykonaný na základe príkazu vtedy komunistickej bulharskej vládnej moci. Máj 1982. Wojtyła sa chystá na cestu do Veľkej Británie. Avšak Anglicko práve vedie vojnu s Argentínou o ostrovy, ktoré sa volajú Falklandy, alebo Malvíny. Niektorí radia pápežovi, aby necestoval. Na stretnutí s novinármi Wojtyła na to odpovedal jednému anglickému korešpondentovi: „Pápežovi nemožno vravieť, že nesmie cestovať. Ja som pastier a Cirkev je moja. A čakajú ma.“ Už 28. mája sa Ján Pavol II. odobral do Veľkej Británie. Je to prvý raz, čo pápežova noha vstúpila na anglickú pôdu. Po prvýkrát v histórii putuje pápež do jaskyne Panny Márie Lurdskej v Pyrenejskom pohorí, kde sa Bernadette Soubirousovej zjavovala Panna Mária. V jaskyni Wojtyła vypil pohár lurdskej vody, ktorá vyviera pri nohách Panny Márie, vystrel sa dolu tvárou a pobozkal zem, kľačiačky sa modlil a napokon zapálil veľkú sviecu pri oltári. Na Katolíckom dni rakúskych veriacich Wojtyła povedal, že chce pri nohách kríža vziať na plecia aj bremeno viny Európy a prosí o odpustenie za túto vinu: „Ak sa na jednej strane môžeme hrdiť naším Pánom Ježišom Kristom a jeho posolstvom, na druhej strane musíme priznať a prosiť o odpustenie za mnohé previnenia, ktorých sme sa my kresťania dopustili.“ 25. marca 1984 prichádza do Vatikánu socha Panny Márie Fatimskej na oslavu Jubilea rodiny. Pápež pred ňou koná zasvätenie Cirkvi a sveta Panne Márii. Na verejnosti sa viackrát vyjadril o Panne Márii ako o Spoluvykupiteľke. Na generálnej audiencii 8. septembra 1982: „Panna Mária, aj keď bola počatá a narodená bez poškvrny hriechu, obdivuhodným spôsobom spolutrpela so svojím Božským Synom, aby sa stala Spoluvykupiteľkou ľudstva.“ Svätý otec má vrelý vzťah k zjaveniam Panny Márie. Chiavarskému biskupovi Cavallerovi povedal, že verí Medžugoriu. Talianskemu kňazovi Giani Sgrevovi povedal: „Nestarajte sa o Medžugorie, lebo ja myslím na Medžugorie a modlím sa za jeho úspech každý deň.“ Pre tretie tisícročie nám dal Ján Pavol II. Ruženec svetla. Pápež koná púť do Holandska. V tejto krajine sa prejavuje živý odpor proti pápežovej návšteve. V hlavnom meste Utrechte sa na uliciach objavujú dievčence prezlečené za rehoľníčky a mládenci oblečení ako kňazi a biskupi. Nesú plagáty s posmešnými nápismi a mávajú čiernymi zástavami. Pápež sa stretáva so študentmi na pôde jedného katolíckeho kolégia. Hovorí: „Milí mladí ľudia, dovoľte, aby som bol k vám úprimný. Ste si naozaj istí, že obraz, ktorí ste si utvorili o Kristovi, zodpovedá skutočnosti? Evanjelium nám ukazuje Krista náročného, ktorý vyžaduje prirodzenú nerozlučnosť manželstva, ktorý odsudzuje cudzoložstvo, dokonca aj ako žiadosť mysle. V skutočnosti Kristus nepozná zhovievavosť vo veci potratov, pohlavných stykov pred manželstvom, ani v homosexuálnych vzťahoch. Nezabudnite, že povoľnosť v mravoch nerobí ľudí šťastnými a nerobí ich šťastnými ani konzumná spoločnosť.“ Kalkata. Pápež vstupuje do Domu umierajúcich, ktorý založila Matka Tereza. V jednej miestnosti na matracoch rozprestretých na zemi, ležia muži. Wojtyła ich jedného za druhým hladí a objíma. Traja z nich sú malomocní. V druhej miestnosti sú ženy, aj ony ležia na podlahe. Do ticha, ktoré tu panuje, sa ozýva výkrik: „Som sama, som sama! Vráť sa ešte raz!“ S pohnutím na tvári pápež pritisne k sebe ženinu tvár. Potom vstupuje do pohrebnej miestnosti, kde sú vystretí štyria mŕtvi z toho dňa: dvaja muži, jedna žena a jedno celkom maličké dieťa. Wojtyła ich požehná a potom vychádza na námestíčko pred budovu, kde prednesie modlitbu: „Všemohúci Bože, Otec chudobných, uteš chorých ľudí, daj nádej zomierajúcim. Ó, Bože nežnosti a súcitu, požehnaj tých, čo umierajú, všetkých, čo sa o chvíľu stretnú s tebou tvárou v tvár.“ V Arse, kraji, kde žil svätý farár Ján Mária Vianney, patrón všetkých kňazov na svete, pápež kázal trom tisícom kňazov, tisícke seminaristov a sto biskupom. V Brisbane v Austrálii sa má pápež prihovoriť ľuďom z balkóna mestskej radnice. Tesne pred vystúpením zadržali jedného mladíka, pretože začal vyťahovať zo škatule fľaše s horľavinou. Chlapec kričal: „Chcem zabiť pápeža, lebo má veľa peňazí!“ Mládenec, ktorý prišiel do Sydney pred troma dňami, našiel útulok v katolíckej ubytovni pre mládež, nazvanej podľa svätého Vincenta de Paul. Čas tam strávil výrobou „Molotovovho kokteilu“, ktorý chcel hodiť na Svätého otca. V škatuli mu našli päť fliaš. Pápež Wojtyła je v Santiagu de Chile. Slúži svätú omšu v parku O Higgins. Situácia je veľmi dramatická. V meste prebiehajú demonštrácie proti generálovi Pinochetovi, prezidentovi republiky. Pred koncom obradov sa asi tristo mladých ľudí prederie medzi veriacich, založia ohne a hádžu kamene. Nastrašený dav sa tlačí k pápežskému pódiu. Polícia zasahuje slzotvorným plynom a vodnými delami. Zápach plynu dolieha až po oltár a núti plakať pápeža i koncelebrantov. Ján Pavol II. sa prihovára veriacim v Aule Pavla VI. Zrazu sa rozľahne krik jedného anglického mladíka: „Ja som Boží Syn a musím zaujať tvoje miesto!“ Mladík sa pokúša preskočiť zábradlie a vrhnúť sa na pápeža, ale odblokujú ho príslušníci vatikánskej stráže. O niekoľko hodín neskôr v Bazilike svätého Pavla iný mládenec, tentoraz Talian, sa pokúsil napadnúť pápeža. Bazilika svätého Martina v Tours sa pri návšteve Svätého otca naplnila chorými na nosidlách, chromými na vozíčkoch, chorými na rakovinu a AIDS. Chorých na AIDS tu malo byť sedem, ale dvaja chýbajú - zomreli v posledných dňoch. Je tu veľký zástup trpiacich. Wojtyła pohladí fokomelické dieťa, ktorému chýbajú ruky aj nohy, objíme a pobozká na líca dvoch vysokých a štíhlych chlapcov, bledých v tvári, chorých na AIDS. Dlho drží svoje ruky na tvári dievčaťa, ktoré mozgová operácia zmenila na vegetujúcu rastlinku. Keď prechádza popri troch prostitútkach, jedna sa oddelí od skupinky. Je to plavovláska, na ústach má rúž. Priblíži sa rozochvená k pápežovi a pobozká ho na líce. Wojtyła sa usmeje a dá jej požehnanie. Za svojho pontifikátu sa veľakrát musel brániť objatiam mladých dievčat. Pri inej príležitosti vyzýva kňazov, rehoľníkov a rehoľné sestričky, aby otvorili svoje domy chorým na AIDS: „Buďte blízki tým posledným a tým najopustenejším.“ Sarajevo. Mesto, ktoré sa stalo symbolom utrpenia spôsobovaného vojnovým násilím a nenávisťou. Na ceste, ktorá vedie z letiska do Sarajeva, po ktorej má ísť pápež, našli pod mostom dvadsať mín. V záujme väčšej bezpečnosti navrhli pápežovi letieť do katedrály helikoptérou. „Nie,“ odpovedal pápež, „pôjdem v papamobile.“
