Pozretia1,4 tis.
defendfaith
1

Pápež ide do Švédska sláviť reformáciu - pár postrehov z jeho vyjadrení pred touto cestou pekla...

Pápež hovorí: Vidím zdravé spolužitie, kde každý môže žiť svoju vieru a vyjadriť vlastné svedectvo žijúc otvoreným a ekumenickým duchom.

My katolíci žijeme Duchom Kristovým, ktorý založil jednu Cirkev - katolícku - pápež naopak žije duchom ekumenickým, teda duchom ktorý je proti Cirkvi Kristovej - katolíckej. Načo toto robí? Pápež veľmi dobre vie, že tým pobúri veľkú časť katolíkov, mnohých aj NOM ktorí svoju vieru berú vážne a dobre vedia, čo protestantizmus je. Toto robí na väčšie štiepenie v Cirkvi, zároveň tým klame mladých katolíkov, ktorí vyrástli na mizernej viere svojich rodičov, že protestantizmus je v podstate zhodný s Kristovou Cirkvou. Preto na pápeža platia slová Kristove - každý kto by zvádzal týchto maličkých, bolo by lepšie, keby mu zavesili na krk mlynské kolo a hodili ho do mora. Kristus Pán nie je žiaden liberál a žiaden Bohočlovek kompromisov. Kristus Pán jasne veci pomenováva, na rozdiel od pápeža, ktorý chce sedieť nielen na dvoch stoličkách, ale na štyroch.

Pápež František nechcel slúžiť omšu pre katolíkov. Keď bol vyvinutý tlak na neho aby tak urobil, predĺžil si o jeden deň pobyt vo Švédsku, pretože ODMIETOL sláviť omšu v deň oslavy reformácie. Hovorí toto:

Preto som na začiatku neplánoval sláviť omšu pre katolíkov pri tejto ceste: chcel som nástojiť na ekumenickom svedectve. Potom som dobre zvážil moju úlohu pastiera katolíckeho stáda, ktoré príde aj z iných blízkych krajín ako Nórsko a Dánsko. A tak ako odpoveď na vrúcnu žiadosť katolíckej komunity som sa rozhodol sláviť omšu a predĺžiť tak cestu o jeden deň. Vskutku som nechcel, aby sa omša slávila v ten istý deň a na tom istom mieste ako ekumenické stretnutie, aby som sa vyhol tomu, že sa pomiešajú jednotlivé roviny.

Čo to znamená pre nás drahí katolíci? Znamená to, že pápež odmietol priniesť samotného Krista - Krista Eucharistického, ktorého podrobil a pokoril pod herézu luteranizmu, satanistického ekumenizmu a slobodomurárskeho protestantizmu. Kristus je Kráľ - dnes slávime všetci praví katolíci sviatok Krista Kráľa. Kristus Kráľ je v rukách svojho nehodného zástupcu na zemi Pápeža - odstavený na vedľajšiu koľaj - pritom je velebená reformácia a v ten deň pápež odmieta vysluhovať omšu s Pravým Kristom.

Preto na tohto nášho pápeža platia slová Krista Pána - Ale keby si zlý sluha (pápež) v srdci povedal: »Môj pán voľajako nejde« (pápež neverí v príchod Krista!) a začal by biť svojich spolusluhov (likvidácia katolíckych tradičných veriacich), jesť a piť s opilcami (heretikmi a nekatolíkmi), pán toho sluhu príde v deň, keď to najmenej čaká, a v hodinu, o ktorej sa nenazdá, oddelí ho a dá mu podiel medzi pokrytcami; tam bude plač a škrípanie zubami. Mt 24:48-51.

Záverom pápež hovorí v reči zednárskej:


To, čo mi teraz spontánne prichádza na myseľ ako dodatok, je jednoducho: ísť, kráčať spoločne! Neostávať uzavretí v rigidných perspektívach, lebo v takýchto niet možnosti reformy.

Rigídne perspektívy, alebo inak povedané - zastaralé názory, učenia, zastaralá viera - to treba všetko zahodiť. Ešte inak povedané - celú katolícku vieru našich predkov je potrebné zničiť a odsúdiť ako dobu temna. Prečo? Pápež si sám odpovedá - pretože treba uskutočniť reformy! Katolícka viera sa nedá reformovať, nedá vyvíjať - kto mal vždy záujem reformovať a vyvíjať vieru? Nepriatelia Cirkvi - židia a ich poskokovia slobodomurári. Kristus naproti tomu hovorí:

Veru, hovorím vám: Kým sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jediné písmeno ani jediná čiarka zo Zákona, kým sa všetko nesplní. Mt 5:18

Kristus Pán dal zákon, dal vieru, dal Cirkev svetu, dal učenie. Dal v Písme aj proroctvá, na rozdiel od tých diabolských dnešného veku, tieto proroctvá sú nadčasové a platia ako na danú dobu, tak aj na všetky veky. Jeho slovo platí vždy rovnako, v každom čase, bez nejakého vývoja alebo reformy. Je to to isté slovo vždy platné.

Kam diabolské učenie druhého vatikánskeho koncilu priviedlo Cirkev? Kto by čo i len povedal, čo narobí malé zlé semeno ekumény a synkretizmu. Čo asi dnes hovoria všetci tí zodpovední za tento nepodarený koncil, ktorý sa na to pozerajú z druhej strany - či už z pekelnej jamy alebo nebeskej vlasti?! Čo asi hovoria reformátori, ktorý zavrhli starú vieru a nahradili ju novou - Ján XXIII. a Pavol VI.? Sú v tej istej vlasti ako sú Svätí poslední pápeži - Pius X. LEV XIII. a ďalší? Onedlho sa dozvieme.

Spájať sa s Luteránmi a protestantami, znamená spájať sa s peklom. Nám tradičným zostáva iba modlitba a pôst za túto prekliatu dobu, na druhej strane vieme, že je to trest Boží, že je to napĺňanie pohára Fatimy, že iba malé stádočko prežije túto dobu s jedinou spasiteľnou vierou: Neboj sa, maličké stádo, lebo vášmu Otcovi sa zapáčilo dať vám kráľovstvo. Lk 12:32

Jedinou cestou pre luteránov a protestantov je návrat do Cirkvi katolíckej, Cirkvi ktorá je Telom Krista Pána. Načo by sa mali vrátiť? Pretože potrebujú ísť do neba a ísť do neba sa nedá cestou širokou: Vchádzajte tesnou bránou, lebo široká brána a priestranná cesta vedie do zatratenia a mnoho je tých, čo cez ňu vchádzajú. Mt 7:13

Aby sme dokázali kráčať úzkou bránou, - ktorou iba veľmi veľmi málo katolíkov prechádza, protestant ani jeden - musíme sa na tejto ceste posilňovať a to je možné iba cez sviatosti, cez Krista ktorý je prítomný v Eucharistii - to hlavne. Ale ako málo ľudí má Eucharistiu ako posilu v každodennom boji?! Katolíci ktorí katolíkmi nie sú sa nazdávajú, že spása je z nejakého postoja alebo názoru - veril som pápežovi, veril som Cirkvi ktorá zablúdila, veril som že stretnutie vo Švédsku je dobrá vec. Z tohto spása nie je - spása je z posväcovania cez sviatosti, svätú spoveď, svätú Eucharistiu v prítomnosti Krista, svätú omšu všetkých vekov a to všetko nie preto, aby sme mali dobré svedomie, ale preto, aby sme sa odvrátili od tohto sveta a kráčali v stopách Krista. Protestantizmus toto nemá a čo je horšie - odmieta to. A pápež aby im ukázal ich omyl, utvrdzuje ich v tomto omyle, že je možná spása v názore akéhosi ekumenizmu.

Pápež sa potrebuje posväcovať, pretože na neho platí dvojnásobne aby to konal. Protestanti to nedokážu, lebo nemajú k tomu prostriedky. Je to ako keby sme sa hrali na pretekárov, ibaže by sme nemali auto. Cirkev je prostriedkom - jediným ku spáse, ako hovorí Svätý Augustín - kto nemá Cirkev za Matku, nemôže mať Boha za Otca.

A preto hovorí náš Pán, že širokou cestou ide väčšina a len málo ľudí nachádza spásu, lebo o spásu musí človek bojovať, musí sa zriecť tohto sveta, musí sa zriecť dokonca sám seba pre Krista, čoby Jeho otrok. A tak Ježiš smutne konštatuje slová, ktoré sú tak neznáme dnešnému katolíckemu svetu - len veľmi veľmi málo ľudí bude spasených. Naproti tomu dnešná Cirkev hovorí o milosrdenstve bez boja a posväcovania, čo je v protiklade ku Kristovmu slovu ktoré nás hlboko varuje: Aká tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do života, a málo je tých, čo ju nachádzajú! Mt 7:14

Málo je tých ktorí ju nachádzajú. Preto protestanti nemôžu byť spasení, lebo oni NIKDY v histórii túto bránu nenašli, nikdy sa v histórii nevydali cestou úzkou, s úzkou bránou na konci. Katolíci majú mnohých svätých ktorí to učinili, ale bez posilňovania sa sviatosťami, zvlášť Eucharistiou, by tiež nezašli ďaleko.

Takže sa pýtame - čo chce pápež týmto krokom svetu dokázať? Sám ide širokou cestou a sám zvádza mnohých na túto cestu. Aká desná doba - zakončime žalmom, ktorý sa hodí na dnešnú Cirkev modernistickú a jej hlavu pápeža:

Neprávosť našepkáva hriešnikovi v hĺbke jeho srdca; pred jeho očami nieto bázne Božej (Ak by sa pápež bál Boha, nikdy by do švédska nešiel). Sám sebe lichotí do vlastných očí (popularita je ťažkým hriechom ktorá zviedla mnohé duše), aby nemusel poznať svoju neprávosť a zanevrieť na ňu. Slová jeho úst sú neprávosť a klam; prestal už myslieť rozvážne a robiť dobre. Na svojom lôžku premýšľa o neprávosti, dáva sa na cesty nedobré, nijakej zloby sa neštíti. Ž 36:1-4

A to všetko pápež koná v mene humanity, v mene ľudskosti, v mene mieru a prosperity. Slepci naleteli na tieto sladké motúzy. Preto musíme potvrdzovať každým dňom viac a viac - pápež je v rukách satana a k tomu dodajme - modlime sa za neho viac a viac, lebo my budeme súdení zato, že sme sa za neho neobetovali...
ľubica sa to páči.