S tými, ktorí svojho času včera boli pokrstení a pobirmovaní, sa schádzame na bohoslužbu v chráme sv. Petra v okovách, v ktorom sa v takej mimoriadnej miere ukázala sila Ducha Svätého. S nimi aj nám sv. omša poukazuje na účinkovanie Ducha Svätého. I nás nasýtil drieňom pšeničným oltárnou Sviatosťou a medom (sladkou náukou) zo skaly, ktorou je Kristus, a preto mu vo vstupe spievame turičnú pieseň vďaky. Bývalo zvykom, že krstencom podávali pokrm dietok, maslo a med, aby sa im pripomenulo, že sa stali dietkami božími a občanmi novej zasľúbenej zeme (Cirkvi), ktorá ich nasycuje hojnými božími darmi — Ovocím viery, ktorú sme prijali vo sv. krste, je dobrodenie pokoja, aký svet nemôže dať. Oň prosíme v orácii. Jeden z divov Ducha Svätého nám opisuje lekcia. Kresťania, obrátení zo židovstva, sa ešte vždy domnievali, že sú povinní zachovávať starozákonné obradné predpisy, medzi nimi i predpis ohľadom čistých a nečistých jedál. Nazdávali sa, že aj Cirkev je len pre židov. Tu Duch Svätý poučil Petra videním. Videl, ako sa z neba znáša plachta so všelijakými zvieratami, čistými i nečistými, a počul výzvu, aby ich zabíjal a jedol. Ako rozmýšľal, čo to má znamenať, prišil k nemu poslovia pohanského stotníka Kornélia a prosili ho, aby ho prišiel pokrstiť. Tu Peter pochopil, čo videnie znamenalo. Predpisy ohľadom pokrmov už neplatia a aj pohania sú pred Bohom čistí a sú povolaní do Cirkvi. Keď Peter kázal jemu a poslucháčom, ktorí bolí s ním, že Kristus je sudcom nad všetkými živými a mŕtvymi a že skrze jeho meno všetci dostanú odpustenie hriechov (nielen židia), zostúpil na zástup Duch Svätý, čo veľmi udivilo židokresťanov. I my sme boli pokrstení (ako pohania) a dostali sme Ducha Svätého. V evanjeliu Ježiš poučuje Nikodéma a nás o svojom spasiteľskom poslaní. Neprišiel súdiť, ale spasiť celý svet. Základnou podmienkou spásy je viera, prijatá vo sv. krste. Kto verí, nebude súdený pre neveru, kto však zavinene neverí, sám sa odsúdi. Najväčším hriechom je nevera a jej príčinou je hriech, ktorý neznáša a nenávidí svetlo. Aj dnes hriech vedie k náboženskej ľahostajnosti, a tá sa obyčajne končí neverou. — Vďační sme Bohu, že v turíčnom hukote zaznel jeho hlas z neba, zoslal nám Ducha Svätého a že nám vo sv. krste otvoril pramene oživujúcej vody (obetovanie). My si vážime svoju vieru a milujeme ju ako veľký dar od Boha. Preto na obetovanie a v premenení obetujeme Bohu svoju ochotu chrániť sa hriechu, ktorý je najväčším znevážením a nepriateľom viery. Vo sv. prijímaní sám Ježiš posilňuje našu vieru a lásku.
Vstup (Ž 80, 17) — Kŕmil ich drieňom pšeničným, aleluja, a nasycoval ich medom zo skaly, aleluja, aleluja. Plesajte Bohu, pomocníkovi nášmu, jasajte Bohu Jakubovmu. Sláva Otcu … Kŕmil…
Orácia — Bože, ktorý si svojim apoštolom dal Ducha Svätého, spln zbožnú prosbu svojho ľudu a ktorým si dal vieru, udeľ im aj pokoj. Skrze Pána nášho… v jednote tohože…
Lekcia (Sk 10, 34 a 4248) — V tých dňoch Peter otvoril svoje ústa a hovoril: Mužovia, bratia! Pán nám prikázal, aby sme ľudu hlásali a svedčili, že On je ten, ktorého Boh ustanovil za sudcu živých i mŕtvych. O ňom vydávajú svedectvo všetci proroci, že skrze jeho meno obdržia odpustenie hriechov všetci, ktorí v neho veria. Kým Peter ešte hovoril tieto slová, Duch Svätý zostúpil na všetkých, ktorí počúvali tú reč. I žasli veriaci z obriezky, ktorí boli prišli s Petrom, že sa aj na pohanov vyliala milosť Ducha Svätého. Počuli ich totiž hovoriť jazykmi a velebiť Boha. Tu Peter prehovoril: Či môže niekto odoprieť vodu, aby neboli pokrstení tí, ktorí prijali Ducha Svätého ako aj my? I rozkázal ich pokrstiť v mene Pána Ježiša Krista.
Aleluja, aleluja. — (Sk 2. 4) Apoštolovia rozličnými jazykmi ohlasovali veľké skutky božie. Aleluja. (Pokľakne sa) — Príď k nám, Duchu Presvätý, naplň srdcia svojich veriacich a zapáľ v nich oheň svojej lásky.
Sekvencia (ako včera – v nedeľu turíčnu).
Evanjelium (Jn 3, 16-21) — Toho času povedal Ježiš Nikodémovi: Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nikto, kto v neho verí, nezahynul, ale mal život večný. Veď Boh neposlal svojho Syna na svet, aby súdil svet, ale aby skrze neho svet bol spasený. Kto verí v neho, nebude odsúdený, ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neverí v meno jednorodeného Syna Božieho. A to je súd, že svetlo prišlo na svet, a ľudia väčšmi milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Každý totiž, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde k svetlu, aby sa neodhalili jeho skutky. Kto však koná podľa pravdy, ide ku svetlu, aby sa zjavili jeho skutky, lebo sú vykonané v Bohu.
Obetovanie (Ž 17, 14 a 16) — Zahrmel Pán s neba a Najvyšší vydal svoj hlas a objavili sa pramene vôd, aleluja.
Sekreta — Posväť milostivo, prosíme, Pane, tieto dary, a prijmúc túto duchovnú obetu, zdokonaľ i nás, aby sme Ti boli večným obetným darom. Skrze Pána nášho…
Prefácia o Duchu Svätom.
Prijímanie (Jn 14, 26) — Duch Svätý vás naučí, aleluja, čokoľvek vám poviem, aleluja, aleluja.
Po prijímaní — Prispej, prosíme, Pane, na pomoc svojmu ľudu a keďže si ho nasýtil nebeskými tajomstvami, chráň ho pred zlobou jeho nepriateľov. Skrze Pána nášho …
Všetky dni turíčnej oktávy majú svoju osobitnú omšu. Vhodne ju možno nahradiť omšou svätodušnej nedele. Streda, piatok a sobota oktávy sú kántrové dni, ktoré sú nám príležitosťou získať si čím viac milosti Ducha Svätého. V sobotu sa končí čas povinného veľkonočného sv. prijímania (sv. spovede).
