Koalícia a opozícia sa nezhodujú, či je testovanie dobrovoľné. “Iba sa tvári ako dobrovoľné, ak ho ľudia nepodstúpia, nemôžu ísť do práce,” tvrdí Erik Tomáš. “Je to vstupenka na slobodu,” pridáva sa Taraba

Bratislava 25. októbra 2020 (TASR/HSP/Foto:TASR-František Iván)

Koalícia a opozícia sa nezhodujú na tom, či je testovanie na ochorenie COVID-19 dobrovoľné alebo nie.  Kým jedni tvrdia, že testovanie dobrovoľné je, avšak každý musí v tejto situácii priniesť nejaké obety, druhí hovoria, že ľudia na výber nemajú, lebo negatívny výsledok testu sa stal vstupenkou na slobodu. Uviedli to v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike

“Nie je, že dobrovoľnosť neexistuje. Existuje, ale každý musí spraviť obetu,” povedala poslankyňa NR SR Jana Bittó Cigániková (SaS). Dobrovoľnosť vidí v tom, že každý si môže vybrať, či pôjde dobrovoľne na testy alebo dobrovoľne zostane doma. Poukázala i na to, že niektorí zamestnávatelia dávajú finančný bonus, aby sa ľudia išli testovať. Aj poslanec Martin Borguľa (Sme rodina) je presvedčený, že ľudia chodia na testovanie dobrovoľne, lebo pochopili, že to nie je hlúposť, ale že je situácia vážna a zložitá. Poukázal, že sa situácia nerieši hrubými príkazmi, aby bolo testovanie zákonnou povinnosťou.

Opačný názor zastáva poslanec Erik Tomáš (nezaradený). Podľa neho sa testovanie iba tvári ako dobrovoľné, ľudia však pochopili, že ak ho nepodstúpia, nemôžu ísť do práce, prípadne im nebude preplatená ani pandemická PN. “Ľudia zúfalo stoja v radoch, lebo si to dobre premysleli,” skonštatoval.

Súhlasí s ním aj poslanec Tomáš Taraba (nezaradený), podľa ktorého sa z negatívneho výsledku testu urobila vstupenka na slobodu, aby človek neprišiel napríklad o príjem. Hovorí o demontáži ľudských práv. Samotné testovanie ako také podľa neho však nie je fiaskom.

V diskusii sa poslanci nevyhli ani téme lockdownu. Podľa Borguľu to síce nie je dobrá cesta pre ekonomiku, ale sme v situácii, keď dobré riešenia nie sú. Je potrebné si podľa neho vybrať, či ideme zachraňovať ekonomiku alebo ľudské životy. “Keď budú krivky strmo rásť, tak budeme musieť pristúpiť k zatváraniu ekonomiky v záujme záchrany ľudských životov,” vyhlásil.

Ak by malo zatvorenie ekonomiky na Slovensku nastať, vláda musí mať podľa Tomáša pripravené početnejšie, objemnejšie a menej byrokratickejšie schémy pomoci pre všetkých, ako to bolo počas prvej vlny pandémie. “Ak by mal byť lockdown, tak s rozsiahlou finančnou pomocou,” poznamenal.

Podľa Bittó Cigánikovej je dôležitá rovnováha medzi ekonomikou a zdravotníctvom, rozhodovať sa podľa nej treba na základe dát. Preferuje skôr lokálny lockdown v ohnisku väčšej nákazy, nie zatvorenie celej ekonomiky. Podľa Tarabu je lockdown pre Slovensko hrozbou, pred ktorou varuje. Problémy treba podľa neho riešiť lokálne, v centre nákazy. “Koronavírus lockdownom nevyženieme,” povedal s tým, že je potrebné znížiť najmä tlak na zdravotníctvo.