Výhrady poslanca Čepčeka k zmenám v Ústave. „Rýchlosť, akou mala byť novela prijatá a schválená, je skôr zárukou chýb ako kvality.“ -

Výhrady poslanca Čepčeka k zmenám v Ústave. „Rýchlosť, akou mala byť novela prijatá a schválená, je skôr zárukou chýb ako kvality.“


14. decembra 2020
  Politika  

Počas nedávneho hlasovania o novelizácii Ústavy Slovenskej republiky, ktorú pripravil rezort Ministerstva spravodlivosti na čele s ministerkou Máriou Kolíkovou, sa poslanec Martin Čepček rozhodol nehlasovať za túto novelizáciu, napriek tomu, že je poslancom za stranu, ktorá je súčasťou vládnej koalície. Redakciu portálu Christianitas zaujímal jeho názor na predkladanú novelu, jej problematické časti, ako aj na situáciu okolo núdzového stavu, ku ktorému sa Martin Čepček vyjadril v parlamente. Odpovedal nám aj na tému bezpečnosti nových vakcín proti ochoreniu Covid-19.

Martin Čepček má 41 rokov, narodil sa v Nitre, je veriacim katolíkom a pred svojím zvolením do parlamentu pracoval ako riaditeľ Cirkevného centra voľného času. Je vyštudovaným pedagógom a ako učiteľ pracoval od roku 2011. Organizoval petíciu za zákaz hazardu v Nitre a spoluorganizoval pochody proti ratifikácii Istanbulského dohovoru.

Svoje výhrady voči koaličnej politike už vzniesol aj predtým, počas tohtoročných pokusov o novelizáciu zákona umožňujúceho umele potraty. Návrh novelizácie hodnotil ako príliš mierny a kompromisný.

Martin Čepček (OĽaNO)

Pán poslanec, pri hlasovaní o novelizácii ústavy ste sa postavili proti svojim kolegom v koalícii. Čím bol tento Váš postoj motivovaný?

Nepostavil som sa proti svojim kolegom. Postavil som sa za Ústavu a právny štát. Ak sa rozhodnem hlasovať za zákon, musím byť presvedčený o jeho dobrom úmysle a aj kvalite. Pri novele ústavy som presvedčený nebol. Svoje zásadné pripomienky a otázky som 30. novembra písomne poslal pani ministerke Kolíkovej a ešte predtým v júli kolegom z klubu OĽANO. Napriek urgenciám dodnes nemám od nej odpovede. Rozsiahla novela zmení krehké rozdelenie moci v štáte na úkor sofistikovane voleného Ústavného súdu. Na “nezávislosť” súdnictva budú mať najväčší vplyv liberálna ministerka spravodlivosti a prezidentka, súdna rada a ňou kreovaný nový Najvyšší správny súd. Podľa medzinárodnej Benátskej komisie by sa taká zmena nemala robiť v čase núdzového stavu. Ak sa má meniť ústava, základný a najdôležitejší zákon štátu, tak musí byť aj dostatočne pripomienkovaný stavovskými organizáciami a subjektami, na ktoré má dopad – tak sme to odhlasovali v Programovom vyhlásení vlády. Nielenže sa tak nestalo, ale napr. zmenu postavenia generálnej prokuratúry, v kuloároch dohodnutú ešte v lete, poslala pani ministerka parlamentu ako poslanecký návrh p. Baránika zo SAS a predložil ho v deň, keď sa už malo hlasovať. Ja to hrubá neúcta aj voči generálnemu prokurátorovi, ktorý bol ústavnou väčšinou 121 hlasov poslancov zvolený krátko predtým a obratom mal byť bez svojho vedomia a vyjadrenia vydaný pod kontrolu ministerke.

Vo svojom parlamentnom prejave ste varovali pred unáhlenými zmenami v ústave. Sú podľa Vás zmeny, ktoré vláda v ústave presadzuje nadčasové, a schopné dlhodobej platnosti, alebo len účelovo reflektujú aktuálnu situáciu?

Zmeny v ústave vnímam ako tendenčné. Ústava má slúžiť všetkým občanom. Musí byť jasná a kvalitná. Rýchlosť, akou mala byť novela prijatá a schválená, je skôr zárukou chýb ako kvality. A v neposlednom rade: ústava bude platiť aj po zmene vlády – možno aj pre dnešnú opozíciu. Ktorá z nasledujúcich vlád si bude chcieť odobrať kompetencie? Ani jedna a to je vážny problém. Sú to zmeny, ktoré vyžadujú celospoločenskú diskusiu. V dobe bezprecedentnej pandémie a zvýšených ekonomických nárokov na riešenie hospodárskej krízy, ktorá nás čaká, by sme mali v prvom rade upriamiť svoju pozornosť na efektívnosť vynaloženia finančných prostriedkov. Pýtam sa, či pomôžeme občanom takouto zmenou justície. Za túto reformu zaplatíme nepredstaviteľných 400 miliónov eur (asi 4 nové nemocnice). Neviem, čo za ne dostane daňový poplatník: o koľko sa skrátia prieťahy v súdnych konaniach? Aké budú ukazovatele úspechu reformy? Vieme len, že zrušením dvadsiatky súdov bude občan za spravodlivosťou cestovať ďalej. Z informácii, ktoré mám, napr. severovýchodné okresy budú mať veľmi slabú sieť pokrytia súdmi. Občanom alebo v tom bude zmätok a zbytočné predlžovanie súdnych sporov? Všetky tieto otázky naznačujú, že reforma je veľmi rýchla. A čo je rýchlo spravené, väčšinou nebýva celkom kvalitné.

Ako hodnotíte snahu odobrať Ústavnému súdu právo posudzovať ústavnosť zákonov prijatých parlamentom?

Táto kompetencia je dôležitou súčasťou tzv. systému bŕzd a protiváh. Je neakceptovateľné, že takýto zásah neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním. Preto za zachovanie posudzovania súladu sa prišiel do parlamentu osobne vyjadriť aj nový predseda Ústavného súdu SR, protestovali bývalí ústavní právnici, desaťtisíc kresťanských aktivistov v petícii Aliancie za rodinu. V praxi sme brzdenie videli napr. na jar, keď ministerka Kolíková predložila tzv. špehovací zákon, aby operátori povinne poskytovali štátu informácie kto, kedy s kým telefonoval ako “nástroj boja proti pandémii covidu”. Ústavný súd potvrdil kritiku operátorov a opozície a vyhlásil zákon za protiústavný. K obdobnej situácii môže dôjsť napr. aj pri novelizácii ústavného zákona o bezpečnosti štátu, ktorý definuje, či možno predlžovať núdzový stav a v akom rozsahu – aj na úkor ľudských práv. Je jasné, že každá vláda je radšej, keď sa jej žiaden ústavný súd nepozerá na prsty. Ani ústavný súd však nemôže úplne zasahovať do kompetencií parlamentu – ako sme videli v zahraničí, keď nevolení súdni aktivisti vtlačili do zákonov to, čo tam zákonodarcovia sami nechceli a nedali.

Slovenská ústava pozná núdzový stav, aj výnimočný stav. Oba majú veľmi podobné parametre. Je podľa Vás reálne možné, že by núdzový stav mohol byť vystriedaný výnimočným a pritom by nedošlo k porušeniu 90-dňovej lehoty ukončenia núdzového stavu?

Takéto krkolomnosti ale vôbec nie sú potrebné: v pondelok na obed vláda bez medzirezortného pripomienkového konania schválila do skráteného legislatívneho konania novelu ústavného! zákona upravujúceho práve núdzový stav. V stredu začal parlament prerokúvať rozšírenie právomoci vlády nekonečne ho predlžovať o 40 dní. S predĺžením má síce vysloviť súhlas národná rada, ale len spätne do 20 dní. Takže ak B. Kollár zvolá schôdzu až na 20. deň, 3 týždne budeme podriadení len vláde, čo je v Európe neslýchané.

V pléne Národnej rady SR som predstavil výskum, ktorý porovnával núdzový stav 11 krajín. V zaznávanom „diktátorskom“ Rusku sa parlament musí zísť do 72 hodín, aby prezidentovi schválil 30-dňový núdzový stav, v exotickom Turecku vyhlasujú núdzový stav síce až na 180 dní, ale predĺženie je jediné – a tiež ho musí musí schváliť parlament. Z jedenástich krajín iba 3 majú 6 mesiacov, vo viacerých len 15 dní. Kolegovia ešte pridali aj ďalšie rozšírenia novely a vo štvrtok – už na tretí deň – sa malo definitívne hlasovať, účinnosť nastane o pár dní po podpísaní prezidentkou. Pre nedostatok poslancov sa presunulo hlasovanie na štvrtok 17. decembra. Verím, že 90 kolegov sa dovtedy zamyslí nad historickou skúsenosťou, ktorú som predniesol: v prípade Nemecka možnosť vyhlásiť núdzový stav existuje iba vo veľmi špecifickej forme – ide o dôsledok negatívnej skúsenosti z histórie, kde núdzový stav a ústavné zmeny zohrali svoju úlohu pri nástupe nacizmu v Nemecku. Ako bude na tom Slovensko?

Sprevádza Vás povesť vzbúrenca. Problémy ste mali už pri novelizácii zákona o umelých potratoch. Teraz ste sa ako jediný z koalície postavili proti vládnym návrhom. Aké sú reakcie vašich straníckych a koaličných kolegov, prípadne pani ministerky Kolíkovej?

Väčšina klubu sú noví poslanci, ktorí napr. s ústavným právom nemajú žiadne skúsenosti a stačí im „palec hore“. Bohužiaľ, už niekoľkokrát sa stalo, že takto prijatý zákon bol následne uznaný, že je v rozpore s Ústavou SR a museli sme ho opravovať. Musím vysvetľovať a obhajovať pred päťdesiatkou kolegov, ktorí mnohokrát nechcú vidieť, že pravda nevzniká hlasovaním väčšiny. Hoci som na problémy upozorňoval dostatočne včas a verejne, neboli riešené, ale bol som riešený ja, že kazím kolektív.

Na Slovensku máme parlamentnú demokraciu. Vláda je podriadená kontrole parlamentu. Napriek tomu vláda s nami primálo komunikuje narýchlo predkladanú legislatívu. Pani ministerka tvrdí len svoje. Do dnešného dňa po viacerých urgenciách mi neodpovedala na zásadné otázky o ústavných zmenách, podľa ktorých som sa chcel zodpovedne rozhodnúť pri hlasovaní.

Mnohí politici presadzujúci vakcináciu, ktorú prezentujú ako úplne bezpečnú, akonáhle padne otázka ich osobného očkovania, prenechávajú túto vymoženosť rôznym sociálnym aj vekovým skupinám a o sebe uvažujú až nakoniec. Dokonca takto reagujú aj niektorí kňazi. Považujete tento spôsob za dôveryhodný?

Každý ľudský výrobok potrebuje dostatočne dlhý čas na testovanie. O kvalite rýchlenej vakcíny ťažko niečo povedať. Mnohí sme boli v detstve zaočkovaní vakcínami, ktoré majú aj desiatky rokov a napriek tomu sa stále nájdu vedľajšie účinky. Žijeme v dobe civilizačných chorôb, ktoré sa dotýkajú takmer každého z nás. Dnes politici hovoria: choď sa zaočkovať a budeš slobodný! Ale kto preberie zodpovednosť za následky, ktoré vakcína môže spôsobiť? Bude to výrobca vakcíny, ktorý za jej predaj zinkasoval stovky miliónov? Alebo štát, ktorý ich zaplatil? Kto sa postará o občana v prípade trvalých následkov spôsobených očkovaním? Každý by mal mať zodpovednosť rozhodnúť sa, či vakcínu skutočne chce a je otvorený aj vedľajším účinkom.

Zhováral sa Branislav Michalka

PODPORTE NÁS! Pomôže nám každé EURO! Spoločnými silami prebuďme svedomie Slovenska, bojujme za Vieru a hodnoty kresťanskej civilizácie. Bez Vás Christianitas.sk nezvládneme financovať. Ďakujeme!

Bankové spojenie: SK7765000000000020594299

PDF (formát pre tlač)

Najnovšie články

Veľkonočné legendy a duchovné tradície východných kresťanov v Rumunsku

Donald Trump: „Urobme Ameriku opäť modliacou sa!“ Bývalý prezident však zároveň predstavil kontroverznú verziu Biblie

Štyri odporúčania pre hlbšie plnohodnotné prežitie Svätého týždňa 2024

Oficiálny vatikánsky denník L’Osservatore Romano uverejnil článok s názvom „Krížová cesta homosexuálneho chlapca“, v ktorom propaguje LGBT