Poznámka editora: Rozhovor arcibiskupa Carla Maria Vigana s redakciou Washington Post, zverejnený 10. júna, zahŕňal odpoveď, ktorú sa redakcia rozhodla cenzurovať. Táto odpoveď obsahovala dôležité informácie týkajúce sa neadresných obvinení zo sexuálneho zneužívania, ktorého sa mal dopustiť vysoký predstaviteľ Svätej stolice. Informácie sa mali týkať aj zakrývania bývalého seminaristu, teraz kňaza, obvineného zo zneužívania adolescentov zo seminára, ktorí pôsobili ako pápežovi miništranti. Nasleduje úplné znenie Viganòvých nepublikovaných odpovedí pre Washington Post. Meno jednej osoby bolo odstránené redakciou LifeSite, pretože sa nepodarilo nájsť dostatočné dôkazy, ktoré by v súčasnosti potvrdzovali obvinenia voči jeho osobe.
I.b. Vnímate určité náznaky toho, že Vatikán pod pápežom Františkom podniká správne kroky na riešenie závažných problémov zneužívania? Ak nie, čo absentuje?
Signály, ktoré vidím, sú skutočne desivé. Pápež František nielenže skoro nič nerobí, aby potrestal tých, ktorí sa dopustili zneužívania, ale nerobí absolútne nič, aby odhalil a postavil pred súd tých, ktorí už desaťročia podporujú a ukrývajú násilníkov. Citujme iba jeden príklad: kardinál Wuerl, ktorý desaťročia zakrýval McCarricka a ostatných, a ktorého opakované a očividné klamstvá boli zjavené každému, kto prípadu venoval pozornosť (pre tých, ktorí nevenovali pozornosť, pozri washingtonpost.com/opinions/cardinal-wuerl-knew-about-theodore-mccarrick-and-he-lied-about-it), musel odstúpiť zahanbený kvôli pobúreniu verejnosti. Napriek tomu ho pápež František, pri prijímaní rezignácie, ocenil za jeho "šľachetnosť". Aká dôveryhodnosť zostala pápežovi po tomto vyhlásení?
Takéto správanie však v žiadnom prípade nie je tým najhorším signálom. Vracajúc sa späť k samitu a jeho zameraniu na zneužívanie mladistvých, chcel by som upozorniť na dva nedávne a skutočne hrozivé prípady zahŕňajúce obvinenia zo zločinov voči mladistvým počas pontifikátu Františka. Pápež a mnohí preláti v kúrii sú si dobre vedomí týchto obvinení, ale v žiadnom prípade nebolo umožnené otvorené a dôkladné vyšetrovanie. Objektívny pozorovateľ si nemôže pomôcť, no musí mať podozrenie, že sa zakrývajú strašné činy.
1. Prvý sa mal odohrať v rámci samotných múrov Vatikánu na pre-seminári Pia X., ktorý sa nachádza len kúsok od Domus Sanctae Marthae, kde žije pápež František. Spomínaný seminár školí mladistvých, ktorí slúžia ako miništranti v Bazilike sv. Petra a na pápežských obradoch.
Jeden zo seminaristov, Kamil Jarzembowski, spolubývajúci jednej z obetí, tvrdí, že bol svedkom desiatok incidentov sexuálnej agresie. Spolu s ďalšími dvoma seminaristami udal agresorov, najskôr osobne svojim predstaveným na seminári, potom písomne kardinálom a nakoniec v roku 2014, opäť písomne, samotnému pápežovi Františkovi. Jednou z obetí bol chlapec, údajne zneužívaný päť po sebe nasledujúcich rokov, počnúc, keď mal 13 rokov. Údajným agresorom bol 21-ročný seminarista Gabriele Martinelli.
Tento seminár spadá pod zodpovednosť diecézy Como a riadi ho združenie Don Folci. Predbežné vyšetrovanie bolo zverené súdnemu vikárovi z Coma, donovi Andreovi Stabellinimu, ktorý našiel časti dôkazov vyžadujúce si ďalšie vyšetrovanie. Z prvej ruky som získal informáciu naznačujú, že jeho nadriadení mu zakázali pokračovať vo vyšetrovaní. Môže svedčiť sám za seba, a žiadam vás, aby ste s ním spravili rozhovor. Modlím sa, aby našiel odvahu sa s vami podeliť o to, čo mne tak odvážne porozprával.
Okrem spomínaného som sa dozvedel, ako sa autority Svätej stolice zaoberali týmto prípadom. Po tom, čo Don Stabellini zozbieral dôkazy, prípad okamžite utajil vtedajší biskup Coma, Diego Coletti, spoločne s kardinálom Angelom Comastrim, ktorý je generálny vikár pápeža Františka pre Vatikán. Dona Stabelliniho navyše dôrazne vyzval kardinál Coccopalmerio, vtedajší predseda Pápežskej rady pre legislatívne texty, aby zastavil vyšetrovanie.
Mohlo by vás zaujímať, ako sa tento hrozný prípad uzavrel. Biskup z Coma odvolal Dona Stabelliniho z funkcie súdneho vikára; whistleblower, seminarista Kamil Jarzembowski, bol zo seminára vylúčený; dvaja ďalší seminaristi, ktorí taktiež svedčili, opustili seminár; a údajný agresor Gabriele Martinelli bol vysvätený za kňaza v júli 2017. To všetko sa udialo v rámci múrov Vatikána, a počas samitu o tom nepadla ani zmienka.
Samit bol preto veľkým sklamaním, pretože je pokrytectvom odsudzovať zneužívanie mladistvých a vyjadrovať súcit s obeťami, no zároveň odmietať pravdivo čeliť týmto skutočnostiam. Duchovná revitalizácia kňazstva je najnaliehavejšia, ale v konečnom dôsledku bude neúčinná, ak nebude ochota riešiť skutočný problém.
2. Druhý prípad sa týka arcibiskupa Edgara Peňu Parru, ktorého pápež František zvolil za nového zástupcu na Štátnom sekretariáte, čím sa stal treťou najmocnejšou osobou v kúrii. Pápež pritom ignoroval desivé spisy, ktoré mu poslala skupina veriacich z mesta Maracaibo s názvom: "¿Quién es verdaderamente Monseñor Edgar Robinson Peña Parra, Nuevo Sustituto de la Secretarîa de Estado del Vaticano?" ("Kým v skutočnosti je Msgr. Edgar Robinson Peña Parra, nový zástupca na Štátnom sekretariáte Vatikánu?"). Spisy sú podpísané Dr. Enriquem W. Lagunillas Machadom v mene "Grupo de Laicos de la Arquidiócesis de Maracaibo por una Iglesia y un Clero según el Corazón de Cristo" ("Skupina laikov arcidiecézy Maracaibo za Cirkev a duchovenstvo v súlade s Kristovým srdcom"). Títo veriaci obvinili Peña Parru zo strašnej nemorálnosti, podrobne opisujúc jeho údajné zločiny. Môže to byť dokonca škandál presahujúci ten McCarrickov, a nesmieme dovoliť, aby bol zahalený mlčaním.
Niektoré fakty už boli zverejnené v médiách, najmä v talianskom týždenníku L'Espresso (pozri espresso.repubblica.it/inchieste/2018/10/18/news/buio-in-vaticano-ecco-l-ultimo-scandalo-1,327923). Teraz doplním fakty, ktoré pozná Štátny sekretariát Vatikánu od roku 2002, o ktorých som sa dozvedel, keď som slúžil ako delegát Pápežského zastúpenia.
- V januári 2000 vyšiel novinár Gastón Guisandes López z Maracaiba s vážnymi obvineniami voči niektorým kňazom z diecézy Maracaibo. Medzi dotknutými kňazmi bol aj Msgr. Peña Parra, a obvinenia sa týkali aj sexuálneho zneužívania neplnoletých osôb a inej prípadnej trestnej činnosti.
- V roku 2001 Gastón Guisandes López dvakrát žiadal, aby ho prijal apoštolský nuncius (pápežov vyslanec) vo Venezuele, arcibiskup André Dupuy, aby prediskutovali tieto záležitosti, ale arcibiskup ho nevysvetliteľne odmietol prijať. Dupuy však podal správu na Štátny sekretariát informujúc, že novinár López obvinil Msgr. Parru z dvoch vážnych zločinov, opisujúc okolnosti.
- Po prvé, Edgar Peña Parra bol obvinený z toho, že 24. septembra 1990 zviedol dvoch mladších seminaristov z farnosti San Pablo, ktorí mali v tom istom roku nastúpiť do hlavného semináru v Maracaibo. K incidentu malo dôjsť v kostole Nuestra Señora del Rosario, kde bol farárom Rev. José Severeyn. Rev. Severeyn bol neskôr z farnosti vyhodený vtedajším arcibiskupom Msgrom. Roa Pérezom. Prípad nahlásili polícii rodičia dvoch mladých mužov a riešil ho vtedajší rektor hlavného seminára, Rev. Enrique Pérez, a vtedajší duchovný vodca, Rev. Emilio Melchor. Keď sa Štátny sekretariát spýtal na udalosť z 24. septembra Rev. Péreza, ten to písomne potvrdil. Tieto dokumenty som videl na vlastné oči.
- Po druhé, Edgar Peña Parra bol údajne spolu s (ODSTRÁNENÉ MENO) zapojený do smrti dvoch ľudí, lekára a istého Jaira Péreza, k čomu malo dôjsť v auguste 1992 na ostrove San Carlos v jazere Maracaibo. Boli usmrtení elektrickým výbojom a nie je jasné, či išlo o nešťastné úmrtia. Rovnaké obvinenia nájdeme aj vo vyššie spomínaných spisoch, ktoré poslala skupina laikov z Maracaiba, spolu s ďalšími podrobnosťami. Podľa nich boli obe mŕtvoly nájdené nahé s dôkazmi o strašidelných homosexuálnych obscénnych stretnutiach. Tieto obvinenia sú, prinajmenšom povedané, mimoriadne závažné. Peña Parra im nielenže nemusel čeliť, ale mohol pokračovať v diplomatickej službe Svätej stolice.
- O týchto dvoch obvineniach podal Štátnemu sekretariátu informácie vtedajší apoštolský nuncius vo Venezuele, arcibiskup André Dupuy. Relevantná dokumentácia, ak nebola zničená, sa dá nájsť v archívoch diplomatického personálu Štátneho sekretariátu, kde som zastával pozíciu delegáta pápežského zastúpenia, ako aj v archívoch apoštolskej nunciatúry vo Venezuele, kde ako nunciovia pôsobili nasledovní arcibiskupi: Giacinto Berloco (2005-2009), Pietro Parolin (2009-2013), Aldo Giordano (2013-súčasnosť). Oni všetci mali prístup k dokumentom oznamujúcim tieto obvinenia voči budúcemu zástupcovi. Platí to aj pre štátnych sekretárov Sodana, Bertoneho a Parolina a zástupcov Sandriho, Filoniho a Becciu.
- Obzvlášť šokujúce je správanie kardinála Parolina, ktorý ako štátny sekretár nenamietal voči nedávnemu menovaniu Peña Parru za zástupcu, čím sa stal jeho najbližším spolupracovníkom. Ďalej: Parolin pred rokmi, v januári 2011, ako apoštolský nuncius v Caracase, nenamietal proti menovaniu Peña Parru za arcibiskupa a apoštolského nuncia v Pakistane. Pred takým dôležitým menovaním sa uskutočňuje prísny informačný postup na overenie vhodnosti kandidáta, takže tieto obvinenia sa určite dostali do pozornosti kardinála Parolina.
Kardinál Parolin navyše pozná mená mnohých kňazov v kúrii, ktorí sú sexuálne nečistí. Tí porušujú Božie zákony, ktoré sa slávnostne zaviazali učiť a praktizovať, a Parolin sa naďalej pozerá iným smerom.
Ak kardinál Parolin nesie vážnu zodpovednosť, ešte väčšiu potom nesie pápež František, ktorý si na mimoriadne dôležitú pozíciu v Cirkvi vybral človeka obvineného z takýchto závažných činov bez toho, aby najprv trval na otvorenom a dôkladnom vyšetrení. Tento desivý príbeh má ešte jeden škandalózny aspekt. Peña Parra je úzko prepojený na Honduras, konkrétne na kardinála Maradiagu a biskupa Juana Josého Pinedu. Peña Parra slúžil medzi rokmi 2003 až 2007 na nunciatúre v Tegucigalpe, pričom bol veľmi blízko Juanovi Josému Pinedovi, ktorý bol v roku 2005 vysvätený za pomocného biskupa Tegucigalpy, čím sa stal pravou rukou kardinála Maradiagu. Juan José Pineda rezignoval na post pomocného biskupa v júli 2018 bez toho, aby veriacim z Tegucigalpy poskytol čo i len jeden dôvod. Pápež František nezverejnil výsledky správy, ktorú mu výlučne do jeho rúk doručil pred viac než rokom apoštolský vizitor, argentínsky biskup Alcides Casaretto. Ako sa dá interpretovať pevné rozhodnutie pápeža Františka nehovoriť a nezodpovedať na otázky o tejto záležitosti s výnimkou, keď sa zakrývajú fakty a chráni sa homosexuálna sieť? Takéto rozhodnutia odhaľujú hroznú pravdu: namiesto toho, aby dovolil otvorené a seriózne prešetrenie osôb obvinených zo závažných trestných činov proti Cirkvi, pápež umožňuje, aby Cirkev trpela.
Vráťme sa späť k vašej otázke. Pýtate sa ma, či vnímam nejaké náznaky toho, že Vatikán pod pápežom Františkom podniká správne kroky na riešenie závažných problémov zneužívania. Moja odpoveď je jednoduchá: zneužívanie dnes zakrýva samotný pápež František, ako to robil aj v prípade McCarricka. Hovorím to s veľkým zármutkom. Keď kráľ David vyhlásil lakomého bohatého muža v Nátanovom podobenstve za hodného smrti, prorok mu jednoducho riekol: "Ty si ten muž" (2Sam 12, 1-7). Dúfal som, že moje svedectvo bude prijaté ako to Nátanove, ale namiesto toho bolo prijaté ako Micheášove. (1Kr 22, 15-27). Modlím sa, aby sa to zmenilo.