Dilema katolíckeho manželstva Keď prirodzené metódy nefungujú

V denníku Postoj nedávno vyšiel slovenský preklad článku profesora Richarda A. Spinella, ktorý sa zaoberal otázkou manželskej plodnosti v kontexte aktuálnej činnosti Pápežskej akadémie pre život.

Neskúmal som odborné predpoklady profesora manažmentu vyjadrovať sa k tejto téme, no počas svojho vlastného vedeckého bádania som skúmal pohľad Katolíckej cirkvi na otázku manželskej plodnosti.

Pri vysluhovaní sviatosti zmierenia i pri osobných rozhovoroch sa vo svojej pastoračnej praxi stretávam s ťažkosťami manželských párov, ktoré už majú niekoľko detí a majú strach z ďalšieho tehotenstva. Pozor, nie z prijatia ďalšieho dieťaťa, ale zo samotného ďalšieho tehotenstva, ktoré by pre ženu – manželku a matku niekoľkých detí predstavovalo ohrozenie jej zdravia a života.

Vždy sa mi bridil čiernobiely pohľad na svet, uvažovanie buď-alebo, ktoré podľa mojej mienky odporuje samotnej podstate Ježišovho učenia. Identifikujem sa ako konzervatívny kresťan, teda prirodzene odmietam zjednodušené uvažovanie, izolovanie jednotlivých myšlienok od seba navzájom či ich vytrhávanie z kontextu.

Skúsenosť manžela a otca štyroch detí

Aj preto ma zaujal mail od jedného muža – manžela a otca štyroch detí, ktorý na základe vlastnej skúsenosti dokonale vykresľuje dilemu, ktorú majú viaceré kresťanské manželské páry. Na jednej strane je tu osobná viera, ktorá motivuje človeka konať v súlade s učením Katolíckej cirkvi, a na strane druhej rozumová úvaha, ktorá nabáda ku konaniu, ktoré sa javí, že je v ním v rozpore.

Tento muž sa predstavil ako manžel a otec štyroch detí, ktorý spolu so svojou manželkou posledné obdobie rieši vážne problémy vo veci manželského intímneho spolužitia a v tejto súvislosti vážne rozmýšľa nad vazektómiou.

Vazektómia je chirurgický zákrok, ktorý vedie k následnej mužskej neplodnosti. Dobrovoľné rozhodnutie muža pre vazektómiu vychádza z jeho úvahy o tom, že má záujem viesť sexuálny život bez možnosti, respektíve bez rizika tehotenstva.

Iste sa zhodneme, že je zásadný rozdiel v tom, či sa pre vazektómiu rozhodne roztopašný mladík, ktorý si chce nezáväzne užívať, alebo sa pre ňu rozhodne verný manžel a starostlivý otec viacerých detí.

Autor mailu píše:

„Manželka má po štyroch pôrodoch vážne zdravotné problémy a prípadné ďalšie tehotenstvo by ju a našu rodinu vystavilo značnému nebezpečenstvu. Už v čase, keď sme mali prvé dve deti, mala vážny problém s chrbticou, bola operovaná z dôvodu rozdrvenej platničky v driekovej oblasti a takmer ochrnula.“

Matka štyroch detí nie je žena, ktorá by chcela nemať deti, preto si zaslúži našu úctu. Môžeme jej ju prejaviť aj tým, že na ňu nebudeme tlačiť, aby ohrozovala samu seba i povinnosť výchovy svojich štyroch detí, o ktoré sa má ako matka starať.

Som presvedčený, že potenciálny nový život nemá prednosť pred životom ženy – manželky a matky, pred dobrom rodiny so štyrmi deťmi.

Tri piliere manželstva

Čo na to hovorí Katolícka cirkev? Kódex kánonického práva konštatuje, že existujú tri ciele manželstva. Áno tri, nie dva, ako sa viacerí ešte stále mylne domnievajú. Kán. 1055 § 1 KKP: „Manželskú zmluvu, ktorou muž a žena vytvárajú medzi sebou spoločenstvo celého života, zamerané svojou prirodzenou povahou na dobro manželov a na plodenie a výchovu detí, povýšil Kristus Pán medzi pokrstenými na hodnosť sviatosti.“

Nechcem sa teraz púšťať do podrobného vysvetľovania tohto kánona, o tejto téme som viac písal v tomto texte. Pripomeniem len fakt, že Katolícka cirkev už neučí, že plodenie detí je primárnym cieľom manželstva, ako to uvádzal Kódex kánonického práva z roku 1917. Od vydania súčasného Kódexu v roku 1983 je plodenie potomstva časťou tretieho z troch cieľov manželstva.

Mail od spomínaného muža pokračoval takto:

„Lekári nás už vtedy odrádzali od ďalších detí. Našťastie sa nám ešte napriek tomu dve narodili, manželka to ako-tak zvládla, ale aj posledný pôrod bol sprevádzaný mnohými komplikáciami.“

Pán Boh zaplať, že všetko dobre dopadlo. No ako to vyhodnotiť? Zlí škaredí progresívni liberálni lekári boli porazení všemocnou Božou prozreteľnosťou?

Nedôvera voči lekárom nie je jedným zo symptómov dnešnej doby. Tendencia pochybovať o všetkom a o každom je hlboko zakorenená v našej ľudskej prirodzenosti. Veď o čom bol príbeh o pokušení v raji?

Sloboda svedomia a sloboda vlastného rozhodovania často zvádzajú ťažké boje medzi sebou i s množstvom vonkajších okolností. Ak do toho zakomponujeme súboj srdca s rozumom či viery s vedou, človek by sa z toho mohol zblázniť. Na zbláznenie je aj naša tendencia odmietať odbornosť na základe ideologických predpojatostí.

Mail pokračuje:

„Keď sa narodilo najmladšie dieťa, boli sme ešte relatívne mladí, ale na ďalšie tehotenstvo si už naozaj netrúfame. To, že preberiem ťarchu na seba a podstúpim vazektómiu, mi pripadá z mojej strany zodpovedné a obom sa nám to zdá ako najlepšie riešenie. Avšak sme veriaci kresťania a naša RK cirkev od tohto odrádza ako od smrteľného hriechu. Trápime sa však, lebo nevieme, ako ďalej...“

Lekári odrádzajú od ďalšieho tehotenstva a Katolícka cirkev od antikoncepcie. Komu dať za pravdu? Strach je najhorší radca v každej situácii. Ak sa necháme premôcť strachom, nie sme schopní robiť rozumné rozhodnutia.

Áno, rozhodnutia majú byť rozumné. Nasledovať srdce či iné telesné orgány býva zradné. V tele je najvyššie umiestnený mozog, sídlo rozumu. Ak je vedený svetlom dobre formovaného svedomia, vedie nás k správnym rozhodnutiam.

Urobiť rozumné a zodpovedné rozhodnutie znamená dôsledne zvážiť všetky za a proti. A prosiť Boha o potrebné svetlo pre takéto rozhodnutie.

Pisateľ mailu uvažuje takto:

„Obaja vidíme nasledujúce možnosti:
1. žiť manželsky intímne (či už metódou PPR alebo inými metódami antikoncepcie) s rizikom otehotnenia, teda ohrozujem moju manželku,
2. žiť zdržanlivo, no sme mladí ľudia a vidím tu vysoké riziko ochladnutia nášho vzťahu a celého manželstva, teda ohrozujem naše manželstvo,
3. podstúpiť z mojej strany vazektómiu pre dobro manželstva, čo je podľa RKC ťažký hriech, teda ohrozujem svoju spásu.“

Katolícka cirkev učí, že máme chrániť život, a tiež, že manželstvo má svoje prirodzené ciele. Pisateľ mailu uvažuje správne, keď nechce ohroziť ani život svojej manželky, ani dva a pol, čiže väčšinu z troch cieľov manželstva.

Plodenie potomstva nie je nadradené trvalému spoločenstvu života ani vzájomnému dobru manželov. Nemožno tiež ignorovať povinnosť výchovy detí, ktoré sa už narodili. Nemožno prípadné počatie nového dieťa nadradiť nad dobro už žijúcich detí.

Ilustračné foto: stocksnap.io/Elizabeth Tsung

Dovolím si považovať za ťažký hriech také konanie, ktoré by ohrozovalo život ženy – manželky a matky a/alebo dobro manželského spolužitia a/alebo dobro už žijúcich detí.

Vynára sa tu teda otázka, ako realizovať manželské spolužitie bez zbytočného stresu a zachovať si radosť zo spoločných intímnych chvíľ. Čo pre to môže urobiť žena a čo pre to môže urobiť muž? Je riešením radikálna chirurgická forma antikoncepcie? Alebo pravidelná jednorazová?

Autor mailu pokračuje:

„S manželkou máme na vec rovnaký pohľad, snažíme sa nájsť najlepšie riešenie, len cítime sa ako medzi mlynskými kameňmi.“

Manželské objatie má prinášať obom manželom radosť. Stres, strach, násilie... to všetko manželské objatie deformuje a spôsobuje, že nie je takým, akým by malo byť zo svojej prirodzenosti. Cirkev zároveň učí, že obaja manželia majú právo na manželské objatie, jeho odopretie je hriechom proti manželstvu.  

Manželských párov, aj tých kresťanských, ktoré sa trápia podobným spôsobom, nie je málo. Niektoré na nejakú hlbšiu úvahu rezignovali a rozhodli sa pre takú či onakú formu antikoncepcie bez toho, aby v sebe riešili akúkoľvek morálnu dilemu. Prosím, neodsudzujme ich bez poznania ich konkrétneho životného príbehu.

Autor mailu poukázal na jeden vážny problém:

„Až sa bojím to povedať nahlas, ale čím dlhšie sme s manželkou v manželstve, tým viac cítime v tejto téme pochybnosti, či RKC vedie ľudí správnym smerom. Snažíme sa žiť aktívny kresťanský život, sme obklopení mnohými veriacimi rodinami, ale vidíme, že toto je veľký problém skoro v každej takejto rodine. Manželia, ktorí už v istom veku okolo nás majú 4, 5 či 6 detí, nie sú výnimkou. Niektoré ženy majú vážne zdravotné problémy a zo strachu pred ďalším otehotnením už nechcú žiť intímne, čo vedie k odlúčeniu od manželov a ku krízam v manželstve. Alebo, naopak, iní, ktorí sa snažia držať učenia cirkvi, síce nechceli, ale sú opäť tehotní a sú fyzicky a psychicky tak vyčerpaní, že trpí celá rodina...“

Ak by Katolícka cirkev viedla ľudí k tomu, že majú mať ďalšie a ďalšie dieťa za každú cenu, viedla by ich naozaj nesprávnym smerom. Áno, nájdu sa v jej vnútri duchovní pastieri či angažovaní laici, ktorí toto tvrdia, no nie je to učenie Katolíckej cirkvi.

Prehĺbenie učenia o manželstve

Uvedomme si, prosím, tiež to, že konkrétne konanie konkrétneho človeka nemožno morálne hodnotiť bez poznania všetkých okolností. Hriech nejestvuje izolovane od človeka, ktorý sa ho dopúšťa. Preto nemožno súhlasiť so zmätočným tvrdením, že používanie akejkoľvek antikoncepcie je objektívne ťažkým hriechom. Nie, nie je. Hriech je čin konkrétneho človeka, nie nejaká objektívna realita od neho oddelená. 

Skúsme si odpovedať na jednoduchú otázku: je neúčasť na nedeľnej svätej omši objektívne ťažký hriech? Jasné, že nie je. Ak niekomu okolnosti znemožňujú účasť na svätej omši, hoci na ňu túži ísť, nedopúšťa sa hriechu.

Ako kánonista vnímam, že autor mailu sa snaží vo svojom manželstve dôsledne realizovať tri ciele manželstva. Vytvára trvalé spoločenstvo života so svojou manželkou, má na zreteli ich spoločné dobro a snaží sa o výchovu ich spoločných detí. Zároveň mu záleží na tom, aby túto možnosť výchovy detí mali obaja rodičia, čoho základným predpokladom je neohroziť život a zdravie svojej manželky a matky svojich detí.

Skúsme si konečne uvedomiť, že čokoľvek, čo bolo v Katolíckej cirkvi napísané o antikoncepcii pred rokom 1983, vrátane encykliky Humanae vitae, sa opieralo o kľúčový pohľad na plodenie detí ako na primárny cieľ manželstva. Používanie akejkoľvek antikoncepcie tak bolo vnímané ako hriech proti podstate samotného manželstva.

Katolícka cirkev však svoje učenie o manželstve prehĺbila. Už ho nevníma len ako inštitút legálnej reprodukcie. Súčasný Kódex kánonického práva reflektuje tento komplexný pohľad na manželstvo a Katolícka cirkev aj vo svetle učenia sv. Jána Pavla II. lepšie odhaľuje krásu a dôstojnosť manželstva v celej jeho plnosti.

Cirkev a manželstvo Ako Katolícka cirkev menila pohľad na manželstvo

Radoslav Šaškovič

O evolúcii či dokonca revolúcii v chápaní manželstva z pohľadu cirkvi.

Ako teda reagovať na mnohé prípady manželských párov, ktoré potvrdzujú, že tzv. prirodzené metódy plánovania rodičovstva nefungujú? Tváriť sa, že chybu robia oni, lebo si nedokážu správne rátať plodné a neplodné dni? Odporúčať im, aby si vypracovali a striktne dodržiavali intímny diár? V prítmí spovednice „na tajnáša“ schvaľovať používanie menej hriešnych metód antikoncepcie?

Som presvedčený, že život toho, kto sa stará o niekoho iného, je potrebné chrániť prednostne. Ak ste niekedy cestovali lietadlom, určite viete, že matka s dieťaťom má v prípade ohrozenia logicky nasadiť ochrannú masku najprv sebe a potom dieťaťu. Ak zachraňujeme topiaceho v mori a plávame popri prekážke, logicky vystavíme prekážke toho, koho zachraňujeme, nie seba, lebo obaja by sme sa utopili.

Ak teda vieme rozumne rozlišovať v takýchto a podobných situáciách, mali by sme to vedieť pri otázkach súvisiacich s manželskou plodnosťou. Preto som presvedčený, že je potrebné chrániť život a zdravie matky štyroch detí, a rovnako som presvedčený, že radosť z manželských intímností je dôležitým prostriedkom ochrany dobra manželstva i rodiny.

Autor mailu zakončil svoje vyznanie takto:

„Tiež vnímam vyjadrenia k tejto téme od ľudí z iných cirkví (evanjelici, protestanti...), ktorí podstúpili vazektómiu, keďže takéto obmedzenia nemajú (v podobných prípadoch po tom, čo už majú deti a zdravotné problémy) a ich manželstvá mi pripadajú následne šťastnejšie ako tie naše katolícke, čo vnímam... Navyše mám ťažké srdce o to viac, keď vidím ako sa nahlas v našej cirkvi rozpráva a volá napr. po zrovnoprávnení homosexuálnych manželstiev spolu s ich praktikami atď... Vtedy prepadám tak trochu zúfalstvu, keď toto sa aktívne rieši, ale tieto problémy bežných rodín nie...“

Tiež mi je niekedy smutno, keď vidím, ako sa v našej cirkvi na rôznych fórach a pri rôznych príležitostiach dávajú jednoduché odpovede na zložité otázky. Aj preto mám opačnú tendenciu: na jednoduché otázky sa usilujem dávať komplexné odpovede. Motívom je pochopenie danej problematiky, lebo čím viac veci chápeme, tým ochotnejšie ich prijímame.

Ako duchovní pastieri máme mať pred sebou vždy konkrétneho človeka v jeho konkrétnej životnej situácii, nie katalóg hriechov. Rozlišovanie je síce náročné, no je to prejav záujmu o človeka, snahy pochopiť ho a pomôcť nájsť vnútorný pokoj a nasmerovať ho na správnu cestu.

Dlh voči našim rodinám

Je chvályhodné, že autor mailu chce vziať ťarchu riešenia na seba a uvažuje o vazektómii, a nie o poslaní ženy na podviazanie vaječníkov. To však neznamená, že jeho uvažovanie je správne a ja by som mu určite neodporučil takýto zákrok podstúpiť a snažil by som sa ho od tohto radikálneho riešenia odhovoriť.

Je všeobecne rozšírená mienka, že používanie jednorazovej mužskej ochrany je menším zlom, resp. menším hriechom než užívanie ženskej hormonálnej antikoncepcie či podstúpenie ireverzibilného chirurgického zákroku.

Je isté, že treba svoju dôveru vložiť do Pánových rúk. Aj v situácii, ktorú opisuje autor mailu. No kto z nás je taký hrdina, že jeho dôvera v Pána je dokonalá a neotrasiteľná? Na ceste nadobúdania väčšej dôvery v Pána všetci rastieme, každý so svojimi vlastnými ťažkosťami a výzvami.

Katolícka cirkev pred 40 rokmi zásadným spôsobom prehĺbila svoje učenie o manželstve. Spravil sa prvý krok k tomu, aby manželská láska nebola len okrasným príveskom a manželská intimita len užitočným nástrojom. Dnes je  potrebné, aby sa tento pokrok v kánonickom práve preniesol aj do morálnej teológie.

Ako nebol vytesaný do kameňa Kódex kánonického práva 1917, o to menej je doň vytesaná encyklika Humanae vitae. Jej základné posolstvo by sa pri tom ani nemuselo meniť, stačilo by ho doplniť o konkrétne situácie, ktoré život prináša. Prehĺbenie učenia o manželskej plodnosti v kontexte súčasného kánonického práva je dlh, ktorý je potrebné splatiť našim rodinám.

Aby sme manželským párom, rodičom viacerých detí, nepridávali bremená, ktoré nevládzu uniesť.