Účasť profesora Hansa Joachima Schellnhubera vo výbore, ktorý inicioval encyklický list Laudato Si vzbudila podozrenie o jeho prístupe ku klimatickým vedám a vyvolala obvinenia, že podporuje kontrolu populácie.
Profesor Schellnhuber je riaditeľom Potsdamského inštitútu pre dôsledky klimatických zmien v Nemecku a bol vplyvnou osobnosťou počas prípravy Laudato Si. Vatikán s ním konzultoval prípravy tohto dokumentu a taktiež ho poverili intervenciou na jeho oficiálnom otvorení v štvrtok 18. júna. V ten týždeň bol pápežom Františkom vyhlásený za člena Pontifikálnej akadémie vied.
Klimatické vedy
V rozhovore poskytnutom pre nemecké noviny Frankfurter Allgemeine Zeitung hovoril Schellnhuber o jeho vplyve na smerovanie encykliky. Povedal:
„Spracovanie vedeckých tém, aby ich ľudia vo Vatikáne chápali bolo ťažké. Obavy vedcov boli samozrejme o vyváženosti textu – napr. keby jasne neopisoval súčasný stav klimatického výskumu, ale len vyhlásil, že jedna strana tvrdí jednu vec, druhá druhú – podľa motta „Človek nevie nič presne, ale princíp prevencie ho núti konať.“
Minulý týždeň hlásil Washington Post, že arcibiskup Marcelo Sánchez Sorondo, kancelár Pontifikálnej akadémie vied a sociálnych vied, zabránil účasti francúzskeho vedca Philippea de Larminata na vatikánskom seminári o zmene klímy. De Larminat, ktorý nepovažuje ľudskú činnosť za zodpovednú vo veci klimatických zmien bol na aprílový seminár pozvaný kardinálom Turksonom, jedným z hlavných navrhovateľov encykliky. Podľa Washington Post bola však jeho účasť „úspešne vetovaná“ Sorondom.
Profesora Schellnhubera prekvapilo, že de Larminata takmer pustili na seminár. Washington Post ho cituje nasledovne: „Bolo vidno, že aj v rámci Vatikánu sú ľudia, ktorí chcú spoznať obe stránky argumentu.“ Takého prezentovanie argumentov je podľa Schellnhubera očividne neprijateľné.
Schellnhuber je tiež spájaný s kontroverzným „princípom Gaia“, podľa ktorého sa živé a neživé tvory navzájom ovplyvňujú a tým vytvárajú systémy, ktoré udržujú podmienky na život na našej planéte. Samotný systém je považovaný za živú bytosť s určitou mierou sebavedomia.
V analýze „Zemského systému“ a v „druhej kopernikovskej revolúcii“ (Príroda, 1999) hovoril Schellnhuber o „odhalení tajomnej štruktúry Zeme“, čiže o „tele Gaia“:
„Ekosférna veda sa postupne rozvíja a potvrdzuje teóriu Gaia, presadzovanú Lovelockom a Margulisom. Ide o často diskutovaný geografický postoj k vnímaniu zemského systému, podľa ktorého biosféra značne vplýva na seba regulujúce mechanizmy, ktoré vytvárajú dobré a bezpečné životné podmienky na našej planéte.“
Teória Gaia je často spájaná s negatívnym vnímaním ľudskej aktivity, ktorá sa považuje za veľkú hrozbu pre náš ekosystém.
Článok „Po rebríku koevolúcie“ (Príroda, 2004), spolutvorený Schellnhuberom, obviňuje dokonca aj prvé živé organizmy za „plytvanie užitočných energetických a štrukturálnych zložiek a nahradenie ich degradovanými produktmi.“
Vnímanie živých tvorov ako hrozby pre našu planétu sa rozhodne vzťahuje aj na človeka. Autori napísali: „moderná civilizácia už ruší – a niekedy dokonca ovláda – rôzne dôležité procesy a prvky planéty.“
Ďalej tvrdia, že toto je „posledný krok koevolučnej cesty komplikovaných zmien životného prostredia.“
Tento koncept prepletenej evolúcie vedie autorov k tomu, aby uvažovali pesimisticky o budúcnosti. „Odhalí sa, kam nakoniec smerujeme – k Solarisu, či k ešte horšiemu záveru.“
„Solaris je sci-fi veľdielo Stanislava Lema“ pripomínajú nám, „ktoré zachytáva pôsobivý a hrôzostrašný príbeh o superinteligentnom superorganizme, ktorý premeniac sa na oceán zakrýva väčšinu povrchu vzdialenej planéty. To znamená, že život spravujúci informácie (aktívny) a prostredie ovplyvnené silou (pasívne) sa konečne zjednotilo.“
Negatívny postoj článku k životu a stvoreniu sa radikálne líši od postoja Katolíckej cirkvi. Cirkev učí, že Boh stvoril svet a všetky živé bytosti podľa jeho vôle, a že všetko, čo stvoril je „veľmi dobré“ (Gen 1:31). Celý vesmír je podriadený Božej milosrdnej prozreteľnosti a tá vyvrcholí počas druhého príchodu Ježiša Krista a odhalenia „nového neba a novej zeme“ (1 Pet 3:13).
Katolícky postoj k stvoreniu víta a raduje sa z nového života; postoj „Gaia“ sa zaoberá novým životom s podozrením a nepriateľsky, často podporujúc kontrolu populácie.
Kontrola populácie
Na poznámky profesora Schellnhubera na Copenhagen Climate Conference reagovalo mnoho pozorovateľov.
Podľa New York Times Schellnhuber povedal, že ak by zemská teplota stúpla o deväť stupňov Fahrenheitovej stupnice, ľudstvo by bolo odsúdené na zánik.
„Aj keď je to trocha cynické, vedcom sa konečne podarilo niečo určiť - a to fakt, že kapacita našej planéty je jedna miliarda ľudí.“
K článku dodal:
„Nemali by však prijať túto alternatívu. Myslím si, že dokážeme oveľa viac.“
V rozhovore s Edwardom Pentinom pre Národný katolícky register Schellnhuber vysvetlil svoje poznámky a trval na tom, že z nich nevyplýva, že podporuje kontrolu populácie. „Nikdy som sa nevyjadril v prospech kontroly populácie. Vždy som tvrdil, že problémy s klímou nesúvisia s problémom populácie.“ Tvrdil Schellnhuber. Jeho reakcie však naďalej vyvolávajú viac otázok ako odpovedí.
V nasledujúcom rozhovore, dostupnom (v nemčine) na Youtube, spája Schellnhuber klimatický problém s problémom populácie keď tvrdí:
„Podľa predpokladov bude v roku 2050 žiť na našej planéte približne 9 miliárd ľudí. Predstavme si, že ich priemerná spotreba bude ako spotreba dnešného Portugalska, jednej z chudobnejších krajín Európy. Ak budú všetci títo ľudia čerpať z dostupných zemských zdrojov, naša planéta exploduje.“
V rozhovore s Pentinom o probléme populácie zároveň ponúka nasledovné riešenie:
„Existujú dobré riešenia, ak chceme zredukovať obyvateľstvo, napr. zlepšenie vzdelania mladých dievčat a žien. Demografický prechod by tak bol rýchlejší, a ako naznačil kardinál Turkson, dosiahla zvýšil by sa ľudský kapitál a emancipácia ľudí na Zemi. Dobré vzdelávanie uznávam ako jedinú populačnú stratégiu.
Na základe týchto poznámok možno logicky predpokladať, že Schellnhuber považuje za potrebný „demografický prechod“ vo forme zníženia populácie. „Demografický prechod zvýši ľudský kapitál a bude viesť k emancipácii mnohých,“ dodáva.
Jeffrey Sachs vo svojej knihe "Obdobie udržateľného rozvoja" (New York, 2015) vysvetľuje mechanizmus, podľa ktorého vzdelávanie dievčat a žien vedie k zníženiu populácie. Sachs je špeciálnym poradcom generálneho tajomníka OSN, Ban Ki-moona, ktorý je jedným z hlavných zástancov kontroly populácie a má čoraz väčší vplyv vo Vatikáne.
Sachs tvrdí, že: „najdôležitejším a jediným riešením je umožniť dievčatám, aby ostali dlhšie v školách. Zosobášia sa neskôr, budú mať menej detí a budú viac orientované na prácu. Ony a ich manželia sa budú môcť rozhodnúť, či chcú mať menej detí, zredukujúc tým vysokú mieru plodnosti (MP), ako sa už stalo v mnohých krajinách sveta.“
Vo väčšine prípadov budú samozrejme používať antikoncepciu.
Schellnhuberova „perfektná metóda na zníženie populácie“ bude nakoniec viesť k antikoncepcii a interrupcii. Jeho prejavy taktiež odzrkadľujú, že vzdelané ženy budú chcieť menej deti ako nevzdelané. Názor, podľa ktorého sú menšie rodiny väčším prínosom pre spoločnosť, je v protiklade s učením Cirkvi a Božím Slovom v Genéze 1:28: „Ploďte a množte sa, naplňte zem.“
Je dôležité podotknúť, že Schellnhuber je členom Rímskeho klubu. Jedná sa o „skupinu svetských občanov, ktorých spája spoločné znepokojenie ohľadne budúcnosti ľudstva.“
Na prvom stretnutí v roku 1968 v Ríme skupina odštartovala svoju medzinárodnú kampaň na redukciu ľudskej populácie. Ich správa s názvom „Hranice rastu“ bola východiskom pre celosvetový pokus o zníženie populácie agresívnou propagáciou antikoncepcie a interrupcie. V roku 2009 Rímsky klub potvrdil, že globálne záležitosti v správe „Hranice rastu“ z roku 1972 sú ešte vážnejšie a urgentnejšie v dnešnej dobe.
V ich nedávnej publikácii s názvom „Čo bolo hlavným posolstvom Hraníc rastu?“ tvrdia:
„Ak ostanú súčasné tendencie populácie, industrializácie, znečistenia, výroby jedla a vyčerpávania zdrojov rovnaké, podmienky na rast na našej planéte zaniknú do sto rokov. Najpravdepodobnejším výsledkom bude nekontrolovateľný pokles populácie a industriálnej kapacity.“
Dokument taktiež poukazuje na to, že „globálna populácia a ekonomika rástla v roku 1970 podľa očakávaní“, čo znamená, že:
„svet prekročil svoje hranice... Na základe súčasných najpresnejších odhadov svet prekročil svoje hranice niekedy v strede 80-tych rokov. Najčastejšie sa spomína téma emisie skleníkových plynov, ale aj iné ľudské aktivity.“
Týmto spôsobom podporuje Rímsky klub mýtus preľudnenia, ktorý spôsobil trápenie a smrť mnohým zraniteľným členom ľudstva.
Prihliadajúc na Schellnhuberov názor ohľadom kontroly populácie a jeho členstvo v Rímskom klube, mnoho katolíkov sa právom obáva jeho zvolenia do Pontifikálnej akadémie vied a jeho účasti na príprave encykliky Laudato Si.