Životopisy svätých

…život sa neodníma, iba mení…

Svätý

Sviatok: 2. máj

* okolo 296 Alexandria, Egypt
† 2. máj 373 tamtiež

Význam mena: nesmrteľný (gr.)

Patrón proti bolestiam hlavy

Sv. Atanáz sa narodil v Egypte, pravdepodobne v Alexandrii okolo roku 296 v kresťanskej rodine. Na jeho výchovu dbal muž menom Alexander, ktorý sa neskôr stal biskupom jeho rodného mesta. Rástol v múdrosti aj v čnosti. V roku 313 nahradil Alexander na patriarchálnom mieste Achillasa. O dva roky neskôr sv. Atanáz odišiel na púšť, aby strávil čas v duchovnom uzobraní v spoločnosti sv. Antona, opáta, zakladateľa pustovníkov. Pravdepodobne už tu napísal niektoré svoje spisy (Reč proti pohanom a O vtelení Slova).

Asi v roku 319 sa stal diakonom. V tom čase sa začalo jeho úsilie potlačiť a neúnavne bojovať proti arianizmu, bludu, ktorý popieral božstvo Ježiša Krista a rýchlo sa šíril. V roku 325 sprevádzal svojho biskupa Alexandra na koncile v Nicei. Keďže biskup bol už starý, namiesto neho rečnil diakon Atanáz. Podal veľmi jasnú a pravdivú náuku o božstve Ježiša Krista. Tri roky po koncile biskup zomrel. Sv. Atanáz sa stal namiesto neho patriarchom v Alexandrii, hoci mal len okolo tridsať rokov a vzpieral sa tejto hodnosti. V januári 329 prijal biskupské svätenie.

Pretože naďalej kategoricky odmietal arianizmus, prenasledovali ho a číhali mu na život. V roku 335 musel odísť do vyhnanstva do Trevíru v Galii. Medzitým bludár Árius zomrel a Atanáz dostal roku 337 povolenie vrátiť sa na svoje biskupstvo. Potom ešte viackrát bol donútený odísť do vyhnanstva alebo sa skrývať. Bolo to najmä za cisára Konštancia, ktorý všemožne podporoval ariánov. Po jeho smrti sa Atanáz mohol vrátiť, avšak nie nadlho. Roku 362 totiž zvolal synodu biskupov do Alexandrie, ktorá vyslovila vernosť rozhodnutiam nicejského koncilu. Vtedajší cisár Julián Odpadlík zúril. Atanáz musel znovu preč. Po jeho smrti sa znova vrátil, avšak zanedlho ho cisár Valens chcel znovu odstrániť. Atanáz sa skrýval asi štyri mesiace. Alexandrijský ľud sa však búril a pohrozil povstaním, a tak cisár musel súhlasiť s jeho návratom. Posledných sedem rokov života prežil v pokoji. Napísal viacero spisov obranného charakteru a vysvetlenie svojich pobytov vo vyhnanstve. Dožil sa toho, že arianizmus začal upadať. Ešte v roku 350 bol skoro celý svet ariánsky, avšak koncom 4. storočia už opäť katolícky. Najväčšiu zásluhu na tom má práve sv. Atanáz. Napriek všetkým útrapám neustúpil od pravej viery. Zomrel 2. mája 373. Za svoj život a dielo bol poctený titulom Učiteľ Cirkvi.