Ak nám chcete pomôcť a podporiť nás jednorázovým finančným príspevkom môžete tak urobiť tu ▶️: podporte nás Ďakujeme za každý príspevok. Prosíme modlite sa za nás❤
Hostia: otec Martin Dudok
Téma: Prečo Panna Mária plače?
otec Martin Dudok: Budeme vychádzať z Božieho slova, ktoré dnes odznelo: Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“ Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja Matka.“ A od tej chvíle si ju učeník vzal k sebe. (Jn 19, 26 – 27)
Všetci sme sem prišli ako učeníci Ježiša Krista, ale je na nás, či si Matku vezmeme k sebe. Lebo to, že ona sa k nám prihovára skrze kňazov, ešte neznamená, že si ju aj pustíme do svojho srdca.
Jeden kresťanský francúzsky spisovateľ povedal: „Medzi ľudskými vecami sú dve zvláštne a úplne nevysvetliteľné: Krv Ježiša Krista a slzy jeho Matky. Čo znamenajú tieto výbuchy bolesti, nemôže zodpovedať žiadne stvorenie.“
Prečo Matka plače? Uvedomujeme si vôbec, že plače nad nami? Budem vychádzať z udalosti, ktorú som zažil na vlastné oči vo Svätej Zemi. Bol som aj so skupinou pútnikov v bazilike Božieho narodenia, kde sme v tichosti a v modlitbách rozjímali nad tajomstvom vtelenia Ježiša Krista. Po krátkom čase prišli aj ďalší pútnici. Jeden muž, pravdepodobne z Indonézie, vytiahol z tašky Ikonu Presvätej Bohorodičky vo formáte A4. Na prvý pohľad ma zaujali krvavé slzy, ktoré táto Ikona ronila. Vtedy som si uvedomil, že som túto skutočnosť – hoci som dobre vedel, že Panna Mária plače – nebral príliš vážne. Moja prvá otázka samému sebe bola: Prečo Panna Mária plače a prečo plače krvavé slzy?
Myslím, že nikto z nás sme neboli nadšení z toho, keď kvôli nám naši rodičia plakali. Určite sme boli vtedy zahanbení a uvedomovali sme si, že niečo v našom konaní nie je v poriadku. Avšak slzy Božej Matky sú trošku iné ako slzy rodičov.
Mária z Agredy, mystička zo Španielska, hovorí, že keď sa Panna Mária rozhodla svojim „áno“ počať Ježiša Krista, tak tri kvapky jej srdca tajomne zostúpili do lona, kde sa v tej chvíli počal jej Syn a z týchto troch kvapiek sa začalo utvárať jeho srdce. Odvtedy sú tieto dve srdcia hlbokým duchovným spôsobom prepojené. Mária z Agredy prepojenie sŕdc opísala vo svojich zväzkoch takto: „Toto prebodnutie kopijou presväté mŕtve telo nášho Pána už síce necítilo, ale namiesto neho to pocítila najblahoslavenejšia Matka a to tak akoby jej prečisté Srdce bolo prebodnuté. Avšak aj túto bolesť prevyšovala bolesť, ktorú pocítila v duši, keď videla, ako kruto otvorili Srdce jej mŕtveho Syna. V tom istom okamihu bola však pohnutá sústrasťou a láskou rýchle zabúdajúc na svoju vlastnú bolesť, keď povedala Longinovi (meno stotníka, ktorý podľa tradície prebodol Ježišovi bok): Nech zhliadne na teba Všemohúci očami svojho milosrdenstva za tú bolesť, ktorú si spôsobil mojej duši. Tak ďaleko a o nič ďalej siahalo jej rozhorčenie, či skôr jej najmilosrdnejšia tichosť pre poučenie nás všetkých, keď nás niekedy urážajú. Pre dušu tejto najúprimnejšej holubičky, toto zranenie mŕtveho Krista, bolo veľkou bolesťou a zadosťučinenie, ktoré požadovala za to od previnilca bolo jedným z najväčších požehnaní, totiž, aby Boh na neho zhliadol očami svojho milosrdenstva a odplatil mu túto vinu požehnaním a darom milosti.“
Božie slovo hovorí: „Žehnajte tých, čo vás prenasledujú – žehnajte a nepreklínajte!“ (Rim 12, 14) My čo robíme? Stačí, že nás niekto naštve a hneď začíname „žehnať“…
Všimnime si, čo robí Panna Mária! Postupne zabúda na všetku bolesť, jej Srdce horí láskou k Longinovi a ako zadosťučinenie žiada Božiu milosť, aby sa ho dotkla. Toto chce dosiahnuť aj v našom živote. Aby sme to dosiahli, pozýva nás zasvätiť sa jej Nepoškvrnenému Srdcu. Chce dosiahnuť to, aby sme neboli plní svojho hnevu, svojich túžob a plánov.
Mária z Agredy ďalej píše: „A tak sa aj stalo, lebo Spasiteľ pohnutý prosbou svojej blahoslavenej Matky to zariadil tak, že niekoľko kvapiek krvi a vody, ktorá vytryskla z Jeho posvätného boku skropila Longinovu tvár a vrátila mu zrak, ktorý už skoro úplne strácal. Zároveň bol udelený zrak tiež jeho duši, takže v Ukrižovanom poznal svojho Spasiteľa, ktorého tak neľudsky zranil. V dôsledku tohto osvietenia bol Longin obrátený oplakávajúc svoje hriechy, keď ich zmyl krvou a vodou z boku Krista, verejne ho uznal a vyznal ako pravého Boha a Spasiteľa. Toto vyznanie urobil tiež pred Židmi a zahanbil týmto svojim svedectvom ich neveru a tvrdosť srdca.“
2% Z DANE PRE SLOVENSKÝ DOHOVOR ZA RODINU ❤️🙏🙏 Aj vďaka Vašim 2% pre Vás môžeme naďalej tvoriť bohatý duchovný program, nepretržite RUŽENCOVÉ reťaze, zaujímavé online relácie, články, dokumenty a ešte omnoho viac 🙏🙏🙏 ĎAKUJEME VAM ❤️ Viac info ako poukázať 2% Z DANE pre Slovenský dohovor za rodinu nájdete tu: https://slovenskydohovorzarodinu.sk/2-z-dane-pre-slovensky-dohovor-za-rodinu/
Longin bol stotník, ktorý bol pohan a predsa jeho tvrdé srdce Boh dokázal obrátiť. Dokáže Boh obrátiť naše tvrdé srdcia? On to dokáže! Otázka je, či aj my to naozaj chceme.
Vyberám iba tie zjavenia, ktoré sú oficiálne Cirkvou uznané, či už na miestnej úrovni, alebo na úrovni celej svätej Cirkvi.
Rok 1846 – zjavenia v La Salette! Deti videli Pannu Máriu ako žiaru, ktorá sa k nim postupne približovala a ktorá nakoniec bola pred nimi. Jedna z vizionárok, Melánia, hovorí: „Žena sa posadila na kamennú lavicu, tvár skryla do dlaní a zaliali ju slzy. Každému svojmu zjaveniu robia spoločnosť slzy, ktoré tečú z očí našej Matky počas celého rozhovoru. Ach, presne som videla ako slzy stekali, tiekli a tiekli. Panna Mária vravela: Ak sa môj ľud nebude chcieť podriadiť, budem nútená pustiť rameno môjho Syna. Ono je také mocné a ťažké, že dlhšie ho už nemôžem podopierať. Ó, ako už dlho trpím za vás. Keď chcem, aby vás môj Syn neopustil, musím ho o to neustále prosiť, ale vy si z toho nič nerobíte.“
Zamyslime sa hlbšie nad slovami: „Ak sa môj ľud nebude chcieť podriadiť, budem nútená…“ Mária nebude nikdy nič robiť proti vôli svojho Syna. Ona vie, ako jej Syna bolí, keď ľudia nerobia pokánie.
Keď si vezmeme Ježišovo verejné účinkovanie, akou vetou začalo? „Robte pokánie, lebo sa priblížilo Božie Kráľovstvo.“ Robili Židia pokánie? Nie! Zabili ho. Ponúkli túto radostnú zvesť nám, kresťanom, z pohanstva. Robíme pokánie? Pokánie nie je to, že pôjdeme na spoveď. Mnohí to máme tak zafixované, že robíme pokánie vtedy, keď ideme na spoveď. Áno, aj. Ale to je len prvý krok. Lebo pri ľútosti sľubujeme, že sa polepšíme a budeme sa hriechu chrániť. Otázka je, ako sa hriechu chránime? Uvedomujeme si, že ak sa Boh dotkne nášho srdca, my musíme zmeniť svoj život? Lebo, keď sa vyspovedáme a prídeme späť domov, kde sa budeme znova vadiť, znova budeme pyšní, budeme klamať, kradnúť, smilniť, tak potom načo sa spovedáme? Toto nie je pokánie! Pokánie je uvedomenie si, že v našom srdci je potrebné niečo zmeniť a s pomocou Božej milosti – lebo sami to nedokážeme – to zmeníme. Skrze sviatosť krstu a sviatosť pokánia, máme milosť, aby sme do ťažkého hriechu nepadali. Máme schopnosť skrze Krista, ktorý žije v nás, nepáchať ťažký hriech. V miere, v akej budeme žiť podľa seba, v takej miere nám bude tvrdnúť srdce. Musíme dovoliť, aby nám Boh vstúpil do srdca. Keď sa len my sami snažíme, bez Božej milosti nič nedosiahneme! Práve preto je potrebné prosiť, aby sme dokázali v Božej milosti žiť.
Máme k dispozícii 24 hodín denne; koľko času venujeme Bohu? Koľko času sme mu ochotní dať zo svojho života? Áno, vieme o tom, že mu máme istú časť svojho dňa venovať, ale čo z toho, že to vieme, keď podľa toho nekonáme!?
Kto z nás má doma Modrú knihu? Čítame ju? Modrá kniha a Sväté Písmo nie sú knižky, ktoré majú stáť na polici a z času na čas si ich otvoriť. Božím slovom sa máme sýtiť každý deň. Každý deň nám chce Boh dávať potravu. No miluje nás natoľko, že nám necháva slobodu, aby sme sa mohli sami rozhodnúť.
Poznáme z tretieho fatimského zjavenia, ako anjel s ohnivým mečom v ruke kričí na zem: „Pokánie, pokánie, pokánie!“ Pri dotyku ruky našej Nebeskej Matky, tento meč zhasína. Ak si mariánsky ctiteľ, budeš robiť pokánie. Alebo môžeš byť mariánsky ctiteľ len na papieri a myslieť si, že pokánie nepotrebuješ. Lenže my pokánie potrebujeme. Panna Mária sa pýta: „Deti moje, chcete sa obetovať?“ Keď nemáme v sebe ducha pokánia, veľmi ťažko sa budeme obetovať.
Práve pre toto Mária plače. Túži po tom, aby sme konali pokánie. Vieme, čo František, Hyacinta a Lucia boli ochotní robiť. Pri jednom zjavení sa pýtali Panny Márie, či sa jej páčia skutky pokánia. Ona im na to odvetila: „Všetko je v poriadku, ale na noc si to lano nemusíte dávať.“ Boli ochotní nosiť kajúce lano uviazané okolo bedier. A to je len jeden zo skutkov pokánia. Kto z nás ho koná?
Chápeme už prečo Mária nad nami plače? Lebo z pokánia sa stal prázdny termín.
Rok 1951, Amsterdam. Ida Peerdeman a Matka všetkých národov. Panna Mária si žiada skrze Idu, aby bola uznaná piata dogma. Aby bola vyhlásená za Spoluvykupiteľku, Orodovnicu a Prostrednicu. Uvádza teologické a biblické podklady pre toto vyhlásenie. Vizionárka Ida hovorí, že bola Spoluvykupiteľkou od chvíle, čo si ju Boh vybral za Matku svojho Syna. V zjavení z 29. apríla 1951 opisuje, ako videla Pannu Máriu, ktorá od žiaľu omdlievala pod krížom. Oboma rukami objímala nohy svojho ukrižovaného Syna a prehorko plakala. Potom vstala a z pravej strany sa ukázal meč, ktorý bol namierený na Máriino Srdce. Potom počula jej slová: „To bolo bodnutie mečom, ktoré o mne predpovedali.“ (Lk 2, 35)
Mária prichádza ako Matka všetkých národov. Matka jednoty sa jej hovorí. Lenže, keď túto jednotu nebudeme mať v našej rodine, keď táto jednota bude len prázdnym slovom tak, ako pokánie, Panna Mária neprestane plakať!
Rok 1975 – 1981, Akita. V Akite najskôr prichádza anjel k sestre Agnes Katsujo Sasagawe, rovnako ako vo Fatime práve 13. mája, kedy vychádza svetlo z bohostánku. Toto svetlo je prípravou na zjavenie a plač Matky. Anjel učí túto mladú sestru modlitbu, ktorú učil aj deti vo Fatime: „Ó, Ježišu, odpusť nám naše hriechy, zachráň nás od pekelného ohňa, priveď do neba všetky duše, najmä tie, ktoré najviac potrebujú tvoje milosrdenstvo.“ Sestra Agnes ju nepoznala. Anjel jej povedal: „Nemodli sa len za svoje hriechy, ale aj za odčinenie všetkých hriechov ľudí celého sveta. Svet veľmi zraňuje Najsvätejšie Srdce nášho Pána svojou nevďačnosťou a bezprávím. Rana na ruke Najsvätejšej Panny je oveľa hlbšia a bolestivejšia ako tvoja.“ Sestra Agnes mala videnie, kedy sa na pravej ruke sochy Panny Márie objavila stigma, z ktorej vytekala krv. Neskôr túto stigmu dostala aj sestra Agnes. Vnímala veľké bolesti tejto rany. Utrpenie sestry Agnes ako aj zázračné stekanie krvi trvalo niekoľko týždňov. Až 27. júla anjel strážny povedal sestre: „Dnes tvoje utrpenie skončí.“ Potom sa jej zjavila Mária a povedala jej: „Vo svojom srdci si pozorne napíš myšlienky o krvi Panny Márie.“ Vnímajme to prepojenie s krvou Ježiša Krista. „Táto nekonečne drahá krv bola vyliata, aby prosila o vaše obrátenie, o zmier, o zadosťučinenie za nevďačnosť a urážanie Pána. Zasväcujúc sa Božskému Srdcu sa horlivo zasvätia aj nekonečne cennej Krvi. Modli sa pre zadosťučinenie za celé ľudstvo. Ako som ti už povedala, ak ľudia nebudú činiť pokánie a nepolepšia sa, Otec pošle na celé ľudstvo strašný trest. Bude to ťažší trest ako potopa. Trest, akého nikdy nebolo. Z neba bude padať oheň a z povrchu zeme bude zničená väčšina ľudstva, dobrí rovnako ako zlí, pričom neušetrí ani kňazov, ani veriacich. Tí, ktorí prežijú, budú takí skľúčení, že budú závidieť mŕtvym. Jediná zbraň, ktorá vám zostáva, je ruženec a znamenie, ktoré vám zanechal môj Syn.“ Tzn. svätý kríž. „Diablovo dielo prenikne aj do Cirkvi. Kardináli sa postavia proti kardinálom, biskupi proti biskupom. Kňazi, ktorí ma uctievajú, budú predmetom pohŕdania a ich spolubratia proti nim vystúpia. Budú spustošené chrámy i oltáre. V Cirkvi budú robiť mnohí kompromisy. Diabol bude zvádzať mnoho kňazov a veľa Bohu zasvätených duší opustí Pána. Démon bude neúprosný zvlášť voči dušiam zasvätených Bohu. Pomyslenie na stratu toľkých duší ma veľmi zarmucuje. Ak množstvo a závažnosť hriechov bude ešte rásť, nebude pre nich odpustenia. Iba ja vás môžem zachrániť pred hroziacimi nešťastiami. Tí, ktorí mi dôverujú, budú zachránení.“
Vieme, čo sa deje v Cirkvi, kedy kardináli sa neboja bojovať proti kardinálom. Otec Amorth o tom písal, že Satan vnikol aj do vnútra Vatikánu. Panna Mária od 15. septembra 1981 a neskôr 101 krát plakala. Kardináli, biskupi, kňazi, laici skúmali slzy, ktoré vytekali z dreva a boli pravé, ľudské.
Keď v Akite začala Panna Mária plakať, tak sestra Agnes povedala: „Nediv sa, že Madona plače. Každá jedna duša, ktorá sa obráti, je drahá jej srdcu. Prejavuje svoju bolesť, aby oživila vašu vieru, ktorá je tak veľmi naklonená k vlažnosti. Teraz, keď ste videli jej drahocenné slzy, na jej útechu šírte k nej úctu. Pre jej slávu a pre slávu jej Syna. Panna Mária si žiada zmierne duše. Duše, ktoré sa modlia a odčiňujú hriechy proti jej Synovi. Naša Panna zdôrazňovala dôležitosť ruženca a ochotu prijať od Boha čokoľvek. Každodenné bolesti obetovať na odčinenie mnohých hriechov páchaných vo svete v tejto dobe. Panna Mária zvlášť prosila o modlitbu za biskupov, kňazov, rehoľníkov a o modlitby pred Najsvätejšou Sviatosťou.“
Rok 1981 – 1982 a tri deti, Kibeho. Matka Slova. Tu sa Panna Mária zjavuje ako Sedembolestná, prosí o modlitbu ruženca k bolestiam Panny Márie, tzv. sedembolestný ruženec. Ona sama hovorí: „Svet sa má zle, beží k zatrateniu, zakrátko sa prepadne do priepasti. Ponorí sa do nespočetných a sústavných nešťastí. Kajajte sa, kajajte sa! Obracajte sa, kým je ešte na to čas!“ Vizionári hovoria, že 15. augusta 1982, na sviatok Nanebovzatia Panny Márie, ju videli, ako plakala: „Matka Slova sa veľmi trápi, pretože ľudia neveria v Boha a zatvrdilo zotrvávajú v hriechu. Viera i neviera prídu skôr ako si to stihneme všimnúť. Spásonosné utrpenie. Utrpenie pre kresťana je nemeniteľnou cestou na dosiahnutie nebeskej slávy.“
Rok 1995, prístavné mestečko Civitavecchia pri Ríme. 2. februára na sviatok obetovania Pána o 16:20 hod. Fabio Gregori sa chystal s deťmi na sv. omšu do kostola, kde už pred chvíľkou išla jeho manželka. Zatiaľ čo na zadné sedadlo auta usádzal svojho dvojročného synčeka Dávida, začul hlas svojej 6-ročnej dcérky Jassiky: „Ocko, Panna Mária plače.“ Ale on ju napomenul: „Ako môže plakať sadrová socha? Nevystrájaj, lebo už aj tak meškáme. Poď rýchlo.“ Jassica sa však nepohla a kričala: „Ocko, poď sa pozrieť, Panna Mária plače krvavé slzy.“ Keď Fabio začul krv, znepokojil sa, pretože si myslel, že dievčatko si ublížilo. Okamžite k nemu pribehol a videl ako nehybne stojí a opakuje: „Panna Mária plače.“ Skontroloval sochu a zrazu si všimol, že z jej ľavého oka začali vytekať krvavé slzy, ktoré stekali na Srdce Panny Márie. V prvom momente si Fabio pomyslel, že je to prízrak. Odišli do chrámu, po svätej omši šli za miestnym farárom, ktorý im povedal, aby celú vec uchovali v tajnosti. 3. februára otec Pablo na sv. omši oznámil, že v ich farnosti sa deje niečo mimoriadne: „Panna Mária plače krvavé slzy. Nedovoľme, aby toto jej posolstvo bolo zbytočné.“ Stačil jeden deň, aby uveril. Skúmali to kňazi, kardináli. 15 rokov po spomenutých udalostiach, vyjavil biskup Grillo tajomstvo: „Svätý Otec Ján Pavol II. sa 9. júna 1995 vo Vatikáne modlil pred sochou Panny Márie z Civitavecchie.“ Myslím, že nemusíme o jej autentickosti a pravosti pochybovať.
17. februára 1991 Panna Mária v Litmanovej povedala: „Musím nad vami plakať, pretože blúdite v hriechu.“ Neskôr sa Ivetka vyjadrila k posolstvám takto: „Príde niečo, čo svet ešte nezažil, ani nezažije nikdy potom. Pretože my potrebujeme očistu. Panna Mária prichádza a zjavuje sa a dáva ti posolstvá, ale teba to nezaujíma. Potom príde a plače. Plače krv, ale teba sa to netýka. Čo myslíš, čo iné ťa preberie? Všetko to, čo príde, Boh dopustí iba z lásky, pretože ty nie si schopný sa obrátiť vtedy, keď ťa Boh o to prosí. Očistenie znamená, že nebudú existovať vlažní. Buď som pre Boha alebo proti Bohu. Neexistuje nič medzi tým. Buď – alebo. To je očistenie. A v tomto období zomrú mnohí zlí a mnohí dobrí. Nehovorím to preto, aby si sa bál, ale preto, aby si , keď ten čas príde, zachoval pokoj. A ona to hovorí len preto, lebo vidí, čo prichádza.“
Nakoľko nás sociálne siete začali blokovať prosíme Vás o registráciu aby sme Vás vedeli informovať o našich akciách: prihláste sa na odber noviniek
Koľko rokov počúvame o tom, čo Boh chce, aby sme konali?! Koľko rokov počúvame o tom ako máme zmeniť svoj život? Mení sa náš život alebo sme stále takí istí?
Čím dlhšie žijeme v hriechu, tým viac sa hriech zakoreňuje v našom živote. Čím dlhšie sa hriech zakoreňuje v našom živote, tým menej sme schopní konať pokánie. Budeme viac zatvrdnutí, budeme žiť v neodpustení, v horkosti, v pýche, v tvrdosti, v hneve a je úplne jedno či budeme pristupovať k Eucharistii, náš život sa meniť nebude. Čo z toho, že my budeme počuť varovania Matky, budeme vidieť jej krvavé slzy a nepríde žiadna zmena? Čo nám viac treba, aby sme pochopili, že náš život má vyzerať inak? Začnime konať zástupné pokánie. Začnime konať modlitby za obrátenie hriešnikov. Panna Mária raz povedala: „Je veľmi dôležité sa modliť za obrátenie hriešnikov, lebo iba vtedy môže Boh použiť naše modlitby, aby sa dotkol sŕdc.“ Lebo keď prosíme len za seba, tak to je sebectvo. Prosíme za zdravie, za dobré vzťahy, za majetok, prosíme za všetko možné, ale neprosíme o to, aby sme dokázali činiť pokánie. Aby sme dokázali prijať kríž a žiť v kajúcnosti.
Na záver si dovolím prečítať posolstvo z Modrej knihy, ktoré Panna Mária povedala vo Fatime 15. septembra 1989: „Milovaní synovia, podieľajte sa na mojej bolesti. Som vaša Matka Bolestná. Moje Nepoškvrnené Srdce je prebodávané mnohými bolestnými tŕňmi. Panstvo môjho protivníka sa rozrastá každým dňom a jeho moc sa rozpína v srdciach i v dušiach. Hlboké temnoty zostúpili na zem. Je to temnota tvrdošijného odmietania Boha. Je to temnota spáchaného hriechu, ospravedlňovaného, ale už nevyznaného. Je to temnota rozkošníctva a nečistoty. Je to temnota bezuzdného egoizmu a nenávisti, rozdelenia a vojny. Je to temnota straty viery a odpadu. Do svojho Nepoškvrneného Srdca zhromažďujem dnes všetku bolesť môjho Syna Ježiša, ktorý mysticky znova prežíva krvavé hodiny svojej agónie. Novými Getsemanmi je pre Ježiša pohľad na jeho dnešnú Cirkev, takú znásilnenú a opustenú, kde väčšina pastierov ľahostajne a vlažne spí, kým iní opakujú Judášovo gesto a zrádzajú z túžby po moci a peniazoch. Chvália sa nad rozsiahlosťou svojho víťazstva dosiahnutého pomocou čiernej šelmy a šelmy podobnej Baránkovi v týchto vážnych dňoch, keď sa diabol rozzúril proti vám vediac, že mu zostáva málo času. Preto nastali i dni mojej veľkej bolesti. Veľká je moja bolesť, keď vidím svojho Syna Ježiša dosiaľ hanobeného a bičovaného vo svojom slove, odmietaného z pýchy a trhaného ľudskými racionalistickými výkladmi. Veľká je moja bolesť, keď pozorujem Ježiša skutočne prítomného v Eucharistii, stále viac zabúdaného, opusteného, urážaného, pošliapavaného.“
Tu si dovolím vstúpiť do posolstva. My, kňazi, máme veľmi bolestnú skúsenosť so svätým prijímaním podávaným na ruku. Mnoho ľudí, ktorí prichádzali k prijímaniu, robili jedno a to isté gesto – prijali Eucharistiu a ruku si obtreli o svoje šaty. Uvedomme si, KOHO prijímame! To je veľmi veľavravné gesto, čo spravíme s Ježišom. Akoby sme mu vraveli: „Dobre, prijímam ťa, ale nestaraj sa do mňa.“ To sú veľmi vážne veci! Prosím vás, prijímajte vo veľkej úcte, lebo prijímate živého Ježiša Krista!
Vnímajme slová Panny Márie: „Veľká je moja bolesť, keď pozorujem Ježiša skutočne prítomného v Eucharistii stále viac zabúdaného opusteného, urážaného, pošliapavaného. Veľká je moja bolesť, keď vidím svoju Cirkev rozdelenú, zradenú, obnaženú, ukrižovanú. Veľká je moja bolesť nad stále väčším počtom mojich úbohých detí, ktoré idú cestou zla a hriechu, nerestí a nečistoty, egoizmu a nenávisti vo veľkom nebezpečenstve večného zatratenia v pekle. Preto vás, synov, zasvätených môjmu Nepoškvrnenému Srdcu žiadam o to, čo som žiadala v máji 1917 od svojich malých troch detí, Lucie, Hyacinty a Františka. Chcete sa i vy obetovať Pánovi na oltári môjho Nepoškvrneného Srdca za spásu všetkých mojich úbohých hriešnych synov? Ak príjmete moju žiadosť, musíte robiť o čo vás teraz žiadam. Modlite sa stále viac najmä svätý ruženec, konajte časté hodiny Eucharistickej adorácie a uzmierenia. Prijímajte s láskou všetky utrpenia, ktoré vám Pán posiela. Rozširujte bez obáv všetky posolstvá, ktoré vám oznamujem, ako nebeská prorokyňa týchto vašich posledných časov. Keby ste poznali trest, ktorý vás čaká, keď teraz zatvoríte bránu svojich sŕdc pred úzkostiplným hlasom vašej nebeskej Matky. Lebo Božské Srdce môjho Syna Ježiša zverenému môjmu Nepoškvrnenému Srdcu, je posledný, najkrajnejší pokus priviesť vás všetkých ku spáse.“
Zdroj foto: https://b1oodborn.tumblr.com/post/183485299755/who-is-this-lady-and-why-is-she-crying-the-swords
One Response
Comments are closed.