Je to zločin proti ľudskosti

Ústav zdravotníckej etiky Slovenskej zdravotníckej univerzity nedávno vydal kritické stanovisko k výstave Body-The-Exhibition. V čom vidíte najväčší problém podujatia?

V hlbokom ponížení ľudskej dôstojnosti. Môže to znieť veľmi teoreticky, avšak na tomto pojme a na jeho rešpektovaní je založená celá ľudská civilizácia a jej legislatíva.

Najčastejšie spomínaným problémom je možný nelegálny spôsob získania ľudských tiel, ktorých pôvod nebol doteraz objasnený. Ak by sa ukázalo, že exponáty neboli získané nezákonne, bolo by to v poriadku?

Existuje množstvo dôvodov, pre ktoré táto výstava nie je v poriadku. Z právneho hľadiska je najzávažnejšie, že sa nedodržiava princíp nekomercializácie ľudského tela. Telo človeka nie je vecou, ktorú môžete vlastniť, kúpiť alebo predať. Či živé alebo mŕtve. Nesmie byť zdrojom finančného zisku.

Obludnosť výstavy je taká veľká, že sa to ani nezmestí do hlavy bežného človeka, s čím jej tvorcovia možno aj počítajú. Kým to príslušným zodpovedným štruktúram docvakne, majú organizátori zarobené a s týmto ohavným cirkusom budú pokračovať inde.

Základnou otázkou teda pre vás nie je spôsob získania tiel, ale vôbec ich vystavovanie...

Áno, prvoradým problémom je prezentácia ľudského tela za peniaze, druhoradým to, že sa tak deje ponižujúcim spôsobom. Už vystavovanie živých nahých ľudí by bolo nepredstaviteľné. Tu však nie sú mŕtvi ľudia iba nahí, ale ešte aj stiahnutí z kože. Vypitvaní. Je to zohavené nekro-porno, zločin proti ľudskosti. Ak je obhájiteľná táto výstava, sú obhájiteľné aj plynové komory, otroctvo či genocída.

Hovorí sa, že telá by mohli patriť čínskym politickým väzňom a odporcom tamojšieho režimu. Čo si o tom myslíte?

Pravdepodobnosť pravdivosti týchto tvrdení hraničí s istotou. Rešpektované verejné inštitúcie k tomu predložili viaceré závažné dokumenty. Súvisí to s obchodovaním s ľuďmi, s ľudskými orgánmi, tkanivami či bunkami. So štruktúrami medzinárodného zločinu. Nie je tajomstvom, že v Číne pochádza veľké percento, donedávna drvivá väčšina, transplantovaných orgánov z popravených väzňov. Ak organizátori výstavy povedia, že telá na plastináciu dodala čínska polícia, čo si o tom máme myslieť?

Organizátori výstavy tvrdia, že súhlasy osôb, ktoré sa rozhodli darovať telá na účely vystavovania, sú neverejné, pretože sú súčasťou obchodných zmlúv.

Viete si predstaviť, že by normálny človek súhlasil s tým, aby sa jeho telo stalo takýmto exponátom? Aj keď ktorýkoľvek človek dá, hoci aj písomný súhlas s niečím, čo je nezákonné alebo zlé, neoprávňuje vás to vykonať jeho želanie. Ak ide o podozrenie na závažný trestný čin, za normálnych okolností neobstojí tvrdenie, že potrebné informácie pre príslušné orgány sú predmetom obchodného tajomstva.  

Argumentom organizátorov je tiež, že výstava má edukatívny charakter.

Ponúka sa tu deformovaný, nepravdivý obraz o ľudskom tele. Sú to len ponaťahované, vypitvané mŕtvoly. Ľudské telo v reálnom pohybe vyzerá celkom inak. Napríklad dané svalové partie sa napínajú... Ak chcem niekoho učiť o ľudskom tele, vysvetlím mu jeho fungovanie, čo sa s ním deje, keď je zdravé či, naopak, choré a priblížim mu jeho schopnosti. Pokúsim sa napomôcť, aby ten človek, či už lekár, študent alebo pacient, získal nielen užitočné a zaujímavé vedomosti, ale aj pozitívny, úctivý, keď chcete, až obdivný vzťah k svojmu telu. A k telu druhého človeka. To je veľmi dôležité. Tu sa však nič také nedeje, naopak, ide skôr o zhnusenie. Samotní organizátori zabezpečujú účastníkom výstavy prvú pomoc, ak by im náhodou prišlo zle. Áno, cieľom je ľudí šokovať a zarobiť.

Už vystavovanie živých nahých ľudí by bolo nepredstaviteľné. Tu však nie sú mŕtvi ľudia iba nahí, ale ešte aj stiahnutí z kože. 

Dnes už existujú virtuálne programy, vďaka ktorým je možné nahliadnuť do ľudského tela. Úplne do detailov. A vidíte všetko omnoho presnejšie, reálnejšie. Jeden taký program vytvorili nedávno bratislavskí medici. Dosiaľ ho už inštalovali v 117 krajinách. Ide o svetový úspech.

Exponát kontroverznej anatomickej výstavy Body Worlds v Miláne. Foto – TASR/AP

V čom spočíva rozdiel, keď sa ľudské telo daruje na vedecké účely, napríklad pre potreby študentov medicíny?

Predovšetkým sa v týchto prípadoch k ľudským telám pristupuje s úctou a bez účelu zárobku. Medici predtým absolvujú odbornú aj etickú prípravu, má to celé určitý postup, protokol a je k tomu pripravený odborný výklad. Tieto telá nie sú vystavené širokej verejnosti, preparujú sa podľa presného návodu a najmä s úctou. Dobrovoľné darovanie svojho tela so zámerom, aby sa iný mohol učiť alebo vedecky skúmať, je nádherná, hlboko etická, pozitívna vec. Ak však organizátori tvrdia, že pri tejto výstave ide o to isté, majú nás za hlupákov.

Aké sú názory na výstavu medzi lekármi?

Existujú lekári či iní nedostatočne alebo zavádzajúco informovaní ľudia, ktorým to nevadí a nepohne to s nimi. Dokonca to aj obdivujú či odporúčajú. Je to taká ohavnosť, že ľudia si hneď neuvedomia, o čo tu vlastne ide. Zvlášť, keď sa im to servíruje ako veda či vzdelávanie. Len čo sa im pravdivo priblíži, na čo sa majú za svoje peniaze pozerať, sú väčšinou zdesení. Pozitívny postoj informovaného lekára k tejto výstave je racionálne neobhájiteľný.

Prečítajte si aj
Komu patria tie telá?Zdieľať

Protestné hlasy voči akcii sa ozvali už pred piatimi rokmi, keď sa na Slovensku uskutočnila prvýkrát. Prečo sa jej usporiadaniu opätovne nedarí zabrániť?

Ak sa to ani tentoraz nezastaví, pôjde o zrejmé zlyhanie štátnych a samosprávnych štruktúr. Z právneho hľadiska sú príslušné inštitúcie povinné v tomto prípade konať zo zákona. Sám som poslal niekoľko podaní, aj na generálnu prokuratúru, ešte pri prvej výstave. Písal som aj viacerým ministrom. Otázka je, prečo nekonali. Teraz majú šancu na reparát.

Neostáva im veľa času...

Môžu konať hneď. Upozornení boli už pred piatimi rokmi, rovnako aj teraz. Len čo sa nedávno objavil v uliciach Bratislavy prvý billboard s mŕtvou vypitvanou hlavou či telom človeka, bolo potrebné zakročiť. To si naozaj nikto nič nevšimol?

Kto má v tejto situácii najväčšiu kompetenciu zasiahnuť?

Každý rezort má svoj diel zodpovednosti. Od hlavného hygienika cez Úrad verejného zdravotníctva až po ministerstvá, políciu. Ak by opätovne štátne a samosprávne orgány zlyhali, bolo by to naozaj frustrujúce. (Pozn.: Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava medzitým vydal stanovisko, v ktorom tvrdí, že výstava nie je v rozpore so zákonom o pohrebníctve. Odvoláva sa na stanovisko hlavného hygienika z roku 2012.)

Ak sa to nepodarí zastaviť, podniknete ďalšie kroky?

Ako občan, lekár a odborník som už urobil, čo bolo v mojich silách. Cítil som to ako povinnosť, ktorú som chcel splniť. Čo bude ďalej, neviem. Domnievam sa, že môžeme očakávať verejné protesty mimovládnych organizácií. V normálnejších pomeroch by sa objavili nejaké žaloby či podnety občanov alebo rôznych organizácií na príslušné inštitúcie.

Mohli by právom poukázať na hrubé porušenia platných zákonov, ako to urobili napríklad lekári. Na ohrozovanie mravného a psychického vývinu detí a mladistvých a dosiahnuť aspoň zneprístupnenie výstavy. Na toxické znehodnocovanie verejného priestoru jedovatým optickým smogom v podobe bilbordov a plagátov. Mohli by sa pričiniť o to, aby ľudskosť, dobrý vkus a zdravý rozum na Slovensku a v jeho hlavnom meste opäť raz neustúpili klamstvu, nevkusu a molochovi peňazí. Tentoraz naozaj krvavých peňazí.