Roháček5. Mojžišova13

5. Mojžišova

Deuteronomium

Prorok-zvodca.1 Keby po­vs­tal v tvojom strede prorok alebo niek­to taký, komu by sa sníval sen, a dal by ti nejaké znamenie alebo nejaký zá­zrak, 2 a keby aj prišlo znamenie alebo zázrak, o ktorom by ti hovoril, a po­vedal by: Poďme za inými boh­mi, ktorých si ne­znal, a slúžme im! 3 Ne­pos­lúch­neš na slová toho proroka alebo na s­lová toho, komu by sa sníval nejaký taký sen, lebo Hos­podin, váš Bôh, vás to zkúša, aby zvedel, či milujete Hos­podina, svoj­ho Boha, celým svojím srd­com a celou svojou dušou. 4 Hos­podina, svoj­ho Boha, budete na­sledovať a jeho sa budete báť, jeho pri­kázania budete os­tríhať a na jeho hlas budete počúvať; jemu budete slúžiť a jeho sa budete ver­ne pridŕžať. 5 A ten prorok alebo ten, komu by sa sníval taký sen, zo­mrie, pre­tože hovoril to, čím by vás odvrátil od Hos­podina, vášho Boha, ktorý vás vy­viedol z Egypt­skej zeme a ktorý ťa vy­slobodil z domu sluhov, chcúc ťa vy­raziť z ces­ty, ktorú ti pri­kázal Hos­podin, tvoj Bôh, aby si ňou išiel. A od­praceš to zlo zo svoj­ho stredu! Zvádzajúci brat.6 Keby ťa skryte na­hováral tvoj brat, syn tvojej mat­ky, alebo tvoj syn alebo tvoja dcéra alebo žena tvoj­ho lona alebo tvoj priateľ, ktorý by ti bol drahý jako tvoja ­vlast­ná duša, a po­vedal by: Poďme a slúžme iným bohom, ktorých si ne­znal ani ty ani tvoji ot­covia, 7 niek­torým z bohovo národov, ktoré vôkol vás, už či tebe blíz­ke a či ďaleké od teba, k­dekoľvek od jed­ného konca zeme až po d­ruhý koniec zeme, 8 ne­povolíš mu ani ho nebudeš počúvať, ani sa nad ním nezľutuje tvoje oko, ani ho nebudeš šet­riť ani ho nezak­ryješ. 9 Ale do­is­ta ho za­biješ bez milosti. Tvoja ruka bude pr­vá, k­torá siah­ne na neho, aby ho za­bila a po­tom ruka všet­kého ľudu. 10 A budeš ho kameňovať, do­kiaľ nezom­rie, lebo ťa chcel od­viesť od Hos­podina, tvoj­ho Boha, ktorý ťa vy­viedol z Egypt­skej zeme, z domu sluhov. 11 A počuje to celý Iz­rael, a budú sa báť a ne­urobia viacej nijakej takej zlej veci v tvojom strede. Modlárske mesto.12 Keby si počul hovoriť o nie­ktorom zo svojich miest, ktoré ti dá Hos­podin, tvoj Bôh, aby si tam býval, 13 že vyšli mužovia, synovia beliála, z tvoj­ho stredu a že zvied­li obyvateľov svoj­ho mes­ta hovoriac: Poďme, slúžme iným bohom, ktorých ste ne­znali, 14 vtedy vy­hľadáš vec a vy­šet­ríš a dob­re sa na ňu vypýtaš. A keď sa presvedčíš, že hľa, je to is­tá prav­da, že sa vy­konala tá ohav­nosť v tvojom strede, 15 do­is­ta po­biješ obyvateľov toho mes­ta os­trím meča. Za­hub ho, vy­riek­nuc nad ním kliat­bu ú­pl­nej záhuby, i všet­ko, čo je v ňom, i jeho hovädo os­trím meča. 16 I všet­ku jeho korisť shromaždíš na pro­stred jeho ulice a spáliš ohňom mes­to i všet­ku jeho korisť docela, Hos­podinovi, svoj­mu Bohu, a bude večnou hromadou rumov; nebude sa viacej staväť. 17 Ani sa nič ne­prichytí tvojej ruky z toho pre­kliateho na ú­pl­nú záhubu, aby sa od­vrátil Hos­podin od pále svoj­ho hnevu a dal ti milo­sr­den­stvo a aby sa zľutoval nad tebou a rozm­nožil ťa, jako pri­sahal tvojim ot­com. 18 Lebo budeš počúvať na hlas Hos­podina, svoj­ho Boha, aby si os­tríhal všet­ky jeho pri­kázania, ktoré ti ja pri­kazujeme dnes, aby si robil to, čo je pravé v očiach Hos­podina, tvoj­ho Boha.