Financovanie cirkví Baviť sa o odluke nie je hriech. Ale Žiaka nechajme za dverami

Po zverejnení výsledkov sčítania obyvateľov a poklese počtu veriacich bolo len otázkou času, kedy liberálni politici oprášia tému finančnej odluky cirkví od štátu.

Poslanec SaS Miroslav Žiak prekvapil svojou rýchlosťou. A svojím amaterizmom.

Nevkusný štýl, pochybný obsah

Žiak sa vo štvrtok postavil pred novinárov, aby im oznámil, že chce cirkev posunúť do 21. storočia. Preto na 15. februára zvoláva okrúhly stôl k odluke cirkví od štátu. Chce, aby diskusia bola slušná a vecná.

Vystúpenie Sulíkovho poslanca bolo však od slušnosti a vecnosti na míle vzdialené.

Žiak priznal, že o jeho nápade koaliční partneri ešte nevedia, že o ňom nevedia ani cirkevní predstavitelia a ministerke kultúry, do ktorej pôsobnosti registrované cirkvi a náboženské spoločnosti spadajú, sa o tom zmienil kdesi medzi dverami.

Adekvátna odpoveď na sólojazdu poslanca je tak len jedna: ministerstvo kultúry, politické strany i cirkvi by mali Žiaka upratať do kúta a jeho pokus zahrať sa na silného hráča ignorovať. 

Nielen pre nevkusný štýl, ale aj pre obsah tlačovky. V niekoľkominútovom prejave totiž stihol vypustiť do sveta hneď niekoľko dezinformácií.   

Žiak varoval, že hoci počet členov registrovaných cirkví klesá, dostávajú čoraz viac peňazí. Áno, cirkvi, ku ktorým sa hlási 3,7 milióna ľudí, dostanú v roku 2022 približne 52,2 milióna eur (z 25,4-miliardového rozpočtu), kým rok predtým to bolo 52 miliónov. Teda prilepšili si o necelých 200-tisíc eur, čo nezohľadňuje ani rast inflácie. 

Slová, že o päť, šesť, sedem desaťročí nebudú mať cirkvi žiadnych nasledovníkov, ale financie im budú stále rásť, si ani nezaslúžia komentár.

Navádzanie na obchádzanie zmlúv

Naopak, prehliadnuté by nemali ostať iné dve Žiakove poznámky.

Model, ktorý nie je správny, podľa neho zaviedla ministerka kultúry v Pellegriniho vláde Ľubica Laššáková.

Bola by úplná finančná odluka väčšou stratou pre cirkev alebo pre štát?!Zdieľať

Zákon, ktorý v roku 2020 nahradil 70 rokov starú komunistickú legislatívu, skutočne pripravilo ministerstvo kultúry. No k tomuto a treba dodať b: parlament ho schválil nevídanou väčšinou 115 poslancov, pričom proti bol jediný hlas – Zuzana Zimenová z SaS. Ostatní poslanci tejto strany sa zdržali. 

Žiak chce teraz narýchlo zvolaným okrúhlym stolom deštruovať len nedávno nastavený systém, ktorý je výsledkom dlhých rokovaní. Nie počas jedného, ale niekoľkých okrúhlych stolov.

Najväčšia blamáž však prišla v samom závere tlačovky. Po tom, čo Žiak označil vatikánsku zmluvu za nevýhodnú, bez okolkov dodal: „Dá sa však akokoľvek obísť... Žijeme na Slovensku, vieme si pomôcť...“

Keď potom akože na odľahčenie dodal „potím sa ako Fico pri Tódovej“, nebolo sa vlastne čomu čudovať. Studený pot musel obliať každého, kto koaličného poslanca počul, ako v priamom prenose navádza na obchádzanie medzinárodných zmlúv.   

Víťaz či porazený?

Opätovné otváranie témy finančnej odluky cirkví od štátu nie je ničím iným ako vykopávaním otvorených dverí.

Chod cirkví nikdy nebol zo štátneho rozpočtu plnohodnotne financovaný. Len čiastočne podporovaný. Väčšinu prostriedkov na svoje aktivity si musia zohnať cirkvi samy. Takto vyzerá finančná odluka v praxi.

Pritom ak by sa na efektivitu vynaložených prostriedkov pozrel Útvar hodnoty za peniaze, nebol by zrejme ďaleko od konštatovania, že peniaze pre cirkvi sú jeden z najefektívnejšie vynaložených prostriedkov zo štátnej kasy.

Výhrada, že na 50-miliónový štátny príspevok sa skladajú aj ľudia nechodiaci do kostola, je bezpredmetná. To isté platí aj pri podpore kultúry či športu zo strany daňovníkov, ktorí nikdy nevstúpili do divadla či na štadión.

Navyše benefity zo vzdelávacích, sociálnych, charitatívnych a rozvojových projektov cirkví, ktoré neraz suplujú štát, požívajú často aj ľudia bez vyznania.

Otázkou teda je, či by úplná finančná odluka bola väčšou stratou pre cirkev alebo pre štát.

V rozpočte by sa síce ušetrilo niekoľko desiatok miliónov eur, no len ťažko by za ne štát dokázal svojim občanom poskytnúť toľko služieb, ako to dnes robia cirkvi.

Na druhej strane cirkvi by prišli o príspevok, s ktorým môžu každoročne počítať. Pri rozumnom hospodárení a motivovaní veriacich by ho však dokázali viac či menej úspešne nahradiť. Zároveň by získali omnoho väčšiu slobodu, nezávislosť a motiváciu k efektívnejšiemu a zodpovednejšiemu správaniu.

Kto by bol teda víťazom a kto porazeným?

Ale v niečom má poslanec Žiak predsa len pravdu. Súčasný systém nie je dokonalý. Je absolútne nespravodlivý k množstvu rehoľných sestier, ktoré ak nemajú riadne civilné zamestnanie, pre štát akoby neexistovali.

Môžu sa od rána do večera venovať starostlivosti o mládež, seniorov, núdznych či marginalizované skupiny, pre štát akoby neexistovali. Žiadny plat, chabý dôchodok.

Ak chce byť Sloboda a solidarita skutočne solidárna, môže so zjednávaním nápravy začať napríklad tu.