Františkovo vyjadrenie v rozpore s dokumentom Kongregácie pre náuku viery z roku 2003, podpísaným J. Ratzingerom a schváleným Jánom Pavlom II.
Paolo Amerio
7. novembra 2020
Cirkev
Zo svätých palácov
Prešlo len niekoľko dní od zverejnenia nového dokumentárneho filmu Francesco režiséra a homosexuálneho aktivistu Jevgenija Afinejevského. Ozvali sa rôzne hlasy na celom svete, od tých, ktorí tieto slová vítali, až po hlasy najkritickejšie. Nejasnosti mal vyriešiť list štátneho sekretariátu biskupom, ktorý si zanalyzujeme.
Na druhej strane sa ocitli konzervatívni advokáti, ktorí sa vždy a za každých okolností snažia pápeža obhájiť. Kým sa všetci ohľadom významu ním povedaných slov hádali a konšpirácie sa medzitým ďalej množili, samotný pápež prešiel aj tento zmätok mlčaním.
Až po sviatku Všetkých svätých obleteli médiá články, ktoré hovoria o liste vatikánskeho štátneho sekretára adresovanom všetkým nunciom na svete, ktorý má ponúkať interpretáciu a vyjadrenie Vatikánu. Tentokrát titulky zneli v duchu: „Pápež nemení učenie Cirkvi”. Je tomu však naozaj tak? Čo je obsahom tohto listu?
Jeden priateľ, ktorý pôsobí na nunciatúre v španielsky hovoriacej krajine, mi tento list láskavo poskytol. V jeho úvode sa zdôrazňuje, že vo filme boli zostrihané dva rôzne rozhovory, v ktorých boli dve rôzne otázky a teda aj kontext odpovedí pápeža bol iný.
V odpovedi na prvú otázku František zdôrazňuje skutočnosť, aby deti rodičov, o ktorých sa zistí, že majú homosexuálnu orientáciu, neboli nijako diskriminované. V odpovedi na druhú otázku štátny sekretariát zdôrazňuje, že nie je možné hovoriť o manželstve v prípade homosexuálov, a že túto pozíciu zastával pontifik už ako arcibiskup v Buenos Aires. Pápež v rozhovore hovoril len o práve týchto ľudí mať isté právne krytie.
Kľúč k pochopeniu celej situácie je však v záverečnej časti listu Vatikánu, ktorý cituje rozhovor rímskeho biskupa z roku 2014, a v ktorom povedal nasledovné:
„Manželstvo je medzi mužom a ženou. Sekulárne štáty prijímajú občianske zväzky homosexuálov, aby regulovali ich spoločné spolužitie, motivované z rôznych ekonomických aspektov medzi týmito osobami, napríklad zabezpečením zdravotnej starostlivosti. Ide o dohody o spolužití inej povahy, z ktorých by som však nemohol uviesť zoznam rozličných foriem. Je potrebné vidieť jednotlivé prípady a hodnotiť ich z hľadiska ich rozmanitosti…”
Teda pápež na jednej strane hovorí, že manželstvo síce je zväzok muža a ženy, avšak na druhej strane pripúšťa isté spolužitie na spôsob civilných zväzkov, aspoň to tak urobil v rozhovore v roku 2014, ktorý však Štátny sekretariát používa na vysvetlenie kontroverzného filmu. V podstate teda len potvrdil, že František istú formu registrovaných partnerstiev schvaľuje, napríklad v prípade zabezpečenia zdravotnej starostlivosti. To je však v rozpore s dokumentom kongregácie pre náuku viery z roku 2003, podpísaným Josephom Ratzingerom a schváleným Jánom Pavlom II.
Namiesto toho, aby došlo k skutočnému objasneniu pápežových slov, slová Vatikánu vnášajú do celej záležitosti ešte väčší zmätok a potvrdzujú slová pápežovho priateľa arcibiskupa Fernandéza, že Jorge Bergoglio už podobnú víziu medzi biskupmi presadzoval, avšak neúspešne. Čo sa mu nepodarilo argumentami, sa zrejme teraz snaží presadiť z pozície moci. Katolík však s takýmto postojom nikdy nebude môcť súhlasiť, pretože ako učí tradícia Cirkvi, spolužitie dvoch ľudí rovnakého pohlavia je ťažkým hriechom a je ohavnosťou v Božích očiach. Takým bolo, je a vždy aj bude, nech by nám už chodili poštou hocijaké vysvetlenia…
