Blízky Františkov priateľ O pápežovi hovoria ako o liberálovi tí, ktorí ho nepoznajú

Carlos María Nannei je kňaz a vikár Opus Dei v Argentíne a s pápežom Františkom sa pozná už tri desaťročia. Blízke priateľstvo ich spája ešte z čias, keď bol Jorge Bergoglio arcibiskupom Buenos Aires. A ako hovorí v rozhovore pre Postoj, nikdy mu ani nenapadlo, že by niekedy mohol práve on zasadnúť na Petrov stolec.

Nannei pôsobil medzi rokmi 2000 a 2020 v Ríme, kde mal na starosti vzťahy Opus Dei s Rímskou kúriou. Zblízka tak prežil zvolenie Bergoglia za pápeža, ale aj zmeny, ktoré do Vatikánu priniesol tento argentínsky rodák.

Františka podľa neho nie je možné vtesnať do zjednodušených ideologických kategórií. To, čo podľa Nanneia vystihuje súčasného pápeža najviac, je túžba zachrániť čo najviac duší.

Rozhovor vychádza v rámci seriálu Porozumieť Františkovi, v ktorom približujeme rôzne aspekty pontifikátu súčasného pápeža.

Ako ste spoznali Jorgeho Bergoglia?

Spoznali sme sa, keď ho v roku 1992 vysvätili za pomocného biskupa v Buenos Aires. Ako vikár Opus Dei v tejto krajine som ho navštívil a všimol som si, že mal obrázok svätého Josemaríu, ktorý je zakladateľom Opus Dei. Tak som sa ho spýtal, či ho pozná, na čo mi povedal, že mi chce niečo porozprávať.

O čo išlo?

Povedal mi, že keď dávali v televízii blahorečenie Josemaríu Escrivá, ktoré sa konalo iba pár mesiacov pred naším stretnutím, pomyslel si, že ten človek určite nie je svätý.

Ako mi ďalej povedal, dal teda novému blahoslavenému výzvu, že ak je naozaj svätý, nech ho vytiahne z diery, v ktorej sa práve nachádzal. Tou dierou bolo mesto Córdoba, kde v tom čase žil a prechádzal si ťažkým obdobím. No a na druhý deň mu zavolal nuncius s tým, že sa stal pomocným biskupom v Buenos Aires a má si teda zbaliť veci. To mi porozprával na našom prvom stretnutí.

Nie ste však jediným z vašej rodiny, kto má blízky vzťah s Bergogliom.

Áno, dlhé roky bol spovedníkom mojej mamy. V roku 2000 som odišiel pôsobiť do Ríma, a keď v roku 2005 prišiel Bergoglio na konkláve, zavolal mi a stretli sme sa. Pri tej príležitosti som mu navrhol, aby sme išli navštíviť aj moju mamu, ktorá vtedy tiež bola v Ríme. Pôvodom bola Maďarka, môj otec zasa Talian. Emigrovali pred druhou svetovou vojnou, no mama najprv nevedela po španielsky, a preto sa prestala spovedať. Prešiel rok, dva a už sa nikdy nespovedala. Ja som sa stal kňazom v roku 1973, prosil som ju, aby sa vyspovedala, ale nič nepomáhalo.

A ako sa z Bergoglia stal jej spovedník?

Viacerí moji známi kňazi jej navrhovali vyspovedať sa, ale odmietala to. Chodievala na svätú omšu, ale nespovedávala sa, a tak ani nepristupovala k svätému prijímaniu. Porozprával som to Bergogliovi, išli sme ju navštíviť, no a bola to láska na prvý pohľad. (Smiech.) Keď sa vrátili do Argentíny, mama sa rozhodla ísť na spoveď a Bergoglio sa tak stal jej spovedníkom, až kým ako 99-ročná nezomrela.

V Ríme ste zažil, ako sa stal váš dobrý priateľ pápežom. Aký to bol pocit?

Keď som počul „habemus papam, Gorgium Marium“, iba som zvolal, „mám za kamaráta pápeža!“ Na začiatku, keď sme boli spolu a František ma predstavoval kardinálom či iným ľuďom, začínal asi takto: „Tento tu je drzáň, ale jeho mama je svätá žena.“ (Smiech.)

Napadlo vám niekedy, že by sa mohol stať pápežom?

Nie, nikdy, mal už 76 rokov. Keď prišiel na konkláve, stretli sme sa, ale naozaj mi to ani nenapadlo. Povedal mi, že jediným, s kým sa predtým o veci rozprával, bol kardinál Mosengo, ktorý bol až donedávna arcibiskupom v Kinshase, v Kongu. Počas konkláve bývali v jednom dome pre klérus a raz, keď spolu jedli, Mosengo mu povedal, že má veľkú šancu stať sa pápežom, pretože získal veľa hlasov už aj na predchádzajúcom konkláve.

Čo na to vtedy ešte Bergoglio?

Povedal mu, že na tom konkláve nebol, a teda nemá hovoriť o tom, čo iba počul. A že on, Bergoglio, na ňom bol, a preto o ňom taktiež nemôže hovoriť, keďže ho viaže tajomstvo. Ale vec je tá, že František vedel, že už pri poslednom konkláve patril medzi hlavných kandidátov. No on sám seba nevidel ako pápeža, chcel sa vrátiť do Argentíny. Už mal dohodnuté ubytovanie, kde chcel stráviť posledné roky života, keďže kvôli veku práve odchádzal z postu arcibiskupa. Dokonca si už aj dohodol, že bude spovedávať v jednom kostole. 

Zmenil sa po jeho zvolení váš vzťah?

Hneď na druhý deň po jeho zvolení som mu povedal, že odteraz je Peter a že už mu nemôžem viac tykať. No on ma chytil za ramená, vraj ani Peter s Pavlom si nevykali, a teda mu mám aj naďalej tykať. Ja som mu na to iba povedal: Nepochybujem, že on je Peter, ale to, že ja by som mal byť Pavlom, počujem po prvýkrát. Aj naďalej si však tykáme a aj to vytvára bezprostrednú, blízku atmosféru.

Ako tento prerod z biskupa na pápeža František zvládol?

Ešte ako biskup nerád chodieval do Ríma. Chodil raz do roka a z toho aj vychádza túžba, aby tí, čo pôsobia vo Vatikáne, boli naozaj služobníkmi druhých. Dobre to ilustruje jedna príhoda z prvých dní po jeho zvolení. Vo Vatikáne akurát boli koncerty, na ktoré zvykol chodievať aj pápež, no František tam neprišiel. Keď som sa ho neskôr opýtal na dôvod, povedal mi, že akurát prišli dvaja nunciovia z Afriky, s ktorými sa mohol stretnúť buď v čase koncertu, alebo vôbec. Aj tento príklad ukazuje, že pre neho sú naozaj na prvom mieste ľudia. Je to človek, ktorý nikdy neoddychuje.

Foto ©Vatican Media  

František priniesol do Vatikánu hneď od začiatku veľké zmeny, ako ste ich vnímali? 

Je veľmi jednoduchým človekom, nepotrpí si na formality. Prvý deň po tom, čo bol zvolený za pápeža a spal vo Svätej Marte, vyšiel ráno o piatej von z izby, aby sa išiel modliť do kaplnky, a pred dverami narazil na švajčiarskeho gardistu. Spýtal sa ho, čo tam robí, a keď zistil, že mal celonočnú službu, vrátil sa do izby a priniesol mu stoličku.

Gardista mu odpovedal, že on si nemôže sadnúť, na čo sa ho František spýtal, kto je jeho najvyšším šéfom. No a gardista musel priznať, že je ním pápež. František mu teda povedal, že mu prikazuje, aby si sadol, a z izby mu ešte doniesol bonboniéru, čo dostal. Touto jednoduchosťou a blízkosťou si získal mnohých, okrem iných aj švédskych kráľov. Nie je taký totiž iba medzi migrantmi či väzňami, ale naozaj medzi všetkými.

Svojou jednoduchosťou a blízkosťou si František získal už mnohých, nie je taký totiž iba medzi migrantmi či väzňami, ale naozaj medzi všetkými.Zdieľať

Veľmi známe sú jeho časté návštevy väzníc, prečo im prikladá takú váhu?

Ako mi raz vysvetlil, je to apoštolát, ktorý má veľmi rád, pretože často ide o ľudí, ktorí nemajú z ľudského hľadiska žiadnu nádej vrátiť sa von do bežného života. No my môžeme ísť za nimi, dať im trochu radosti, útechy a je to skutok milosrdenstva, o ktorom hovorí aj Ježiš. To, ako mu záleží na väzňoch, som si naplno uvedomil pri jednej jeho návšteve Milána.

Čo sa stalo?

Išlo o jednodňovú záležitosť, František skoro ráno vycestoval z Vatikánu, doobeda mal stretnutie s kňazmi a rehoľníkmi, o tretej poobede mal svätú omšu pre masu ľudí a potom ešte stretnutie na štadióne s asi 90-tisíc ľuďmi. Už vtedy mal pritom František 80 rokov.

Po celodennom programe ešte išiel navštíviť miestnu väznicu, v ktorej je 800 väzňov. Jednoducho nechcel odísť bez toho, aby ich navštívil. Oficiálna časť programu sa skončila asi o pol siedmej večer. Ale František zrazu povedal, že chce pozdraviť každého väzňa zvlášť.

Bolo to možné?

Povedali mu, že to nejde, lebo lietadlo odchádza o ôsmej. On na tom nástojil a povedal, že neodíde bez toho, aby každého pozdravil. Trvalo mu to viac ako dve a pol hodiny. Nie je to atraktívne pre televíziu, v podstate sa o tom nikto ani nedozvie, ale stáť dve a pol hodiny po náročnom dni a vo veku 80 rokov, to naozaj vyžaduje svätosť.

Aký je každodenný život Františka?

Vstáva o 4:30 ráno, o piatej už je pred svätostánkom a do siedmej sa modlí. Potom slávi svätú omšu s veľkou zbožnosťou. Sám som s ním niekoľkokrát koncelebroval a je to zážitok.

V bazilike Santa Maria Maggiore bol František viac ako stokrát. Je ako syn, ktorý má rád svoju mamu a neustále ju prosí o pomoc.Zdieľať

Keď sa napríklad modlí „Pane, zmiluj sa“, najprv som si myslel, že zabudol, ako sa pokračuje ďalej, pretože trvalo asi minútu, kým povedal „Kriste, zmiluj sa“. Bol to naozajstný úkon bolesti, prosby o odpustenie. Cítiť, že je počas slávenia svätej omše úplne pohrúžený. 

Na začiatku Františkovho pontifikátu sa viackrát stalo, že zrazu len tak odišiel z Vatikánu, známe sú jeho návštevy baziliky Santa Maria Maggiore. Je to niečo, čo ešte zvykne robievať?

Po svätej omši je jeho ďalšou veľkou láskou Panna Mária. V spomínanej bazilike bol viac ako stokrát.

Prečo?

Lebo je ako syn, ktorý má rád svoju mamu a neustále ju prosí o pomoc. Dokazuje to aj príhoda zo začiatku jeho pontifikátu. Prvého januára 2014, na sviatok Panny Márie Bohorodičky, sa v Svätej Marte rýchlo naobedoval a vyhľadal šoféra. František nemá vlastné auto ani šoféra, ktorý by bol neustále k dispozícii iba jemu. Ale keď jedného našiel, povedal mu, že chce ísť do baziliky Santa Maria Maggiore.

Šofér asi nebol nadšený.

Povedal mu, že to nie je možné, pretože to treba najprv ohlásiť švajčiarskej garde, talianskej polícii aj vatikánskemu protokolu, jednoducho nemôže iba tak niekam vyjsť. Ako mi sám František neskôr rozprával, spýtal sa vodiča, kto je jeho najvyšším šéfom, a keď mu ten odpovedal, že pápež, tak ho požiadal, nech ho teda zavezie do baziliky.

Celkom to však nevyšlo.

Išli teda iba oni dvaja a František sa tešil, ako sa mu podarilo uniknúť všetkým formalitám. No keď prišiel a stúpal po schodoch, zrazu sa zjavilo päť autobusov s holandskými pútnikmi a Františka obkolesilo 300 Holanďanov, ktorí sa ho chceli dotknúť, chceli požehnanie. Františkovi teda trvalo polhodinu iba to, aby sa dostal dovnútra. Ako sa mi potom priznal, tam si uvedomil, že nemôže z Vatikánu iba tak utiecť. Ale celý tento príbeh vyjadruje jeho lásku k Panne Márii – prvé, čo chcel v tom roku urobiť, bolo navštíviť Pannu Máriu.

Tento rok vyhlásil Rok svätého Jozefa. Viaže ho aj k nemu nejaká špeciálna úcta?

Má veľmi veľkú úctu k svätému Jozefovi. Keď vojdete do jeho izby, ktorá je celkom jednoduchá, sú to vlastne dve miestnosti: spálňa, malá kúpeľňa a pracovňa. Za stolom má jednoduchú drevenú stoličku, nie nejaké pohodlnejšie kreslo, a vzadu je na poličke socha spiaceho svätého Jozefa, pod ktorým je veľa papierikov. Pýtal som sa ho na to a vysvetlil mi, že to síce vyzerá tak, že svätý Jozef spí, ale v skutočnosti je vždy hore a počúva, a preto ho často prosí o pomoc.

Tak som sa spýtal, akú najväčšiu prosbu mu svätý Jozef vyslyšal. Povedal mi, že keď sa stal provinciálom Jezuitov v Argentíne, ich seminár bol prázdny. Poprosil teda svätého Jozefa o 40 seminaristov.

A ako to dopadlo?

Svätý Jozef bol ešte štedrejší a za šesť mesiacov prišlo do seminára 41 študentov. Svätý Otec je mužom viery, naozaj vidno, akú má veľkú vieru v modlitbu, v silu ruženca. Povedal mi, že kedysi sa modlieval iba jednu časť ruženca denne, no keď sa dozvedel, že svätý Ján Pavol II. sa modlieval všetky časti, začal sa aj on.

Máte so silou jeho viery aj osobné skúsenosti?

Áno, zažil som niečo veľmi zblízka. Počas svojho pôsobenia v Ríme som často chodieval na obedy s rôznymi biskupmi a vďaka tomu som spoznal aj manželský pár Adele a Vita, majiteľov jednej pizzerie v blízkosti Vatikánu. Urobím jej reklamu, volá sa L’Isola della Pizza. V pizzerii okrem manželského páru pracujú aj ich dve deti, Renzo a Laura, ktorá sa vydala a mala dcéru Sofiu.

Krátko po narodení jej diagnostikovali vážne problémy so srdcom. Keď mala asi tri mesiace, prešla operáciou, no tá sa nevydarila a lekári teda rozhodli, že keď bude Sofia trochu staršia, pokúsia sa o to opäť. Prešlo niekoľko mesiacov a jedného dňa išiel do tejto pizzerie na obed jeden biskup. Bol taký spokojný s obsluhou, že ponúkol majiteľke účasť na stredajšej audiencii u pápeža. Išla teda Adele, jej dcéra Laura a vnučka Sofia.

Začala sa audiencia, Svätý Otec postupne zdravil ľudí a pristavil sa aj pri Adele s rodinou. Vysvetlili mu, čo je Sofii, a poprosili Františka o modlitbu za blížiacu sa operáciu. Pápež vtedy povedal, že sa s vierou pomodlia hneď v tom momente za to, aby Panna Mária urobila zázrak. Počas jednej minúty tam stál s rukami nad malou Sofiou. Bola to zaujímavá situácia: bola to stredajšia generálna audiencia, všetci ľudia čakali, ale pápež tam minútu pokojne stál a v tichosti sa modlil.

Foto ©Vatican Media  

Viete, ako celá vec dopadla?

O niekoľko dní mi zavolala Laura s tým, že mi chce niečo povedať. Porozprávala mi, že bola so Sofiou na CT a lekár sa ich po vyšetrení spýtal, k akému svätcovi sa modlili, pretože Sofiino srdce bolo zrazu úplne v poriadku. A nielen to, ani na ňom nezostali žiadne stopy z operácie. Laura sa ma pýtala, čo má spraviť, tak som jej povedal, nech dá do jednej obálky fotku z audiencie a list o tom, čo sa stalo.

O niekoľko dní som bol s Františkom a dal som mu obálku. Prečítal si list, vrátil mi ho a so smiechom mi povedal, že vo Vatikáne treba robiť naozaj všetko, ešte aj zázraky. (Smiech.) Neprikladal tomu žiadnu dôležitosť. Pre mňa je to však príkladom toho, že je naozaj mužom viery.

Ako by ste Slovákom odporučili pripraviť sa na návštevu Svätého Otca?

František má veľkú lásku k sviatosti zmierenia, takže dobrou vecou môže byť vykonať si dobrú svätú spoveď. Ak je niečo, čo Svätý Otec zdôrazňuje, je to potreba znovuobjaviť sviatosť zmierenia.

František niekedy spovedal aj verejnosť v bazilike svätého Petra a pár ľudí sa k nemu aj dostalo. Boli ste u neho niekedy na spovedi aj vy?

Áno a môžem dosvedčiť, že je veľkým spovedníkom. Nepoviem tu teraz svoje hriechy, spomeniem však jeden vtipný zážitok. Raz keď som bol u neho na spovedi, zabudol som, aké pokánie mi udelil. Na konci spovede som sa ho teda znova naň spýtal a on mi povedal, že mojím pokáním je to, že musím znášať sám seba, čo nie je málo. (Smiech.)

Raz médiami prebehla fotka toho, ako sa v bazilike svätého Petra spovedal František. Ako mi potom povedal, udialo sa to tak, že keď išiel spovedať, počul vnútorný hlas, ktorý mu hovoril „a ty?“, a zopakovalo sa to „a ty?“. A tak išiel hneď na spoveď, ktorá mu urobila veľmi dobre. Táto fotka obehla celý svet. Povedal som vtedy Františkovi, že tento príbeh mal ďalšie pokračovanie.

Aké?

Jeden manželský pár z Francúzska bol práve vtedy na návšteve Ríma a vošiel v tom momente do baziliky svätého Petra. Obaja už mali nad 70 rokov a tá pani sa už okolo 50 rokov modlila za to, aby sa jej manžel vrátil k sviatostiam. Mal 75 rokov a prestal praktizovať, keď mal 15 rokov. Lenže keď videl, ako sa František spovedal, otočil sa k žene a povedal jej, že aj on chce ísť na spoveď.

Ako povedal, bolo to prvýkrát, čo videl, že sa nejaký kňaz spovedal a bol to rovno pápež. Na to mi František povedal, že on sa v ten deň ani neplánoval ísť vyspovedať, bol to teda jasný znak pôsobenia Božej milosti. Pápež aj naďalej chce spovedať ľudí, veľmi túži, aby sa ľudia vrátili k Bohu.

Ako inak sa to prejavuje?

Asi pred piatimi rokmi sa k viere vrátil jeden taliansky politik, o ktorom by sa dalo povedať, že bol asi najďalej od katolíckej cirkvi z celého talianskeho politického spektra. Ide o Marca Pannellu, zakladateľa radikálnej strany, ktorý počas svojho politického života bojoval za potraty aj eutanáziu, no a nakoniec sa vrátil k Bohu.

Keď som bol raz navštíviť Františka, bol veľmi spokojný. Hovoril s Marcom Pannellom, ktorý už zomieral, a povedal mu, že sa vyspovedal u biskupa, ktorého mu František poslal, a že je mu veľmi vďačný. Tu vidieť, že kresťan nemôže nikoho súdiť.

Hovorí to sám Ježiš, nesúďte a nebudete súdení. Naozaj netreba kritizovať, treba pomáhať.

Ukazuje to aj iný príklad: Jedna žena mi raz porozprávala príbeh o svojom kolegovi zo Španielska, ktorý v mladosti prestal praktizovať vieru, ten jej zo srandy povedal, že on by sa vyspovedal iba u pápeža. Povedal som jej, nech to napíše a že list dám Františkovi.

A naozaj, Svätý Otec mi ten list vrátil s tým, nech celú vec zorganizujem. Tak som sa skontaktoval so spomínaným pánom, so sekretárom pápeža sme dohodli termín, naozaj sa u pápeža vyspovedal a vrátil sa k viere.

František je známy tým, že si nepotrpí na materiálne veci. Odmietol bývať v pápežskom paláci, chodí normálnym autom, to je tiež dôvodom, pre ktorý nie je ľahké organizovať jeho apoštolské cesty v iných krajinách. 

Áno. Nemá vlastného šoféra, nepoužíva Mercedes-Benz, má bežné auto a rozbehol vo Vatikáne veľkú ekonomickú reformu. Nechce bývať v apoštolskom paláci, možno tam nasledujúci pápež bude bývať, tak ako to pápeži zvykli minimálne od renesancie, a je to v poriadku. Má iba dve biele sutany, jednu veľmi čistú, novú a potom ďalšiu na bežné nosenie. A vo vrecku má ruženec a malú krížovú cestu, ktorú mu darovali v Argentíne. Je to útla knižočka s výjavmi každého zastavenia, ktorú má vždy vo vrecku, pretože má veľkú úctu ku krížovej ceste.

Foto ©Vatican Media  

Mnohí analytici sa snažia Františka opísať, definovať ho, zaradiť ho do nejakej ideologickej kategórie, niektorí ho vyhlasujú za liberála. Triafajú do čierneho?

To o ňom hovoria ľudia, ktorí ho nepoznajú. Jeden zo svätcov, ku ktorým prechováva najväčšiu úctu, je pritom svätý Pius X. a každý rok sa chodí špeciálne k jeho hrobu modliť. Tieto kategórie podľa mňa nie sú platné. Teraz prednedávnom vypukol v Argentíne škandál, pretože niektorí novinári tvrdili, že pápež napadol súkromné vlastníctvo.

V akej súvislosti?

Bolo to asi pred mesiacom kvôli jednému Františkovmu prejavu. Ale ak si reálne prečítate ten prejav, tak zistíte, že to, o čom Svätý Otec hovoril, je v skutočnosti doktrína o univerzálnom určení dobier, ktoré je súčasťou sociálnej náuky Cirkvi. A tá je obsiahnutá v katechizme, ktorý promulgoval svätý Ján Pavol II. O čo ide? Nejaký chlapec napríklad niekde žobre deň po dni a nikto mu nič nedá, a tak potom ide okolo nejakých potravín a ukradne tri jablká. 

Aj Ján Pavol II. hovorieval, že kapitalizmus je v poriadku, ale musí byť solidárny.Zdieľať

Neskôr má výčitky svedomia a ide na spoveď. Kňaz mu má povedať, že nezhrešil, a to ani ľahkým hriechom, práve kvôli univerzálnemu určeniu dobier, ktoré okrem iného znamená to, že každý má právo na prežitie. Samozrejme, že pápež zastáva právo na súkromné vlastníctvo, ale existuje sociálna náuka cirkvi, ktorá hovorí, že nejde o absolútne právo. Ján Pavol II. hovorieval, že kapitalizmus je v poriadku, ale musí byť solidárny.

Hovorili ste, že jednou z hlavných Františkových čŕt je jeho jednoduchosť. Niektorí však tvrdia, že je až príliš jednoduchý, čo vychádza z porovnaní napríklad s Benediktom XVI.

Pápež František veľmi obdivuje Benedikta XVI., má ho veľmi rád a snaží sa ho navštevovať. Je pravda, že František nie je veľkým teológom, no treba si uvedomiť, že Benedikt je výnimočným teológom, akého má cirkev raz za 50 rokov. Jeho inteligencia a bystrosť sú naozaj mimo bežných kapacít. František má však iné silné stránky, napríklad pastoráciu. Ľudia, ktorí ich porovnávajú, nerobia dobre.

Nezabúdajme, že Ježiša kritizovali preto, že jedával s hriešnikmi a publikánmi. Ľudia nemôžu porovnávať, kritizovať. Všetci katolíci musíme byť jednotní s pápežom, nech je ním ktokoľvek. Ale, samozrejme, to neznamená, že všetko, čo hovorí pápež, je hneď dogma viery.

Jednou z vecí, ktorá rozvírila vody, bol aj škandál v súvislosti so Synodou o amazonských cirkvách, počas ktorej sa v jednom rímskom kostole objavili vyobrazenia Pachamamy. Aký bol v tejto súvislosti Františkov zámer?

Pápež nemal žiadny zámer. Boli ľudia, ktorí chceli, aby túto Pachamamu pri nejakom akte posvätil. Nie všetci v cirkvi sú jednotní s Petrom a to vidieť, sú ľudia, ktorí nemajú dobrú doktrínu, no a niektorí chceli, aby pápež požehnal nejakú sochu. On však nič také neurobil. Títo ľudia chcel zvýrazniť, že pápež dáva dôraz na evanjelizáciu domorodých kmeňov, ale František má záujem o celé stádo, ktorým je cirkev.

Vždy boli takéto problémy, aj za Jána Pavla II. boli ľudia, ktorí chceli zachovávať tradície, ale v skutočnosti sa pri tom odvrátili od Krista. Ten, kto nie je zjednotený s pápežom, nie je verný Kristovi, a to aj keď zachováva liturgiu.

Pápež prijal na začiatku tohto roka rezignáciu Roberta Saraha, prefekta Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí. Sarah je vykresľovaný ako konzervatívny protipól Františka, ako vnímate to napätie?

Okolo Saraha sa vyrobil škandál, pritom kardinál Sarah je Boží muž, je to naozaj svätec. Počas 16 rokov som bol jeho duchovným vodcom, sme veľkí priatelia a môžem vás uistiť, že nie je proti pápežovi. Už len preto, že patrí do Opus Dei a má vo svojej DNA vernosť pápežovi, nech je ním ktokoľvek. Je jasné, že Sarah má iný cit pre liturgiu ako František, je podobnejší Benediktovi.

Raz sme hovorili o tom, že najdôležitejšie je, aby sa tých viac ako 400-tisíc kňazov, ktorí v Cirkvi sú, modlilo správne svätú omšu vo zvyčajnej forme. Možno je 10-, 20-tisíc takých, ktorí sa modlia tridentskú omšu, ale veľká väčšina je inde.

Takže medzi Sarahom a Františkom nebolo vážnejšie napätie?

Môžem vás uistiť, že kardinál Sarah vôbec nie je proti pápežovi. Ľudia, ktorí ich dávajú do protikladu, chcú vyvolať rozkol v cirkvi. Už aj svätý Pavol písal v prvom liste Korinťanom, ako niektorí z kresťanov hovorili, že oni sú Pavlovi, iní zasa, že sú Petrovi, no Pavol na to odpovedal, že on je Kristov a tieto rozdelenia preto nemajú zmysel. Takže už aj vtedy existovali ľudia, ktorí chceli týmto spôsobom vyvolať rozdelenie v cirkvi.

Ako rozumiete tomu, že František obmedzil slávenie svätej omše v starej forme?

Myslím si, že to jednoducho konzultoval s biskupmi, mnohí vyjadrili svoj názor, a tak jej používanie zveril do rúk biskupa.

Mnohí tvrdia, že práve na tejto záležitosti najjasnejšie vidieť rozdiel medzi Františkom a Benediktom, keďže súčasný pápež rozhodol v jasnom protiklade k tomu, čo robil Benedikt.

Nie, to nie. František ju nezakázal, iba zabezpečil, aby bolo jej používanie viac regulované. Cieľom je, aby sa v Cirkvi nevytvárali rozdelenia. Je pravda, že František má iný cit pre liturgiu ako Benedikt, ale to nie je nič negatívne. Ako som už hovoril, celebruje svätú omšu s veľkou zbožnosťou. No teraz, v momentoch, ktoré práve zažívame, cirkev najviac potrebuje jednotu. 

František má iný cit pre liturgiu ako Benedikt, ale to nie je nič negatívne.Zdieľať

Tak to povedal Ježiš pri poslednej večeri, prosil Boha Otca, aby sme boli všetci jedno. Ak nie, tak sa začnú rozdelenia, schizmy. Viete, koľko je protestantských siekt? Okolo 18-tisíc. Veľkého teológa a konvertitu Scotta Hahna do katolíckej cirkvi priviedlo okrem iného aj toto – princíp jednoty s pápežom zjednoteným s Kristom.