Pohľad zvonka Čo je schizma, ak nie toto?

Pred časom som si s údivom vypočul šokujúci príhovor arcibiskupa Carlo Maria Viganóa. Hovorí v ňom o pápežovi Františkovi ako o členovi sanktgallenskej mafie či ako o členovi takzvanej Deep church (teda akejsi temnej cirkvi, ktorá existuje v Cirkvi).

Nezaregistroval som žiadnu oficiálnu reakciu na tento šokujúci text.

Kto je arcibiskup Viganó?

Pochádza z malebného talianskeho mesta Varese, kde sa v roku 1941 narodil. V roku 1968 bol vysvätený na kňaza a v roku 1992 za biskupa. Ešte pred biskupským menovaním pôsobil ako stály pozorovateľ v Rade Európy (1989 – 1992) a nasledujúcich šesť rokov bol apoštolským nunciom v Nigérii.

Od roku 1998 do roku 2009 pôsobil ako delegát pre pápežské diplomatické zastúpenia na Štátnom sekretariáte a v rokoch 2009 až 2011 bol sekretárom guvernéra Vatikánskeho mestského štátu. Ďalších päť rokov, do roku 2016 pôsobil ako apoštolský nuncius v USA. Verejne známym sa stal pred dvomi rokmi, keď verejne vyzval pápeža Františka na rezignáciu kvôli údajnému nekonaniu v prípade kardinála McCarricka.

Po zverejnení obsiahlej správy o jeho prípade však vyšlo na povrch, že sám arcibiskup Viganó má čo vysvetľovať. Nuncius Viganó dostával správy o podozreniach voči McCarrickovi aj ich odoslal na Kongregáciu pre biskupov, ale následne podľa jej pokynov nekoná.

Ostáva paradoxom, že Viganó horlil za potrestanie McCarricka, keď ešte pracoval na štátnom sekretariáte, keď sa však stal nunciom v USA, podozrenia išli do stratena, ba čo viac, Viganó ho sám verejne oslavoval, chválil a povzbudzoval k aktivite. Na konci svojej diplomatickej misie v USA mu arcibiskup ďakoval „za chvályhodnú službu univerzálnej Cirkvi“. 

Čo Viganó povedal?

Videopríhovor vznikol pri Konferencii o katolíckej identite, ktorá sa konala v americkom Pittsburghu. Viac než hodinový príhovor arcibiskupa Viganóa nesie nadpis „Ako revolúcia Druhého vatikánskeho koncilu slúži novému svetovému poriadku“. V príhovore dáva do súvzťažnosti Druhý vatikánsky koncil a Nový svetový poriadok.

Podľa Viganóa „akýkoľvek pokus o aggiornamento (Cirkev) ponižuje na úroveň spoločnosti, ktorá s cieľom dosiahnuť zisk obnovuje svoju obchodnú ponuku, predáva zvyšky akcií a riadi sa najnovšími trendmi“. Ohlasuje dokonca vyplienenie koncilovej Cirkvi: „Zajtra sa nájde nový Titus (Vespasián), ktorý vyplieni koncilový chrám a jeho pozostatky prevezie do nejakého múzea, a opäť sa raz Boh pomstí rukami pohanov“.

Príhovor je predovšetkým útokom na pápeža Františka, ktorého Viganó nazýva len Bergoglio. Viganó sugestívne podsúva myšlienku spriaznenosti pápeža Františka a Georga Sorosa, napríklad vtedy, keď pápež v ostatnej encyklike Fratelli tutti hovorí o otvorenej Cirkvi.

Viganó hovorí: „Citujme ďalej (Fratelli tutti): «Cirkev je domovom s otvorenými dverami. Chceme byť Cirkvou, ktorá slúži, ktorá odchádza z domova a opúšťa svoje miesta uctievania, vychádza zo svojich sakristií, aby sprevádzala život, živila nádej, bola znamením jednoty… stavala mosty, búrala múry, zasievala semená zmieru.» Podobnosť s otvorenou spoločnosťou, ktorú si vynucuje Soros svojou globalistickou ideológiou, je natoľko zarážajúca, ako keby k nej otvoreným náboženstvom chceli ustanoviť náprotivok. A toto otvorené náboženstvo je v dokonalom súlade s globalistickými zámermi.“

Neskôr Viganó pápeža spája s ďalšími vplyvnými predstaviteľmi spoločnosti: Billom Gatesom, Jeffreyom Sachsom či Johnom Elkannom.

Jednoducho, ak pápež hovorí o otvorenej Cirkvi, tak je sorosovec, pokiaľ hovorí o udržateľnom hospodárstve, tak je spojencom Gatesa a Sachsa a keď hovorí o všeobecnom bratstve (podľa Viganóa je František touto témou priam „posadnutý“), tak je pravdepodobne slobodomurár. V súvislosti s Druhým vatikánskym koncilom hovorí o rakovine, ktorej je Bergoglio metastázou. A aby nenechal nikoho na pochybách, uvádza v súvislosti s pápežom Františkom výrok Fultona Sheena, ktorý opisuje Antikrista takto: „Pretože jeho náboženstvom bude bratstvo bez Božieho otcovstva, oklame aj vyvolených.“ A Viganó dodáva: „Zdá sa, že sa nám toto proroctvo od ctihodného amerického arcibiskupa napĺňa priamo pred našimi očami.“

Pri ďalšej výzve určite mnohí vraj tradicionalisti krochkajú blahom: „Začnime opätovne dôstojne sláviť tradičnú svätú liturgiu a modliť sa slovami svätých, nie táraním modernistov a heretikov,“ burcuje Viganó.

Tak si zhrňme, čo arcibiskup Viganó naznačuje: pápež posadnutý témou bratstva a idey otvorenej Cirkvi je vlastne v službách Nového svetového poriadku a je vlastne metastázou Druhého vatikánskeho koncilu. Pokoncilová liturgia zrejme nie je dosť dôstojná a posvätná, naopak, je táraním modernistov a heretikov.

Nuž... pre mňa je toto prisilná káva. Treba povedať, že azda sme boli zvyknutí na iný spôsob vykonávania učiteľského úradu Cirkvi, ktorý bol jednoznačnejší a jasnejší, ktorý sa nerealizuje cez tlačovky, filmové dokumenty či poznámky pod čiarou. Snaha o hru na tých jediných pravoverných, ktorá ide proti legitímnemu nástupcovi sv. Petra, je jednoznačne cestou do pekla.

Pre mnohých kresťanov je dnes hlas štyroch biskupov dôležitejší než hlas legitímneho pápeža či právoplatného koncilu. A to je veľmi nebezpečné. V našom priestore o prejave arcibiskupa Viganóa informovali: portály life news slovakia, infovojna, gloriatv či alianciazanedelu. O aktivitách arcibiskupa Viganóa často informuje aj portál christianitas. Všetko sú to pochybné portály, ktoré rady a často manipulujú a voči nim je namieste opatrnosť.

Na záver si povedzme, čo je to schizma: je to odmietnutie podriadiť sa Najvyššiemu veľkňazovi alebo odmietnutie spojenia s členmi Cirkvi, ktorí sú mu podriadení. Zdá sa, že pre budúcnosť bude dôležité zachovať si zdravý úsudok, ale rovnako tak aj dôveru v Božie riadenie. Avšak trend akejsi náboženskej „najpravovernosti“ a výlučnosti nemožno podceňovať. Ruka v ruke s množstvom šíriacich sa nezmyslov môže narobiť veľa škody.