Registrácia cirkví Progresívci sa chytili dobrej témy. No v zárodku ju zideologizovali a pochovali

V posledných mesiacoch sa čoraz častejšie ozývajú hlasy, ktoré kritizujú podmienky registrácie nových cirkví a náboženských spoločností.

Pred týždňom o neprimeranosti a diskriminácii hovorila bývalá ombudsmanka Mária Patakyová. Svoje závery a návrhy zmien predložila aj ministerstvu kultúry, ktoré je registračným orgánom.

Ešte predtým sa priamo o legislatívnu úpravu pokúsil poslanec Tomáš Valášek. Koncom marca predložil novelu zákona o slobode náboženskej viery, v ktorej navrhoval zaviesť dvojstupňový systém registrácie cirkví, pričom k prvostupňovej registrácii by stačilo mať 150 členov. Neúspešne.

V oboch prípadoch vietor fúka z tej istej strany. Podnet ombudsmanke zaslalo občianske združenie Starokatolíci na Slovensku, ktorému predsedá Martin Kováč – Valášekov spolustraník v Progresívnom Slovensku. Keď to nešlo cez poslanca, skúsil to cez ombudsmanku.

Kováč sa v tejto téme angažuje dlhodobo, ešte minulý rok inicioval internetovú petíciu adresovanú splnomocnenkyni pre náboženskú slobodu Anne Záborskej.  

Patríme medzi najprísnejších

Faktom je, že Slovensko má jeden z najprísnejších, ak nie priamo najprísnejší registračný zákon v Európe. Z jedného hlavného dôvodu. Ak by sa dnes niektorá cirkev alebo náboženská spoločnosť chcela zaradiť medzi 18 subjektov, ktoré sú už registrované na základe svojej historickej tradície alebo vďaka mäkším pravidlám platným v minulosti, musela by doložiť 50-tisíc podpisov svojich členov. Pritom v takom Poľsku ich stačí sto.

Počet 50-tisíc stanovila novela zákona z dielne SNS z roku 2016, hoci už dovtedy platná hranica 20-tisíc členov bola de facto neprekročiteľná. Dôkazom je to, že od roku 2007 nebol u nás registrovaný žiadny nový náboženský subjekt.  

Podporovatelia aktuálneho stavu sa odvolávajú na stanovisko Ústavného súdu z roku 2010, v ktorom sa píše, že štát má právo stanoviť si podmienky registrácie, pričom neregistrácia cirkvi alebo náboženskej spoločnosti neznamená, že „príslušníci týchto zoskupení sú obmedzovaní v samotnej podstate práva na slobodu svojho vyznania“.

Naopak, odporcovia zákona poukazujú na to, že registrované cirkvi sú nad rámec základných ľudských práv neprimerane zvýhodňované tým, že môžu čerpať finančné príspevky zo štátneho rozpočtu, zriaďovať cirkevné školy s poskytovaním štátnej dotácie, vyučovať náboženstvo na štátnych školách, majú zabezpečený prístup do verejnoprávnych médií, môžu pastoračne pôsobiť v ozbrojených silách, nemocniciach a väzniciach a podobne.

Ateisti, fujaristi aj esséni. Cirkvou na Slovensku chcel byť už kadekto

Imrich Gazda

Prečo niektoré cirkvi podporuje štát, kým iné živoria na okraji spoločnosti? Prečo u nás oficiálne nepôsobia veľké svetové náboženstvá, kým komunity s niekoľkými členmi áno? Pozreli sme sa na podmienky pôsobenia cirkví na Slovensku.

Na prvý pohľad racionálny názor, že predsa nemôžeme registrovať všetky „minicirkvičky“ a podivné spolky, v tomto prípade neobstojí.

Z 18 registrovaných cirkví hranicu 50-tisíc členov v súčasnosti spĺňa len päť (podľa údajov minuloročného sčítania obyvateľstva): rímskokatolíci, evanjelici, gréckokatolíci, kalvíni a tesne aj pravoslávni. Najmenšie registrované subjekty pritom nemajú ani tisícku členov.    

Zároveň, kým medzi registrovanými nájdeme aj zoskupenia, na ktoré sa mnohí ľudia z rôznych dôvodov pozerajú cez prsty (napr. jehovisti, mormóni či bahájci), veľké svetové náboženstvá, ku ktorým sa u nás hlásia tisícky členov (napr. hinduisti, budhisti či moslimovia), ostávajú bokom.

Potrebné je pritom zdôrazniť, že deklarovanie stanoveného počtu členov neznamená, že cirkev je automaticky zaregistrovaná. Je to len jedna z viacerých podmienok, ktoré musia splniť, pričom posledné slovo má ministerstvo kultúry.

Skrývanie sa za „ozetka“ je problém

Spravodlivosť prístupu štátu k náboženským vyznaniam nie je jediným dôvodom, prečo by štát mal zvážiť kritérium 50-tisíc členov.

Mnoho cirkví a náboženských spoločností sa pre to, aby si zabezpečili aspoň základnú právnu subjektivitu, registruje ako občianske združenia. Sú ich desiatky, ba možno až stovky. Pri niektorých je ich náboženské zameranie zjavné už zo samotného názvu občianskeho združenia, pri iných však nie.

Táto formálne neregistrovaná náboženská scéna si tak žije svojím vlastným životom mimo väčšej pozornosti štátu, ktorý má cez ministerstvo kultúry kontrolné mechanizmy a „páky“ (vrátane sankcie zrušenia registrácie) len na 18 registrovaných subjektov.

Hlavný úradník pre cirkvi Ľudia sa nám sťažujú na náboženský fanatizmus, satanistov aj na hlasné zvony

Imrich Gazda

S riaditeľom Cirkevného oddelenia Ministerstva kultúry SR Radovanom Čikešom sme sa rozprávali o náboženskej scéne na Slovensku.

Neraz sa potom stáva, že keď úradníci z cirkevného oddelenia ministerstva kultúry dostanú sťažnosti na problematické fungovanie niektorých náboženských „ozetiek“ – od manipulácie členov cez vydieranie až po ohrozovanie zdravia či občianskeho spolunažívania –, pokiaľ nejde o skutky, ktorými by sa mala zaoberať priamo polícia, štát nemá ako do ich vnútorného diania vstúpiť.  

Nehovoriac o tom, že pod hlavičkou ušľachtilo znejúcich názvov občianskych združení sa rôzne duchovné presvedčenia snažia nenápadne infiltrovať napríklad aj do škôl.

Falošný prístup

Zníženie 50-tisícového kvóra je legitímna a dôležitá téma. Progresívci ju však otvárajú spôsobom, ktorým ju hneď v zárodku pochovávajú.

Zmena spôsobu registrácie, s čím je nevyhnutne spätá aj téma financovania, je natoľko zásadná a má taký široký dosah, že akýmkoľvek legislatívnym zmenám musí predchádzať odborná diskusia s prizvaním všetkých zainteresovaných subjektov. Vrátane registrovaných cirkví.

Ak by mal nezaradený poslanec Valášek skutočný záujem o zmenu stavu, nesnažil by sa ho dosiahnuť poslaneckým návrhom bez predchádzajúcej diskusie a získania širšej podpory. Takto to zaváňa len lacným PR.

Rovnako ako nevydarená februárová tlačovka, na ktorej poslanec SaS Miroslav Žiak amatérskym spôsobom zvolával okrúhly stôl k finančnej odluke cirkví od štátu. S tým, že počet ich členov neustále klesá, no zo štátneho rozpočtu si ukrajujú stále viac. Čo – popri tom, že to nie je pravda – len ukazuje, ako falošne liberáli k celej tejto téme pristupujú. Sploštia ju len na zbytočne vyhodené peniaze a potom sa tvária prekvapene, keď chýba vôľa liberalizovať podmienky na pôsobenie ďalších náboženských subjektov.

Financovanie cirkví Baviť sa o odluke nie je hriech. Ale Žiaka nechajme za dverami

Imrich Gazda

Peniaze pre cirkvi sú jeden z najefektívnejšie vynaložených prostriedkov zo štátnej kasy.

Ale späť ešte k poslancovi Valášekovi, ktorý tému zabil dvojnásobne. A to tým, že novelou zákona chcel zadosťučiniť aj politickej ideológii Progresívneho Slovenska, a preto do nej vsunul ustanovenie o spoluzodpovednosti cirkví pri vytváraní tolerantnej spoločnosti. Znamená to, že vyznávaním viery nesmie dochádzať k obmedzovaniu práv osôb napríklad pre ich pohlavie, rasu, sexuálnu orientáciu či rodovú identitu.

Chýbal už len termín, dokedy by mali kresťania vyškrtať problematické časti Biblie a poprepisovať svoju morálnu náuku.

Progresívci a liberáli v uplynulých mesiacoch ukázali, ako sa to nerobí. Téma vzťahu štátu a cirkví však ostáva na stole aj naďalej. A konečne by si zaslúžila, aby sa jej chytil niekto, kto nebude chcieť pomôcť len svojmu politickému imidžu, ale pôjde mu o skutočnú zmenu k lepšiemu.