25. január 2018

Obrátenie svätého Pavla, apoštola
sviatok

↓ naspodok

Zo spoločnej časti na sviatky apoštolov.
(sláviť s vyšším stupňom slávenia – sláviť ako slávnosť)

Posvätné čítanie
(zobraziť rubriky)

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Tlačí nás ťarcha biedy, zla;

by duša z toho vyviazla,

hľadíme, Pavol, na teba:

ukáž nám cestu do neba.

Z milosti bleskom zrazený

ohlášaš Krista na zemi;

tých, čo si predtým sužoval,

láskou si potom zahŕňal.

Pamätaj na svoj vrúcny vzťah

k tým, čo sa chveli v úzkostiach;

vyveď nás z temnej vlažnosti

do svetla Božej milosti.

Vypros nám silu v láske rásť,

v láske, čo vždy vie odpúšťať,

v láske, čo hádky nepozná,

v ktorej niet bludu ani zla.

Obetou bol si vznešenou,

apoštol smelý národov;

prosíme, Pavol, sudca náš,

zastávaj sa nás v každý čas.

Nech zneje chvála, vďaky spev

Trojici slávnej, presvätej;

dobrý boj chceme bojovať

a v nebi veniec slávy mať. Amen.

PSALMÓDIA

(zobraziť Sláva Otcu)

Ant. 1 Kto si, Pane? Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ; ťažko ti proti ostňu sa vzpierať.

Žalm 19, 2-7
Navštívi nás Vychádzajúci z výsosti..., a upriami naše kroky na cestu pokoja. (Porov. Lk 1, 78. 79)

2Nebesia rozprávajú o sláve Boha *

a obloha hlása dielo jeho rúk.

3Deň dňu o tom podáva správu *

a noc noci to dáva na známosť.

4Nie sú to slová, nie je to reč, *

ktorá by sa nedala počuť.

5Po celej zemi rozlieha sa ich hlas *

a ich slová až po končiny sveta.

6Tam hore vybudoval stan pre slnko †

a ono z neho vychádza sťa ženích zo svojej komnaty *

a raduje sa ako bežec pred veľkými pretekmi.

7Na jednom kraji neba sa vynára †

a uberá sa k druhému; *

pred jeho žiarou sa nič ukryť nemôže.

Ant. Kto si, Pane? Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ; ťažko ti proti ostňu sa vzpierať.

Ant. 2 Ananiáš, choď a vyhľadaj Šavla; práve sa modlí. Lebo jeho som si vyvolil za nádobu, aby zaniesol moje meno pohanom aj kráľom i synom Izraela.

Žalm 64
Modlitba za ochranu pred nepriateľom
Tento žalm výstižne hovorí o Pánovom utrpení. (Sv. Augustín)

2Počuj, Bože, môj hlasitý nárek; *

ochraňuj mi život pred strašným nepriateľom.

3Bráň ma pred zberbou ničomníkov, *

pred tlupou zločincov.

4Jazyk si brúsia ako meč, †

ako šípy hádžu jedovaté slová, *

5aby nevinného zasiahli z úkrytu.

Znezrady a smelo doňho strieľajú, *

6utvrdzujú sa v zločinnom zámere.

Radia sa, ako zastrieť osídla, *

a vravia si: „Ktože ich zbadá?“

7Vymýšľajú neprávosť †

a čo vymyslia, aj dovŕšia. *

Hlbočina je človek a jeho srdce priepasť.

8Lež Boh ich zasiahol svojimi šípmi; †

zrazu ich pokryli rany, *

9vlastný jazyk sa im stal nešťastím.

Všetci, čo ich vidia, kývajú hlavou, *

10strach zachváti každého človeka;

i budú hlásať Božie skutky *

a chápať jeho diela.

11Spravodlivý sa teší v Pánovi a spolieha sa na neho *

a jasajú všetci, čo majú srdce úprimné.

Ant. Ananiáš, choď a vyhľadaj Šavla; práve sa modlí. Lebo jeho som si vyvolil za nádobu, aby zaniesol moje meno pohanom aj kráľom i synom Izraela.

Ant. 3 Pavol chodil po synagógach a ohlasoval Židom Ježiša: dokazoval, že toto je Mesiáš.

Žalm 97
Tento žalm zvestuje spásu sveta a vieru všetkých národov. (Sv. Atanáz)

1Pán kraľuje, jasaj, zem; *

radujte sa, všetky ostrovy.

2Vôkol neho oblaky a mrákavy, *

spravodlivosť a právo sú základom jeho trónu.

3Predchádza ho oheň, *

čo navôkol spaľuje jeho nepriateľov.

4Jeho blesky ožarujú zemekruh: *

zem to vidí a chveje sa.

5Ako vosk sa topia vrchy pred tvárou Pánovou, *

pred Pánom celej zeme.

6Jeho spravodlivosť ohlasujú nebesia *

a jeho slávu vidia všetky národy.

7Nech sa hanbia všetci, čo uctievajú modly drevené †

a honosia sa svojimi sochami. *

Klaňajte sa mu, všetci jeho anjeli.

8Sion to počuje a teší sa †

a dcéry Júdove plesajú, Pane, *

nad tvojimi súdmi.

9Lebo ty, Pane, si Najvyšší na celej zemi, *

nesmierne prevyšuješ všetky božstvá.

10Vy, čo milujete Pána, majte zlo v nenávisti, †

veď on ochraňuje svojich svätých *

a vyslobodzuje ich z rúk hriešnika.

11Vychádza svetlo spravodlivému *

a radosť tým, čo majú srdcia úprimné.

12Radujte sa, spravodliví, v Pánovi *

a oslavujte jeho sväté meno.

Ant. Pavol chodil po synagógach a ohlasoval Židom Ježiša: dokazoval, že toto je Mesiáš.

Milostivý a milosrdný je Pán.

Zhovievavý a dobrotivý nesmierne.

(skryť plné znenie responzórií)

PRVÉ ČÍTANIE

Z Listu svätého apoštola Pavla Galaťanom

1, 11-24

Zjavil vo mne svojho Syna, aby som ho zvestoval

11Bratia, pripomínam vám, že evanjelium, ktoré som vám ja hlásal, nemá ľudský pôvod, 12lebo ja som ho neprijal, ani som sa ho nenaučil od človeka, ale zo zjavenia Ježiša Krista. 13Veď ste počuli, ako som si kedysi počínal v židovstve: že som veľmi prenasledoval Božiu Cirkev a nivočil som ju. 14V židovstve som prevýšil mnohých vrstovníkov vo svojom rode, lebo som viac horlil za obyčaje svojich otcov. 15Ale keď sa Bohu, ktorý si ma už v lone matky vybral a svojou milosťou povolal, zapáčilo 16zjaviť vo mne svojho Syna, aby som ho zvestoval medzi pohanmi, už som sa neradil s telom a krvou, 17ani som nešiel do Jeruzalema za tými, čo boli apoštolmi prv ako ja, ale odišiel som do Arábie a opäť som sa vrátil do Damasku.

18Až po troch rokoch som šiel do Jeruzalema, aby som videl Kéfasa, a zostal som uňho pätnásť dní. 19Iného z apoštolov som nevidel, iba Jakuba, Pánovho brata. 20A čo vám píšem, hovorím pred Bohom, že neklamem. 21Potom som išiel do končín Sýrie a Cilície. 22Ale Kristovým cirkvám v Judei som bol osobne neznámy, 23ibaže počuli: „Ten, čo nás kedysi prenasledoval, teraz hlása vieru, ktorú predtým nivočil,“ 24a oslavovali Boha za mňa.

RESPONZÓRIUM

Gal 1, 11b-12; 2 Kor 11, 10a. 7b

Evanjelium, ktoré som vám ja hlásal, nemá ľudský pôvod, * Lebo ja som ho neprijal od človeka, ale zo zjavenia Ježiša Krista.

Ako je vo mne Kristova pravda, tak som vám zadarmo hlásal Božie evanjelium. * Lebo ja som ho neprijal od človeka, ale zo zjavenia Ježiša Krista.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Homílií svätého biskupa Jána Zlatoústeho

(Hom. 2 de laudibus sancti Pauli: PG 50, 477-480)

Pavol z lásky ku Kristovi zniesol všetko

Čo je človek, aká vznešená je naša prirodzenosť a akej čnosti je schopný tento živý tvor, to vari najlepšie zo všetkých ukazuje Pavol. Každý deň vystupoval vyššie, každý deň vstával horlivejší a keď sa ocitol zoči-voči nebezpečenstvám, bojoval vždy s novou odhodlanosťou. Prezrádza to, keď hovorí: „Zabúdam na to, čo je za mnou, a uháňam za tým, čo je predo mnou.“ (Flp 3,13) A keď sa mu zdá, že mu už hrozí smrť, vyzýva iných k veselej účasti na svojej radosti: „Radujte sa a blahoželajte mi!“ (Flp 2,18) A vystavený nebezpečenstvám, krivdám a potupám, opäť jasá a Korinťanom píše: „Mám záľubu v slabostiach, v potupe, v prenasledovaní.“ (2Kor 12,10) Veď predsa povedal, že práve toto sú zbrane spravodlivosti, a vyhlásil, že z nich má najväčší úžitok (porov. 2 Kor 6,4-10).

A tak aj keď sa ocitol uprostred nepriateľských nástrah, s jasotom víťazil nad každým ich útokom. A keď ho všade bičovali, urážali a preklínali, on sa tým chválil, akoby žal triumfálne oslavy a hromadil bohaté trofeje, a vzdával Bohu vďaky: „Ale vďaka Bohu, ktorý nám vždy dáva víťazstvo.“ (2 Kor 2,14) A tak sa pre zahanbenie a krivdy, ktoré znášal za horlivé kázanie, ponáhľal viac ako my pre lákavé pocty, vrúcnejšie si žiadal smrť ako my život, chudobu viac ako bohatstvo a oveľa viac túžil namáhať sa ako iní odpočívať po práci. Len jedného sa hrozil a bál: uraziť Boha. Inak vôbec ničoho. Teda ani po ničom inom netúžil viac, ako páčiť sa vždy Bohu.

Ale čo presahovalo všetko, radoval sa z Kristovej lásky. S ňou sa pokladal za najšťastnejšieho človeka, bez nej si nežiadal byť spoločníkom ani panstiev, ani kniežatstiev. Radšej chcel byť s touto láskou posledný, ba hoci aj trestanec, ako bez nej patriť medzi najvyšších a najváženejších.

Pre neho bolo najväčším a najstrašnejším utrpením odlúčiť sa od tejto lásky; to bolo preňho peklo, to bol jediný trest, to boli nekonečné a neznesiteľné muky.

A zasa požívať Kristovu lásku, to bol jeho život, jeho svet, jeho anjel, jeho prítomnosť, jeho budúcnosť, jeho kráľovstvo, jeho prisľúbenie a nespočetné dobrá. Okrem toho, čo súviselo s ňou, nič nepokladal ani za smutné, ani za veselé. Lebo z toho, čo tu máme, nič sa mu nezdalo ani tvrdé, ani príjemné.

A tak pohŕdal všetkým, čo vidíme, ako pohŕdame hnilou zelinou. Aj na tyranov a rozzúrené davy hľadel iba ako na nejaké komáre.

A smrť, mučenie a tisíce trápení pokladal iba za detskú hru, len nech mohol niečo znášať pre Krista.

RESPONZÓRIUM

1 Tim 1, 13b-14; 1 Kor 15, 9b

Dosiahol som Božie milosrdenstvo, lebo som to robil z nevedomosti v nevere. * Ale nadmieru sa rozhojnila milosť nášho Pána s vierou a láskou, ktoré sú v Kristovi Ježišovi.

Nie som hoden volať sa apoštolom, lebo som prenasledoval Božiu Cirkev. * Ale nadmieru sa rozhojnila milosť nášho Pána s vierou a láskou, ktoré sú v Kristovi Ježišovi.

(zobraziť predĺžené slávenie vigílie pre posvätné čítanie)

HYMNUS TE DEUM (zobraziť)

Teba, Bože, chválime.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, ty si poučil celý svet kázaním svätého apoštola Pavla, ktorého obrátenie dnes oslavujeme; daj, prosíme, aby sme podľa jeho príkladu kráčali k tebe a boli svedkami tvojej pravdy pre svet. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

(zobraziť zakončenie)

↑ navrch

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

breviar.sk © 1999-2024 Juraj Vidéky