Roháček › Zjavenie › 12

Zjavenie

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22

Žena, odiata slnkom, a jej nepriateľ drak.1 A ukázal sa veľký div na nebi: žena, od­iata sln­kom, a mesiac bol pod jej nohami, a na jej hlave koruna dvanás­tich hviezd. 2 A súc tehot­ná kričala v pôrod­ných boles­tiach a trápila sa majúc porodiť. 3 A ukázal sa aj iný div na nebi. A hľa, veľký drak čer­vený, ktorý mal sedem hláv a desať rohov a na svojich hlavách mal sedem diadémov, 4 a jeho chvost vliekol tretinu nebes­kých hviezd a vr­hol ich na zem. A drak sa po­stavil pred ženu, ktorá mala porodiť, aby keď porodí, h­neď zožral jej dieťa. 5 A porodila syna, chlap­ca, ktorý bude pásť všet­ky národy želez­ným prútom, a jej dieťa bolo vy­tr­hnuté k Bohu a k jeho trónu. 6 A žena utiek­la na púšť, kde má mies­to, pri­pravené od Boha, aby ju tam živili tisíc dve­sto šesťdesiat dní. Boj Michala s drakom žalobníkom.7 A po­vs­tal boj na nebi: Michal a jeho an­jeli bojovali proti drakovi; a bojoval i drak a jeho an­jeli. 8 Ale nezvládali, ani ich mies­to sa viacej nenašlo na nebi. 9 A svr­hnutý bol veľký drak, ten starý had, ktorý sa volá diabol a satanáš, ktorý zvodí celý svet; svr­hnutý bol na zem, a jeho an­jeli boli svr­hnutí s ním. 10 A počul som veľký hlas na nebi, ktorý hovoril: Teraz sa stalo spasenie a moc a kráľov­stvo spasením, mocou a kráľov­stvom nášho Boha a vláda v­ládou jeho Kris­ta, lebo je svr­hnutý žalob­ník našich bratov, ktorý žaloval na nich pred naším Bohom dňom i nocou. 11 A oni zvíťazili nad ním pre krv Barán­kovu a pre slovo svoj­ho svedoc­tva a ne­milovali svojej duše až do smr­ti. 12 Pre­to sa veseľte, nebesia, a ktorí stánite v nich! Beda tým, ktorí bývajú na zemi a na mori, lebo sos­túpil k vám diabol, ktorý má veľký hnev, lebo vie, že má krát­ky čas. Drak obráti svoj hnev proti žene, ktorej pomôže zem.13 A keď videl drak, že je svr­hnutý na zem, honil ženu, ktorá porodila toho chlap­ca. 14 Ale žene sa daly dve krýd­la toho veľkého or­la, aby od­letela na púšť, na svoje mies­to, kde ju budú živiť čas a časy a pol času, preč od tvári hada. 15 A had pus­til zo svojich úst za ženou vodu jako rieku, aby ju od­nies­la rieka. 16 Ale zem po­moh­la žene; lebo zem ot­vorila svoje ús­ta a po­hl­tila rieku, ktorú pus­til drak zo svojich úst. 17 A drak sa roz­hneval na ženu a od­išiel bojovať s os­tat­nými z jej semena, ktorí za­chovávajú pri­kázania Božie a majú svedoc­tvo Ježiša Kris­ta. 18 A stál som na mor­skom pies­ku.