mnn SCHLMP

NABoENSTvo PRE MATKU A DIETA

Preloil

Dt. JoZE.F

LEx

VYDAL SPOI/OK SV. VOJTECHA V TRNAVE

945

' Nihil obstat.

Jogeph' Yvrovi' 'censor ad hoc.

Imprimatur.

Mong. Joseph Mintik'

vicariup gene'ri-s.

uNboentvo pre metku a diea" (Religionsbchlein fiir . ljtutter und Kind) nasala Mrie 'sch1umpf-ov, preloil Dr. Jozef Lekpoda ,_ ' tvrtrno Herderovho wdania vo Freiburgu i Br.
_'
j

Tlaou-knhtlaiarne spolku

w'

Vojteoha v Trnave.

Drah slovensk matka,

ktor prve berie tto knihu d,o rk, musm Ti prezradi, e kad rnoje stovo je sla;b, aby dostatone vystihtro }r,odnoty tejto pomcky pre ma'tky. Urobili to omnolo v 'a povolanejludia. . . Ich svedegtv nj'de irne n.^a aich strarrch. Njde tam aj rneno dnes u slvne panujceho nho sv. otoa Fia xII' Aj on tto kniru td'vz:a| do rk a povea'l o nej sVoje strov, svoje mil slov.l Vezmi ju aj Ty, mil rn'atka! Ty si dala telesn vot wojmu miJmu dieau: ksok seba vi'dv orn . ' - Teraz, ke ho vyc}rovva _ dva mu, nozviuj jeho duevrr ivot,... i si doteraz nikdy nespozorovala, ak je ten ivot d]eit' ,boba't a il<rsry? Nespozorova si, e vela razy si neve'ela celkorn uspokojujco od_ p'ovedaf na ortzky svojho milika. . . ? najnr na otzky z nboenstva...? Tto kniokaTi chce pornc, chce a viesf spotu s Tvojm die,atkorn po krrsrrych cestch Bochprvd. Daj sa nimi viesf, ako to u rob trisce nratiek v inch ze'rniar, njdi si crvIoku pri svojej prci, nazri do tejto malej poklra,dnice a uvid' ak perly sa 'v nej skrvaj ' . . Vyber'aj ioh odtial, ukazuj ir wojjeho mlados, prip'r'av ho pre mu milikolva tak'ozaj obastn tento ivot a ,d mu aj zklady venhovota. Dlah rrr,atka! vo'je slov v pravom ase p'o'vedan wojmu e_ atku vykonaj omno'ho viac, ne niekedy dlr rei najp'ovolanej_ ehvychovvatelov clrkreorr matky' Ani l<atechta v kole tak lar_ ko nerrj'de cestu k sr'dcu TVojho diet'aa ako prve Ty. Preto 'an rvIku nevr'aj dras'a pok5rnov, ktor Ti nasledujce stra,rrky podvaf. U mdro svoje diea o,drnalika 'a bude ma z neh'o rador.s, ke vynastie. Brrde sa z neho teiaj spolonos, v ktorej omo bude i't', Y Tvojom dobrom dieati bude cti aj Teba, dobr
rnatku!

c}tod' knioka do celho Slovenska vojnou znepokojerho, v 'kdej ro,dine a vlievaj do s'dc oblaujcipoJ<o{ svojich vench prvd, ner tak IrI pokoja vldne na trne kadho
usa sa

srdca.
1

..

Prekladatel.

(Matky a pedagogovia v zahraniv krtkom ase rchle rozobrali mnohotiscov nklady tejto knihy, take u v r. 1940 wylo 6. vyd.)

Biskupsk odporania k prvmu a druhmu vydaniu.

Pod titulom Nboens'tv'o pre ma'tku a die'a, . Mria Schlumpov, uiitelka vo Wettigen, pordva preskuostn "ar katolckarLrod"l.n,m. Bo,horn rymilosten vychovvatelka vie predloi so zriedkacm, umenm vctenia sa do detskej ,due'bohat obsar a vznen mylieurky nej svtej viery. astlivmatka, v ,ruke,ktorej tak.to uebn prostriedok spln svoju vzrreen lo}r'u; ,astlivdiea, kto'rrnu pri zaiar,ovan jeh'o ,duchovnho ivo,ta P'odva sa t,to cenn, ducholsnd straua. elme tejto prekr,snej knio'keo naj_ irierozrenie. Mohutne prispeje k tomu, aby v-dy viac sa roz_ irro'valo skor svt prijmarrrie det, to.to srdenelanie Spasitela a jeho Cirtkvi, aby vdy pln poeh.rrrania upevovalo a skrz to pre_ bdzalo nov ndejn jar v naom detskorn sve a v krIovstve
Roorn. S t. G a 1l e n, na srriatok sv. Toma Aquin., 7. marca 1934.

'

AIo isius,

biskup.

V mene a z poverenia najddst. biskupa churskho potvr,dz-ujenr prijatie Nboenstva pre 'ma,tku a dieta a vel,mi pekne a[<ujem. 1rysok boskpriavdy podalo sa Vm unobit lahko poclmpitelnrni 'detskmu chpaniu, a to tak jasrre, pekne a milo, e tto knio,ka napln rozko,o'u kadmatku a kaddiea. Aj pre uitexou
nboenstva nebua,e nepatrnej ceng'

Chur,24. aprla 1934.

F. Hf Iiger, bisk.

tajoirnrrlr.

Zas]lali ste mi Vatr krrioku. Celkom s.orn ju pre't a rr,e' srnierne sa tellmnohmu dobrmu a plne hoInotntnu. Jedinene ste dosiahli detsrk tn. Knio,ka je. znamenit' aj do rk m'atky. Pedagogicky ,oibsahuje dobr de'tsk askzu.

Solothurn,

5. marca 1937.

tr'ranz von Streng'

bi,skup baselsk.

rrajlepiu vIu, lebo nepochopili spr'tme, ako sa to rob. zd ,

4

V naom milorn vajiarskuje zaiste ete vela ikresanskch matiek, kt'or sa velmi namhaj, aby zo rsvojho dieaa vyoho,valy zbonro a 'dobrho loveka. Ale niekto4ftm sa to nedrar i ke rnaj

nezdrham o najvrcnejiej'u o'd'pora'

pre matku a diea od Mri Schlumpf-ovej, uitelky vo Wettigen, uetkm m,atk:m preuke znarfuenit sluby pri vyuovan nbcenstva a kresarr,skej vchove det. Preto sa
nm, e Nboenstvo

Sitten,

17.

marca

1937.

v ik tor, biskup sittensk.

Za zaslalie Vaej Nboenskej krrioiky o najetivejie a_ kujem, Mono sa z nej primne tei. Podva presa celkom p'odaren;irn spsobom ozaj etsky nboensk p,ravd tak, e ka matka me ich I'ahko p,odva svojim deo,m. I(i by nal,a prstup do mnohch rodn. W i e n, 18. marca 1937.

Innitzer,

arcibiskup.

Ppeskodporaniek druhmu Vydaniu.

Svt otec rd prijal Vau dobr Nboerrsk 'knio,ku.Te sa, e ste urro,bili nboensk uivo tak jasrr a prilirajce pre

V,atikn

20. sopt. 193?.

deti, o me poimc p,redovetkm rnatkm, 'aby nap,ornhaly ivot milosti wojioh dietolk. Jeho Svtos s e1, nech Vaa knio,ka prispeje k tourr-u, a y vzneen mys' Pi'a X., ppea detskhc prijrn-ania, viac a viac sa uskutoovaly. V tom smysle svt otec etm Vae vzrreen ciele'

E. Oand. Pacelli.

Priatelsk pozdrav matke a dieau.

Matka! Tto kniokaje predovetkm tebe uren! M ti pomc podvaf tvojim deto'rn zkladn pravdy naej svtej viery u aj pred kolopovinn-m vekom. Preo t'o m robi?

Boh to chce! Vyaduje to asn i venastie e'aa. Ako sa ter'az teda priberie dva svojim deom p'rv nboenskp'ouenie? Mil matka, tvoje vyuovanie predovetk;im nech nie je hodinou vyuovania, ale roztomilou zbavou o rni}o'm Bohu. Nadvia pr'itom na veci, ktor sa vyskytuj v detslcorn ivote. Naprklad: Zenask otec, velk a sifur, o vetko sa starajci, me by podnetom rei o nebeskom Otcovi, o otcovi celho sveta, o milon Pekn beJrasosiv svet za nen}r,o' da, s'kvetami'a poto,kami, noc so wojimi hviezdami, nedel'a, nedeTn zvtmenie, oten v-etko je stynm'bo'do,m pre rozhovoir o,nebeskom otcovi a m'o'dlenie sa k nemu. Mil ;matka, ty sanra stynm bod,om p,re ve,denie diefaa k nebeskej Matke. Pozorovanie obrazu Matky Boej, nvteva kaplnky naej milej Panej, spev m,arinskych piesor, to s cesty, Ictor diefa privdzaj k rnarinskej cte. Ukriovarr na sterte, klince v rukch a nohc}t milho Spasitela zaujmajdiea a prebdz'aj bolestn scit v jeho srdci. Virano'ce ved do rnladch rokov Jeia. Lekr, ktor na- nekonen velvtevuje rorr, v uzdraven tchto dva najavo kos milho Spasitela. Brka a vietor, hlad a ndza _ vetko stynbody pre nozprvane biblickch zzrakov Jeia. Pst so svtm Velk,m piakom, velkoirr'o,n radols, Nanebevstperrie, Turce, tabernkulum' spovede],nica, zbrad1ie k prijmatrliu, udatrqsti v roine i u srrsedov _ naroderrie a zom'retie _ vetko prleitostipre podanie nboerrskch prvd deom ,a privedenie ioh k nb'oenskm my1ienkam, citorn a chceniu' Tlak vyrast nboens'k vyuovanie zo wat:e _ veselo a priatel<y prirodzene a nevyumelkovane od od oka k oku
Boru'

scdca k srdcu' Z takho bezprostred'nho ivo'tnho vyuov,ania r'astie kad hlbok nbonos,kto,r ivot prina, zoIachuje a pripravuje pre venastie. Ty vak samLa neme p,oda deorn vzneen dobro hlbokej nbo,rosti. Aj tu pJ,atia slov rnilho Spasitela: ,,Bezo rna ni nemete nobi." Preto denne sa modli k bzskemu Priatel'wi det'ok, aby ti pom}ral pri tomto velkorn diele a poehnval tvoje nmahy. Denne sa modli aj za wo'je dietky, 'aby ich Jeiornilostil a vied,ol k sebe. Ale rrielen za svoje dietky sa modli, le srama ich prive, len o je to rnon'ku svtmu pr'ijmraniu. Cez tiscnoia a do konca sveta nesie sa doljmav pro,sba Spasitela: ,,Nechajte un_alukr ku mne prst! Nebrte im! Lebo takchto je krIovstvo nebesk!"
Ma'tka! Ve woje diea v pra\Iom ase ku svtrnu prijmaV tejto knioke,dozvie sa na str,ane 87-91, 'ortzlka 16-22,'o hovor Cirkev svt o skorom svt'om pnijm,an. Pre sprvne pouitie tejto Nboenskej lknioky p'o,dm je'dnu rad'u: Usiluj sa, aby nra j dieite ji'e z jej obsahu si prepracovalr v jednom roku. V druhom a v tret'om roku znovu preber a'rozrzodpovedn ltku. otzky, ktor s urenpre p'rv rok, maj pred om*. Ale nedr sa punkt!kr<y tejto poiadavky! Ber ohlad na vku vyvinutho pochopu svojho ,dieaa!Nemu deti uenmrnodlitieb nazpam. Modli sa s nimi a asom sa ich sam nauia. Vo tryuovan vyhba5' sa vetkmu poraneniu, rozkazovaniu, nervozite. Nechci nasilm uinidie'a zbonm. Ke musrrasilu karhat a tresta, vyhbaj sa poukazovaniu na tresty boe, . naj,m na peklo. Bu jemnocitn a mdra v nboens)<ej qi'tove svojir dietok! Mil m,atka, ty si teda katechtkou dornu, vordkyou dua d&vern]<ou svojich etok. Nikdy nebu lahostajn vo vyplr:en tejto Bo,hom p,rikzanej l'ohy! _ Ani jeerr t'de bez Boha! Nikdy nebu bojazliv! Do nekonena dfaj v pomoc Boiu! A1e nernysli, e deti po tvorjom potlen,po ich spovedi a svtom pr,ijrnarr musia u by svtcami. To nej'de tak chytro! Priberanie na dur'ormej sile a velkosti postupuje prve tak pomy a nepozorovane ako rtastenie tela. K tvojim vytrvalm mod_ litb'm a zbonm strovm neoh pristupuje ete dobr prklad, a vtedy me by presveden, e tvoje semierrko prinesie n_nnoronsobn oviocie i ke asto ho nespozo'ruje. niu.

i pastiera! Chce to od teba mil Spasitel. Chce ullgv,al,o vdy lepie, vdy hlbie rozumi

Tomu nemono sa cez ,cel ivot naui.odpo,ram ti preto vrelo: okrem svojro Katechizmtr astejieber do r,uky tto rknioku, aby si si obnovilo a prehlbilo v inej forme to, o sa u, v kres'an<ej

Moje mil diea! Poslchaj svoju mil matlsu a svojho duvak aj to, aby si sa uivu svtej viery.

Mra, MatJ<a vetkch m'atiek, p'rijmi _rnl.ostivo tto knio_ ku, a polo jru do ehnajcichruk tvojho Jela, ktor v wtostnkooh nair kostol,ov tipo svtch deoch!

nuke.

'-'- ',,*u"ou"*stvo

Predhovor.

pre matku a diea,, vstpilo ,do weta v svtorn roku 1933i34. Poko,rn vak milmu Bohu za jeho eh,rrane! prim_ n vak dstojnmu pnu farnorvi A. Scr,orrenbergerowi, Gttigen' ktor ma kedysi vyzval, aby sorn nraqlsa tt'o nboensk knioku, a pri jej psana vydani s kadoj strnky bol mi nq pomoci.

vaka pnu bishupovi Base1-Luganonskmu, Dr. Frantikovi Stre'rrgorvi, kt,or skutone otcovsky zastal sa knioky a praooval r'adou i skutkom na jej zlepen, prve trak wysokod_ stoj,nmu pnu Regerrs Sidlerovi v Solothurn. Dnes zjavuje sa ,,Nboenstvo" v treoirn vydan. Teraz opa
en.lyhodn svoju najuiu vlas. Naio u mnoho priateIov. K tmto priatelrorrr potarnnaj,m ctiho]dn sesru ofiu a sestru I'liorbu, osveden katech'r'ky z Freiburgu i. Br. Ich cennmu popudu akujern, e ter,az pred nami letretie zlepen'a rozrerr vydanie. Srden vaka aj sl. Berte Schneiderovej z Beuerbergu pri Mnchove za je; priratelsk oohotu, s kt'o'r,ou knio,k,u ilustrovala. Napol<orrr hlbokop'recten vak mjLrnu bvalmu poradcovi, vydan.

V rcku

1937 lealo pre rr,ami ,,Nboe'nstvo" opraven ,a zv-

vysoko,dst'ojnmu p,rru Mschovi, Solotrurn a arrovi Horrbovi, Geberrsdorf, za icr innprisperrie pri plvo'n, d,rurorn a tretotn

'Wettigen, na Velk noc

1939.

Mria Sch1umpf.

Obsah.
Priatelsk pozdrav matke a dieau
Predhovor
-!)
6

O modlitbe O svete O anjeloch o uoch O milom Spasitelovi O hriechu O spovedi o milom Spasitelovi v o obete svtej ome o milej Matke Boej o milosti pomhajcej O poslednom dni
O svtom prijman

O milom Bohu

13 19 29 31 39 51 68 72

tabernkulu

-:

79 83

92
101

105 109 110

11,1

O viere Modltby pre diea Modlitby matky za seba

Zver
Pramen

118 119

L20

S!"AVA OTCIJ I SYNU IDUCI{U

..rv

SVATE M U, AKO BO LO NA POCIAT.

=--

l(Y INAVEI{YVEKOV. AMEN

O milom Bohu.
je mil Boh?

r)

0:* .- Je na nebi, na zemi a na kadom mieste.

@ra" - V srdci
najradej bva mil Boh? pokrstenho dobrho dieafa. Bo1 rae ist chlapek. Mqrov sa Guido. Do,poful sa, e mil Boh prebva v jeho srci. Velrni rSa t'or'ou divil. Ke ho veer matka ukladatra d:o postele, znou sa p1ital: Tak teda irn*il Boh preb;iva v Guidovom srdci?

Tu Guido vstal na svojej postielke a radqstne poskakoval, a cel noc snval o miloirn Bohu. Niekedy Gui'do bol tr,ochu neposlun. Raz svojm krikom zobudil braeka. I rozililo ho' e mil Boh tm odiiel z jeho srdca. Odho,il hraky, tichuko vstal a slzy mu tiekly z o. Mil Boh vak ete bol v Guidovom srdci. Naraz Guido zakrial: Mami'ka, mil Boh je zasa tu. Ctfun ho.

- Pravdae! odpoved,al'a rnatka. - odkedy?- Od [<rstu! _ A bva tie v srdieku braeka? _ no, tie!

idmilho Boha? Na tomto svete nevidmilho Boha. Ke vak bude dobre a zbone if, uvid milho Boha v nebi.

@uo"uy Boh nikdy

je Boh?
sa nezaal.

1Velmi asto uvame v tomto dielku vrazy: mil Boh, mit Spasitel. Nech to rob i matka alebo katechta v kole. M to velk vchovn vznam. Takto aj sammi slovami poukeme na krsu a 'dobrotu, ktor je v nboenskch pravdch. Nech ns nezara novos, ktor len dobre me psobit! _ Pozn. prekl.
13

Vdy tu bol. Nikdy sa nepominie. Ydy a vdy je rovnak. Nemen sa. Je ven.

@a,

ie viac ako jeden Boh? Nie, Boh je len jeden.

osb je

fr)rorko

Vr"i
*7.

v jednom Bohu?

Boh Otec. Boh Syn. Boh Duch Svt.

osoby:

Kad osoba je mil Boh? Boh otec je opravdiv mil Boh. Boh Syn je opravdiv mil Boh. Boh Duch Svt je opravdiv mil Boh, a predsa spolu je to len jeden Boh.

Tu vidtri svieky. Kad hor.

Tri plamene, a predsa

iba jeden plame.

Tri svetl, a predsa

iba jedno svetlo. Z tnho m tr:o'cha lepie pochopi, ako je to, e v m'ilorn Bohu s tri osoiby a preds'a spo u je len jeden Boh.
*8. o pre ns

urobil mil Boh? Boh otec vetko urobil, nebo, cel svet i ns.

14

Chce nm by tcom. Boh Syn stal sa pre ns Vykupitelom, nam milm Jeiom. Zomrel za ns. Chce by nam bratom. Boh Duch Svt ns posvcuje. Chce v ns preb1iva.
19. Chc tri boskOsoby, aby sme

k nim raz do neba prili?

no!

Boh otec aj pre ns nebo pripravil. Boh Syn svojm utrpenm a svojou smrou otvoril nm nebo. Boh Duch Svt vedie ns po ceste k nebu. Pomha nm
dosiahnu nebo.
*10.

Najm kedy myslme na tri boskosoby? Ke robme znak svtho kta. Diefa poznaelo, sta a prsia znakom svtho kraa pri-" tom hovor: V mene otca i'Syna i Ducha Svtho. Amen. Otec alebo matka asto rob svtenou vodou dieau znak svtho ktia a pritom hovor: Nech a poehn Vemohci Boh otec, Syn a Duch Svt. Amen.' Robia to najm veer a rno, i ke diea ide ku svtej spovei a ku svtmu prijmaniu.

Ak je mil Boh?
Nekonene lskav a vern. Nekonene pekn a dobr. Nekonene svt a spravodliv. Nekonene velk a siln.

Pred mnoho, ntnoho no,kmi il na Vcho,de ,rnu, ktor sa menoval Jb. Rd mal'mlho Boha a s ,kadm lovekom bol zadobre. Jb mal m'anelku a esa det' BoI tie velmi bohat. Patrilo rnu maoho sto oviec, v, volov a o.slov. Ale istho da zomro mu vetkch desa det. Takto upadol do velkej bolesti. Ale nielerr to! V toryr istom arse stratil vetko woje stdo. Stal sa chudobnm. Napo'korr upadol do hroznej choro_ by' Cel jeho telo, od hlavy a po pty, bolo plrr opuchln, vredo'v a hni,su' Srnutn sedel na smetisku a repinou si so15

krabova,l hrris. Jeho ena sa mu vysrnievala a hanila ho' Aj jeho pri'atelia h'o roztrpovali zlmi slo'vami' Takto zbo'rr Jb nemal u pri sebe nijarkho dobrho a milho love]<a. I]udia ho celk'orn opustli, Ale m i 1 B o h zo,srtal k nemu dobr. on srn zostal mu vorn. Uzdravil trro a obdaril zrrovu desiatirni demi a dvojns'obnm bohatstvom. Jb iI na zemi ete 140

rokw v'zlravi a radosti. Tak je mil Boh ku vetkm ludlom, ktor ho miluj. Nezabda na nich. Je vene vern. V pravom ase prichdza

v Biblii prtaj si aj dejiny o

zostal mu v
er n

jeho pornoc.

by, hdky a vetko in zlo nernohol povaa a'ni vidiet. BoI to wt chl,a,pec. Mil Boh je ovela sv te j ne tento chtra_ pec. Ne'rd vid a p'ova,ke zle nobme. Ke sme dobr, velmi sa mu pirne. Freto rd pozerr na dobr deti.

zbonorn Jozeovi, ako Boh ' ke }r,o bratia pre,dal. BoI raz ist velrni dobr'chlapec. Men'ov sa St'arrri's1av. Ke videl' al'ebo po,uI u inch det nieo lho,cel zbledol. Kliat-

oho m rados mil Boh?

Ke v neho ver, ke v neho dfa, ke ho miluje, ke sa zbone modl, ke chytro poslcha, ke si ku kadmu mil, ke si trpezliv, ke si usilovnke nelue. Slovom: Ke si dobrm dieaom.
}13.

o m z toho, ke robrados milmu Bohu?

Ve1mi sa pimilmu Bohu. D ti rados do srdca i uprostred bolesti. D ti asto u na tomto svete astie a poehnanie. Rados, ktor si mu ty prejavil, odplat ti po smrti tiscnsobne. To sa stane

v nebi.

16

Potom bude sa u stle radovaf. V nebi je vdy ako by tredela. Tam je tak pekne, ako si nijak lovek neme predstavi. V nebi zo vetkhonajkrajm je mil Boh.

o sa nepi milmu Bohu? / Ke sa nemodl, ke sa zle modl, ke v nedelu nejde na svt omu, ke v kostole sa smeje a rozprva, ke preklna, ke neposlchne, ke si vzdorovit a grobinsky, ! .:, ke si kriepny, ke sa sce, ke lue. Slovom: Ke zle rob. Mil diea, ke zle rob,mussa teda polepi.Mysli na to, o najhorie je u teba, a potom pora sa s matkou, ako by to rnohol premc. Vezmi ,do prce ohybu za chybou. Tatkto sa sta,ne oblbenrn u milho B'oh'a.

o
-

orob mil Boh, ke @ Tresce

a.

sa zle spravuje?

(;'r)r*mil

Kedy tresce mil Boh? Niekedy hne, niekedy a neskorie, .najm vak po smrti.
Boh, o rob?

viai vetko, pouje vetko, vie vetko.

M a rd mil Boh? Velmi rd fa m. Stvoril a z istej tsky.

2 Nboenstvo

pe

matku a diea.

T7

Tipo tebe. Pros a adaa, aby si ho miloval Napomna a v tvojom srdci k dobrmu. Chce,,aby si priiel do neba. Star sa o teba. Darval ti vela dobrho a peknho: milch rodiov, prekrsny svet,
slnensvetlo, prechdzky lesom a po poli, vesel detsk hry, ndhern ovocie.

Slovom: Vetko dobr pochdza od milho Boha.

19.

Ako sa pimiimu Bohu? Tak sa'mu pi,ako keby si bol sm na

svete.

*20. o preto musrobi?

Musho preto mtrova viac ako vetko na svete. Tvoja prca, tvoja modlitba, tvoje bolesti musia patri milmu Bohu.

fi)*rro;"

Boh vetkch ud? vs"rty"t t

*22. Pteo

mil Boh dopabolesti na ud? Pretoe to nas rob peknmi pred Bohom, ke sme pritom
trpezliv.

*23. o nm prina tto svt trpezlivos?

Rados do srdca, radosti v nebi, ktor s ttsc tz viene bolesti.

24. Musme ma v kadej bolesti takto trpezlivos?

V kadej.

VeIk trpezlivos rlal zbon Jb a egyptsk Jozef. Pretaj si tieto dejiny v Biblii.
18

O modlitbe.
*1. M6eme sa my s mitrou matkou.
*2.

milm Bohom rozprva?

no, ako diea so svojm dobrm

oi"o-

alebo so svojou

Ako nazvame tento rozhovor s milm Bohom?

Na4ivame ho modlitbou.

3. Chce

mil Boh, aby sme sa modlili?

no! Sm mil Spasitel sa moil. A povedal: ,,Modlite sa vdycky."

4. Chce teda mil Boh, aby sme sa modlili vo dne v noci?

MiI Boh vie dobre, e nm je to nemon. MiI Boh chce, aby sme i pracovali i odpovali i zotavili sa. Chce aj, aby sme nieo pretrpeli. Ale vetka prca, odponoka zotavenie, vetky utrpenia s'pred milm Bohom ako modlitba.
19

Nie!

5.

Ako urobtoto vetko modlitbou?

To znamen: Ke bude pre neho i'

6.

A ako

e chce pre neho i? me poveda milmu Bohu'

jeiu,Tebe umieram' i v smrtr'" ;;iil; Tvojm som v vote

Alebo:

,,Jeiu, Tebe jem'

vetko pre Teba!" ,,*,r''"i,

7.

Kedy to povie milmu Bohu?

1. Rno' 2, veer,

3.

cez de,

naprklad: ke m nieo urobi' ke ta nieo bol' ke vidkostol'

8.

Boh? Ak ete in modlitbu chce mil Chce tie prosebn modIitbu' Jei povedal: ,,Prosie a d sa vrn!"

*9.

O o mme prosi? pre telo O vetko, o potrebujeme

duu'

*10. Pomde mil Boh' ke sa modlme?

Vdy pome'
*11.

Kedy pomha?
Niekedy hne, ale vdy v prav as'

20

nema'l a ,rodiia azla tte nemali. Nefuiifal si teda irn to poveda. Veer pln str'au ltl do po.stele. . . Pravda, nespal. Ticho plakal do svojej po'dhlavnice. Tu rriaraz priiel mu na um mil Boh. Ten me pomc. Meieli s'opnul rky'a so strachom povedal: ,,Mil Boe na nebi, dopom mi k potrebnm peniazom".

Meieli rozbil v kole okno. Mal za douries peniaze. Sm ich

Meieli zopakoval tto pro'sbu niekol,ko rz, a konene zaspal. Ke sa rno aobudil, u s,a neobval. Mysl'el' e mu mil Kad de, ke iiel do koly, \tretval ho pn Gtti.
t'o tak bo o

Boh teraz u pome.

ti u taz

dnes. Dnes vak pn Gtti siahol do svojho vrecka r'o veste a p,oveal: ,,Meieli, musrn so da nra de!

_Aj

Vrl.v

Iej rky.

'nieo daf"

- a vloil velk

peniaz do jeho ma-

iLa raz chudobn matka. otec zo,mrel' Deti boly ete mal. Nemaly teraz 'ani rirlieka' a'rri vajec, ani peaz, ni. Albert, najst'arie diea, musel preto sdo koly bez raajok' Bcl hladn a zarmten, Matk'a tie bo'la zarmten ra menie deti ptrakaly. Albert na ceste do koly iiel okotro kostoLa. Vstpil nu. Nikoho nevidel. Poklakol v lavici, sl'oit ruky a nahlas sa rno'dlil: ,,DraLr Spasitel, do'ma nemme chleba, ani mlieka, ,ani Vajec' ani peaz, vbec ni. Pom n,m! Vel,mi h1adujeme. Mamika je preto zarmten." Poorn Albert iiel do koly. Uxahilo sa mu na srdci. Ke sa vrtil zo koly domov, na stole stla misa mlieka, velk chlieb' k pln vajec, a vedla J'ealy i peniaze. Matka, vetko anjel donesol? - Nie, to povedal,a matka, _ mil Boh neposlal k nm nija- ale isrtej panej tak jasne vnllkol, e to vetko zakho anjela, niesla k nm. Annel'i p'oul raz v kole, e Duch Svt posvcuje lu'd a e najm na Turce na nich sostupuje. Preto pretd Turcami modIil'sa viac dn k Dutu Svtmu a til sa na tento de. Turce prily. Anneli modlil sa ete zbonejiek Duchu Svtmu lcel predpoludnie a ete aj popoludn. ,,Pr, Duchu Svt a posv m'a!" Ale nepoctil ni z Ducha Svtho. Preto pustil sa ,do plau a cel veer bol zarmterr. o tde nesk'orie Anneli spozoroval, e sa stal lepmdieta2I

tom. ,,Preo asi?" myslel si. Tu spornenul si na Turce' ,, zeiste vtedy priiel k'u rnne Duoh Svt. Priie1 vak ozaj cel_ kom, celkom tichuko, a urobil moje sldce lepm bez toho, eby som to bol qtozorov.',

Niekedy mit Boh nepomha hne, nech

nrs aka,ke ta vzn za lepie. a raz svt ena Monika. Jej syn nazval sa Augus,tn. Bol velmi z1. ako sa rnodtila tto ma,tka, aby sa ief dleta polepilo. Ale vdy to s nrn bolo zle. asbo pne plakval, a modlila sa len alej. Augustn stal sa muom. Ni sa vak nezlepoval. Matka neprestval,a sa modli. Verila, e mil Boh predsa pome. A skutone. ,Po r_oil<or sobrral mil Boh vetky jej rnod,litby spolu jej trpezlivos, lsku a vetky jej - vetku slzy a 'to wtmu Augustnovi dodalo takej velkej duev- e stal sa nielen dobrm lovehom, ale aj svtcom. nej sily, Km lerr wet bude trva, nikdy nezabudne na tto svt mil mlatku a jej sviitho syna Augustna'

Niekedy mil Boh ned nm to, o my chceme, ale nieo

lepie. Ist rnatka mal'a raz velmi ror diea. Moila sa: ,,Mil Boe, uz<trrav rni ho!" Ale Boh'to neurobil. Diea musetro zomrie. Boh teraz mu dal nieo omnoho lepie: krsne nebo.

Niekedy sa lovek domnieva, e mil Boh vbec nepomohol, a predsa Boh pomohol! Ist mnka ma],a velmi zlho br:ata. Pnavi'delne 'derrne modlila sa za neho 'k milmu Spasitelovi, aby raakoniec predsa ako

dobr zomrel a nepriiel d'o pekl,a. Tu'istho da dola zptva, e brat spadol s vysoko mosta do hlbokej vody myselne. - rnohla, tak Bola to stnan zprv,a pre mnku. Ako len chytro

utekala do kaplnky ku Spasitelovi ra kriala: ,,Spasitel, kde b'ola tvoja pomoc?" Tu zaznel prvetiv h]'as s oltra: ,,Nemohla by medzi mostom a vodou?" Tm mnka sa uspokojila a poteil'a. Vedela teraz, e ml Spasitel po'mohol bratovi v poslednorn okamihu.

12. Na o teda m myslie, ke iadanieo od milho Boha?

U milho Boha nijak vec nie je nemon.

Boh vetko me.
22

Pome v prav as. Mil Spasitel to tak prisTbil.

Aby si vetko Iepie mohol pochopit, uvauj o bohatom, dob_ rom pnovi: Prdu tk nemu traja muovita vo velkej ndzi.

Do tnoch dn maj by wyhoden z do'mu, lebo nemu zaplalo:t njomn. I prosi'a bohatho pna, a:by im pornrol. Prvmu pn ihne d chba'jce peniaze. Dn:hmu ned ete peniaze. Ale v de, kedy chttdobn mu rn'al opustit dom, prichdza k nemu posol btatho pna a hovor: ,,Tento dorn odkpil srn pn, teda me tu navdy zosta. Ne,treba ti u vypl_ ca nijak 1rcqllatok." Ani tretiemu mucyvi nedal perriaze. Len m;rr poved: ,,lovee,nezabudnem na teba!" Prichdza osudn tret de' Borat pn neohce o slbenej pomoc,ani pou. Pcia vyhadzuje chtldobnho loveka z domu s jeho enou i 'detmi. Smutr odchdzaj odtial. Vci isus+ dia to vidia. Ni'kto nepornha. Tu odrazu zastane pred nimi sluh,a bohatho pna a priateIsky hovor: ,,Pote so mtr_ou ku ,mjmu pnovi." Unobili to. S radostnou tvr.ou pn irn hovor: ,,Odteraz zostanete vetei pri tnne na moj'om zrnku' Budete bva v mojich izbch a budete jes pri mojom stole a to cez cel ivot'" Vid,mil diea, tak rorb aj mil Boh. Vdy pome. im viac vak ak, tm via je jeho pom'oc.
*13.

Najmii ktor modlitba sa pi milmu Boru?

Modlitba: ,,Mil Spasitel, daj mi zbo'nm by, aby som s tebou v nebi'mohol i."

*14. M sa modli

k milmu Bohu len za seba?

M sa modli .trs"tt 5r"t, Iud na celom svete' "" pozn i za kadho, koho nepozn,najm za kadho, koho za tch, ktor trpia' za tch, ktor zle robia, za teh, ktor u zomreli.
23

Predovetkm mussa.modli za svojich rodiov a srodencov, za ktazov a uitelov.

*15"

Vdy m len prosi?

M mi]mu Bohu tie akova. Ako priatelia sa teia, ke im akuje, tak i mil Boh sa te,ke si mu povan. Dobr diea akuje milmu Bohu kad de. osobitne pekn akovn mod]itba znie: ,,akujem ti, Pane JeiuKriste, e si za ma na krizomrel iste, ach, nedaj, aby tvoja krv a tvoje utrpenie, boly pre ma predsa straten."
Diea, ktor milho Boha celkom osobitne m rado, ihne mu akuje za vetko dobro, naprklad: za vychdzku, za pekn hru, za lohu, ktor sa mu podarila, za rados, ktor sa inm ula, za dobr spove, za svt prijmanie. Pri vetkom rado hovor milmu Bohu: ,,akujem ti!"

16.

iaj inakie m6ehovori k milmu Bohu okrem poakovania a prosenia?

Verm v teba, verm, e ma miluje. Ja ta tie milujem. Klaniam sa ti. Jeiu, bu mi milostir'. Jeiu,bu mi milosrdn. Jeiu,odpus mi vetky moje hriechy!

'

24

oRYslNAl,lEBtsl(
--=
t-

posvA sA MtN0TolE
BUDy0L TV0l,

.T
.-:

l -E

PRiD I(RAIOVSTVO TVOII

cHLltB NS

_Z'

V
n

NEBlTAK lN Ztl,l
runEvt-

oopusi ruAil

NY AKO
KADoDtNNy ollltu utlt

MY

punll E svot il't vtltruir o

SJrH,rl

--r,9,

ruEuvo NAS D0 mKU

tE ZBAVNAS

0D

ZLEH0'

+17.

..

Ktor je najkrajia modlitba?

oten: ote n, ktor si na nebesiach, posvf sa meno Tvoje, pr krIovstvo Tvoje, bu vla tvoja ako v nebi, tak i na zemi. Chlieb n kadodenn daj nm dnos a odpus nm nae viny, ako i my odpame svojim vinnkom a neuvo ns do pokuenia, 'ale zbav nas od zlho. Amen.
,duj

Na pnotilei,acej strane je oten v obrazoeh. Fozorne ir sle. '6 p1'g6itaj si, o chc povedat.

18.

Kto prv modlil sa oten?

Mil Spasitel.
*19.

on sm nas ho nauil.
Mohli by ludia prsdo neba, aj keby sa nikdy nemodlili?

Nie!
20.

s deti, ktor sa nemodlia no! A vela je ich.

dobre?

Modlia sa iba stami. Nemyslia na milho Boha. Nedaj si nmahy, aby mysiely na slov, ktor vyslovuj. Takto modlitba nevystupuje k nebesm. Pad na zem ako ierny d1'rn. Dobr modlitba vystupuje ako plame k nebesm.
2|. Je ete dobr modlitba, ke diea spozoruje, e bez viny myslelo na nieo inho?
B,ohu.

Je! A]e nech sa diea hne vrti v myIienkach k milmu

*22.

Kedy sa m diea modli?

Rno a veer, pred jedlom a po jedle.

ale najm v nedelu.

potrebe,

DoBR
^

zLl MoDLITBA.

tt)

*.

O sYete.
'1. Vdy bol svet?
Nie.
*2.

Len mil Boh bol vdy.

Kto stvoril svet? Mil Boh. mil Boh svet?

3. Preo stvoril

Lebo chcel ukza svoju velkos a moc' lebo nadovetko rd m Tud.

4. Ako stvoril Boh svet?

Povedal slovo a svet bol stvoren. BoI vak PWt, temn a przdny. Zem bola zalhata vodou. Tu Boh urobil svetlo.
Vode nozkzal, aby sa stiekla. Tu zaa u'mie, a tak vzrrikly moria, jazer 'a pot'oky. Zeln a,polia by te pust. Tu rozkzal'mL Boh, aby rastliny vypully a vtedy zaalo vetko vzehdzaf' a rs: trva, kvety, byliny, krovie a strorny.
29

Potom unrbil mil Bt jasn, tepl sln[<o, mesiac a vela hviezd, ktore lovel< neme spota.
5.

Ak bol svet, ke ho Boh Velmi pekn. l]kazoval Bou ndheru. Mil Boh ho poehnal.

stvoril?

"

*6.

Z oho urobil mil Boh svet?

Z nioho. Bo]atozkzal a vetko povstalo z nioho.

vela hviezd. D sa do nadosbrho kri,ku a tlieskal rukami. Ke potom iiel do svojej rnalej postielky, poved'al: ,, tem
6a, e vetka tato krsa

Ke Guido m dva a p 'nolra,'po prv raz uzr svet a vera-

patr milmu Jeikovi." Svojrnu braekovi povedal: ,,Ke bude velk;im a bud veie chodi, ukem ti mesiac a hr'iezdy. Tto s hraky milho Jeka."

O anjeloch.
1. o ete stvoril

mil Boh? Stvoril ete druh svet, ohromn a skryt, kto.r my neTo je svet duchw.

merne vidie.

2. Preo nevidme duchov?

Lebo nemaj tela. Duchovia s bez tela, bez krvi, bez koe a bez kost. Nemaj oi, a predsa vdia. Nemaj ui, a predsa pouj. Aj my by sme boli duchovia, keby sme nemi tela.
3.

Ako menujeme duchov?

Menujeme ich anjeii.

*4.

Kolko je anjelov? Nikto ieh neme spota, tolko ich

je.
31

5. odkedy s aTjeli?

MiI Boh ich stvoril pred prvm lovekom. Anjeli s teda od tisc a tisc rokov.
*6.

Kde s anjeli?
S v nebi. Prichdzaj aj na zem' Chytro ako blesk alebo ako naa mylienka mu prebehnt celm svetom.

*7.

Ak s anjeli?
S velmi pekn, omnoho krajne vetko krsne na svete, predsa nie s tak pekn ako je mil Boh. S svt. Robia vetko, o mil Boh chce. S mdri. Mnoho vedia, omnoho viac ne najmdrejIu_ dia, ale predsa nie viac ne mil Boh. S siln. S ,,ohromn v moci". S mocnejne ludia a zvierat, s mocnej 3e brka a vietor, mocnej ne vetko na zemi. Ale predsa nie s tak mocn ako mil Boh. S velmi fastliva nikdy nezomr' itaj v ,,Biiblid<ch dejinr" pre kolu dejiny Tobia, troch mldencov v ohnivej peci, Petra v aln.

8. S vetci anjeli navzjom celkom jednak? Nie! Aj hviezdy, kvety, ovocie navzjom nie s jednak. Anjeli s ako ludia, odlinjeden od druhho. Maj tie osobitn men, napr. Gabriel, Rafael, Michal.
*9. Vetci

anjeli zostali svt a astliv?

Mnoh nechceli u poslcha milho Boha. Chceli by samm Bohom. hriech, ak len mono.Tak myselne spchali najv Preto boli shoden do pekla. Tam s vene trestan pre svoj hriech' To vetko stalo sa predtm, ako boli stvoren ludia.
32

Nie!

10.

Aj zl anjeli s pelrn?
Nie! Pre hriech stratili krsu. ZI anjeli stali sa velmi oklivmi. Keby sme ich uvideli, od hzy by sme zomreli. Teraz sa menuj diabli alebo zl duchovia.
'

i11. orobia zl anjeli? Nenvidia milho Bo}ra. Suujlud, ako mu. RozmIajo tom, ako by mohii urobi, aby Tudia stali sa zlmi a prili do pekla. Ke diea zaina byf, zI, diabli sa teia'
*12. o m robif, ke

ti zl anjel nieo vnuk?

Nepova1l na, ale hne na nieo inho myslie.

13. osa stane, ke poslcha zlho anjela?

Upadne do hriechu a do neastia.

*14. o robia dobr anjeli?

Miluj Boha. Chvlia ho a oslavuj. Klaaj sa mu.

Poslchajho. S celkom oddan milmu Bohu. S jeho sluhovia a poslovia'

15.

Dobr anieli maj aj u loveka o robi? no! Velmi mnoho! Ke mil Boh dva loveku vo| hne na tozkaz Bo sstpi anjel pln lsky a milosrdenstva k malmu slabmu Je jeho anjelom strcom. Zostva pri om vdy - a do smrti nikdy nesp. Chrni loveka od neastia.
dieatku.

de a

noc

on

Nboenstvo pre matku a

diea.

33

ModI sa za neho' osvcuje ho. Napomna ho. Prina mu astie a poehnanie' Prina mu tie tresty, aly sa polepil. Po smrti ho odprevad na druh svet, do neviditelnho sveta duchov.
J'ebo jeho o'tec navy odiiel, a ete chudobnejie, lebo jeho matk,a ho nemi]wala. asto mr.rsel h1ad tr'pie. Zato ]kedy-tedy FritzJi molhol'sa celko''rn zvl, ubri', lebo mal dobrho anjela strcu. AIe aj rrnotd'lil sa k nerntr

V Zrichu na

Fritzli. Bolo chuobn,

Sntissovej

ulici bvo chudobn chlapiatko,

Fritzli prokvapen obzrel sa do,o[nola, kto' to epk. Nikto tu nie je. Dvere s zatvoren' Zrazu FritzJ.i vedel rqj to, e prve teraz nieo shora sp'adlo, ,a e pri orn je jeho 'anjeI stroa. Skuto'ne o sektrndu spladol so strechy veik ak plech, roz'drzgal cel okno a tie irnck okraj orkna ;borl ce]korn rozbit. To by sa bolo Fritzlirnu stalo! Dnes Fritzli je u velk-m muorn, ale vdy eJte s nadosotl rozprva, ako mu jeho anjel' strca zac}rrrnil ivot.
*16.

kanie: ,,Necho tam! Zo'sta st!"

kad .de. Kadrno prv o urobil bolo, e r,7iel na slodite dornu. Vykrabal sa ho,re na o,kraj okna, o'tvonil okrro a pozer,al doiu na kamartov vo dvore. Raz 'tie tak opr.r,stil svo'j byt. NIaI vtedy rp rokov. Matka rozprvala sa v zbe s istou paou. F'ritzli zatvolril dvere na chodbe, onlcel na schody a pot'orn k orknu. Ale rrlka, ktor nevi.de,l, ':ro zarala' Fritzli rnusel zosta st hore na scho_ diti vpred n'aklonen. V tom okamihu poul tie jemrr ep-

Preo anjel strca nech svojho chrnenca, aby niekedy ochorel, stal sa neastnmalebo i zomrel? Lebo tak to chce mii Boh.
anjela?

*17. Preo sa stvaj mnoh deti

zlmi, hoci vdy maj pri sebe

Lebo ho neposlchaj'
34

Raz na ulici v arihrade zastal ist m'u. Plakal. Hne zakry| tvr oboma rukama, hne zas vystril ruky k nebu. Videl to opt Makrius. Pri'stpil k muovi'ra ptal sa ho: Preo si tak smutn? Tu mu hovorril: '- J'a som 'anjel sttca istho loveka, kt'or m pl,n'o vel-

kch, patnch hriechov a nechce sa polepit. To ma zarmucuje. Makrius odpoygdal' Preo si m,u nevnukol, aby nepch,al tieto hriechy? A'njel hovoril: Nemem k nemu s,lebo pre svoje hriechy stal sa slritohto hriehom diabla. Tetaz u vie, e nesmie sa ,dopa chov a e ved do pekIa. lovek vak me robi, ko chce. Mil Spasitel nikoho nerrti, aby priiel do neba. Mj b lovek ohce sa ddpattchto hriechtov. Nectr'ce ir opusti. Makriw alej sa ptai: Preo ,ted,a plae,a d,vhasvoje r'amerr k ndbu?

Anjel

Vidm, ako di,abli sa veseli,a nad mojm bohm lovekom. Preto volm k Bohu, neoh ri osloboi toht'o ]o'veka od ,diabla, a nech uro,b, ,aby pln Itosti sa vyspoved,, kajal sa, ,poIepil sa a znovu mi bol odovzdan. To by bol pre ma velik de radosti. Nat'o anjel zmzoi)'.

odpovedal:

*18.

Ako ti hovor svt anjel strca?

Ceikom ticho a jemno, nanajv zriedkavo cez tvoje ui, do tvojho srdca, do tvojich mylienok. Niekedy tak hovor: MaI som st domov. Mal som vetko matke poveda. Mal som sa modli. M som zadobre by s tmto dieaom. Nemal som sso zlm dieaom'

Blzko Fritiho byt'u stla tovre rrra dkoldu. Denne bolo tu'viie otvo,ren 'velk dverre. Eritzli a jeho ]<amart videli aj to, cez tento vchod itro 'sa k po'dstavcu, na ktororn sa suily okoldov tyinky. Po tcht'o otkoldovch tyinkch
35

obidvaja velmi zatiJi.Tak. choievi dlh as kad tde raz k tornuto 'podstavcu s okoldou. Zakadvrra jeden vldzal dnu a 'bral z tchto adkost. Fritz}i mal vtedy sedem ro,kov. Vedel u, e sa to nesrnie b'ra a'le bo]Lo mu to jedrr'o. Pre neho hlavnou \Ieoo,u bolo, e ro -nep'richytili' Takt'o tie raz priIi naal ztrodeji pred velk donrr k otvorren;frm dverrrn. Tentoraz bol rad na Fritzlim, aby iieI dnu' Ale zrazu, prve pred dvermi, p'ovedal mu vnt'o,rn h]as' teraz nie ept'om, ako niekedy rra sohoditi dormu, 'ale trlboko v srdci: tetaz ta prichyti'a sko'rri s '!fon kradnutm!" ,,Necho dnu - a povedal kamartovi: Fritzli zorstal st Chytia ns, ,,Ty, nejdem dnu! - urobrne tornu koniec. Ja to u neurobm." Kam,art vak nechcel o tom ani poua sm voiel dnu. Tu FYitzli videl, ,ako sa' naho v,rhol velk siln rnu, hodil ho na zem a neltostne ho bil. Fritzli ods]<oil odti' ako naj. rchlejie mohol. Teraz zas zachrnil a,rrjel strca Fritzlilro o,d krdee.

*$. Najm ktor udia maj od svojho anjela strcu vekpo_

moc?

I]udia poslun.
I1uia,

moia.

ktor radi maj svojho anjela strcu a k nemu

sa

Po ,rorky vdava],a wojho milho arrjela. Vzal na seba postavu rlapca asi devrotrho.Svetl jas osv-Iov jeho postavu, a ke niekedy Fnantika jdho 'samho nwidela, tak vdy vida tento nebesk lesk. Jeho elo bolo vdy jasn. oi hladely k nebu ,a boly neorpsatelne ist.Vlasy v prsten_ coch p,ad,aly na plecia. atybo y dl}r a bieloskvce. Ker Frantika ila pinavou ulicou, anjel sa ni:kdy rredotkol' noham piny. Tento ,anjel bol pri nej na kadom kr,oku. Ke Frantika ne_ vedela, o od nej rnil Br iada, sptatra sa arrjela a o'rr jej to poved,. Jeho h]'as znel tak krsne, e sa to ned poveda. Ke zl anjel chceI jej nieo vnukn,p,oved'a to svojmu anjelovi. Tento pohli,adol na zlho anjela iariacirn pohladom tak, e musel sa vzdiali. Ke sa Frantika dopusti}a len ckorn mho hriechu, anjel
'sa F\rantika. 36

V Rme i\a taz ist paai. Bola

velirni dobr, ra svt. Vo].ala

ju

potrestal. Potom 'aj to videla, ako 'rnizne. Ke vak woje hrieohy olutovala a sa vypovedala, znovu ho videla. Ke sa Frantika bIa, poh1adla rla anjela priatelsky a str'ach zmizol.
*20. asto sa prihod, e udia vidia svojho anjela?

Ne! Velmi zriedka.

21. Preo vidia niektor

ludia svojho aniela strcu?

-"

Lebo tak to chce mil Boh. Anjel potom priberie zdanliv telo.

*22. 'ko-sa modlku svtmu anjelovi strcovi?

Svt anjel, strca mj, daj mi by vdycky tvoj, Vo dne, v noci' prosm a, chr, spravuj a ve ma. Fom mi ivotom dobre, zb,one s, aby som mohol do neba prs.

svtom Michalovi archanjelovi.

Je najvyanjel. Jeho meno'znamen: Kto ako Boh? Svt Mchal vie: . Nikto nie je ako Boh! Len Boh je velk. Len Boh me vetko' Vetci anjeli a vetci ]udia ni nemu robi bez milho Boha' Ke sa z1 anjeli chceli sta ako Boh, svt Michal nerobil to s nimi. Nie, zastval sa milho Boha. Bojoval proti zlm anjelom. A vetci dobr anjeli ho napodobovali_
37

Svt Michal so svojm anjelskm zstupom stal sa ich

majstrorn.

Svt Michal je hrdina. Je mocn! Diabli sa ho boja. Je svt! - ije celkom pre milho Boha. -bojuje za veci milho Boha. Vdy ete Ke diabol suuje loveka, vtedy rd sa Je dobrotv! zlho ajela. vyprav, aby zahnal Dozer aj na cel nrod. Pretoe svt Michal je tak mocn, tak svt, tak d'obrotiv, ludia radi sa mo'dlia k nemu. Kad de po svtej omi sa modlia:
Svt Michal archa,rrjel, br ns v boji; prroti zlosti a kladom diablov1im bu nm och_ranou. Fokorne prosm'e: Nech ho zavrti Boh' A ty, kLrriea'vojska nebeskho', rnocou Bosko,rr zae d,o pekla satarra a inch zlch duchov, ktor sa na skazu dupo wete potuluj. ,A',men. Na mnohch miestach Iudia p'ostavil kostoly a kaplnky, aby uctievali Michala archanjela. Preto svt Michal prvom je nazvan anjelom strcom katolckej Cirkvi. Vade ho miluj. Vade k nemu volaj.l)

1)'Poznmka: Svt Miclral archanjel _aj na Slovensku je o'sobitne uctievan. K jeho cte s postaven mnoh kostoly. Aj povestn brna nho hlavnho mesta Bratislavy nazva sa ,,Michalskou brnou". Na jej vrchole toti je sv. Mchal archanjel, ktorho nai predkovia uctievali ako ochrancu mesta. Dodnes tam stoj a pripomna n.m, aby sme sa k nemu utiekali o pomoc a ochranu v pokoji i v runch chvIach.'.

O I'ud'och.
*1.

Koko stvoril mil Boh udna poiatku? Najprv jednho loveka.

Boh loveka? Aby mu lovek s]ila potom, aby k nemu priiel do neba'

*2. Preo stvoril

3.

Ako stvoril mil Boh loveka? MiI Boh pouil zem a urobil z nej Ioveka.

4.

Ak vak bol tento prv lovek? Ni ete nevedel.

Nemohol ani myslie a ani hovori. oami ete nevidel. Uami ete nepoul. Nernohol ete st a chodi. Bol ete mtvy bez ivoia.

5.

Ako urobil mil Boh loveka ivln? Vdchol do neho nieo cennho.
Botra to dua'
39

Tetaz lovek mohol u,hovori, st a chodi. Stal sa ijcim.

6.

Kolko teda iastok m lovek?

Dve iastky:
TeIo,

duu.
zeme?

7.

Aj dua je zo

Nie! Je duch, mil Boh ho vdchol do tela.

8. Vetci udia maj telo a duu?

Vetci.
9. oje cennejie, telo i dua? Dua.

l0. Preo? Telo je len zo zeme a vrti sa znovu do zeme. Dua je dychom milho Boha. Podob sa milmu Bohu. Telo zomrie. Dua nikdy nezomrie. Dua je teda hlavnou vecou v lovekovi. Telo je iba mso a_krv, koa a kosti. Telo pre duu je ako ata.
11. ohovor mil Spasitel o cene due?

'
12.

Spasitel hovor: ,,o osoloveku, keby cel svet zskal, ale na svojej dui by kodu utrpel!"

Kail dua je viac hodn{ ako cel svet?

no! Kad dua je viac hodn ne cel svet so svojou ndherou.

40

13. oteda

urobil mil Boh pre due? Mil Boh poslal preto na zm svojho jedinho Syna, aby zachrnil due. Tento jedin Syn stal sa chudobn;im lovekom. Stal sa Spasitelom Nechal sa pribi na krpre due, aby due prily do neba. Zomtel za ne v hroznch bolestiach. lovek zomtie? Dua odl sa od tela a mtve telo u viac nepouje, nevid. Je studen a tuh. Dua, to najdleitejie, u vtedy nie je v om. Telo sa teraz nazva mtvolou a pochov sa do zeme. Tu sa stane znovu zemou.

14, o sa stane, ke

t5. 7'ostane tlo vdy zemou? Nie! Na konci sveta ho mil Boh zasa vzkriesi a spoj s duou.
16.

Kam ide dua po smtti? Do venosti.

17.

Ako to, e dua ide do venosti?

Dua bez hriechu a bez trestu prde do neba. Ak m mal hriechy (Iahk hriechy), prde do oistca. Ak m velk hriechy (smrteln hriechy), prde do pekla.

pozn. trrrekl.). S boh,lebo si sarny nemu pomc. Chcely by robi dobre, o nerobily na zerni, rale rr nemu' Musia u len trpie za svo,je hriechy, k;ftm sa celkorn neo,istia' Anika napsala si 'do knioky ,,Moja dua je stvoren pre
ven ivot, aby b'ola nekonene astliv. Mil Boh
aby bo a vene astl'iv. Teraz to odo ma zvis. Mama tto prou neme za rrr.a spravit."
*18. chce,

Ke s d'ue v oistci, volaj sa ,,bo,h,due" (,,d,uiky"

Ako sa menoval prv lovek? Adam, to znamen: Mu zo zeme. Bol prvm otcom. 4l

*19.

Ako sa menoval druh lovek?

Eva.

Bola prvou matkou.

*20.

Kto stvoril druhho loveka? Mil Boh.

'i21.

Ak boli prv udia?

Boli pekn, zdrav a siln. Neb;ivali unaven. Nebvali chor. Nemuseli zomrie. Boli pnmi nad zvieratmi. Vetko ich poslchalo ako stvofenia' BoIi velmi mdri. Duch Svt prebval v nich, preto boli svt. Pili s,a miImu Bohu. Ako dobr deti miluj svojho dobrho otca, tak milovali

Boli naozaj dietkami Bomi. Hovorili s nm ako s otcom. Bol teda ve]mi astn. Nakoniec boli by pri1i do neba bez toho, aby zomreli.
*22.

svojh Boha.

Kde bvali tto astliv prv udia?

V raji. Bola to ndhern zhrada. Bo'Iy v nej krsne kvy, zvierat, str'omy, ovocie, vody. Tu nebolo zimy a horosti. Tu nejestvovalo nijak utrpenie, nijak neastie. Ale tak pekne ako v nebi predsa tu nebolo.
*23. Takto astn mali by len dvaja

prv ludia?

Nie, aj ich deti mali sa takmi sta.

42

*24.

Kto s ich deti?

Vetci Iuda.

*25. ovak iadal mir Boh za to vekastie?

Aby ho poslchal. Tmto mali si zaslitsvoje

*26.

astie.

orozk.zal mil Boh Adamovi?

Nieo velmi lahkho: ,,S kadhostromu zhtady me jes. Iba so stromu, ktor stoj uprostred zhrady, nesmie jes. Ke bude s neho jes, zomrie."

O neastprvch l'ud.
*27.

Poslchli prv ludia milho Boha?

Diabol zvte| 'astieprvm'Iuom. Rozmlal o tom, ako by sa mohlo sta, aby Adam a Eva
neposlchali. Vzal podobu hada a vplazil sa do raja. Hovoril celkom priatelsky s Evou.

Nie!

,,Preo nejete so vetkch stromov?" Eva povedala mu o prkaze milho Boha. Vravel: ,,Nezomriete od toho!" A had potom ete alej luhal, ak dobr by to ovocie bolo pre nich. Eva poslchla hada a uverila mu. za\a zo zakzanho ovocia a jedla ho. Dala aj Adamovi a aj on jedol. Tak sa stal prv hrjech na tejto peknej Boej zemi. Bol to velmi velk hriech. Preo tento hriech bol nadovetko velk, chcem ti prkladom objqsni;
43

{ta\

sa:

s tohto str:ornu s jedovat. Nesmie z nich jes, in upadne o stranej choroby s mnohmi bolesami. Neb'ol'o by si nikdy zdnav a rrakoniec muselo by si v tejto chonobe zo'mrie", -vtedy diea by si myslelo: ,,Nirkdy nebtlem jes z tchto jablk!" Tu by priiel k dieau zl lovek a hovoril by mu: ,,otvoj
o'tec hovor, t'o

Keby dobr otec povedal

svoj,mu die,au: ,,Diea, jablk

Keby ea viac verilo tomuto zlmu troveku ne dobrmu otcovi, tak by to bolo velmi zI od die'aa.A keby potom jedlo z tcht'o jabIk, tak by vedelo ceJko'm jasne: otec to velrni pT sne zakzal, ja ho tm velrni t,ako ur,azrn!
ortoovi!

si vezrni. Dobre ti padn!"

nie je pravda. Nezomrie o'd tohto jabk. Len

- uro,bili Adam a Eva! Nielen tdobr otec im dal prsEte rorie ny prkaz, .ale sm mil Boh, krtor' ir 'stvoril, ktor4 k nim bo tak dobr, ktor ich takch astnch unobil, ktor je tak velk a mocn, ktor vetko vie. _ A ko,mu uverili Adam a Eva a koLloposlrli?
-'Hada!

Akho velkho hriechu by sa d,opustri]o die'a voi svojmrr

*28.

Ako potrestal mil Boh Adama a Evu za ich hriech? Stali sa slabna tele i na dui' Mohli ochorie. Museli zomrie'

Adam' Eva velmi zostarli. Tetaz u neboli tak mdri ako pred hriechom. Nadobudli rados zo z\a. Neboli u dietkami Bomi. Museli raj opusti. Eva musela sli Adamovi, lebo bola vinovat, e on zltreil. Prevalramnoh nmahy, starosti a trpenia so svojimi
Pre Adamov hriech zem stratila vela zo svojej krsy a dobroty. Zem stala s tvrdou. Rstlo na nej tnie a bodlaie. Adam musel akopracova, ,aby mohol seba a svojich
uivif,.
44

.LIe a po mnohch rokoch.

demi.

Mnoho inho, o ml Boh Iuom k dobrmu urobil, obrtilo sa k ich kode. Tak aj zvierat staly sa z1mi a divm. Iludia dostali pred nimi strach a zkos. Najsmutnejie vak bolo: Adam a Eva nemohli u prsdo neba.
*29.

A nm kodil hriech prvch I'ud?

Ano. hriech.

Vetci ludia dedia tento Dedia aj neastiehriechu: namhav prcu, utrpenie a smr. Dedia rados zo zla. Pre vetkch lud zavrelo
sa nebo.

Nijak lovek neme nebo znovu otvori. Tak sme uboh ludia, biedne deti Evy.
zmiloval nad Adamom a Evou a nad nami vetkmi? Mil Boh!
3a

*30.

Kto

*31. opreto

urobil mil Boh? Mil Boh prislbil, e pole spanil enu, ktor neposlchne diabla, ako Eva, ale zvtaznad nm. MiI Boh prislbil, e S;m tejto eny vyhoj neastie hrie-

chu a znovu otvor nebo.

32.

Kedy to prisbil mil Boh? U v raji. Preto Aam a Eva odchdzali z raja do sveta s veTkou te-9

chou a radostm oakvanm.

45

*sg.

eko _polom mii Spasite zas dobrm urobil toto neastie hriechu? Zomtel za ns na krivo velkch bolestiach. Kromnm znovu otvoril, ako akmklom,nebo'
M6u teraz vetci udia prsdo neba, bez toho eby nieo robili?
Nie! Ke chc prsdo neba, musia robi to, o iada mil Spasitel. Musia sa o to usilova.

*34.

35.

ochce mil Spasitel, aby sme robili? 1' Musme vetko veri, o on povedal, a podla viery i' 2. Musme prija svt krst.

s6. msa stva lovek po svtom krste? Dieaom Bom. MiI Boh je potom jeho otcom. Nebo stva sa mu venou vlasfou. ,
37.

Kto rob loveka pri krste dieaom Bom?

Duch Svt. Svtm krstom zanaprebva v dui.
lo'verk pri kr.rste dostva aj pniatela a ochrancu v nebi. Je wt parn, ktorho, m meno. Je skoro ako nebmk krstn otec. Preto ro'diia ,maj dva deorrn meno svtho'' Kaz stavia krstenca pod jeho ochranu. Diea asom m poz-nat ivotorpis svojho p'atrna. M sa k nemu rnodli a usilova' sa, aby ho svojm tyotom napo,dorbova}o. Dobre je, ke diea - krstn dorstane .aj spornienku rra krst. To ako aj lis't m pripomenprevelk astie, e sa stalo dieaorrn Bom'
,to

38.

Ak je dua po krste? Je celkom ist bez dedinhohriechu. Je bez viny nevinn. Je velmi pekn:

46

knajia ne belas nebo, krajia ne najkrajie kvety, krajia ne cel svet. Podob sa anjelom v nebi.
39.

krajia ne slnko, krajia ne najkrajie hviezdy,

Raduje sa nekonene nad pokrstenou duou. Vid to mil Matka Boia. Vidia to vetci anjeli. Vidia to vetci svt v nebi. Vetci sa raduj. I]udia na zemi nevidia ete tto krsu. Ale s radi pri deoch, ktor maj tto krstn nevinnos.
40. M6e lovek strati tto krstn nevinnos?

Kto vid, e pokrsten dua je tak pekn? Vid to mil Boh.

no, ke spcha tak hriech. Potom odde Duch Svt. Potom strca sa krsa due. Potom lovek nie je u dieaom Born.
41.

dieafom Bom?

ourobil mil Spasitef, aby takto lovek znovu sa stal

Daroval nm svt spove' V dobrej svtej spovedi znovu sa vrti Duch Svt.
42.

o ete nm daroval mil Spasitel, aby vylieil nastie hriechu?

Svat prijmanie. Vo svtom prijmandostvame silu, aby srne z lsky k Bohu trpezlivo znali prcu, utrpenie a smr' Vo svtom prijmandostvame silu, aby sme eleli nad hriechami. Ete vela in6ho nm daroval mil Spasitel, aby sme z'asa a aby sme mohli prsdo neba. boli astn
47

43.

Vetci udia, i ktori nepoznaj milho pasitea, dostan dar milosti pre jeho smr na ktii? no! Vetci, od Adama a k poslednmu lovekovi, ktor prichdza na svet. Vetkm sa dostva milosti z rn milho Spasitela. Vetci mu by vene fastn,ke robia to, o im v ich srdci hovor hlas Bo.

44.

im vak chce mil Spasitel,abysme prospeli tmtofuom? Chce, aby sme si dali nmahu, aby aj tto ludira uili sa ho poznva, aby aj oni dali sa pokrsti, aby aj oni mu sliL.

Mil diea, rnod]i sa preto ka 'de za porhansk deti. Rado

danuj misionrorrn nieo zo svojich dro'bnch spor.

Ako maj

'":';J:.,Hjhu

akova

45. Preo mme milmu Bohu akova?

Mme mu akovaf, lebo ns stvoril na obraz Boa vdy sa o ns star, lebo v biede hriechov daroval nm milho Spasitela a jeho
milos.
46.

Ako preukeme milmu Bohu nau povanos?

Ked' milujeme SpasiteTa, ke poslchame Spasitela.

47.Kto nm hovor, o chce mil Spasite?

1.

2. 3.

Kazi. Zbonrodiia a uitelia' Svt anjel strca.

48

4. Sm

mil Boh hovor do srdca kadholoveka' Tento hlas Bonazvame: svedomie.

48.

Nti ns mil Boh, aby sme plnili jeho vTu a do neba ptili?
Nie! lovek me sli milmu Bohu, ako to robili dobr anjeli, alebo me poveda milmu Bohu, ako zl anjeli: Nebudem

ti sl. Kto slimilmu Bohu, je pochvlen ako dobr anjeli. Kto neslimilmu Bohu, je potrestan ako zl anjeli.
*49.

Ako meme kad de poveda milmu Bohu, e mu chce_ me sli?

Ku cti Boej vetko nech

je,

Boia chvIa, esnech sa rozmnouje v prci i ke odpoinok je! Len Bohu mjmu chcem'da, teLo, duu, ceI svoj votobetova! Jeiu, r mi k tomu milos da!
*50.

Aj to je ku cti Boej, ke poskakuje a

sa ihr?

Pravdae, ke pritom nedopa sa hrieclu.

*51.

M6 vak tie ku cti Boej sa ihra, ke nr lohu psa? Nie! V neposlunosti, nijakho zalbenia.

v zlobe nem mil Boh nijakej

cti,

*52.

Komu teda sa chce vdy a nadovetko pi?

Milmu Spasitelovi.
*53.

Na o had mil Spasitel? HIad na tvoje srdce a na tvoj skutok.

a diea.

4 Nboenstvo pre matku

49

*54.

Na o nehlad mil Spasitef?

Neh1ad na to, i s tvoji rodiia bohat, i si siLr, velk a mdry, i nosjemn aty, i bva v peknom dome. Guido bol bohat diea. Jeho ec bol grom. Bvi v ndhernom dome na h}avurej ulici. Pred lunli bola to' es pre Guida, e nie pred milm Bdhom. Gdo neuvedom,ol'lal tto Itldsk ndheru. Ke mu tm niekto chc zaliohoti, povedal: _ Dyrn, vetko je dym! Nechcel, aby ho lttrdia oslalrovali; no, nenaz nrroJry ho pozo_
Mama, nechcem, aby lua boli pozorrr

ir,ovali. Ho'vorieval:

rroi mne. - Nechcem, ab sa okolo ma toili, aby na ma Chcem len, aby mal Jeima videl.

hladeli.

Mil diea! HIa aj ty vdy a nadovetko zapit sa milmu

Spasitelovi a nielen ludbm.

'

Zbon,dieapovinnos svoju ,ani na rpdiov ntlad. 'a

si rob

milom Spasiteovi.
Kto je mil Spasitel? To je sm mil Boh. Ktor osoba milho Boha stala sa nm Spasitefom?
Boh Syn stal sa Spasitelom.

*1.

*2.

*3.

Ako Boh Syn stal sa namSpasitelom? Priiel s neba na svet, aby ns vykpil od hriechov, a preto sa nazva i Vykupitel. Stal sa dietaom.

il pre

Trpel za ns. Dal sa za ns na kri pribi.

ns.

ZomreL za ns. Takto luom nebo znova otvoril. Kromnebo znova otvoril ako nejakm klom.'
*4.

Kedy priiel'mil Spasitel na svet?

V tichej svtej noci skoro pred

2000 rokmi.
51

*5.

Kam priiel mil Spasite na svet?

Do Betlehema, do chudobnej matle.

6.

Vedeli udia, e taz prde Spasitef?

no. Mil Boh im to prislbil u v raji.

7.

Teili sa ludia na milho SpasiteTa?

Dobr ludia, ktor u zomreli, teili sa na Spasitela. Boli v predpekl. Nemali tam nijakch bolest. Ale pretoe nebo nebo].o ete otvoren, museli tam aka.Velmi tilipo Spasitelovi. Aj zbonluda na zemi tuIipo milom Spasitelovi. asto sa modlili: Dobr Boe, poli oskoro milho Spasitela!
8.

Koko rokov prelo, km priiel Spasitel? Viac ne 4000 rokov

*9"

Kto najviac z
Svt Panna.

Lrudi

teil sa na prchod milho Spasitela?

Naz1iva1a sa Mria.
*10.

Ak bola Mria

Bola chudobn' Jej dua bola vak bohat a pln milost. BoIa nepokvrnen, to znamen bez dedinhohriechu. Bola celkom ist, to znamen bez najmeneho hriechu. BoIa cel krsna a svt.
*11.

Ako vieme, e Mria mala tak ndherne svt, pekn a

istduu?

Anjel k nej priiel a povedal jej: ,,Zdravas' bu, milosti p1n. Pn s tebou! Poehnan si medzi enami."
52

*12. Preo priiel anjel k

Mrii a odovzdal jej tto krsnu zves?

stane matkou milho

Mil Boh ho poslal. Musel Mrii donies svt zves' e sa

Spasitela.
*13. ona to povedala svt Panna?

Mria hovrila: ,,Ajhla, dievka Pna! Sta sa mi podTa slova tvojho!" Tak sa stala Mria Matkou Boou.
14

Kto je otec milho Spasitea? otec miiho Spasitela je sm Boh. Boh otec vak postaraI sa svojmu Synovi o pestna. Bol to svt Jozef.
Svt Jozef bol chudobnm tesrorn. Jeho pra-pra. . .star otec bol krT Dvid.

*15.

Ak meno prijal Boh Syn na zemi? JeiKristus. Jeiznamen po slovensky: Spasitel, Vykupitel. Kristus znamen po slovensky: Pom4zan. Spasite1 je po'mazan zaktaz1, proroka a krIa.

*16.

Ako dlho zostql Je pri Mrii a Jozefovi? Tridsaf rokov.

*17. o robil Jeiv svojom mladom veku?

Robil vetko, o rob dobr diea' Na slovo poslchal svojich rodiov. Bo1 mil a dobr ku kadmu. Rd sa modlil a pracoval. Nedal spozorovaf,, e je Boh. Mria a Joze' to vak vedeli.
53

*18. o urobil Jei,ke mal tridsa rokov?

Iiel k Juom a dval im najavq e je Boh. Urobil, e slep znovu videli, hluch pouli, nerrn hovoril, chrom mohli chodi. Kde nijak lovek nemohol pomc, tam Jeipomohol. Ba aj mtvych kriesil k votu. Pei iiel po mori. Brka a vlny mora ho poslchaly. Z vody urobil vno. Pr chlebami nastil tisce lud a potom ete bolo viac chleba ne na zaiatku. Aj chor, len ke sa dotkli zbone jeho rcha, hne sa uzdravili.
*19. o ete urobil

mil Spasite? mil Spasite?

ohlasoval luom, o musia robi, aby prili do neba.

*20. o celkom osobitne prikzal luom

Maj milovaf Boha z celho srdca. Maj rnilova vetkch lud ako seba samch.
raz vel'mi 'dobr d,ie'a, ktor z celh'o sndoa m,atro rado mii lud. Bwalo v Nernecku a vo]ialo sa Anna Katarna Emerichov. I]trdia j'u votrali iba Anntrrirrka. B'vala v dome, kto'r vyz'er,al ako stodola. Na jednej strane b;ftval dobytok, na druhej bvali ludia. okn tu neboiy. Ann,tbrinkinou postielkou bol slamlrrk. Vorrku by lky, erniie a umiace duby. V malom ktiku sto'dolovho prbytku Annthrinka mala zavesen obrzok Matky Boej s Jekom a pred nm postaven ksok drwa; rnal to by oItar. Na ol'tr kla'die sa obeta, to vedela Annthrinka. Kldla na rxnocie a kol. Aj kvety, obrzky, stuky, prstienrky, hraky, vetko kl'dla na chudobn dreven oltr ,a s tm svoLje srdce: t'o vetko by tak ra,da bola rnala. Ke niektor z tcltto vec anizly s o,ltra, Annthrinka mysIela, e Jeiko alebo Matka Boa prija,Ii jej obe a ple_ sala nad trn. Annthrinka robila to preto, 1ebo velmi rada mala Jeikaa jeho Matku. Velmi vak rnilova'la aj lud. Ak 1nula, e niekt'o je neastn alebo ochorel, matra.s nm velk milosrdenstvo. zbledla a ustrnula. Jej jasn belas ,oi od bolesti cel,l<orn sa zamraily. Ke videla Anntbninka htradujceho, utekala k nemu a scitne mu h'woriJa:
lho' Bora, prve tak
Botro

54

lho Eoha, aby s a m a moh1a ma tto chorobu, toto serrie, a' y irrm pomohtra. Mil Bor vys1yal tto mil Annthrirrrkinu rnodlitbu, An'nthrinka myslela. e bolesou sa mus nieo zaplati, teda chcela to za inch zaplati. A rtak trne m,a]a rnnoho bolest. Raz jej rnatku velmi nozbolela h-lava. T1r Alrnthrinka pln scitu poklakla do kta stodoly 'a vrcrre sa m'odl'i]a k milmu Bohu. Nato rozbolely A,nnthrinku zuby a htrava jej opuchla. Matka vak vyzdravela. Ke sa Annthrinka dopo,ula, e ludia sa dopaj hriec}r,ov, bola hlboko zarmten a pl,arkal'a. Raz videla, ,ako sa in do_ puajhroznej ztroby; tu tak zosmutrrelra, e sa hodila do ih_Tarry a prosila milho Boha, aby jej bolesti prija'l ako pok1 nie za tieto hriechy. Ke noc ]eal'a nad wetom a vetko spal,o hlbokrn sprr'koim, vtedy na slamnku komornky Amthrinky nieo troku zauchorrilo. Anntlhrinka sa zo,budi'la ra ,akal'a. Tu priiel k nej anj. Vyzeral'ako mladk v bielorn vlajcom ate so svetlmi vlra,gni. Tu vstalo slab, bled dieva,_celkom I'a}ruko preuchlo sa dvermi na poLe na nvrie. Anjel els o'u. Vonku bola osarnotern, aleko, tioho. Po,t'orm Annttrrinka klaala po'd irokm rreborn s noztiahnut'mi namerrrami cez dve a tri ho,diLrry, no, niekedy ' o svitania. Anjel bol pri nej, naodlil sa s ou, posiloval ju a upokroj,ova}. Mnoh ltldia ju videli, ako si zvykla v noci sa za nich mo'dli: netrpezlvnemocn, zarmtenv alroch, zomierajci, ktor neboli pripraven, zbldilci, stnoskotanci, pochybujci. Arrnthrinka tm vetkm pourrthaIa, za nich sa m'o,il'a, trpe}a. Nikto in za nich ,sa nemodlil a nekajal. Ak Anrr,tlrrinka nepom6e, s straten. Ke Annthrinka pre milho Boha a pre Iu dos urobi!,a, anjel zmizol. Ann'thrinka ticho sa vplazil,a cez dvere stodoly, aby si ete tnochu pospaIa. Bola na srnr unaven, 'ale v srdci oplvala velkou radosortr a velk1im pokojom. Takto prla rn4r, mno,h noc. Annthrinka ma aj vek lsku k boh)7m duiam v oistci. V hlbokej priep'asti videla mnoho smutnch, tchch lud. Boly to bohdue. boh 'd,ue'astopri'ly k Annthrinke a pnosily ju o' pomo'c. Niekedy Annthriurka klaala v snehu za boh due, a od zimy stuhla aleb'o i v i}rlave kl,aievala. Takto robil'a poknie za bofldufu. asto poula za to voIa hlas:
55

Ke Annttrrinka videIa, e tni s nemo'clrr, alebo smuttr, alebo v hriechu, vtedy sa za nieh mod,lila. Prosila aj o to rni-

,,D'okaj, dokaj, donesierrr 'ti chleba!" Maftka bola s t]im usrozumen.

,,alkujem ti'" Annthrinka ordpove'd,aIa: ,,Ke niekto nieo rob za b'or due, modl sa, alebo trp, ulahirrr a 6ny s portorn tak astn, tak blaen,tak povan'Ke j'a obetujem svoje bolesti, ak orny'sa ,m'odlia za ma."1

2l. I'addiea m6e toTko robi pre milho Boha a pre ud?
Nie. Ale kaddiea me: 1. z celho srdca milova milho Boha, milho Spasitela, robi mu rados malikmi obetami a zbone sa modli

k nemu; 2. me prinat o,bete a modlitby za inch

due.

lud a za boh

Aj mal Guido miloval Spasitela nadove'tko. Frv slovo, ktor vedel pove'daf, bol'o: Jei'Jeho matka rnu vel'a rozprvala
o m,il'om Jeikovi.
Guirdo &r'ovoril:
mitrovaJ.i."

,,Jeia ja, my sa tak velmi milujeme."

asto hovorieval: ,,Mal Jeia 'jeho'Guido o,d zaiatku sa

dnes maj: ,,Dob4im by, u,silova sa obe prinies, ke 'to aj akopadne. . . Rchle, celkom rradostne poslcha. _ Jei vdy p'oslchal! . . . My srne jeho mal priatelia. . . Ja som jeho mat b'rat' Chcem praoova z lsky k nemu '. ' Chcem Jeiovi poda kve_ ty, 'to an'amen, piniest mal obe." Guirdo to nielen psal. Aj to rbil. Jeho srpoluiaci r'obili mu ,rn'nro zlro. asto mu aj kradii 'knthy, peranky, ceruzky a gumy. Kpil nov veci zo svojich weoko,vch peaz a nepoved ni ani v kole a,rri doma. Tioh;frm ivtyto,m chcel ukz,at Jeio,visvoju lsku. Guido chcel by ako m Jei.Nielen srdcorn, ale i skutkom sa mu chcel pr|po'do'bni. Aj in

Aby ukzal Jeiovi svoju lsku, asto mu pr'inal mal obef. Nenec'}r,, 'aby mu niektor de unikorl 'bez obete. Ke r.rral sedem r,okov, napsal do :svojho soi'tu, ktor jeho rodiia ete

hladel, ako by str mu stal pod'obnm. Nechcel sa maf lepie, ne m Jei.Tak v tu'}rej zime posteln . orrievao poloil nabork, lebo Jeinijak nernal. Rukavice rriatiahnu,

1) S Iskavm povolenm nakladatela prevzat z peknei knioky ,,Annthrinken" od M. Kreusera.

56

icr aemal' Guido r,d

to u v6bec nechcel, ke sa dozvedel, e aj Jeiako diea

mal kole a in sladkosti. B,o[y to jeho najmiJie jedl. B1 sa vak, e by nemoh byt p',bdobnm rnalmu Je_ iovi, keby ich jedol. Preto nijak nejedol. Niekedy ho s takrnito ponkli. Vetko to putovalo 'do vrecka nohavc. Tieto sladkosti potom nala slka. Guido ehcel sa s'ta kazom. Chcel no4grva 'o miloim Jeiovi vekm]uom a vo vzdialench pohranskr zemi'ach. Ab;l to bolo mon, chcel vynjs zvltne lietao'. AIe rnil Boh to nechcel. Ke m Gdo jederras rokov, a_ ko 'o,cho,rel 'a zornrel. A]e v kadej b'o'lesti zostal vern miImu Jeiovi. Hovoril: ,,Hrozne trpm, mil ma,l Jei,ale p,onkam sa tak dlho trpie, ako len ty ohce. Ja a velrni milujern, m 'nr'i veri, mil Jei!" Guido veril, e ni ner:robil pre milro Sprasitela. To ho bolelo. Smutn povedal: ,,Nikdy kazorrr neby! _ Ni som neurobil pre milho Jeia!" Guido miloval Jeiaa jeho Matku a do smrti. Jeho, posled_ n s1ov znely: ,,Jeiu, mil.ujem a. . . NI,arnika!"
bratorv, ktor museli narukova.
d,irru.

Vo svovej vojne ist

ti za to svo,j vo't!" MiI Boh iste sa velmi til tejto lske' teil sa tejto velkej obeti; p,otorn vetko sa ta[< stalo, ako sa sestra m,odlila. Ke rskorrri_la svetov vojna, bratira zdxttvi .a fastnnavrtili sa dorrnqv. Nebo i ranen vo vojne. Raz b'oLo nebezpee'nstvo zvl velk. Jeden z braiov bol v kryte s in'mi. Tw zr,azu priiel rozkaz k stupu. Brat crvIku lsa ,orrrekal, lebo prve psal svojej milej sestre, mnke. Toto m' ornekanie bolo jeho zohrarr'o,u. Ke in lry'stpili zo svojicr }rrytov, priiel z* sah rrapho a pobil vetkr jednm derorrn. Po nvrate obidvoch brratov mnka orcho'rela a zomrela. Mil Boh, prijal jej obetu. pred viac rokrni Pri peknom Zgerskom jazere vo vajarsku
57

hovorila k milmu Bohu: ,,Mil Boe, daj, aby naoji bratia bo]i zdrav a astne sa navrtili dornov! Ja by som rada z'omrela za nich, keby to bola tvoja svt vIa. obetujem

Velrni to bolelo cel roMnka mala veTk lsku k ich predstavenm' Preto

zbo'n mnlcav

Metzi mala dvoch

'

ila ist panna. Volala sa Margita. Ale nitk,dy nevidela belas jazero a krsne vrchy svojej vlasti; pretoe bo,la ,rrul:oho rokov skoro celkorn slep. Z veci vjdela len slab ,,,obrysy". Naraz celkom oslepla. ,,obrysy" u tu neboly. IIa teda k najslvnejiemu onmulekro'vi v celo,m vajiiarsku. Povedal jej: ,,oi treba operova." Margita astliv la dorn'ov 'a rozpovala lekrsky nlez. ,,rro, preo sra smeje?", hovorIi jej t, ktor ju po,v. ,,Teraz pred,sa svojo'u bolesou mem pri'spie bohrn duiam vel,kou obeoru." S velkou o'vahou a bez ,strachu Ia Margita do nemocnice na ,operciu. Podarila sa veImi dohre. Pn doktor poved: ,,Za d'"lads rokov ete nijak operoila sa mi newydarila t'ak dobre ako rtto." Margita zno.Vu vi,dela u nielerr ,,oibrysy" vec, ,g]g vide]a omnoho lepie, ne predtm. I]utova],& e ,operrcia vyadovala tak mlo bol'esti. Svojm poslurorn hovorila: ,,Ale bohdue primlo ,do,staly." Mil Boh Margitu pochvlil. A bor'due predsa dosta1y mnoho pomoci pre jej do'br sr'dce.
rlobrho?

22.

o hovor SpasiteT tm uom, ktor nerobia inm ni

Na konci sveta im povie: ,,Vzdialte sa odo ma, zloreen,do oha venho.. . Iebo o ste neurobili iednmu z najmench, mne ste to neurobiu."
23. o in zvl odporaluom Spasitel?

Aby boli pokorn a ponen.

Annthrinka boa potko'r'n. Nevedela, e boa dobnrn dieaorn' pretoe ro'iia ju nikdy nechvlili, aby nespynela. Nikdy va,k nezabudla, e. k tomu, aby bo'la do,brnou, potrebuje pomoci Boej. Annthrinka bo,la 'aj ponenou.Zpoiatku nie vdy boil''a ponenou. Niekedy bola ako in eti, trnochu prudk a svojhlav. Tu ro'diia ju po'trestali' Teraz Anntrrinka chcela sa sta ponenou.Stlo ju to mnoho nnaahy. T\-r 'a tam sa priho,diloe Annthrinka bola nevinne potrestan. Ale Annthrnka sa sobrala. U nebola zlou, ale obetoval'a tresty milmu Bohu' Takto sa stala Annthrirrka ponenou.
5B

24.

Ktorch udSpasite zvl uct?

Tch, ktor zvl silne veria v neho.

Raz tak prila chrr'dobn ena k milmu Spasitelovi. VaIa: ,,Pane, zrniluj sa nado mnotl' z1 duch veJ,rni trpi moju dcru." Spasitel neo'povedal. Robil 'sa, ako by ju vbec nechcel pou.Ale errra neprestala vdla. Tu ludia hovori'li SpasiteIovi: ,,Poli predsa pre tto enu, lebo kripred nami za llatrni." Spasitel vdy ete sa robil, ako by ni ner'cel o nej vedie. Tu ena prila celkom blzko ku ,Sp,asitelo,vi, klakla nru k nohrm 'a hovorila: ,,Parle, porrn rni." Spasitel i teraz tvril sa k ene, ako keby ene vbec neohcel po,m6c. Tu povedala ena: ,,Aj terrce 'dosban 'odrobirrky, ktor padn so stola'" Tu Jei:,, ena, velk je tvo'j'a viera. Ner sa ti stane, ako chce." V 'toorr okami}ru odiiel zI duch o,d die,aa. Tto en'a mala velk a si]a vieru v mi]ho Spasitel'a. Verila: Spa' sitel vetko me. Je 'Syn Bo.Silne veril,a 'aj to, e Spasitel je d,obq a e ju i,ste neodoenie!
25. o hovor Spasitel tm,

ktor v neho silne neveria?

Spasitel nie je s nimi spokojn, lebo primlo veruj.

26. o hovor Spasitel uom,

,,Ste malovern!"

v neho

d-

ktor mu sliaa in ich preto prenasledujri, ttpia, muia, dokonca i zabivysmievaj, jaj?
Spasitel im hovor:
,,Nebojte sa tch, nebesch."

kto zabjaj'telo, ale duu nemu zabi." plesajte kad de, lebo vaa plca je hojn .,,Radujte sa,

eko od ns na druhej strane mo,ra il i,st chlapec. Volal sa Jos Sanchez'deI Rio, a bol trinastron. Pgvne veril v milLro Spasitela a nehanbil sa za t'o. Bo]. preto ,dan 'do alra. De nato viedli ho na cintorn. M sa prizerat na to, ako in zbon ch}apec musel zotniet. I terrto crl'apec bol
59

ovny' Poznail sa znako'm svtho kria a hovoril katom: ,,So'm pripraven." Potom ho o,besili na strom a musel zornrie vo vel'kch bolestiach. Jos rrnusel sa tomu prizera. Ale pritorrn bo1 naplnen ete viac laskou k Jeiovi. Myslel si: ,,O keby sorn i ja mohol tak 'da svoj biedn 7vot za svojho krl'a JeiaKrista!" Jos vak musel ete aka.Znovu l'ro priviedIi o alra. o tyri dni neskorie psal svojej terte, e ka

chvIku moLrol by zo'mrie za mi1ho Spasite1,a a ako, by s'a tornu teil. Matke a 'ostatnm poslal posledn pozdrravy. Krtko rr'ato vyvie,li Josho a priviedli ho na cint'orn. Jos postal sa na kraj svojro'hrobu. Teraz prily rnuerria. Voja,ci bodali ho dkami. AIe pri kadom bodnut rstla rnu odvaha. Pri kado'm rbo'dnut vkrkol: ,,Viva Christo Rey!" To znamerr: ,,Nech ije Kris,tus KrIl" Veiitel vojakov ptal sa Josho: ,,o rnm poveda tvojmu otcovi?" ,,e sa znovu uvime v nebi." Na to mieri velitel, stlauje a traf chlapca do hlavy. Jos pad' Potom ete jeden der a Jos je mtvy. U je pri Spra,si1gIovi!

27.

Kto dal tmto dvom deom tak odvahu, tak silu? Mil Boh!

28. Dostan vetci udia tak odvahu?

no, ke o u prosia.
29,

Kde kzal mil Spasite? Kzal v Judsku: V kostole a V domoch, na uliciach a na horch, vade, kde bolo mnoho lud, no, raz dokonca i na loke. Mil Spasitel peky urobil dlh namhav cesty.
Ako prijali udia kzanie milho Spasitea?
I'udia milho Spasitela velmi radi povali. Jeho slov ly im hlboko do sr.dca. Jeho velmi krsny obliaj po,skytoval im techu a radols. Toho sa im iste dostvalo pri Spasitelov, a preto ho oakvali. Preto ho hladIi. Zosta! pri om cel hodiny a cel dni.

30.

60

no, raz neodili od neho tri dni. r Neskorie poslal Spasitel aj apotolov, aby kzali.
31.

Kto boli apotoli? Bolo to dvans jednoduchch muov, ktor vdy boli
Spasitelom. Bo1i jeho iakmi, Boli jeho poslami.
so

*32.

Koho mil Spasitef zvl mal rd? Dietky. ZwoIaI ich k sebe a poehnal.

33.

Koho mil Spasite najviac hadal? Hrienikov

*34. o urobil

mil Spasitel, ke mal 33 rokov? Raz vo tvrtok miI Spasitel posledn raz veeral so svojimi apotolmi. Potom odiiel smutn a chvejci sa do olivovej zhtady. My'slel na hriechy vetkch lud, ktor 'spchaj a do konca sveta a pre tieto ctil sa tak akoa smutno, e upadol do velkej zkosti. Ale predsa vzal La seba vetky nae hriechy a tresty za lne. Mil Spasitel mal v svojom srdci dvojnsobn boles pre nae hriechy. To mu psobilo velk boles, e ludia tak tako urali jeho otca v nebi. Bolelo ho aj to, e ludia pre hriechy a stratili nebo. Bo,lest s ohladu sa sti tak veTmi neastn na nebeskho otca a zkoso ns stvaly sa vdy vmi, no, tak velkmi, e pot stal sa ako kvapky krvi, ktor pa_ Po tejto velkej horkej zkosti prili zl vojaci, chytili ho viedli a prviedli ho do Jeruzalema pred nerrvistnch sud cw. Bolo to po polnoci. A do rna milho Spasitela ako trpili. Nikto mu nedal miesteka, kde by si mohol odpoin. Ke nastal de, znovu ho priviedli pred sudcov. Jeden rozkzal, aby. biovali Spasitela. Bili tak dlho jeho svt telo palicami a biami, a krvcal z tisc rn. Potom vojaci urobili z ostrho tnia korunu a vtlaili ju Spasite6l
daj na zem.

lovi na jeho svt hiavu. Dihe tne hlboko vnikaly a drahocenn krv stekala po jeho svtom obliaji. Utrpen Spasitel v tchto bolestiach musel ete vynies t'aEk krna vrch Ka1vrie. Bos, s tovou korunou na hlave, obaentakm krorn, krvcajc z celho tela, iel mil Spasitel s kroka na krok kupredu. BoI hrozne vyerpan a hlboko zarmten, lebo myslel na vetky hriery a na rrae tresty, ktor sme si zaslili.Mod]il sa za ns. Konene bol mil Spasitel na vrchu Kalvrie. Teraz prilo to najhroznejie. Pribji ho nakr.Jeho svt ruky a nohy pribjali velkmi k]incami. Bo1o poludnie. Potom postavili kr.Spasitel visel na ktii medzi nebrrm a zemou obe nebeskmu otcovi bola prinesen za hriechy celho sveta. Vetky hriechy lealy na om. Aj tvoje hriechy, mil diea! Lebo Spasite poznal vetky hriechy, mal i velk, od Adama a ,do konca sveta. Tri hodiny visel mil SpasiteT na kri.Jeho drahocenn krv tiekla na zem. Mnoho lud stlo okolo kra.Jedni sa posmievali, in plakali. Pod ktomstla Mria, Matka Jeiova. Jej tvr bola smrtelne bied a slzy jej stekaly po Icach. Hne na to vztili kr.Slnko stratilo svoje svetIo. Nastatra noc. I]udia sa velmi zhtozIi. z ludia, ktor sa vysmievali zo Sp'asitela, celkom umlkti. Mil SpasiteT bez ra_ bol pln bolesti a trap. Bol hlboko zarmten, chudosti a bez p'otechy, celkom sm a opusten, plne dobn a biedny, schradnut a bez pomoci. Tu povedal mil SpasiteT: ,,Dokonan je." Zdvihol hlavu hore a zvo].al mohutnm h.l'asom: ,,ote, do rk tvojich poram ducha svojho." Potom nakloni] h]'avu a zomrel. Tak bol'a zaplaten veTk vina hriechov vetkch ]ud. To bol prv VeIk piatok.
Mil diea, ke vidkr,natpr. v izbe alebo pri ceste, zbone na p,oh,Iiadni. Me sa modii: akujem ti, Pane Jeu Kriste, e st za ma zomrel iste, ach, daj nech tvoja krv a tvoje utrpenie, nech predsa nie s na mne straten.
62

KRV KRISTOVA, NAPoJ MA,

VODA Z BOKU KRISTOVH OBMY MA !

*3s.

o sa stalo,

i<e

mil Spasitel zomrel

Zem sa triasla. Skaly sa pukaly. Hroby sa otvry. Mtvi vstali a choili po meste Jeruzaleme. lludia sa nalakali. Vojaci, ktor mali str pri kri,hovotili: ,,Zaiste tento lovek bol svt. Bo1 Synom Bom!"Mnoh ludia ptn zkosti a ltosti hladeli na milho Spasitela'
36.

Kde la dua milho Spasitea, ke zomrel? Do predpeklia, kde ju akaly svt due. mtvym telom Spasitea? Prebodli ete jeho najsvtejie srdce. Tu vytiekla na zem posIedn drahocenn.krv milho Spasitela za lud. Potom sali svt telo s kraa pochovali ho.

*37' osa stalo s

*38.

Ako dlho zostalo svt telo v hrobe? Tri dni.

*39' o sa stalo tretieho da?

Tretieho da vrtila sa dua milho Spasitela do tela a telo %IoVu oilo. To bolo velkononrno.
*40. o urobil

mil Spasitel, ke znovu oil?

Vstal avyielzhrobu. Nato videlo ho mnoho lud a velmi sa zadivili, e sm vstal zmtvych
41.

Ak bolo.telo Jeiana Velk noc rno?

Bo1o ndherne pekn.

Pt velkch rn svietilo ako drahokamy.

5
Nboenstvo pre matku a

dieta.

65

*42.

Ako dlho ete Spasite zostal na zemi?

tyridsadn.

*43. ourobil Spasite tyridsiateho da?

tyridsiatehoda vystpil s apotolmi na horu olivov. Potom ich poehnal a pred ich oami vstpil na nebes. Vetci hladeli za nm. Mil Spasitel nebol sm. Vetky svt due, ktor ho oakvaly, boIy pri om a vystpily s nm do neba. Tak SpasiteT otvo,ril nebo pre vetkch lud. Apotoli vak due nevideli. Ndherne krsne a slvne bolo vstpenie do neba.
44. o sa nato stalo

v nebi?

Mir Boh otec povedal Spasitelovi: Teraz bude krlom nad vetkm, o je na nebi a na zemi. Se na pravici mojej. Mil Spasitel takto aj unobil. Mil Spasitel pripravil tie pre kadhoioveka miesto, prbytok v nebi.
45. o sa stalo desiateho da po nanebevstpen?

Desiateho da po nanebevstpen mil Spasitel soslal na apotolov Ducha Svtho. Duch Svt urobil, e vetko najlepie vedeli, o mil Spasitel uil cez tri roky. Teraz mohli bez chyby zvestova luom uenie Spasitelovo.
46. Len apotolom poslal

mil Spasite Ducha Svtho, aby bez chyby hlsali jeho uenie?

Nie, mil Spastel chcel, aby Duch Svt zostal tie s tmi, ktorch oni ustanovia na svoje misto, aby bez chyby hlsali prav vieru' Mil SpasiteT chcel, aby ludia a do konca sveta mali prav vieru a tak boli spasen.
47.

Koho apotoli ustanovili, aby hlsal prav vieru?

1.

Ppea a biskupov spolu, alebo

66

2.ppea samotnho. Ppe je na mieste milho Spasitela.

Mal Guido velrni miloval ppea Hworil: povedal: mus [:1,.ppe "-: iJ,usi sa. Miiujem svtho

48.

Kto pomha biskupom v ich prci?

Kazi.

6.

O hriechu.
'1. Kedy pcha hriech?
{e vedome neposlchamilho Boha.

Tomu sa hovor: robi zIe.

*2.

Vetky hriechy s jednako velk? S mal a veIk hriechy.

*3.

Kedy sa dopustmalho hriechu? Ke v mal_ch veciach myselne obrazmilho Boha, napr': Ke myselne nedva pozor na to; o sa modl' Ke v kostole rozprva alebo sa smeje. Ke nposlcha. Ke sa priei s niekm. Ke sa bije s inm. Ke nieo mho ukradne. Ke cigni. Ke si nehanbliv.

*4.

s mal hriechy nieo smutnho? no! Velmi!

*5. Preo?

Aj mal hriechy obraj milho Boha. Ke lovek zomrie v malom hriechu, prde do

oistca.

je v oistci? '6. Ako Tu je dua velmi smutn, lebo hriechami obrazila milho
Boha.
68

Tipo milom Bohu. Tu m velk bolesti.

*7.

hriech.
8.

Ako dlho ostane dua v oistci? Km sa neoistod kadhomalho hriechu a trestu za Kedy sa lovek dopust veTkho hriechu? Ke rob nieo velm zlho a mysl na to, e je to zl a

predsa to potom rob.

9.

Ako sa menuj tieto velk hriechy?

ak hriechy alebo tie smrteln hriechy.

*10. oje to nehanbtiv?

,,Mil Boh ti dal telo. on ho stvoril. Preto telo je svt a dobr. Vetko na tele je svt a dobr. Preto mus sa o tele svto myslief, svto o om hovori a svto ho dta'.Mus sa o dobre staraf, mus sa mu da jes a pi, mus sa ati,umvaf,, v zdtav dra.Mit Boh zriadil telo velmi pekne a velmi jemne'l) Me sa z neho tei.Ale mil Boh chce predsa, aby sme nae telo atili. Prvm Iuom sm Boh obliekoI aty zo zveracchko.Na tele s iastky, ktor kolsk dietky vdy zaktvaj, ke sa s inmi kpu a]ebo ke s inmi cviia. Tieto iastky sa nazvaj hanbliv iastky tela.
1) Prichdzajce vysvetlenie je sostaven na nasledujcich zkladoch tejto knioky: 1. Aby dea bolo chrnen pred zvedenm. 2. Aby sa stalo svedomitm a hanblivm, o je prirodzenou ochranou proti nemravnosti. 3. Lebo v tomto bode mnoh matka chyb vo vchove' Jedna matka preauje svoje diea nehanb1ivosou, druh matka odober dieau zdrav nepredpojatos, alebo oznauje nehanbliv za smrteln hriech a tak vytvra v dieati zkostlivos a myln svedomie. obidve vchovn chyby s pre diea velkou

Chcem t to vysvetli:

hanblivosti' aby dotykom azda nesksilo nejak pohlavn rozko. Chciet a hlada takto pohlavn rozko, bol by potom vlastn hriecb neistoty.
69

no, matky nech dvaj pozor na to, aby vychovvaly diea ku

kodou.

Dotkn sa tchto iastok pri umvan alebo isterr,pri bolesti alebo ke nieo inho chba, nie je hriech. Diea vetko to rob jemne a pritom mysl: Aj moje telo je svt. Ve aj krstn voda tiekla po teIe. Netreba, aby dobr diea hTadelo na tieto iastky, ebo sa dotkalo, alebo o tom hovorilo. Nepotrebne h]adie dlh as na tieto iastky tela bolo by neslun, odkr1iva ich, s nimi sa hra, bolo by neslun,zlou iadosou na tele. To by bolo nehanbliv, to by bol hriech. Dobr, hanbliv diea velmi sa toho chrni. Hanblv diea nikdy nedovol, aby in na pozerali, bez toho, eby nemalo telo riadne zakryt. Vyhba sa tomu, ,aby in deti dopalysa na om patnej radosti. Najm dva pozor, abY in deti, alebo dokonca veTk ludia nehladeli na jeho telo, alebo aby sa ho nedotkali. ,Diea, ktor chce zosta ista nevinn, nejde s nehanblvmi priatelmi. Nedovol si, aby ho neznmi ludia lkali na skryt tmav miesto. Diea, ktor zbad, e in chc by s nm nehanbliv, ihne to povie matke. Aj to povie matke. ke srodenci alebo priatelia robia nehanbliv veci.
11.

Ak radosti m hanbliv diea? Hanbliv iea je vdy astna radostn. Dobr priatelia a ludia ho velmi maj radi.
Anjelom.

12. Komu sa podob ist,dobr diea?

13"

o mus robi diea, ke bez viny mysl na tak veci, po_ zer alebo o nich pova? M pokojne odporova a hovori: Mil B,oe, nechcem to. Pom mi dobrm zosta.

14. Dopustilo sa

u hriechu?

Nie; lebo bolo nevirur. Pi sa milmu Bohu' ke odporuje.

?0

15.

om robi diea, ke nieomu nerozumelo?

je tmi vecami postraen alebo

M to poveda matke alebo spovednmu otcovi.

16. o urobil

mil Spasitef pre telesn hriechy ud?

Dal svoje nasvtejie a najistejie telo veImi biovaa Iaha palicami a biami tak dlho, a bol celkom skrvaven a pln rn.
*17. o je

najam pre loveka? neastm

Ke sa mi]mu Bohu u vbec nepi. Stane sa to vtedy, ke m na sebe tak hriech. ak hriech rob duu mtvou pred milm Bohom. Preto sa vol smrtelnm hriechom. Ke lovek zomrie, hoc len s jednm ,akmhriechom, prde do pekla.
*18.

Ako je v pekle?
Hrozne. Tam bvaj diabli.

*19.

Ako dlho zostvaj v pekle? Vdy, navdy musia tam zosta a ma bolesti. Nikdy nemu prst do neba, nikdy k milmu Bohu, nikdy k milej Matke Boej, nikdy k anjelom a k dobrm luom.

*20' M6u udia vyda zo srdca mal a vekhriechy?

no! Ke hriechy olutuj a nechc sa ich u dopa. Ke z hriechov sa ltostivo vyspovedaj.

__:____,a-

O spovedl.
*l. o mus diea robi prv ne vstpi do spovedelnice? 1. Modli sa,
2. spytova svedomie, 3. Jutova.

*2. o sa modl diea?

Mil anjel sttca, pom mi dobre sa spoveda. Mil Matka Boia, pom mi dobre sa spoveda. Mil Duch Svt, pom mi dobre sa spoveda.
*3'

Ako prema diea o svojich hriechoch? I. Ptikaz: Modli'l som sa ka,e: rno, veer, pri stole? Zle s'orm sa modlil? Bo som na nboenstve? Akm s'om bo]' na nboenstve? 2. Prflkaz: Vyslovil som rneno Boie nectivo a'Iebo v hneve?
-

3. Prkaz: Bol sorn v nedelu a vo,svi'atoik na svtej orrni? Priiel sorn neskoro z v|.astrrrej viny? BoI som v kostole neslun? Tral som, srnia] sorrn sa?

72

4. Prkaz: Nep'oslchal sorn nodiov, kaza, uitela? Bo1 som vzd'oroviQi, hrub? 5. Prkaz: Nenvidel som niekoho?

Vysmwal som sa z

Vadil

patnslov som hovo'ril nie]romu? Udrel som inch? Hdzal so'm 'do nich kamemi?

nieko[l-o?

Akho? 6. a 9. Ptikaz: Bo1 sorn nehanbtri,rn

hIaooh?

i sorn zavinil, e in sa

so,m sa?

d,opustiti hriectru?

.mylierrkach ,a

po-

7. a 10. Prkaz: Makrtil som? Ukradol sorn peniaze, veci? Navrtil som najden veci? Zadra\ som o,dcudzen veci? Pokodil som cudzie veci?
8. Prkaz: Luhal som?

v rei, pri polvarrL Nechal son sa nehanebne 'dotka o1 inch? Dotkal som sa seba aleb'o inch nehanebrre? Rd sorn urerta,l, aby sa in dotki? Rd so'rn chodil s rreharnblin4rnj kamartrni?
Bo1 som nehanbliv

Chcel

som kradn?

Lou som inmu zle spsobil? aloval som nespravod'livo na inch? Lural soIrn na nich? Nep'otrebne sorn rozohyroval hriechy inch? Nepoukazal som ne velk hriechy inch rodiom alebo predstavenm? prikaz.. Jed:ol som v piat'ok alebo v pste mso? Cinkevn . Hlavn hriechy: BoI sorn namyerr? Botr som lakoun? Bo1 som zvistliv? Bol som kodoradostrr? Bo1 sorm nernierny v jeden a pit? Bo1 sorn hnevliv? Bo[ sorrr ieniw pri prci alebo v ko,le?
*4. o je nadovetko najd6leitejiepri spovedi?

I]tost.
73

{5.

Ako mysl diea, ke utuje hriechy? Mysl: Mil Boe, kie by som nebol zhreil. Ako mysl, aby jeho ftospochdzala zo srdca? Mysl: Mil Boe, kie by som nebol zbreil. Ty ma mu_ siste tresta' Ba pre maI hriechy musma tresta' no, pre velk hriech mtlsel by si ma do pekla uvrhn. A tam dole _- nie _ milosrdn Boe, tam dole nechcem. Ke takto diea rozmIa, m ltoszo strachu alebo nedokonal ltos.

*6.

*7.

Ako mysl diea, ke chce vzbudi dokonal Ttos? Mysl: Mil Boe, hriechami som Ti spsobi1 bo_ lesf. Kie by som to nebol urobil. Ty si tak mi1 a tak dobr! Mil Spasitel, ty si sa nechal pribi na Lrrza ma. Ty si pre ma mal ve]k bolesti. Ty si za ma zomrel. Ifie by som a nebol urazil! Kie by som nebol zhreil. Ke takto rozmIa diea, m ltos z lasky alebo doko_ nal ltos. M diea lutova len vtey, ke sa spoved? Nie! onajskr po hriechu m diea lutova tak aj pri veernej modlitbe. Vtedy odde hriech z due dieafa u pri

*8.

Itosti' Iluom, ktor sa dopustili ,akchhriechov, mil Boh od_ pust aj takto, ke Tutuj z lsky (vzbudia doko'nal Itos)' Preto tto ltosvoI sa zlatm klom do neba.
*9.

o ete patr k tosti? Dobr predsavzatie'

*10.

Ako mysl diea, ke m dobr predsavzatie? Mysl: MiI Boe, nechcem u viac hrei' A teraz, ke diea vykonalo tri veci:

74

modlitbu, spytovanie svedomia, Itoss dobrm pr,savzatm, e sa polep,me sku spovedelnici.

*11.

osa stva v spovedelnici?

2.Kaz dvJ
*12.

1.

Diea sa spoved zo svojich hriechov.

rozhreenie.

Mus sa diea spoveda zo votkch hriechov?

dopustili ,akchhriechov, musia sa spoveda zo vetkch hriechov. Ak tak ludia akhriech myselne vynechaj, potom maj nov ta- tak je spove nehodn a neplatn k hriech.
*13.

Ale je dobrg ke sa spoved zo vetkch hriechov, ndjm z oblbench hriechov. Ke sa starie deti alebo dospel

Nevyhnutne nemus sa diea spoveda zo vetkch hriechov.

Mus diea poveda tie poet hriechov?

Nie! Bez potreby diea nemus poveda poet hriechov. Ale diea, ktor pri spwedi sa chce skutone zdokonali, rado povie aj to, ako asto sa dopustilo hriechov, i asto alebo menej asto. IJudia, ktor sa dopustili velkch hriechov, musia pfi takch hriechoch uda poet tak dkladne, ako je to mon.

*14. Opovrhuje duchovn otec ieaom, ktor m mnoho hrie-

chov?

Nie, neopovrhuje. Tesa, ke vetko p.rimne hovor. Vnebi je zvlveTk rados,ke sa zl diea dobre spoved'

*15. o sa stva

pri rozhreen v srdci dieaa?

Mil Boh o,dnme hriechy. MiI Boh odnme tresty' Mil Boh va pomoc, aby lovek bol dobrm a zbonm.
75

hriechy zo srdca Ak m diea u pred spoveou vylerr

Itosou, predsa sa me s tkom spovedat.
16.

moc?

od koho m spovedn otec v svojom rozhreen tak velk

od milho Spasitela.
17.

Ak je poradie vetkhov spovedelnici? Najprv diea povie: ,,Pochvlen bu JeiKristtts." Potom hovor: ,,Posledn raz som sa spovedal pred. . .", napr.: ,;pred tyrmi tdami."
Potom povie svoje hriechy. Napr.: ,,S inmi som sa vadil, asto." ,,Robil som nehanblivosf na sebe, dva razy." Ke povedalo hriechy, zbone hovor: ,,Jeiumj, milosrdenstvo!" Potom hovor duchovn otec. Diea pozorne pova. Ke sa duchovn otec neopta, odpovie zretelne a primne. Potom duchovn otec ulodieau pokutu, napr. pomodli sa dva razy oten. Nato duchovn otec hovor rozhreenie. Po latinsky hovor toto: ,,Rozhreujem a od tvojich hriechov v mene otca i Syna i Ducha Svtho." Potom duchovn otec preehn diea. Aj diea m sa preehna. V tejto svtej chvli odpaBoh hriechy. Dua je znovu pekn a ist' Mil Boh u zas m radost

akuj za to milmu Bohu. Preto po rozhreenhovor duchovn otec: ,,Pochvlen bu JeiKristus!" Diea pln vanosti a radosti odpoved:
76

die,af,a.

,,Na veky. Amen." Potom diea me s.

*18. om diea robi, ke vylo zo spovedelnice?

1. Vykonat pokutu a 2. polepif sa.

*19.

oje to pokuta? Diea mus za svoje hriechy nieo aj urobi. Spovedn otec iste mu nieo uloil. Teraz rob to, o mu uloil duchovn otec. Nakoniec diea povie: Mi1 Boe, akujem ti za spove. Potom radostne ide domov. Teraz chce prina kadnmahg, aby sa stalo dobrm
dieaom.

tak astnako ja." Na ceste oLmov oid velkej ,radosti kpi'l braekovi kol a tov,,delil vetky svoje vredkov peniaze ohudobn1im, s ktormi sa
cestou stretol.
nertou, svtou a milou.

MaI Guido ib'o1 nadoveko astn po svojej p,nvej svtej spovei. Matka ho priviea. Ves skkal jej naproti a hovoril: Marna, mann'a' ,ak som a'strr. elm si, a'by cel svet bol

Pre Guida nielen prv, ale kad

sp'orve

bola velkou, jedi-

esP pre spovedajce sa

diea:

Predtm ne vstpi do
spovedelnice:
1. P pomodl sa. 2.P pta sa na svoje hriechy (spytovanie svedomia). 3. P plae nad svojimi hriechami (I-

V spovedelnici: 4. P povie svoje hriechy

Ke vystpi von: 5. P pokutu odbav. 6. P polep sa'

tos) '

(spove).

77

*20.

Me potom spovedn otec hriechy inho poveda? Nie! Nikdy! Prv by musel zomrie.

*21.

Kedy je spove zl? Ke diea nem Itosti alebo z nedbanlivosti zabudne' Pri najbliej spovedi mus poveda: ,,Posledn taz som nemal ltosti alebo som zabudol." Ke starie diea aIebo dospeI ludia ak hriechy myselne nepovedia, aj ch spove by bola zI. Preto by mali nov velk hriech.

}22. A.ko teda diea lutuje a rob dobr predsavzatie?

no, mus ma tresta. Sm ma mustrestaf pre mal hriechy. Pre jeden velk hriech musel by si ma dokonca do pekla

Mil Boe, daj mi prav ltos. Mil Boe, keby som nebol spchal tieto hriechy!

A tam dole _ nie, milosrdn Bo!e, tam ole Mil Boe, hriechom som ti spsobil boles. Kie vak nikdy by som to nebol urobil. no, ty si tak mil a dobr' Mil Spastel! Ty si sa nechal za mla pribi na ktl Ty si aj pre moje hriechy mal veTk bolesti. Ty si pre ma zomrel. t<iez by som ti nebol spsobil boles! Kie by som nebol zhreil. Mil Boe, nechcem u hrei.
23. Dobr spove

da.

nechcem.

je nieo velkho?

Nieo ndherneizelkho. Na kadej spovedi vis kvapka krvi milho Spasitela. Mil SpasiteT nm spove na krizas|il. Daroval nm spove, ke vstal zmtvych. Pre ns spove je zmtvychvstanm z hriechu.

o
V
*2.

mllom Spasitelovi v tabernkulu.

so

'1. Kde je teraz mil Spasitel so svojm ludskm telom a svojou ludskou duou?
nebi.

Jelen v nebi?
Je ete aj v kostole na oltri v tabernkulu.

*3. o je to tabernkulum?

Celkom mal chyka, bez okien, ale s malmi dvierkami, ktor sa mu kTomofuorif a zatvori.
4.

Ako prichdza mil Spasitel do tabernkula? Mit Spasitel posledn veer pred svojou smrou mal s potolmi posledn veru. Tu vzal rlieb do svojich rk a povedal: ,,Toto je moje telo,
ktor sa za vls vydva."
Potom vzal kalich s vnom a povedal: ,,Toto je moja krv, ktor sa za vs vylieva na odpustenie hriechov." ,,Robte to na moju pamiatku!" Tetaz to rob kaz pri svtej omi' Berie chlieb a vno ako Spasitel. Hovor ako Spasitel: ,,Toto je moje telo." ,,Toto je moja krv."

a_

A potom riekol:

79

:-l
_-t

'r/L

Tak sa stva chlieb a vno telom a krvou Spasitela, ako pri poslednej veeri. Chlieb, ktor kaz premeuje, menuje sa hostia.

Tak hostia sa stva samm milm Spasitelom. Na pohlad vak hostia je tak ist ako bola predtm' A predsa tetaz hostia je tm istm Spasitelom, ktor predtm leal v jaslikch a visel na kri. V tabernkulu stoj kalich' Do tohto kalicha kladie teraz kaz svt hostie a zatvra
tabernkulum. Teraz prebva mil Spasitel de a noc.

bohostnku a zostva tam

BO

*5.

l(to je tu pri Spasiteovi? Mnoho anjelov. Teia s'a, mu tu by. pri Spasitelovi. S nekonene astn Klaaj sa mu.
Spasitela navtviv kostole?
Meme ho navtevova cez cel de a s nm sa aj rozpr-

*6. M6eme

va.
*7.

odpovie mil Spasitef, ke s nm hovorme?

U sa stalo, e Iudia pouli hovori Spasitela, no, ba ho aj videli. Ale to sa stalo velmi zriedka.
*8.

o rob Spasitet tm tuom, ktor k nemu prichdzaj a

zbone sa modlia?

Priatelsky na nich pozer Rd vypouje ich modlitbu. Dva im poehnanie, milos, rados.
9.

Aj

nadarmo prichdza lovek k Spasiteovi?

Nikdy, ke sa usilovne modl.

*10. o by sa diea mohlo modli, ke prde ku Spasitefovi?

zbonosti, aby som s tebou bol v neb vo venosti. Me sa modli kadin modIitbu, ktor ete pozn. Me si urobit modtitbiku samo ako Meieli, ako Albert, ako Anneli, ako Annthrnka, ako Guido. no, modli sa nie je ni inho, ako rozprva sa s Jeiom, ako so svojm milm otcom a so svojou mi]ou matkou. Naprklad: MiI Jei,akujem ti, e pri ns bva, e ns m rd. Aj ja a mm rd, kie by som sa ti pil, kie by s'om ti mohol sli. Mil Jei'mohol by som a o mnoho prosi:

Mil Spasitel, daj mi

Nboenstvo pre matku a

diea.

81

Ui, aby moji rodiia boli zdtav a astn,aby mohl p'rs do neba. Pom aj mojim srodencom, prbuznm, pnu farrovi, pnu uitelovi. Pom vetk chorm a ui, aby boli trpezliv. Pom vetkm, ktor dnes pla. Pom vetkm, ktor s dnes uvznen. Pom6 bohm pohanom, aby aj oni mohli prsk tebe. Pom vetkm luom, ktorm prve dnes sa z\e vedie. Pom6 tm, ktor dnes zomieraj. Pom bohm duiam v oistci. Za vetkch tchto lud diea me sa modli oten. Peter Carrisius ,bol neposIunm, zvistliv1i'm ,a vzdorovitm chlapoorn. ohcel sa sta lepm,len mu to mlo osoj]o' Ttt iiel ku rnilmu Spasitel1o,vi 'do kostola a ,lrovorril: ,,Mil Sp'asitel, mm tak mnolho chb a 'ohcel by som sa ich pozbavi. Ale sm to nerrrem. Pom mi'teda!" asto hovorieval ku a-nilmu Sp'asitel'ovi v ]<ost'o e. Tu d,al mu Spasitel si[y. StaI sa dobrm chlapc'om, neskorie svtclorm.
*11. Tesa

mil Spasitel, ke ho v kostole navtvime?

VeImi. Ete viac ne dobr otec a dobr matka sa teia, ke ich mil deti prdu domov.
*12.

orob diea, ke nem6e milho Spasitea navtvi v kostole? Rozprva sa na dialku s milm Spasitelom.

Prenikne to kad mr, lepie a krajie ne zvuk z rdia. Ke mal svt Albeta chcela navtvif Spasitea v kosrtole a vere boly zavret' klatkla si, bozkva dvere a hovorila tich mil slov Spasitelovi'

o svtom prijman.
*l" Kde na zemi bva mil Spasite ete radej ne v tabernkulu?

V srdciach lud.
*2.

Ako sa to m6e sta?

Svtm prijmanmk nm prichdza. Takto to ide: Kaz berie z tabernkula kalich a jednu hostiu z neho kladie nm na jazyk' My ju povame a tak mil Spasitel je v ns. To znamen, e prijmame.

*3.

Ak mus by diea, ke chce dosta svt prijmanie?

1. Mus by bez akhohriechu' 2. Mus by lan. 3. Mus by, zbon.

*4.

'
a.

Ke diea chce dosta svt prijmanie a rn tak t "i""t o mus urobi? Najprv dobre sa vyspoveda.

*5.

Ke diea m len mal hriech, srnie dosta svt prijmanie bez toho, eby sa vyspovedalo?

nq

'
*6.

ate m teolutova svoje mal hriechy, iebo aj maI chyby s oklivv celkom istch oiach Boicl:.. Naprklad: Mil Spasitel, odnm mi tieto hriechy. Chcel by som, aby som sa ich nikdy nebol dopustil, pretoe ty ich nem rd. I]torst mus sa nielen naprzdno poveda, ale mus pochdzat skutone zo srdca.

Na o m6e myslie diea a o sa m6e modlif pred svtm prijmanm?

Najprv me myslie: Spasitel s radosou ku mne prichdza. Chce mi dobre robi. Pouje moje modlitby"

Poto'm rozmIa diea nad tm, o chce poveda Spasitelovi: O sebe samom, o roioch a srodencoch,

o vetkch Tuoch, o ;bohch duiach. Potoryr sa modl: Anjel st'rca, pom robi.

o prbuznch,

mi vetko sprvne

Mil Matka Boia, pom mi dobre prijmaf. Teraz modl sa pomaly a zbone ku Spasitelovi: Mil Spasitel, ty si na oltri, ty ma vid. Mil Jei'chce ku mne prs_ tem sa. Mil Jei, ty ma veTmi miluje ja fa tie milujem. - _.kie by som sa neja som sa asto stai zim Mil Je'

bol dopustil hriechov. Mil Jei,povedz slovo a budem uzdraven. Ml Jei,po ku mne z tabernkula! Po do mjho srdca, daj, aby som bol ustavine tvojm dieaom. Amen. Potom diea zas sa modl k milej Matke'Boej: Mil Panna Mria, pom mi dobre prijma.
84

Ui, aby sorn mal srdce naozaj ista zbon, aby Spasitel ku mne td zavtal.
*7.

Ako m diea prichdza k stolu sv. prijmania?

ruky m
*8.

Zbone a pomaly,

oi sklopen.

sopt,

Ako m diea poisvt hostiu?

M otvori sta, jazyk poloi na spodn peru. Ke svt hostia Iena jazyku, sta zatvori, chvIku necha spovasvt hostiu na jazyku, aby sa zvlaiIa, potom ju prehltn. Svt hostia nesmie sa rozhryznt, nesmie sa tie dotka prstom. Nesmie sa drav stach. Mus sa prehItn.

*9. Je to hriech, ke sa zubami dotkneme svtej hostie?

Nie.
*10. o m diea robi po svtom

prijman?

Zbone a pomy sna svoje mesto a rozprva sa so Spasitelom. Nech sa aj daruje Spasitelovi. Prijma znarr..en nielen vziat,, ale aj da. Modli sa asi takto: Mil Jei,akujem ti tiscnsoblte, e si priiel ku mne. MiI Jei'ty si mil Boh, klaniam sa ti! Mil Jei'ty si tak dobr, milujem a. MiI Jei,ty si sa mi darov. Aj ja sa ti darujem. Darujem ti svoje telo i svoju duu. Kie by som ti vdy patril. Keby som mohol by vdy tvojm milm dieaom. Mil Jei,ty vetko me ur'ob mi dobre! Poehnaj moje oi,
B5

poehnaj moje ui, poehnaj moje ruky a nohy, poehnaj moje telo a moju duu, poehnaj ma celho a celko'm,

vvoteivsmrti.
Mil Jei'ty si

Daj mi milosti pre vetkch lud. Ty kadhopozn. Kadmupom na tele i na dui, aby raz k tebe priiel. Najm prosm a za matku a o'tca, za srodencov, za prbuznch,

bohat.

za |<tazov, za uitelov, za chudobnch a chorch, za zarmiltench a hladujcich, za zomierajcich, za zlch lud, za vetky deti, za bohch pohanov, za vetkch lud. Daj bohm duiam v oistci nebo. Jeiko, prosm ta, daj, aby som bol dobr ea! Keby som nemal sa takm sta, me ma so zeme vzLat, vezmi ma do krIovstva nebeskho, ui ma anjlom podobnho. Amen.

11.

Ako dlho zostane diea po svtom prijmanv kostole? Ke Spasitelovi sa poakovalo,

ke sa mu poklonilo, ke mu svoje telo a duu darovalo ke mu svoje prosby povedalo, potom me ods.

Diea po svtom prijmanpros milho Spasitel'a ozaj mnoho za inch lud. Nemysl len na seba a na svojich.
B6

To veTmi temilho Spasitela. Cel de, vetko o rob a trp, ako vak znovu obetuje . milmu Spasitelovi.
*I2. osa stane s dieaom pri svtom prijman?

Mysl na vetkch lud.

Je v Spasitelovi, a Spasitel je v om. Spasitel v om inkuje. Preto dua diefaa je vdy istejiaa peknejia. Diea dostva viac milosti a sily, aby bolo dobrm. Je na ceste k nebu. Stva sa _ ak dobre a asto prijma astna radostn.

13.

Kedy nesmie sa prijma?

Ke pred sv!mprijmanm iste vieme, e mme na dui tak hriech. Takto prijmanie bolo by neplatn. Bol by to srnrteln hriech.

*14.

Ako asto smie diea prijma?

Kad de.

*l5. Teil by sa Spasitef, keby diea prijmalo kad de? no, velmi. Lebo hovor: ,,Nechajte dietky ku mne Prs,lebo takch je krIovstvo Boie."
16.

Kedy je diefa povinn sk svtmu prijmaniu?

Ke zana myslief, teda pribline v siedmom roku. Mnoh mohly by to urobif. u v piatom a iestom roku. Rodiia, k'az a uitelia s povinn stara sa, aby diea v prav as sa spovedalo a prijmalo. MiI S'pasitel rd prichdza d,o nevinnho detskho srdca a neprichdza s przdnymi rukami.
B7

siedmoorr r'oku.

M Gu'ido pristpi'I k prvrnu w'tmu prijm'aniu v svojorn Velmi ,sa teil na tent'o de. Nazval ,}ro: ,,Mj velk de." V poslednch p a: estdoch pred rtmrbo ,,velkm drlorn" Guido bol omnoho lepm ne predtm. ast'o tie rpsal dajak slovo do svojho malho soitka. Neskorie ,otdovzdal ho svojej matke. Do toho soitka _ps na 'obete, kto,r prinaaI milmu Jeikovi. Malo to by ruorfin lstm,kt'or rcel rozsyp,a pri prvom svtom prijman.Celkorn bolo to 118 obet. 22. mj 1921 bol 't,rn velkm dom. Noc predtm od velkej ra,dos'hi nemr,ol skoro ni spa' U o piatej rodine rno ponhlal sa do izby svojich ro,diov. Hovo,ril: ,,Mama, u je as!" _ ,,Ale, Guido, je ete priskmo, ro si ete poqpa do postele. Ja

Ale

,a zobtldm,

Teraz ho rnatka obliekla do noch pknch iat' Ale Gudo na io nehladel. S'te hovoril lerr o nailom Spastelovi; ktor prde k nemu. Gu,ido hne b pripraven. Rodii'a a mal brat Markus ili s nm 'd,o kostola. V wtej horliv'osti tlail sa kupredu. Ale kostdln ,dvere boly ete za-

oble' To je m6j velk, svt de!"

marn:a,

mil Jei'koprde 'dnes ku rnne! Chytro ma

ke bude as!"

svlimi hostie. mi. Pokorn Guido ide ku svtmu prijmaniu a lrlak mer{zj otoa a mratku. V poednch traviciacilr klaia st'a,r rord,iia, stko, teta a mal brat. So sfl<lopen1il'mi 'oami astnGuido vracia sa na ,svoje miesto. Teraz maI pri sebe milho SpasitelaGu'ido velmi asto pnijmal, no, neskorie do,konca kad deVdy mal pod,obn raos' Raz povedal svojej rn'4tke: predsa vdy sviatok pre Jia a jeho Guida, ke sa sdu!" ''Je Ale to.to znovustretlrutie vo wtom prijrnanprinal;o Guidovi nielen velk radosf, ale aj velk srilu, aby sa sta,l die_ aornpod'obnm anjetrom. Guido chcel, aby aj in di prirdzaly ku svternu prijnia_ niu. Hovoril i.rn: ,,Pnoste predsa svoju rnatku, 'aby ste m'orhly sk svtmu prijmaniu' ako ja to ,roibm' Muste hor]li za tm. 'Povedzte im, e rnte velk tbupo Jeikovi! A _ pretoe ppe povedal, mus 94 1'11115i 5g!"
*17.

t'voren. Konene mohli vstpr'. Kaz otvra tabernkulurm a vyber ka.Iich so

omus vedie mal diea, ke m pristpi ku svtmu prijmaniu? Mus vedie:

B8

Jeden je Boh v troch osobch' Mil Boh dobro odmeuje a zlo trest. Je nebo a peklo. Druh osoba milho Boha stala sa Iovekom, stal sa milm Spasitelom, ktor za hriechy ns lud zomrel na kri. Svt hostia nie je obyajn chlieb, je chlieb z neba, aby lovek sa stal dobrm. Mus vediet aj to najpotrebnejie pri prijman svtch sviatost..

*18.

Aj mal diea m

sa poveda?

Nie je to potrebn, lebo ete nem velk hriech. AIe je dobre, ke sa spoved, lebo svt spove aj malmu di.eatu dva milos. Svt spove je dobrou prpravou na svt prijmanie
|19. om vedie mal diea o svtej spovedi?

1. Nech hovor milmu Bohu: ,,Mil Spasitel, pom mi dobre sa vyspoveda!" 2. Nech mysl na to, akch sa dopustilo chb. 3. Nech zbone hovor milmu Spasitelovi: ,,Mil'Spasite, chcem len dobr by, nechcem ti nikdy bolest spsob." 4. Nech povie kazovi hriechy' 5. Kaz odnme hriechy. 6. Rob, o mu spovedn otec uloza jeho hriechy.

vedie por'i'ad.ok nazpamt, lebo rnatka a sp_ovedrr otec mu pri tom iste porrr6u.
M diea nemus
tch sviatost?

20. o m robi matka, ke diea je pripraven na prijatie sv-

Mus sk farrovi, nech tento vyska jej diea. Potom zvol sa de, v ktor _ ak je to mon obidvaja rodiia s dietaom id ku svtmu prijmaniu. Pripravuj sa s nm doma' Znovu mu hovor: ,,voje z1 sprvanie bol Spasitela." Pomha mu modli sa: ,,Mil Spasite1, kie by som to nebol robil. Nechcem ti u spsoibi boles."
89

Ke si prijal tento nebesk chlieb, tak sa modli: ,,Mil Spasitel, ui, aby som sa stal zbonm, aby som sa dostal k tebe do neba!" V kostole rodiia prijmajs dieaom a dozeraj na podvanie svtho prijmania. Dobr rodiia a ich srodenci modlia sa za svojho milho malikho, aby mil Spasitel zost pri om vene. Nentene, ale pln lasky m matka dieta povzbudzova, e m rados robi milmu Spasitelovi poslunosou, nevadenm sa a pod. Primnoh napomenutia mu odpudzujco psobi' Bolo by vak velkou chybou, keby sa rodiia uspokojili, ke ea raz ebo niekolko tz prjmalo.Je ich wtou povinnostou stara sa o to, aby diea astejie lo k svtmu prijmaniu a tak rstlo v poznan a lske nrilho
Spasitela.

Tak skoro bude matka hovori malmu dieau: ,,Tento chlieb je sm mil Spasitel." Pretoe Spasite1 povedal: ,,Ja som chlieb v,ktor s neba sostpil." Tak vdy pokrauje vyuovanie nboenstva.
'21. M sdiea ku svtmu prijmaniu aj ke bolo neposlun, hnevliv, vzdorovit?

no! Prve sa to vyaduje! Nech povie milmu Spasitelovi: ,,Mil Spasitel, kie by som ti nebol spsobil boles. Ty ako je to potrebn, aby som k tebe iiel. Teraz mi d, pom, aby som p,remohol toto z1o a bol som na rados tebe a svojim rodiom."
22. o mus robi matka' ke iea,

i mal alebo velk' neukazuje nijak v6lu sku svtmu prijmaniu?

Tak diea nech neposiela a nenti. Tak sa vyhne trpnemu pocitu strachu, ktor diea me rnat, z domnelho hriechu. Pri najbliej prleitosti nech ho lskave pole ku svtej
spovedi.

90

Nernohla st ku wtmu p'riijmarriu'ako jej sro'derrci.

Klra bo'la viedieva. Raz sa jej prh,odilo ,ako zhrei'

Ale
o

-,,omm m'atka povie' ak nepjdem ku svtmu prijmanu? _ jej poveda? robi? o Tu Klrfula .rr*apila sa vody a povedala matike: ,,Mam'a, napla som sa vo'dy' Budern pri,jma a najbli_
k svtej

ddkonal ltos nrad rrieoham, ale nepnijrnala. V sobotu ila spcrvedi a v nedelu s ve.Ikou radosou itra lau wtmu prijmaniu. Pritom sa rnodli_].a oz;aj zbone: ,,Mll Boe, pom rni,'aby sorrr viac u nespsobila ti boles 'tak vel\im hriechdm!" Klra potrebovata na 'tto whovorku na4li sa vody. MohJa aj tioho poveda: prv, ne by som prijmala, chcela by som sa
spoveda. Som nespokojn.

iu nedelu." KIra lado kostola so snoderroami, vzbudila

, -\

-;

o obete sviitei

ome.

Tetaz prichdzame k najvyiemu a najdrahiemu na svete, ku obete svtej ome.

*1. o je obeta svtej ome?

obeta svtej ome je to najvyie,najlepie a najistejie, o meme prinies miImu Bohu'

*2. o sa dva alebo prina milmu Bohu?

Telo a krv milho Spasitela, ako niekedy na kri.

*3.

Kto prv priniesol obetu svtej ome? Sm mil SpasiteT. Pri poslednej veeri, veer pred svojm utrpenm a smrou vzal chlieb, poehnal, lmal a dval ho svojim uenkom so slwami:
,,Vezmite a jedzte, toto je moje telo, ktor sa za vs vydva." Potom vzal kalich, poehnal ho a dvaI svojim uenkom a pri tom hovoril:

92

,,Pite z neho vetci, lebo toto je moja krv, krv Novho zkona, ktor sa vylieva za vs a za mnohch na odpustenie hriechov."

Tak Spasitel niekedy obetoval za ns svoje telo a krv. ,,Vydl'a" a ,,vylieva", to je .,by obetovan". To bola nekrvav obeta ome.
4. Ktor bola druh obeta svtej ome?

Druh obeta svtej ome bola obeta JeIa na kri. Tu mil Spasitel vydal svoje telo mnohm bolestiam, zomrel a kadkvapku krvi vylial za ns. obetoval telo a krv. Bola to krvav obeta o'me.
5. o ete hovoril mit Spasitel svojim apotolom obete svtej ome v posledn veeru?

pri prvej

Spasitel hovoril ete: ,,Toto robte na moju pa.miatku."

6. o to znamen

To znamen: Prinajte tu ist svt obetu ako ja, teda

obetu svtej ome.
7.

-,,Toto

robte na 4oju pamiatku"?

Kto me a smie prevdza,

mil Spasite rozkza|?

Len kaz me a smie prevdza tento

8.

ptkaz.

od koho m kaz moc prina obetu svtej ome? od milho Spasitela skrz biskupa.
93

9. o rob kaz

pri svtej omi?

Kaz najprv odbavuje predomu. Modl sa a taz omovej knihy. Potom kaz obetuje milmu Bohu chlieb a vno. Chlieb a vno znamenaj samho Ioveka, n ivot. My mme obetovat n ivot milmu Bohu. Mil Boh vak n ivot ete nechce. Preto obetujeme pokrm a npoj, ktor urnoujn vot. Mil Boh lskave prijma. tto obetu a dva nm za to drahocenn dary. Pri svtom premenen dva nm woj ivot vtedy, ke kaz z moci Boej premeuje tento chlieb a vno na svt telo a drahocenn krv Syna Boieho. Len o sa to stane,ktaz ukazuje milho Spasitela, ke dr svt hostiu vo vke a to ist rob s kalichom. Potom kaz obetuje tento najsvtej a najistej dar milho Boha, najm drahocenn telo a drahocenn krv milho Jeiaznovu milmu Bohu. Totq je teraz najvyia a najlepia obe_ ta, ktor sa me da. MiI Boh odpoved na tento najvy dar znovu protidarom. Toto najsvtejie telo a dr,ahocenn krv jeho jedinho Syna dva sa toti ako pokrm kazovi a nielen jemu, ale aj vetkm luom. To sa stva pri svtom prijman. Po svtom prijman kaz sa modl a poehn lud. {0. Kolko teda hlavnch iastok m svt oma?

Tri h]avn iastky:

1. obetovanie chleba a vna. 2. Premenenie chleba a vna na telo a krv Jeia. Telo a krv Jeiakaz obetuje nebeskmu otcovi. 3. Prijrnanie.

*1l. o rob mil Spasitel pri svtej omi? MiI SpasiteT pri svtom premenen sostupuje s neba na oltr a obetuje nebeskmu Otcovi seba samho, svoje najsvtejie telo,
94

svoju najsvtejiu krv, svoju najsvtejiu du, svoj ivot, svoju modlitbu a prcu, svoje hork utrpenie, svoje smrteln rany a svoju po'tupn smr to vetko pre ns a pre nae hriechy, ako to robil na kri. Pri svtej orni oltr je jeho krom. obeta na kria obeta na oltri je tou istotr obetotr. Na obidvoch miestach mi1 SpasiteT obetuje svoje telo a svoju kw za ns v najvej lske a vernosti. Tu vypouje nae biedne modlitby v nekonetrej trpezlivosti a pokore. Tu udeluje Iuom milosti a poehnania bez potu. Jeho sr,dce oplva dobrotou. Pri svtom prijmanmil Spasitel opaoltr a ide do sdc kaza a ltld, kto'r prijmaj.
svtej 'olrni. Fri svtorn p'rernerrren j:etlo anjeli' jetro Iudia, rlate a povajte!" Po svtej ormi kaz sa pt svtej Coletty, preo tak kriala a plakala. Tu poveda: ,,Dstojn otec, ke ste dvhi svt hostiu, vi'dela sorn Spasitel,a s knvcajcirmi r'anami na kri. A poula sorn milho Spasitela ako perrlivo sa nroil k rrebeskmu otcovi: ,, najnail ote, uetri borchhrienikov pre rna a pre moje }r,or,k u]trpenie oohr ich pre,d venm zatratenrn!" (Yzat z knihy ,,Das heilige Messopfer" od P. lWartjna von Oochen.)
^a ztazu dal'a sa do kriku: ,, Jeimj.

Svt Coletta bola az

12. orob diea

pri svtej omi?

vtep,ova ,dieaurr'ajprv

Tu matka bude
.o' je

psmorn, ke p'ot'om die'a pod mvedenm celkom iste sa

jej osoibnm a astejv

torn vyzn, prejde

iba o je velkm

malm psmo,rn.

tomu
95

Pred

svtou omou mysl: Teraz vystupujem na v'rr Kvrie a postavujerrr sa pod kr. Pot'om sa modl: Mil ote na nebi! / obetujem ti svt ornu za seb'a, za mojich rodiov a prbuzncr, za vetkch Iu, za uboh due v oistci, najm za...

Na zaiatku

svtej ome mysl: Illnoho je teraz a:rrjelov na svtej orni.

s tak wt, a ja som sa dopustil

mnohoh h,rieohov, nezasl'il som, aby som morllol' by pri o1tri teraz, ke prictrdza Je. NezaslilsoLrn, aby som erp zo svtej ome milos a poehuranie'

Preto sa mo pomy a zbone: nril Be, kie by sorn sa nebol

ale'ty si milosrdn a dobr'. Preto odnm vetky moje ,hriechy, aby som s istm sndcom rnohol by pred tvojm ,oltnorn. Amen.

dopustil lrriechorv! ani't5i Boe, rrie som hodn, aby soorr bol na svtej omi, lebo sorn z\e nobil. Mm pred teb,ou velk vinu,

Po.tomr'sa nro:

Pane, zm,iluj sa nad nami!

Pane, znailuj sa nad narni!

(tri razy) Kristg aniluj sa nad narni! (tri nazy) (tri razy)

* Kekaz obetu je chlieb a vno, dieas,am'odl: ' Mi'I Boe, obetujem s kazom crleb a vno.
96

Ke kaz leje kvarpku vody do vna, 'd,ig'a obtuje seba sam. Mo sa:

'

B,., hlam k nebesrrr, 'darujem ti vetk'o, o mcn,

Teraz znovu sa mddl za

cel svoje sr,dce kladiem na o'ltn, prij,mi od wojho dieaa naal dar.

meneurie:

vetkch
orme

h.rd a w svt pre-

Mil

milosti lnne a vetkm lu'om, aiby srrre ti verne slil'i a neprili do pekla! Mi'I ote nebesk, daj milosti mojim rodiorn a sroderrcorn, vkfin kazo,m a uitelorrr, vetkftn prbuznm a kamartom, vetikm, ktorch milujem' oskoro pnichdzaj najsvtejie a najdraho'cennejie chvle, ktor s na svete: svt premenenie. Vetko ml.
Ve'tjlrc kl'a.

daj z,tejto obety wtej

B,oe na nebi,

Aj dieta tak rob.

Vetko hrad srnerorn na olrtr.

'

Povatie, ako velk zvon volnr]ru oznamuje, e:teraz do kostola sostpil Spasitel. Ke tkaz 'ukazuje luorn svt horstiu, vtedy die,a sa mo'dl: Pn mj a Boh mj! Jei,bu mi rnilostiv! Jei,bu mi milosrdn! Jei,odpust mi vetky rnje h-rieo}ry!

Pova,ako rninitrant zaceng zv'orr'ekorrn. Diea vie, e teraz prichdza Spasite .

Ke !k,az ukazuje ka]iich s sa modl:

d:rar,ocerrrrou ,krv'oitl,

vtedy diea

(V kaliohu vak nie je len krv rnilro S1rasi,tela, ale tu je aj Spasi,tel cel a iv ako v hostii. Ale 'teraz mysli najm na svt krv.) Po svtom premenen kaz obetuje telo a rkrv Jeianebeskmu Otoovi.
7
Nboenstvo pre matku a

Jeiu, tebe ijem, Jeiu,tebe umieram' Jeiu, tvojm som v ivote i smrt!

diea.

97

biea obetuje s razorrl. Mo,dl sa: MiI nebesk ote, obefujem ti tvojho milho Syna

rukami kaza, aby som ti roibil nados. otec na nebi m veImi ve1k rados z tejto obety. Ni lepie}r,o neme lovek obetova rniJrrlrr Bru. Dieta rno sa tie velmi vrcne za bohdue v istci, ktor tak tii,a po Spa.sitelov'i 'a tak rnocrre doaduj sa wtej oirne: Pane, ,odp,onutie vendaj bohm d,uia,rn, svettro ven rrech irn svieti! Nech odpo|vaj v pokoj. Vezmi ubolh due do neba. Je' tvoja svt krv nech prispeje k 'dobrmu nm a bohm duilam. Nato sa m'odl: Spasitel, Spasi'tel, Spasitel, Spasitel, Spasitel,
odnm moje hriechy, odnm m'oju neposlurr'os,
o'clnm vetky rnoje zI wto'chy,

odam moju leniVost,

Spasitel, daj vetkrn ludbm potkoja! Ke mirritra,nt zasa zvani, diea vie, e teraz rnil Spasitel znovu sa zjav na obetrr,orn stole, aby priiel d,o srdea t<aza vo
s v t'o'rrn p

Spastel, odnm vetky hriechy wet'a,

odnm vetky skryt hriechy,

Ako je to pekne, ke toraz aj diea me pristpit ku wtmu prijmaniu, aby prijalo do svojlr'o chudobnho srdoa obglorvanho lskavho Spasitela! Ke pr.ijma s kazorn, tak ,ornovm'odlitby platia ako rnodIitby ku prijnaaniu. Ke'diea nerne prijnaa a nem rr'a sndci urijlak ak}rriech, neoh pr'os mi1ho Spasitela,- aby duo}r,ory'ne priiel k nemu.

ri j m'an'

* Modl sa:
98

Mil Spasitel, pr ku mne

a urob ma dobrm dieaom,

Hne po svtom prjman diea p'ozoruje, rkedy kaz poeh_ n Iu. Ve, e pri kazsl<,orrn poehnanneo 'dostairre od milho Spa_

* I

sitela.

Pritom preehnva'sa a hovor: Pornaj ma Bor otec Boh Syn a' Boh Duch Svt! Amen.

13. M6e diea modli sa no.1)

pri svtej omi aj in modlitbu?

'14. Ako asto musme sna sviit omu? Najmenej kadnedelu a sviatok. Dobr diea vak chod na svt omu tak asto, ako me.
15. Preo je akmhriechom,

ak v nedelu a sviatok nejdeme z vlastnej viny na svt omu?

1. Lebo nedela a sviatok zvlt patria milmu Spasitelovi. 2' Lebo mil Spasitel pre ns sostupuje s neba na oltr a znovu prina o'betu kta.

Ako zle by bolo, keby si cez tto wt h'ordintr chcel r.adej spa alelr'o sem-tam rskka, rako sna svt omu.
3. Lebo my to velmi potrebujeme, aby sme prijali ovocie obety na kri,ktor osobitne dostvame pri obete svtej
ome.

4' Lebo to tozkzal

Ppe je nmestnk milho Spasitela'

M Guido u v svojich siedmich roko'oh velrni dobre poicho_ pil, e plri wtej orni m'l Spasitel zrr'otru sostup'ujg s neba na zem a za ns sa obetuje. Pri sn't'om premenen s velkou pozornosou spnal ruky a }rladel na'wt hostiu a rra kalich s drahocennou ,krvou. Raz poved svojej u'i't'eTke:
1) Dobre je, ak diea m modlitebn knioku, ktor podva najdleitejie modlitby kaza detsku formou (vi dodatok). Diea tie nech

sa umodli vlastnmi slovami pri svtej omi.

99

,otrtr, vtedy musm na hladie. Fozerm mu do o. Fotom anu hovorm, o si od-neho i'adarn' T' je prve mj as!" Nekedy m'atka by bol radej,. keby Guirdo bol dlhie sp'al.

,,Pvz-rte, slea, ke

ina

pr svt'om prerreuren sosttlpuje mal Je-

Gui'do hovoril: _,,Ale, mama, ako me tak rnyslie? Vynea svt o,rnu a svt prijmanie!' od oho asu Gr.lid'o denne wrel st na wlt 'omu. -

o milej Matke
*1.

Boej"

Kde je teraz mil Matka Boia?

V nebi u milho Boha.

2.

msa stala mil Matka Boia?

KrIovnou neba ,a zeme. Pomocnicou vetkch ]ud, ktor k nej volaj. Matkou mnohch, mnohch ludskch det. Sprostredkovatelkou vetkch milost.

3. Smieme my Mriu prosi o pomoc?

no, mil Spasitel sa te, ke si ju vysoko ctme a.k nej sa modlme.

*4.

Ako sa nazva najkrajia modlitba k milej Matke Boej? Zdravas, Mria, milosti pln, Pn s tebou, poehnan si medzi enami a poehnan je plod ivota tvojho, Jei. Svt Mria, Matka Biq pros za ns hrienych teraz i v hodinu smrti naej. Amen. Lebo aj pre ns je milosti pln; lebo mil Spasitel rd spln vetky prosby milej Matky; lebo ona najlepie sa me modli.
101

5. Preo Matka Boia m6e pomdc fuom?

6".Kedy sa modlia zbondeti k milej Matke Boej?

Rno, veer' v kadej potrebe.
7. Ktor dietky m6u oakva osobitne vekochranu a lsku

od milej Matky Boej?

Tie dietky, ktor s jej zasvten.

8.

Ako matka zasvt svoje diea milej Matke Boej?

Ide, ke je to mon,do kostola pred marinsky obtaz a tam sa mo naprklad takto:

Mi] Matka Boia, moje diea nech je aj tr'ojm dieafom! ochrauj ho na tele i na dui! Urob z neho, o ty chce, nie o ja chcem. Neopus moje diea najm v hodine smrti a prive ho do neba. Mil Matka Boia, slubujem ti, e budem vychovva svoje diea dobre a zbone a budem mu vlieva velk lsku k tebe, jeho nebeskej matke. Pom mi, aby som to,to prislbenie verne dodrala a vykonaj, o ja vo svojej slabosti nevldzem urobi. Amen.
9.

Kedy zasvti zbon matka svoje diea milej Matke Boej?

Matka to urob ]en o zvie, e mil Boh rce jej darova
dieatko.

to. ato

sa m6e diea samo zasvti Mrii?

Modl sa: Panna, moja Matka Boia,

daj, aby som bol vhradne tvoj! Tvoj v votei smrti. Tvoj v neast,zkosti a potrebe. voj v ktia horkej bolesti. Tvoj v ase i vo venosti. Panna, moja Matka Boia, daj' aby som bol vhradne tvoj!

t02

PoD TV0J PtsA UT|EKAM

E,

\i

PAl{E]{l(A ttlABIA!

11. o sa me modli

v potfebe marinske diea?

vtatka moja, pamtaj,

e som'tvoj,

opatruj ma, chr ma ako svoje vlastnctvo. Amen.

2. o za osobitn pomoc m oakva, zbonmarinske diea od svojej nebeskej Matky?

Mria vypros jeho dui vela milo'st' Vychov ho celkom pre mi1ho Spasitela. ochrni ho od mnohho zlho. Jeho modlitby rada vysl5l. Nikdy ho neopust, najm nie v hoding smrti.
13.

M to rd Spasitel, ke diea celkom patr Mrii?

no, velmi rd! on sm patril celkom Mrii, a radej m, ke diea prichdza k nem z rk jeho svtej Matky ako sam'o.

ete viac ne zemsk matku, a t'to mu pred'sa bola najmilm na svete. Kad de myslel na svoju nebesk Matku a d'om i no'ooru p'osielal jej do neb'a vela-veta ,,Zdruvas, Mria". Tto mordlitbu hovorieval celkom porrny a zbzne. Ako jedens_ ron smrtelne ochorel. Dostal s'iln zkrt. Re rnu psobila velk nmar'u, a pretoe vedel, e mus zo,rnrie' sto rz derrne sa mo,d],il: ,,Pros za ma, le o tru je ho,ina m'o,jej smrti." Mria mu p'oimorla. Guido zomrel ako svtlec. Neskore Guidova m'atka horvorrila: ,,Gui'do je die,lorn svojej nebeskej Ma'tky."

Mal Guido bol ieaorn, kornord,iazasvtili Matke Boej. Bol teda dieaom Matky Boej. Svoju nebesk Matku ,miloval

o mllosti pomhalcej.
*1. M6e prs diea do neba samo od seba?

Nie! Potrebuje pomoc Boiu.

*2.

Ako sa nazva pomoc Boia?

Milos pomhajca.

" ,

3. Vetkm luom, dva

mil Boh milos pomhajcu?

_viac

Vetkm luom dva tolko milosti, aby boli spasen.

'4. M6eme my urobi, aby nm mil Boh daroval ete milosti pomhaicej?

nq velmi lahko.
'5. Ako to m6eme urobi?
Ke: Itostne sa spovedme, _ asto a zbzrrc prijmame, dme sa birmova, zbone sa zastujemena svtej omi. zbone sa modlme, priname obety.
|6.

Kedy prina mal obety?

KezlaskykJeiovi

1. nerob zlo, ktor by si rd robil, napr. nevad sa s in;imi demi'

100

2. rob,o mil Boh poaduje, napr. rno ihne vstane, ke matka a vol. 3. rob,o aj in temilho Boha, napr. robviac ne matka r'ozkzala, raz d inmu dietau svoje jablko, alebo okoldu, nepije opojn npoje, inokedy zriekne sa zkuskov, nejde vdy na ulicu, raz nezahassmd, ak na jedlo a pri stoIe.
*7.

Najm ktor mal obety s pekn? Ke chytro a dokonalo posIcha, ke si so vetkm pokojn,o ti rodiia daj, ke utrpenie trpezlivo zna: ke si chor, ke m bolesti, ke mrzne alebo sa pot, ke sa ti poasie nepi, ke nie si tak bohat ako in, ke nie si tak mdry ako n, ke in sil zazle s tebotr, ke musrobi, zatiaI o in sa ihraj.

*8.

o je najdileitejiepri kadej obeti? Aby s to robil z lsky ku Spasitelovi.

Takto obe je svt.

9.

Ktor obe nie je svt?

Ke prina obe nie pre Spasite1a, ale len pre lud. Ke napr. usilovne pracuje len preto, aby a rodiia pochvlili!

10.

Aj nie svt
Nie!

obe m hodnotu pred Bohom?

107

od r. 1911 do 7922. V prqch Anika itra jed'ens rokov porslcha. Radej rozkatrach a do tyroch ro]<ov nerrada zova. Bola aj pyn a stva sa velrni hnevlivou. Ale ke Ani'ka z)aala prina ,milrrru Sprasi,telovi ma'l o'bete, staa sa inou. Ako esro,nosta prv svt prijmanie a od tejto svtej hodiny pri,nala rnilmu Sp'asit'elovi k a d obe, ktor aa7. Vdy pos ohala ehytr'o a presne. Ku wojej rnalej sestrike bola velmi rnl. Jej mlad ivot bo'l posaty malmi obeia'mi. Tieto mal 'obete boly najrn p,oslunos, stupivm,trpezliv'os, ,,t'obenie radosti inm". Toto mil diea raz pove'alo: ,,U na zemi je 'vela radost, ale nie s trvce. Je'din, ktor trvaj, s tie, za ktot sa priniesla oibe". A'by nezabrrla na prin'anie obet, Anik'a d,ala si nal<resli strorrny s celkom ho1mi vetvami' Ke prirr'iesla obe, nakreslila si na lstolk'
11..

Aby si milho Spasitela vdy ete viac miIoval.

*12. M6e urobi aj to,aby

o ak milos m najm prosi?

in udia dostali milos pomhajcu?

no, ke sa za nich modl, za nich navtevuje milho Spasitela v kostole, za nici;. obetuje svt prijmania, za nich ide na svt omu, za nich prina mal obete, za nich v utrpen si trpezliv
Anik,a sa hlbo,ko za'rmtil'a, ke potu),a, e ist hrienik urazil rnilh'o Spasitela. Molila sa: ,, mj Boe, odpus mu!" Anika rnala ,velk tbu privies vetkch hrinikov k 'mil-

mu Sp'asitelorvi. Raz poveala m'atke: ,,VeIa hovorm s Jeiorno hrienkooh." Prinala rozlin m' ,obete, aby sa polepil ist boh hri.enik' Nezunovala sa mo'dli a obet'o,va, k1frm sa to statro.l

1) Mil matka, o som ti psala na prvch stranch tejto knioky o rozvnosti, to rtajm tu plat. Nen deti ,,prina obete". Poaduj od nich velk poslunos a snanlivos, ale nehovor vdy: bu milm Spasiteovi _ najm nie, ke diea je z\e naladen. Zisti, kolko tvoje diea zna. V ohni rozlenia'i so strany tvojej alebo dieaa,sa nehovor o nboenstve, Tak nboensk smanie by iba deom kodilo'

O poslednom dni.
1.

Ktor je posledn de? To je ostatn de sveta.

2. o sa stane vtedy?

stranu. Potom dobr ludia s milm Spasitelom bud mic sna_ vdy do neba. ZIch lud odved diabli do pekla.

Na nebi sa zjav ndhern kr. Vtedy prde na obIakoch Spasitel s velkou slvou. Anjeli ho bud sprevdzat. Vetci ludia vstan z hrobov' Vetci musia sku Spasite1ovi Dobr ludia bud ma krsne telo, podobn ako mal mil Spasitel pt zmtvychvstan. ZI ludia bud ma oklivtelo. Teraz bude mil Spasitel Bospravodlivm sudcom. Postav dobrch lud na svoju prav stranu, zlch na lav

O viere.
1. Povaj:otec prde s cesty domov a hovor: Teta

je tako chor. Je velmi bled. Me kad de zomrief. Uverto otcovi?

no, uverm to otcovi. Ja som to sce nevidel, ale otc to videl, a ec ma neoklame.2. oteda znamen veri?

Veri znamen, drat za pravdu to, o mi in hovor.

3.

Ako sa nazva viera, ke ludia si navzjom veria? To je ludsk viera.

4. Je potrebn tto'udsk viera?

nq tto ludsk viera je nevyhnutn. Diea mus veri, o hovor otec, matka, uiteT. Aj dospel ludia musia si navzjom veri a dverova,. Bez tejto viery spolon ivot je
nemon. 5. o by to bolo, keby si otcovi, matke alebo uitelovi pove_'

dal: Ja ti to never'n?

Bola by to pre nich jedna z najtaich urok. Bolo by to tak, ako keby so'm povedal: otec, matka, ty lue!Uitel, ty lue!
6.

Vdy je vetko pravda, o hovoria ludia?

Nie, Iuia mu klamat, mu sa mli, mu luha.

110

7.

Kto vak nem6e luha a mli sa?

Mil Boh neme luha a mIi sa. o hwor, vetko je pravda.

8.

Ako sa nazva t viera, ke verme, o Boh hovor? To je kresfansk viera.

Kresfansky veri znamen, poklada za prawdiv to, o Boh povedal, lebo on sa neme mlif ani luhaf.

9. o teda znamen kresansky veri?

10. Nevyhnutn

je tto kresansk viera?

no, je nevyhnutn. Bez tejto kresanskej viery nemono sa Bohu pi, a preto nemono prsdo neba.

1l. o by bolo, keby si neveril milmu Bohu? BoIa by to najaia urka Boha, najv hriech. Bolo by to, ako keby si milmu Bohu povedaI: Ty lue,
rremono ti dverova!

to vetko u sme sa navzjorn uili v tejto Mil Spasitel je knioke Syn Bo. Pre ns pr.iiel s ,rreba na zem. Priiel - sveta, aby nrn povedal, ako je tarn, o musrne s druhho 'a robi, aby sme sa st' astn u tu na zemi ,a raz v nebi. Tri roky uil lu,d. Vetky svoje zzraky robieval, 'aby mu ludia
Iud. Raz priiel k Jeiovi popredn mu ra hovo'ril: ,,Pane, nie som hodn, aby si voiel do rnjho domu, ale ler' p'o'vedz slovo a uzdrav sa mj sluha." Jeiho velmi pochvlil a sluhu mu hne uzdravil' T'ak sa to asto stvalo. Sta'],o sa. aj lo, e Iurdia nechceli veri' To zrmtilo milho Spasitela, no, ba aj p'lak nad neverou. on vedel, e ludia, ktor neveria, nemu prs'do neba' .Preto Spasitel che1, aby ludira pniji vko, o kz,al. Preto _ aj o tom sme sa u v tejto knio,ke uili poal pv, ne - miesto neho. sa vrtil do nebies, apototrov do sveta, aby hlasali Namiesto apototro,v prili: ppe a biskupi so woji'mi il}omocnkmi, kazmi.
111

verili a dverovali. Ni ho tak neteilo akro viera a

,dvera

ak mil Spasitel poal i<aza. Preto ver mu tak, hovoril sm Spasite' ,,Ito vs p'va, ma pova! Kto varmi ptrdne, mnou p'o,brdne!,,
12. o chce

a'<o

by

to

mil Spasite, ak m by tvoja viera?

To znamen: siln, bez pochybovania, pln, bez vynechania nieoho, iv, m robi, o viera prikazuje.
13. o je tto siln, pln a iv viera?

Vrcrra!

Velmi veIk milos od milho Boha.

14.

Ako m6esi vyiada tto velk milos od milho Boha?

1. Ke bude dobre pova, o mil rodiia, uitel a kaz ti vysvetluj a rozprvaj o svtej viere. 2. Ke zbone prosmilho Boha o tto vieru.

15.

Ako m6e prosi o vieru?

Mil Boe; |om mi veri! Mil Jei'posilni moju vieru!

16. Povedz mi, o ver?

Verlm, e Boh stvoril ,anjelov, svet a lud. Verm, e hrieoh abra milh'o Eoha' Verm, e ak hriech nm nebo zarnyk. Verm, e JeiKristus je jednoroden Syn Bo. Ver,m, e Je|Kristus priiel !a zgln' aby nas vykpil Verm, e najistejira Parrna,je Matka Jea. Verm, e Jei Kri,stu za ns trpel a zon_nrel 'na lgi. Verm, e JeiKristus nm zaslilil vku rnilos a znovLl nm otvoriI nebo. Verm, e Jeiz h,robu v 'vs,tal a vstpil na nebes. Verm, e Jei je prtomn v najsvtejej Sviatosti oltrnej.

Verm, e je jeden Boh' Verm, e v Bru s tri boskosoby.

tL2

Verm, e svt orm'a je t ist obeta ako orbet'a na kri, iba sa prina lnekrvavm spsoborm. Verm, e Duch Sv t je tretia Bosk osoba. Verm, e kato1cka Cirkev je nmestnka mitho Spa_ sitela, aby na jeho mieste odpalahriechy, udelovala miIosti a viedla ns do neba. Verm, e v posledn de vetci vstaneme zmtvych

stelomasduou.

Verm, e dobr vstarr k venmuivotu v nebo. Verm, e t, k,tor zomru v akomhriechu, vstan k venmu trestu do pekla,

17.

Ktor modlitba nakrtko obsahuje to, o ver kresan ka_ tolk?

Verm Boha, Otca vemohceho, Stvoritela neba i zeme; i v JeiaKrista, Syna jeho jedinho, Pna nho, ktor sa poal z Ducha Svtho, narodil sa z Mrie Panny; trpel pod Pontskm Piltom, ukriovan umrel i pochovan bol: sostpil do pekiel, tretieho da vstal zmttvych, vstpil na nebesia,,sed na pravici Boha otca vemohceho, odtiai prde sdiivch i mftvych. Verm v Ducha Svtho, v svt Cirkev veobecn, v svtch obcovanie, v hriechov odpustenie, v tela zmtvych vzkries enie a v i-

vot ven. Amen.

18.

Ako m6emilmu Bohu v jednej vete vyjadri svoju vieru?

o mj Boe, verm vetko, o si povedal, lebo ty sa neme mli ani luha'

8 Nboenstvo ple matku

a diea.

Modlitby p]e diea.

Moje mil diea! Prv ne by sme sa rozlily,chcela by som ti poveda ete vetiku: Modli sa no, modli sa cez cel ivot kad de. Ke to bude robi, potom sa nebojm o teba. Vetci, ktor miIuj Spasite1a, radi sa modlia. V nebi nie je ani jedin, ktor

by sa nebol modlil, A zo vetkch, ktor s v pekle, ani ieden by tam nebol, keby sa bol modlil. Skutone je pravda:

Kto sa sprvne modl, sprvne ije! Kto sa zle modl, zle ije! Kto sa vbec nikdy nemodl,
ije bez Boha, bezbone. Kto bezbone ije a zomrie, je zatraten.

osobitn silu m modlitba, ke otec, matka a deti sa modlia spolone, nahlas' Preto rd sa modli s milmi rodimi a srodencami. Vtedy je mil Spasitel medzi vami. Sm to poveda|. Ale nie vdy sa mono spolone modli; vtedy sa modli sm' Povie milmu Bohu, o ti iena srdci prve tak, ako by si topovedal otcovi alebo matke. Niekedy azda ni ti neprde na um; vtedy sa modli modlitby, ktor vie nazpam. Dobre si prezri modtitby v tejto kniokea kad, ktor sa ti zapi, modli sa cez cel votozaj asto, ozaj zbonel
2. Vierovyznanie, vi str. 114' 3. Pri vstvan: Spasitel, z lsky

l. Najkrajia modlitba: oten, vi str.

27.

k tebe vstanem chytro hore!

LI4

4' Bann modlitba:

Boe, ty si ma tejto noci otcovsky stril, bol na pomoci, za to ,a chvlim a oslavujem' za vetko dobro ti akujem. Chr ma aj v kadej chvIi da od hriechu, smrti a od kadhoutrpenia. Vo vetkom, o budem myslie, hovori a robif, najlepote, r ma poehna. Mria, pros pr nebeskom trne za ma u Jeia, tvojho Syna. Chvla bu vdy tvojej vzneenosti odteraz a do venosti! Anjel Boi, sttc'a mj, prosm, chr ma, pri mne stoj! Amen.
.

5. Dobr mysel, vi str. 20, .otzka 6, str. 49, otzka 49. 6. Veern modlitba:

Prv ne na odpoinok sa dm, ruky i srdce k Bohu zdvham. akujem t za kad dar,

o som od teba prijal. Boe, utazil som a, odpus mi, prosm a" Potom, ke oi zatvorm, anjel tvoj nech ma stri, ke spm. Mria, najmilia moja ma, chcem tvojm vdy zostaf,, nechaj ma tebe sa odovzdaf. Ty, Spasitelu mj, JeiuKriste, mj Boh a vetko, verm to iste: tak zatvor ma do svojich rn, l)'ech spokojn, ist spnok mm. Amen.

10.

8. Na svtej omi' vi modlitby na str. 95-99. 9. Pri spovedi; pozri str. 72-78.

7. Iitos'vi str. 76.

Pri svtom prijman'vi str. 84-86'

irs

11. 12. 13.

Pri nvteve Spasitela v kostole, vi str. 81-83.

Pri prci:
Jei,z lsky

tebe!

V ndzi: Sladk srdce Mriino, bu mi na pomoci!

v sviatok: Pane JeiuKriste, akujem ti, e s za ma zomrel. Ach, nedaj, aby tvoja krv a tvoje utrpenie boly na mne straten! Amen.

14. Pred kroma

15.

K Mrii' vi str. 101-105'

Zdravas, KrIovn, Matka mlosrdenstva, ivot, sladkos i ndej naa, zdravas. K tebe volme vyhnan synovia Evy' K tebe vzdychme nariekajci a placi v tomto slzavom dol.A preto,Orodovnica naa,obr k nm mi1osrdn oi svoje, a po tomto putovan uk nm Jeia,poehnan plod ivota svojho. milostiv, dobrotiv, sladk Panna Mria!

Pod tvoju ochranu utiekame sa, svt Boia Rodika, prosbam nairni nepohdaj v potrebch naich, ale z kadhonebezpeenstva vyslobo ns vdy, ty slvna a poehnan Panna. Pani naa, Prostrednica naa, orodovnica naa, so Synom svojm ns smicr, Synovi svojmu ns poraja k Synovi svojmu ns prive, sladk Panna Mria' Amen.
Rozpamtaj sa, najlskavejia Panna Mria, e od vekov nebolo slchaf,, eby bol volakto opusten, kto sa pod ochranu tvoju utiekal, teb o pomoc prosif alebo o prmluviadal. I ja' touto dverou povzbuden, k tebe, Matka,'Panna panien, sa ponhlam; k tebe prichdzam, k tebe sa uchylujem ja stenajc hrienik. Matka venhoSlova, nezavrhni moje slov, a1e ich milostive vypouj a vysly. Amen.
16. 17.
116

K Anjelovi

strcovi, vi str. 37.

38.

Ku svtmu Michalovi archanjelovi, vi str.

8. Za

rodiov:

'

Poramti rodiov svojich, mil Boe, chr mi ich. Za dobr, ktor mi urobili, daj, aby od teba odplatu dostali.
|9. Za hrienikov, zomierajcich a bohdue: BoskSrdce Jeiovo,obrt hrienikov, zachr zomierajcich, vysiobo bohdue z oistca!
20.

Za bohdue:

Boe, pre milosrdenstvo tvoje daj duiam zomrelch nech odpovajv pokoji! Amen.
21. Veern modlitba

matky pri dieati:

'

Veer ticho k nm prichdza, prca da u sa neprevdza, Jei,chcem fa ete raz pozdravi a dobr noc ti prejavi! Spasitel, poehnanie svoje nm daj, tvojou Boou silou zastvaj ma i vetkch milch mojich, dobr noc daj sme v rukch tvojich!

Modlitby matky za seba.

Ty, Pane, si mojou trpezlivosou a silou. Ty si mojm svetlom a poradcom. Sveril si mi toto diea, aby som prebdzala jeho slab sily, cviila a vytvorila z neho dobrho kresana. Daj m teda nech sa zdokonalm a tak dvam pozot na svoje ponanie, aby som deom ako matka svietila prkladom vo vetkom dobrom. Amen. Najsvtejie Srdce Jeiovo,pramer kadho dobra! Klaniam sa ti, milujem a a z hlbky srdca lutujerr'za svoje hriechy. Tebe darujem svoje bohsrdce, ui ho ponenm, trpezlivm, istm, aby zodpovedalo vetkm tvojim elaniam. Ui, dobr Jeiu, aby som v tebe ila a ty vo mne! Chr ma v nebezpeenstvch, poteuj ma v zrmutku; udel mi zdravia tela, pomoci v mojich asnch podujtiach, tvojho poehnania pre kadmoje dielo a milosti svtej smrti.
(odporalBenedikt XV. a opatril odpustkami 100 dn.)

Zver.
,,Ke Pn nestavia dm, mrne ho ludia stavaj."

Preto zostva nm nielen pracova pre deti, ale aj modii sa za ne: mil Matka 'ustavinej pomoci, prijmi deti pod svoju ochranu! Predovetkm odporameti ich nevinn due.

ochrauj ich krstn nevinnos!

Daj, aby ich rodiia a uitelia si uvedomili svoje vysok irlohy. Najm ti odporame, Matka ustavinej pomoci: vetky deti-siroty, vetky pohansk deti, vetky deti pijanov, vetky deti dedine za,aen, ' vetky deti hladujce a opusten, vetky deti zveden, vetky deti zle vychovan, vky deti vzdialen milmu Bohu, vetky deti akosa prehreuje. Ach, mil dobr Matka, maj scts tmi vetkmi a pom im! Amen.

Jei, priatel dietok, poehnaj deti celho sveta!

:'

(300 dn,odpustkov.;

119

Pramene,
ktor boly pouitpri sostaven tejto knioky.
,,Katholischer Volkskatechismus" von Spirago. Opitz, Warnsdorf. ,,Vollstndige Katechesen fr die untere Klasse der katholischen Volkschule" von Gustav Mey. Herder, Freiburg i. Br. ,.Unser klenes Kommunionknd" von KarI Sudbrack S. J. Missonsdruckerei Steyl, Post Kaldenkirchen, Rheinland. ,,Lebensvoller Relgionsunterricht fr das zweite Schuljahr" von Dr. Gregor Rensirrg. Schwann, Dsseldorf. ,.Die Inderkommunion in Geiste der Kircbe", I. Bndchen von H. A. Heiser. Rauch, Wiesbaden. ,,Erstbeichtunterricht" von J. Schwarz. Badersche Verlags-Anstalt, Rottenburg a. N. ,,Kleiner l{atechismus" von H. Bsch. Verlag Rber & ' Cie., Luzern. ,,Unsere Schutzengel" von Dr. Klimsch. St.-Joseph-Bcherbruderschaft, Klagenfurt. ,.Die heiligen Schutzengel" von Ch. Pesch SJ. Ilerder, Freiburg i. Br. ,,Der Engel des deutschen Volkes" von Jos. Bernhart. Ars sacra. Mnchen' ,.Katholscher Kindergarten" von F. Hattler SJ. Herder, Freiburg i. Br. ,,Jess und ich bei der heiligen Messe". Messgebete von Elisabeth v. ,,Mein Jesus bist du da?"' Bchlein zum Beten ftir kleine Kinder' von H. Kautz. Benziger, Einsiedeln. , Annthrinken" von M. I(reuser. Laumannsche Buchhandlung, Dlmen.
,,Der kleine Guido". Den lieben Kinder erzhlt von O' Th. Mller. Ars sacra, Mnchen. ,.Ein kleiner Held" (Guido) von o' Th. Mller. Ars sacra, Miinchen. ,.Die Geschichte des kleinen Guido" von Jn Svensson. Herder, Freiburg
. Br. ,'.Weihet die Knder Maria!" Kansuswerk, Freiburg, Schweiz. ,,Das innerliche Leben" von P. J. Tissot. Verl. vormals Manz, Regensburg.

Schmidt-Pauli, Schulbriider-Verlag, Kirnach-Villingen.

i. Westf.

,,Die Blume von Annecy" (Anna von Guign) von E. M. Lajeunie. Ars sacra, Mnchen. ,,Flores Martyrum" von Joseph Credo. Editions',,Alsatia", Colmar. ,,Erklrung des heiligen Messopers" von P. Martn von Cochem. Benzger, Einsiedeln.

r20

,{

t.a
Tlaou knthttqlernc spolku *

v Trnave. ,;',";