Ako sa Sedembolestná Panna Mária stala našou patrónkou

Nie je veľa krajín, kde je mariánsky kult taký rozšírený ako Slovensku. V podstate v každom našom regióne sa nachádza nejaké mariánske pútnické miesto a vysoký je tiež počet kostolov a kaplniek zasvätených Panne Márii.

bazilika_txt.jpg

Bazilika Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne.

Mohlo by sa zdať, že táto mariánska úcta súvisí najmä s našou uhorskou minulosťou, keďže práve kraje svätoštefanskej koruny sa nazývali aj Regnum Marianum, čiže Mariánske kráľovstvo. Historik Róbert Letz však vo svojej knihe Sedembolestná Panna Mária v slovenských dejinách presvedčivo dokazuje, že táto úcta má korene ešte vo veľkomoravských časoch a možno ju vnímať aj ako určitý slovenský vklad do uhorských dejín.

Prvá písomná zmienka, ktorá sa viaže k mariánskemu kultu, súvisí s kniežaťom Pribinom, ktorý dal po vyhnaní z Nitrianskeho kniežatstva v roku 850 v Blatnohrade postaviť kostol zasvätený Bohorodičke. Mariánsku úctu šírili aj svätí Cyril a Metod a podľa dostupných prameňov bol Panne Márii zasvätený aj hlavný veľkomoravský chrám.

Silný impulz mariánskej tradícii prišiel počas panovania uhorského kráľa svätého Štefana, ktorý svoje kráľovstvo odovzdal pod ochranu Panny Márie. Chcel tým demonštrovať nielen silnú mariánsku úctu, ale aj spätosť krajiny s Katolíckou cirkvou. Jeho príklad nasledovali aj ďalší uhorskí králi. Belo III. začal raziť mince s portrétom Panny Márie, známy je obraz vykresľujúci korunováciu kráľa Karola Roberta, ktorému korunu na hlavu kladie práve Matka Božia a ďalší uhorský kráľ Ľudovít Veľký založil napríklad známe pútnické miesto v Mariánke, neďaleko Bratislavy.

Úcta k Bolestnej Panne Márii má korene v 12. storočí a v Uhorsku ju šírila najmä františkánska rehoľa. Podľa Letza sa dá najstaršie patrocínium Bolestnej Matky Božej na Slovensku datovať do roku 1467 a nesie ho františkánsky kostol a kláštor v Skalici. Len o niekoľko rokov neskôr ostrihomský arcibiskup Ján Vitéz, ktorého diecéza zahŕňala veľkú časť územia dnešného Slovenska, reagoval pastierskym listom na tureckú hrozbu. Okrem iného v ňom píše: „Hrozí nám veľké nebezpečenstvo zo strany Turkov. Nepomôžu nám naše zbrane ani zbrane našich susedov. Musíme sa obrátiť o nadprirodzenú pomoc. Dejiny nás učia, že naši predkovia sa v ťažkých časoch utiekali k Panne Márii, prosili ju o pomoc a ona ich vyslyšala. Ako arcibiskup sa obraciam na vás: zasväťme sa spoločne Bolestnej Panne Márii, aby aj naďalej bola našou ochrankyňou a chránila nás pred všetkými nebezpečenstvami“.

Ďalší ostrihomský arcibiskup Juraj Selepčéni, ktorý niekoľko týždňov pred kľúčovou bitkou s Turkami pri Viedni slúžil v Bratislave omšu pre jednotky Karola Lotrinského, rozdal vojakom po bohoslužbe medailóny s podobizňou Sedembolestnej Panny Márie. Keď boli 12. septembra 1683 Turci pri Viedni porazení, pápež Inocent XI. vyhlásil tento deň za sviatok Mena Panny Márie.

znamka_-_text.jpg

Poštová známka s motívom Sedembolestnej Panny Márie z roku 2012.

História nášho najznámejšieho pútnického miesta v Šaštíne sa začína v 16. storočí a súvisí so známym príbehom manželskej hádky grófky Angeliky Bakičovej a jej manžela, šaštínskeho hradného pána Imricha Cobora. Keď grófku jej manžel v zápale hnevu vysadil z kočiara, začala sa intenzívne modliť k Bolestnej Matke Božej. Neskôr Imrich Cobor spor z vlastnej iniciatívy urovnal a podporil aj manželkin sľub postaviť na mieste hádky kaplnku so soškou piety.

V 18. storočí v Šaštíne aj veľkým prispením cisárovnej Márie Terézie a jej manžela Františka Lotrinského vyrástla pútnická bazilika, ktorá patrí spolu s Dómom sv. Martina v Bratislave a Dómom sv. Alžbety v Košiciach k trom najväčším kostolom na Slovensku. Cisárovná sa spolu s manželom zúčastnila 12. augusta 1762 aj na slávnostnej posviacke baziliky. Počas slávnosti kázal levočský farár Samuel Engelmayer po nemecky, bojnický prepošt Ladislav Majténi po slovensky a provinciál pavlínov Pavol Esterházy po maďarsky. Robert Letz uvádza, že v 18. storočí sa začal aj prudký nárast patrocínií Sedembolestnej Panny Márie na Slovensku. V tomto storočí ich bolo zaznamenaných 48, v 19. storočí 100 a v 20. storočí 130. Sviatok Sedembolestnej potvrdil ako povinný pre celú Rímskokatolícku cirkev v roku 1814 pápež Pius VII. a pápež Pius X. určil v roku 1913 jeho slávenie na 15. september.

O to, že Sedembolestná Panna Mária bola vyhlásená za patrónku Slovenska, sa výrazne zaslúžil kňaz a politik Ferdiš Juriga. Jedným z jeho motívov bolo aj odlíšenie sa od vtedy presadzovaného kultu Panny Márie ako Veľkej pani Maďarov. „Slovák je ubolený, najradšej má svoju matičku a Pannu Máriu najradšej ctí ako Sedembolestnú Matičku, tak že ešte i v rúchu jej ustálená je slovenská farba: biely ručník, modrý plášť, červený odev,“ písal Juriga v roku 1911. V roku 1913 viedol Juriga slovenských pútnikov na Velehrad, kde sa konala spomienka 1050 rokov od príchodu sv. Cyrila a Metoda. V rámci púte predniesol Juriga prejav, ktorý zarezonoval nielen medzi slovenskými veriacimi. Podľa jedného z dobových komentárov vycítil Juriga vážnosť chvíle. „Veď po prvýkrát na svete mal oslavovať Sedembolestnú Matičku Božiu ako Patrónku Slovenskú a Matičku Slávsku, aby od včulka vždy tak oslavovaná bola, dokiaľ len Slováci žiť budú.“ Ľudia vraj pri jeho slovách plakali ako deti.

V apríli 1927 sa Slováci dočkali. Pápež Pius XI vydal dekrét Slávna u slovenského národa, ktorý oficiálne potvrdil Sedembolestnú Pannu Máriu ako patrónku Slovenska.

Jozef Majchrák

Foto: TASR