Vatikán 9. júna (RV) Chráňme si kresťanskú identitu tým, že dovolíme Duchu Svätému, aby nás viedol životom. Toto je jedna z myšlienok, ktorým venoval pápež František pozornosť v dnešnej rannej homílii. V kaplnke Domu sv. Marty varoval pred tými, ktorí chcú transformovať kresťanstvo len na akúsi „peknú ideu“ a ktorí neustále potrebujú „niečo nové v identite“. Za ďalšie ohrozenie kresťanského svedectva označil svetskosť tých, ktorí si „rozširujú svedomie“, takže sa doň vojde všetko.Svätý Otec vo svojej kázni vychádzal zo slov svätého Pavla Korinťanom, kde hovorí práve o identite Ježišových učeníkov. Je pravda, že k tomu, „aby sme sa dopracovali k tejto kresťanskej identite“, Boh „nám dal prejsť dlhou cestou dejín“, až kým poslal svojho Syna. „Aj my musíme prejsť v našom živote dlhou cestou, aby táto kresťanská identita bola silná,“ aby tak bolo možné vydávať skrze ňu svedectvo“ – pokračoval Svätý Otec. „Je to cesta, ktorú môžeme definovať ako vedúcu z nejednoznačnosti ku skutočnej identite“:
„Je pravda, je tu hriech, a hriech spôsobuje naše pády, ale máme Pánovu silu, aby sme vstali a napredovali s našou identitou. Ale ja by som tiež povedal, že hriech je súčasťou našej identity: sme hriešnici, ale hriešnici s vierou v Ježiša Krista. Je to nielen viera z poznania, nie. Je to viera, ktorá je darom od Boha, a ktorá vstúpila do nás od Boha. Je to Boh sám, kto nás upevňuje v Kristovi. A udelil nám pomazanie, dal nám jeho pečať, dal nám závdavok, znak Ducha do našich sŕdc. Je to Boh, kto nám dáva tento dar identity.“
Je zásadne dôležitým, aby sme boli „verní tejto kresťanskej identite a dovolili, aby nás Duch Svätý, ktorý je skutočne zárukou, znakom v našom srdci, viedol v živote dopredu.“ Nie sme ľuďmi, ktorí idú „za nejakou filozofiou,“ pripomenul pápež, „sme pomazaní“ a máme „záruku Ducha“.
„Je to pekná identita, ktorá sa zviditeľňuje vo svedectve. Preto nám Ježiš hovorí o svedectve ako o reči našej kresťanskej identity.“ A to aj napriek tomu, že kresťanská identita je vystavená pokúšaniu, a keďže sme hriešnici, vždy prichádzajú pokušenia. Identita sa tak „môže oslabiť a môže sa stratiť,“ povedal Svätý Otec a upozornil na dve nebezpečné cesty:
„Prvou je prechod od svedectva k ideám, rozrieďovanie svedectva. ‚Ale áno, som kresťan. Kresťanstvo je toto, pekná myšlienka. Modlím sa k Bohu.‘ A tak od konkrétneho Krista, pretože kresťanská identita je konkrétna - čítame to v blahoslavenstvách; táto konkrétnosť je tiež v Matúšovi 25: kresťanská identita je konkrétna - prechádzame k tomuto tak trochu zľahčenému „soft“ náboženstvu, kdesi vo vzduchu a na ceste gnostikov. V pozadí toho je škandál. Kresťanská identita je škandalózna. A pokušenie je: ‚Nie, nie, bez škandálu‘.“
Kríž je škandálom, pokračoval pápež, a tak sú tu tí, čo hľadajú Boha „s týmito tak trochu éterickými kresťanskými spiritualitami“, „moderní gnostici“. Potom sú tu „tí, ktorí stále potrebujú nové prvky kresťanskej identity“ a „zabudli, že boli vyvolení, pomazaní“, že „majú záruku Ducha“, a hľadajú: „‚Kde sú tí vizionári, ktorí nám dnes povedia o liste, čo Panna Mária pošle o štvrtej popoludní?‘ Napríklad, nie? A týmto žijú. Toto nie je kresťanská identita. Božie posledné slovo sa volá ‚Ježiš‘, nič viac.“ Ďalšou cestou ako cúvnuť od kresťanskej identity je svetáctvo, pokračoval pápež František:
„Rozšírenie svedomia natoľko, aby sa tam vmestilo všetko. ‚Áno, my sme kresťania, to áno...‘ Nielen morálne, ale aj ľudsky. Svetskosť je ľudská. A tak soľ stráca chuť. A vidíme kresťanské komunity, vrátane kresťanov, ktorí si hovoria kresťania, ale nemôžu a nedokážu svedčiť o Ježišovi Kristovi. A tak identita cúva, cúva a stráca sa, to je tento svetský nominalizmus, ktorý vidíme každý deň. V dejinách spásy nás Boh so svojou otcovskou trpezlivosťou priviedol od nejednoznačnosti k istote, ku konkrétnosti vtelenia a výkupnej smrti svojho Syna. Toto je naša identita.“
V závere homílie Svätý Otec dodal, že sv. Pavol sa chváli Ježišom, ktorý „sa stal človekom a zomrel pre poslušnosť“. „Toto je identita a tam je svedectvo.“ Je to milosť, o ktorú „musíme prosiť Pána, aby nám vždy dával tento dar, dar identity, ktorá sa nesnaží prispôsobovať veciam“ až po „stratu chuti soli“.
