Neuznaná mariánska svätyňa v Ríme je silný príbeh obrátenia, ľudovej i pápežskej úcty

K údajnému zjaveniu Panny Márie došlo neďaleko pútnického miesta Tri fontány, kde mal zomrieť mučeníckou smrťou svätý Pavol. Hoci nie je natoľko známe, rozpráva pozoruhodný príbeh. Ide o kontroverzné, súkromné zjavenie, no napriek tomu sa toto miesto teší obľube medzi ľudom i niektorými pápežmi.

Komunista a protestant Bruno Cornacchiola nenávidel katolícku cirkev a chcel zavraždiť pápeža. Na jar roku 1947 sa všetko zmenilo neďaleko miesta, kde podľa tradície zavraždili svätého Pavla. Zjavila sa mu vraj Panna Mária s týmto odkazom:

„Som tá, ktorá je v Božskej Trojici. Som Panna Zjavenia. Prenasleduješ ma, no to už stačilo. Vráť sa do svätého ovčinca, nebeského dvora na zemi. Poslúchaj cirkev, poslúchaj autoritu. Poslúchni a hneď zanechaj túto cestu, ktorou si sa vydal, a kráčaj v cirkvi, ktorá je pravda, a tak nájdeš pokoj a spásu. Mimo cirkvi, ktorú založil môj Syn, je temnota a záhuba. Vráťte sa, vráťte sa k čistému prameňu evanjelia, ktorým je pravá cesta viery a posvätenia, ktorá je cestou obrátenia.“

Mariánska svätyňa stále čaká na oficiálne uznanie cirkvi

Pútnické miesto sa nachádza na vŕšku v rámci rímskeho mestského parku v modernej štvrti. Pred ním je parkovisko a autobusová zastávka, a tak je pomerne ľahko dostupné. Veriaci a pútnici vo svätyni nájdu kaplnku nad malou jaskyňou, myšlienky rôznych rímskych biskupov o Ježišovej Matke, množstvo ďakovných dosiek za vyslyšanie modlitieb aj od veľvyslanca Srí Lanky, ako aj sochu svätého Maximiliána Kolbeho. V krátkom tuneli za svätyňou približujú históriu miesta novinové výstrižky a články, ktoré sa striedajú s ďakovnými odkazmi veriacich za vyslyšanie modlitieb.

V jednom článku čítame kritiku Monsignora Alfreda Ottavianiho, ktorý sa v nasledujúcich rokoch stal vplyvný kardinál a prefekt Kongregácie pre náuku viery. Ten v 50. rokoch minulého storočia odsúdil „nekontrolovateľné tvrdenia o údajne nadprirodzených javoch“ v niekoľkých krajinách. Vystríhal veriacich, aby sa mali na pozore, lebo viacerí z nich prepadli „žalostnej neposlušnosti“:

„Tí, ktorí s takou ľahkosťou bojovali proti autorite cirkvi a náboženskému cíteniu, dnes čelia dojímavému prepuknutiu inštinktívneho náboženského cítenia bez akéhokoľvek svetla rozumnosti, bez akéhokoľvek povedomia o milosti, bez akýchkoľvek výčitiek.“

Bruno Cornacchiola sa po svojom súkromnom zjavení obrátil na katolícku vieru, a keďže sa na tomto mieste neskôr objavili aj zvláštne slnečné úkazy, začali tam prúdiť pútnici, čo ďalej vysvetľuje obavy Alfreda Ottavianiho.

Cirkev oficiálne neuznala túto mariánsku svätyňu aj pre kontroverzné slová, ktoré mala Mária v súkromnom zjavení či v Brunovej vidine vysloviť: „Som tá, ktorá je v Božskej Trojici.“ Podľa kresťanskej náuky totiž Svätú Trojicu tvoria Boh Otec, Ježiš Kristus a Duch Svätý. Na druhej strane je prítomný mariánsky kult. Vtedajší pontifik Pius XII. umožnil postaviť kaplnku nad tamojšou jaskyňou a tiež požehnal príslušnú sochu Panny Márie na Námestí svätého Petra. Rímsky biskup, ktorý definitívne uznal mariánske zjavenia v portugalskej Fatime, ustanovil v roku 1950 dogmu o Nanebovzatí Panny Márie.

Podľa niektorých to bol následok Brunovho zjavenia v oblasti Tri fontány na vtedajšej periférii Ríma tri roky predtým, ktoré bolo akousi predzvesťou tohto článku viery o Ježišovej matke. Pius XII., občianskym menom Eugenio Pacelli, pochádzal z Ríma a o ustanovení tejto dogmy pritom uvažoval dlhšie. Osobne sa stretol aj s obráteným Brunom Cornacchiolom.

Pápež Ján Pavol II. v tomto súvise hovoril o Panne Márii tretieho tisícročia z Troch fontán (Santa Maria del Terzo Millennio alle Tre Fontane). Zároveň tam posielal svojho priateľa, aby sa pomodlil pred jeho apoštolskými cestami. Zvláštne puto Pia XII. aj Jána Pavla II. podčiarkol minulý rok v rozhovore pre taliansky denník kardinál Mauro Piacenza. Ten na rovnakom mieste na sviatok Nanebovzatia Panny Márie 15. augusta tohto roku slávil omšu a po jej skončení vyspovedal niekoľko mladých ľudí. Kardinála Piacenzu sme predstavili v osobitnom rozhovore.

Vďaka silnému vzťahu k tomuto miestu založila matka Prisca, občianskym menom Concetta Morminová, rehoľu Misionárok Božského zjavenia, ktorej sestry nosia typický zelený habit. Na rovnakom mieste kňaz Franz Pfanner s požehnaním pápeža Pia IX. zasadil v 19. storočí eukalypty, aby vykorenil maláriu, hlása pamätná tabuľa.