Kresťanskí kandidáti Mikloško a Krajniak sú za odluku cirkvi od štátu

Bratislava 28. februára 2019  (HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian, Dano Veselský)

František Mikloško a Milan Krajniak o sebe tvrdia, že sú kresťanskí kandidáti. Podporujú však odluku cirkvi od štátu, čo by v konečnom dôsledku okrem iného znamenalo, že kresťania budú mať ďalšie výdavky naviac

Snaha oddeliť finančne cirkvi na Slovensku od štátu je dlhoročnou záležitosťou liberálov. A ako sa ukazuje, niektorí kresťanskí kandidáti im na to skočili.

Portál Aktuality.sk zisťoval názory prezidentských kandidátov na túto tému. Nie je asi žiadnym prekvapením, že za odluku cirkvi od štátu je extrémna liberálka Zuzana Čaputová a liberálny ľavičiar Eduard Chmelár. 

Ďalší kandidát Maroš Šefčovič sa priamej odpovedi vyhol, no povedal, že je na to potrebná dohoda medzi štátom a všetkými registrovanými cirkvami.

Čo však najviac prekvapilo, sú odpovedene Františka Mikloška a Milana Krajniaka, ktorí sa hlásia k zastupovaniu kresťanských voličov.

Mikloško vyhlásil: “Áno. Odluka cirkvi od štátu znamená zmluvne ukotviť vzťah štátu a všetkých cirkví. K tomuto treba ešte prijať dve zmluvy: o ekonomickom zabezpečení cirkví a o výhrade vo svedomí.”

Milan Krajniak odpovedal podobne: “Som za finančnú odluku cirkví od štátu. To znamená, že opravu kultúrnych pamiatok alebo charitatívnych projektov by ďalej mohol spolufinancovať štát, ale napríklad platy duchovných by hradili cirkvi z príspevkov svojich členov.”

Týmito výrokmi kandidáti inými slovami povedali “kresťania plaťte ešte viac”. Ale hlasy kresťanských voličov sú im dobré.

Poďme si túto problematiku rozobrať podrobne. Argument liberálov, že cirkvi nech si kresťania financujú z vlastných peňazí, pretože máme na Slovensku aj ateistov je postavený na vode.

Rovnakou logikou by totiž niekto mohol namietať, že keďže nechodí na divadelné predstavenia, nech si kultútu na Slovensku financujú len tí čo to využívajú a nie každý daňový poplatník.

Jednoducho kultúra a cirkev sú naším dedičstvom bez ohľadu na to, či je niekto kresťan, alebo ateista a bez ohľadu na to, či niekto chodí na divadelné či iné kultúrne predstavenia, alebo nie.

Kresťania okrem toho, že platia dane, už teraz vysoko dotujú cirkev zo svojich peňazí v rôznych zbierkach, keďže to, čo cirkev dostáva od štátu, nestačí napríklad na prevádzku a opravy kostolov a farských úradov.

Kandidáti na prezidenta, ktorí populisticky podporujú odluku cirkvi od štátu, by navýšili ďalšie výdavky pre kresťanov. Je to rana pre kresťanov, ktorí podľa sčítania obyvateľstva tvoria približne 80% populácie Slovenska a poctivo platia dane. 

Našťastie, našli sa kandidáti, ktorí odluku cirkvi od štátu odmietajú. Marian Kotleba odpovedal k otázke odluky cirkvi od štátu jednoznačne: ” nie.”

Rozsiahlejšie stanovisko povedal Štefan Harabin :

“Situácia v Európe sa za posledné roky rapídne zmenila. Rozvrat tradičných hodnôt, útoky na kresťanov a samotné kresťanstvo, extrémny liberalizmus, LGBT, gender, islamizácia, kríza rodiny, dalo by sa pokračovať vo vyratúvaní negatív v tejto spojitosti. V takej ťažkej a zložitej spoločenskej situácii treba spojiť sily všetkých tých, ktorí chcú pomôcť zachovať naše zvyky, tradície, stáročiami budované hodnoty a odkaz našich predkov. Autorita cirkvi je dnes preto potrebná oveľa viac ako kedykoľvek predtým.

Nikdy som sa však nebránil, ani sa nebudem brániť diskusii na túto tému. V tejto súvislosti však treba brať do úvahy postoj katolíckej cirkvi, ktorá je rozsahom najväčšia kresťanská cirkev na Slovensku.”

Samuel Gdovin