☰
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
(zobraziť hymnus II. [Ak je posvätné čítanie cez deň])
Po spánku s údmi sviežimi
ochotne z lôžka vstávame;
buď, Otče, s nami bdiacimi,
keď pieseň tebe spievame.
Prvého teba jazyk nech
ospieva, srdce velebí;
nech všetko naše úsilie,
Presvätý, z teba pramení.
Tma, ustúp svetlu dennému,
noc, prepusť miesto úsvitu;
nech Božie svetlo zaplaví
dušu z vín noci umytú.
Ešte ťa vrúcne prosíme,
odstráň z nás všetko škodlivé,
aby ťa večne chválili
ústa i srdcia bedlivé.
Vyslyš nás, Otče láskavý,
pomôž nám, Kriste, Kráľ slávy,
s Otcom i Duchom Boh pravý,
a vládni, kraľuj nad nami. Amen.
PSALMÓDIA
(zobraziť Sláva Otcu)Ant. 1 Spas ma, Pane, veď si milosrdný.
2Pane, nekarhaj ma v svojom hneve, *
netrestaj ma v svojom rozhorčení.
3Zľutuj sa, Pane, nado mnou, lebo som nevládny, *
uzdrav ma, Pane, lebo sa mi kosti chvejú.
4Aj dušu mám už celkom zdesenú. *
Ale ty, Pane, dokedy...?
5Obráť sa, Pane, zachráň mi dušu. *
Spas ma, veď si milosrdný.
6Veď medzi mŕtvymi nik nemyslí na teba. *
A kto ťa môže chváliť v podsvetí?
7Už ma vyčerpalo vzlykanie, †
lôžko mi noc čo noc vlhne od plaču, *
slzami máčam svoju posteľ.
8Od náreku sa mi oko zahmlilo *
a uprostred všetkých mojich nepriateľov som zostarol.
9Odíďte odo mňa, všetci, čo páchate neprávosť, *
lebo Pán vyslyšal môj hlasný plač.
10Pán moju prosbu vyslyšal, *
Pán prijal moju modlitbu.
11Všetci moji nepriatelia nech sa zahanbia a nech sa zdesia náramne *
a zahanbení nech sa ihneď stratia.
Ant. Spas ma, Pane, veď si milosrdný.
Ant. 2 Pán sa stal bedárovi útočišťom v súžení.
2Oslavovať ťa budem, Pane, celým svojím srdcom *
a vyrozprávam všetky tvoje diela zázračné.
3V tebe sa budem tešiť a radovať, *
ospevovať budem tvoje meno, Najvyšší.
4Veď moji nepriatelia dávajú sa na útek, *
pred tvojou tvárou slabnú a hynú.
5Lebo ty si sa ujal môjho súdu a rozriešil si môj spor, *
zasadol si na trón ako spravodlivý sudca.
6Zahriakol si pohanov a vyničil si rod bezbožný, *
ich meno si vyhladil navždy, naveky.
7Nepriatelia zhynuli, navždy umĺkli; †
zboril si ich mestá, *
niet po nich ani pamiatky.
8Ale Pán tróni naveky, *
už si pripravil stolec sudcovský.
9A spravodlivo bude súdiť svet, *
podľa práva bude súdiť národy.
10Pán bude utláčanému útočišťom, *
príhodným útočišťom v časoch súženia.
11Na teba sa spoľahnú tí, čo tvoje meno poznajú, *
veď ty, Pane, neopúšťaš tých, čo ťa hľadajú.
Ant. Pán sa stal bedárovi útočišťom v súžení.
Ant. 3 V bránach dcéry sionskej budem hlásať tvoje skutky preslávne.
12Spievajte a hrajte Pánovi, čo na Sione prebýva, *
ohlasujte jeho skutky medzi národmi.
13Lebo on, čo pomstí krv, na nich pamätá, *
nezabúda na nárek bedárov.
14Zmiluj sa, Pane, nado mnou, †
pozri, ako ma nepriatelia sužujú, *
vytrhni ma z brán ríše smrti,
15aby som v bránach dcéry sionskej hlásal všetky tvoje skutky preslávne *
a plesal, že si mi pomohol.
16Pohania padli do jamy, ktorú kopali, †
a v tom osídle, čo nastrojili, *
chytila sa im vlastná noha.
17Pán sa zjavil a konal súd. *
Hriešnik sa zamotal do diela svojich rúk.
18Do pekla pôjdu hriešnici, *
všetci pohania, čo zabúdajú na Boha.
19Lež na úbožiaka on nezabudne naveky, *
ani nádej úbožiakov navždy márna nebude.
20Povstaň, Pane, nech sa nevyvyšuje človek; *
a národy si na súd predvolaj.
21Pane, hrôzou ich zasiahni; *
nech pohania pochopia, že sú iba ľuďmi.
Ant. V bránach dcéry sionskej budem hlásať tvoje skutky preslávne.
Daj mi chápavosť a ja tvoj zákon zachovám.
A celým srdcom sa ho budem pridŕžať.
(skryť plné znenie responzórií)
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Ester
Židia sú v nebezpečenstve
V tých dňoch 1kráľ Asuer povýšil Amana, Amadatiho syna z Agagovho rodu, a postavil jeho trón nad všetky kniežatá, ktoré mal. 2A všetci kráľovi služobníci, čo boli pri bráne paláca, kľakali a klaňali sa Amanovi, lebo tak im to nariadil kráľ. Iba Mardochej nekľakal, ani sa mu neklaňal. 3A kráľovi sluhovia, čo mali službu pri bráne paláca, mu vraveli: „Prečo nezachovávaš kráľov príkaz?“ 4A keď mu to veľa ráz vraveli, ale on nepočúval, oznámili to Amanovi. Boli zvedaví, či vytrvá v rozhodnutí, lebo im povedal, že je Žid.
5Keď sa Aman presvedčil, že Mardochej pred ním nekľaká a neklania sa mu, veľmi sa rozhneval. 6Ale bolo mu málo položiť ruky iba na Mardocheja, lebo počul, že je zo židovského národa; a preto sa rozhodol zničiť celý židovský národ, čo bol v Asuerovom kráľovstve.
7V prvom mesiaci, ktorý sa volá Nisan, v dvanástom roku Asuerovej vlády, vhodili pred Amanom do osudia lós, čiže Pur, v ktorý deň a v ktorom mesiaci má byť židovský národ vyhubený. A vyšiel trinásty deň dvanásteho mesiaca, ktorý sa volá Adar. 8Tu Aman povedal kráľovi Asuerovi: „Je tu ľud rozptýlený po všetkých krajinách tvojho kráľovstva; je oddelený medzi národmi, riadi sa cudzími zákonmi, ktoré ostatní nepoznajú, a ešte aj opovrhuje kráľovými nariadeniami. Nie je výhodné pre kráľa nechať ich na pokoji. 9Ak uznáš za dobré, nariaď písomne, aby bol zničený, a ja odvážim desaťtisíc talentov striebra správcom tvojej pokladnice.“ 10Tu kráľ sňal zo svojej ruky prsteň, ktorý používal, a dal ho Amanovi, Amadatiho synovi z Agagovho rodu, nepriateľovi Židov, 11a povedal mu: „Striebro, ktoré ponúkaš, si nechaj a s ľudom urob, čo sa ti páči.“
12V trinásty deň prvého mesiaca zavolali kráľovských pisárov a napísali, čo v mene kráľa Asuera rozkázal Aman, všetkým kráľovským miestodržiteľom, správcom krajín a veľmožom jednotlivých národov tak, aby to každý národ mohol čítať a počúvať vo svojom jazyku, a listinu označili kráľovským prsteňom. 13Listy poslali po rýchlych posloch do všetkých krajín kráľovstva, aby vyhubili, pozabíjali a zničili všetkých Židov od chlapca až po starca, deti i ženy v jeden deň, čiže trinásteho dňa dvanásteho mesiaca, ktorý sa volá Adar, a zmocnili sa ich majetku.
14Odpis listu bolo treba vyhlásiť ako zákon vo všetkých krajinách, aby o tom vedeli všetky národy a pripravili sa na určený deň. 15Poslovia, ktorých vyslali, poponáhľali sa kráľov rozkaz vyplniť. V Susan vyvesili nariadenie hneď. A kráľ s Amanom konali hostinu, kým samo mesto zachvátila hrôza.
RESPONZÓRIUM
Est 4, 17c; Ž 44, 26; Est 4, 17l
Pane, všemohúci kráľ, všetko podlieha tvojej moci a niet nikoho, kto by sa mohol vzoprieť tvojej vôli. * Vykúp nás, veď si milosrdný.
Vypočuj moju úpenlivú prosbu a náš zármutok obráť na radosť. * Vykúp nás, veď si milosrdný.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Listu svätého biskupa Augustína Probe
(Ep. 130, 9, 18 – 10, 20: CSEL 44, 60-63)
V určité hodiny sa sústreďme na modlitbu
Stále túžme po blaženom živote a ustavične oň prosme Pána Boha. A preto v určité hodiny odvracajme myseľ od ostatných starostí a prác, ktoré istým spôsobom túto službu zoslabujú, a sústreďme sa na modlitbu. Slovami modlitby si pripomíname, čo túžime dosiahnuť, aby to, čo začalo vlažnieť, nevychladlo úplne a celkom nevyhaslo, ak to nebudeme častejšie rozdúchavať.
A preto ani to, čo hovorí Apoštol: „Prednášajte svoje žiadosti Bohu“ (Flp 4,6), neslobodno chápať tak, akoby ich Boh potreboval poznať, veď on ich poznal prv, ako boli, ale my ich máme poznať u Boha v trpezlivosti, a nie u ľudí vo vystatovaní.
Ak je to tak, potom nie je nesprávne ani neužitočné modliť sa aj dlhšie, keď je na to čas, čiže keď to nie je na ujmu iných dobrých a potrebných povinností, hoci aj pri nich, ako som povedal, treba sa vždy modliť túžbou. Ani to nie je mnohovravnosť v modlitbe, ako si niektorí myslia, keď sa niekto dlhšie modlí. Iné je veľa rečí, iné dlhodobý stav duše. Lebo aj o samom Pánovi sa píše, že strávil celú noc v modlitbe a že sa dlho modlil (porov. Lk 6,12). A čo iné sa tým sleduje, ako aby nám dal príklad on, správny prosebník v čase, ktorý s Otcom vo večnosti vypočúva naše modlitby?!
Hovorí sa, že bratia v Egypte sa často modlia, ale ich modlitby sú veľmi krátke a akoby ukradomky vysielané, aby tá bedlivo vzbudená pozornosť, ktorú pri modlitbe každý nevyhnutne potrebuje, prílišným preťahovaním nevyprchala a neotupila sa. A tým aj oni dostatočne ukazujú, že ako nesmie táto pozornosť otupieť, ak nemôže vytrvať, tak ju neslobodno ani rýchlo prerušiť, keď trvá.
Nech sa teda modlitba uchráni mnohovravnosti, ale nech jej nechýba bohatosť prosieb, ak trvá sústredená pozornosť. Lebo veľa hovoriť pri modlitbe znamená vybavovať potrebnú vec zbytočnými slovami. Kým veľa sa modliť znamená dlho a s nábožným rozochvením srdca klopať u toho, ku ktorému sa modlíme. Lebo táto činnosť sa väčšinou vykonáva viac vzdychmi ako rečami, viac plačom ako oslovovaním. Veď má naše „slzy pred sebou“ (porov. Ž 56,9 [Vg.]) a „naše vzdychy nie sú skryté“ (porov. Ž 38,10) pred tým, ktorý všetko stvoril skrze Slovo a ľudské slová nehľadá.
RESPONZÓRIUM
Pane, ty Boh mojej spásy, dňom i nocou volám k tebe. * Kiež prenikne k tebe moja modlitba.
Tvoje meno a spomienka na teba je túžbou duše. * Kiež prenikne k tebe moja modlitba.
MODLITBA
Modlime sa.
Všemohúci a večný Bože, pomáhaj nám, aby sme vždy ochotne plnili tvoju vôľu a slúžili ti s úprimným srdcom. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
(zobraziť zakončenie)Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
breviar.sk © 1999-2024 Juraj Vidéky