Svet kresťanstva 09. december 2021

Prípad Šinčchondži Odídenci hovoria o tajomnej sekte, cirkvi varujú, odborníci volia opatrnejší tón

Imrich Gazda
Imrich Gazda

Jednou z hlavných tvárí kontroverznej náboženskej skupiny pôsobiacej v Česku, ktorá už preniká aj k nám, je Slovák žijúci v Prahe.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Imrich Gazda

Odídenci hovoria o tajomnej sekte, cirkvi varujú, odborníci volia opatrnejší tón
Masová promócia absolventov biblickej školy Šinčchondži. Zdroj – Twitter

Jednou z hlavných tvárí kontroverznej náboženskej skupiny pôsobiacej v Česku, ktorá už preniká aj k nám, je Slovák žijúci v Prahe.

Minulý týždeň sme zverejnili príbeh mladej kresťanky Laury, ktorá sa pred niekoľkými mesiacmi zaplietla s kontroverznou náboženskou skupinou Šinčchondži.

Na Instagrame ju cez účet Nikdy na to nejsme sami oslovili dve dievčatá z Česka, predstavili sa ako členky modlitbovej skupiny a pozvali ju na online biblický kurz. Po ňom nasledoval ďalší a potom zasa ďalší. Slovo Šinčchondži však ani raz nezaznelo.

Napriek tomu, že celé to pôsobilo tajomne až sprisahanecky – o svojich nových aktivitách a „priateľoch“ nesmela Laura povedať ani svojim najbližším –, stále žila v presvedčení, že ide o jeden z bežných biblických kurzov, o aké nie je v tunajšom kresťanskom prostredí núdza.

O tom, s kým má naozaj do činenia, sa dozvedela až v lete vďaka známemu, ktorý ju upozornil na internetový článok o Šinčchondži a jej fungovaní. Opis do bodky zodpovedal tomu, čím si sama prešla.

Oslovili aj našu redaktorku

Po tom, čo sme uverejnili Laurin príbeh, ozvali sa nám do redakcie ďalší ľudia s podobnou skúsenosťou. Členky Šinčchondži cez spomínaný instagramový účet Nikdy na to nejsme sami oslovili aj našu redaktorku Lenku Chlebanovú.

„Napísali mi veľmi familiárne, oslovili ma krstným menom a predstavili sa ako Katarína a Eli. Hovorili, že patria do modlitbovej skupiny mladých žien a že v súvislosti s ,obdobím, v ktorom mnohí prechádzajú ťažkosťami‘, sa rozhodli podporiť ich v modlitbe. Povedali, že ich zaujíma môj pohľad na modlitbu skrze krátky dotazník a že im môžem poslať aj svoje modlitbové úmysly,“ opisuje Lenka svoju skúsenosť z prelomu februára a marca tohto roku.

„Môj prvý dojem bol, že je to celé milé a pozitívne a že nejako takto by mala evanjelizácia medzi mladými vyzerať. Mala som však veľa práce, tak som im neodpísala. O niekoľko dní sa mi pripomenuli, tak som im napísala, že mi môžu poslať spomínaný dotazník. Ten bol veľmi osobný a na to, aby som naň mohla úprimne odpovedať, by som sa musela dosť otvoriť a rozpísať. Na ďalšiu ich správu som už nereagovala, keďže nemám potrebu zdieľať osobné veci s cudzími ľuďmi,“ opisuje Lenka ukončenie vzájomnej komunikácie.

„To, že išlo o členky Šinčchondži, som však pochopila až na základe textu, ktorý sme publikovali na Svete kresťanstva,“ uzatvára Lenka.

Čítajte tiež

Kým na Slovensku sa o aktivitách Šinčchondži začína hovoriť len teraz, v susednej Českej republike sú dobre známe už minimálne dva roky. O oslovovaní najmä mladých žien z kresťanského prostredia v uliciach Prahy informoval ešte pred vypuknutím pandémie portál Aktualne.cz, neskôr aj Seznam Zprávy.

Neformálne nadväzovanie kontaktov s pozvaním na bližšie nešpecifikované biblické kurzy prebiehalo podobne ako vo vyššie opísaných prípadoch. Akurát sa neodohrávalo v online, ale v reálnom prostredí českej metropoly.

Keďže členovia Šinčchondži oslovujú najmä praktizujúcich mladých kresťanov, varovanie už vydala Česká biskupská konference, Církev bratrská aj Česká evangelikální aliance a Křesťanská misijní společnost

Hovorca Konferencie biskupov Slovenska Martin Kramara na naše otázky odpovedal, že „správy o aktivitách tejto sekty na Slovensku KBS zaznamenala len epizodicky, na individuálnej báze“. Dodal, že „je dobré, že sa o téme verejne hovorí; aj my sa ňou budeme prostredníctvom našich komisií zaoberať“.

Prispeli k šíreniu koronavírusu

Slovenská verejnosť sa o Ježišovej cirkvi Šinčchondži (Shincheonji Church of Jesus) – ako znie oficiálny názov – zrejme prvýkrát v širšom meradle dozvedela v marci 2020, keď vo svete začala zúriť pandémia.

Južnej Kórei, krajine poučenej zápasom s vírusom Mers pred ôsmimi rokmi, sa spočiatku darilo zvládať pandémiu nového koronavírusu veľmi dobre. Zrazu však začali počty prípadov raketovo stúpať. Najviac zasiahnutým bolo štvrté najväčšie mesto Tegu s 2,5 milióna obyvateľov.

Zakrátko sa ukázalo, že desiatky ľudí, ktorí nákazu šírili ďalej, infikovala členka Šinčchondži. Napriek symptómom navštevovala modlitbové stretnutia, ale aj ďalšie verejné podujatia. Nešlo pritom údajne o ojedinelý prípad nezodpovedného konania. 

Po niekoľkých dňoch, keď hnev v krajine narastal a starosta Soulu podal žalobu na lídrov Šinčchondži za úmrtia spôsobené šírením infekčnej choroby, predstúpil pred verejnosť zakladateľ Man Hee Lee a padnúc na kolená žiadal o odpustenie. „Hoci to nebolo úmyselné, nakazilo sa mnoho ľudí,“ citovala agentúra AFP dnes už 90-ročného Man Hee Leeho.


Man Hee Lee sa ospravedlňuje Kórejčanom.

O týchto udalostiach vtedy informovali aj viaceré slovenské médiá (napr. tutu). Hoci mediálny záujem o tému neskôr opadol, prípad sa vyvíjal ďalej.

Prokuratúra Man Hee Leeho obvinila, že zdravotníckym úradom zatajoval informácie o náboženských zhromaždeniach a ich účastníkoch, čím sa stal spoluzodpovedným za šírenie koronavírusu, a žiadala preňho päťročné väzenie a pokutu tri milióny wonov (približne 2 700 dolárov).

Začiatkom augusta 2020 bol Man Hee Lee zatknutý a poslaný do väzenia, ale v novembri ho prepustili na kauciu. V januári 2021 ho napokon súd zbavil viny.

Odsudzujúci verdikt si však vypočul v inom prípade, v ktorom bol obvinený zo sprenevery 5,6 miliardy wonov (približne 4,7 milióna dolárov) z prostriedkov cirkvi na rôzne účely. Súd ho uznal čiastočne vinným a udelil mu podmienečný trest odňatia slobody na tri roky.

Sociológ Introvigne na strane Šinčchondži

Na obhajobu Šinčchondži viackrát verejne vystúpil známy taliansky sociológ Massimo Introvigne, zakladateľ Centra pre štúdium nových náboženstiev (CESNUR), ktorého neraz citovali aj katolícke médiá.

V roku 2019 zaslal otvorený list juhokórejskému prezidentovi Jae-In Moonovi, v ktorom kritizoval techniky tzv. deprogramovania, teda nútené konverzie členov Šinčchondži späť na vieru mainstreamových juhokórejských kresťanských cirkví.

Minulý rok zasa Introvigne spolu so svojím tímom vydal dokument s názvom Šinčchondži a koronavírus v Južnej Kórei: oddelenie faktov od fikcie, v ktorom túto náboženskú skupinu vykresľuje ako obetného baránka kórejských konzervatívnych evanjelikálov.

Religionista Zdeněk Vojtíšek, ktorý o týchto aktivitách informoval, však poukázal na to, že Introvigneho štúdia „pôsobí jednostranne, naivne a je vo vleku toho, ako chce byť samotná cirkev videná a vnímaná“, pričom na niektorých miestach jej závery „hraničia s nepravdou“.

Vojtíšek zároveň zdôraznil, že Introvigne sa už v minulosti nekriticky zastával Scientologickej cirkvi či českej Cesty Guru Járy.

Taliansky sociológ však nezostal vo svojom úsilí osamotený. Výzvu juhokórejskej vláde, aby rešpektovala náboženskú slobodu a nehádzala zodpovednosť za šírenie koronavírusu na členov Šinčchondži, adresovala aj Komisia Spojených štátov pre medzinárodnú náboženskú slobodu (USCIRF).

Striedal cirkvi, až si založil vlastnú

Kto je vlastne tento záhadný muž a odkiaľ sa vzalo jeho náboženské hnutie?

Man Hee Lee sa narodil v roku 1931 v Južnej Kórei, ako 17-ročný bol pokrstený baptistickým misionárom a ako 26-ročný sa pridal k cirkvi Olivovník (Olive Tree).

O desať rokov prestúpil do ďalšej heterodoxnej cirkvi Chrám svätostánku svedectva (Temple of the Tabernacle of the Testimony), ktorá očakávala koniec sveta v roku 1984. Keďže neprišiel, cirkev sa rozpadla.

„Do čela jednej jej časti sa postavil práve Man Hee Lee, ktorý význam roku 1984 po novom interpretoval ako dobu konca sveta a nového začiatku. V tomto roku podľa neho začala éra Šinčchondži, pričom tento výraz je prekladaný ako ,nové nebo a nová zem‘, prípadne ,nové nebo na zemi‘,“ napísal v roku 2015 v jednej z prvých štúdií o Šinčchondži v našom jazykovom priestore český religionista Zdeněk Vojtíšek z Husitskej teologickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe.

„Nová cirkev vystupuje veľmi sebavedomo: podľa Man Hee Leeho a jeho stúpencov sa už skončil čas všetkých ostatných (,starých‘) cirkví. Veriaci majú ,vyjsť z Babylonu‘ svojich cirkví, vyhľadať Bohom prisľúbeného pastora a pripojiť sa k 144 tisícom veriacich v 12 kmeňoch ,nového Izraela‘ a tak sa stať súčasťou nového stvorenia,“ pokračuje vo vysvetľovaní Vojtíšek. Odpadlíci a tí, ktorí učenie Šinčchondži odmietnu, majú navždy zahynúť v jazere, kde horí síra.     

Členovia sekty sa pri zdôvodňovaní svojho pôsobenia odvolávajú na novozákonný Druhý Petrov list, kde sa píše o očakávaní nového neba a novej zeme (2 Pt 3,13). „Tým sa nemyslí fyzické nové nebo a nová zem, ale nové nebo je Božím novým svätostánkom a nová zem sú noví členovia, ktorí sú úrodou z Božieho semena,“ povedal pre Aktualne.cz v jednom z mála poskytnutých rozhovorov Simon Yang, hlavný lektor Šinčchondži v Českej republike.

„Pred dvoma tisíckami rokov prišiel Ježiš s tým, že naplnil Starý zákon, skončil svet judaizmu. Rovnako tak v Novom zákone existuje koniec vekov, čo znamená koniec sveta tradičných cirkví,“ uviedol Yang.


Zakladateľ Šinčchondži Man Hee Lee v marci 2020. Foto – TASR/AP

Man Hee Lee sám seba chápe nielen ako prisľúbeného pastora, ale ako samotného posla Ježiša Krista, na ktorého odkazuje aj Sväté písmo. „Svoju legitimitu potvrdzuje tým, že je schopný dokonale porozumieť Biblii – dokazuje to predovšetkým originálnym výkladom knihy Zjavenia apoštola Jána,“ uvádza Vojtíšek, ktorý je zároveň šéfredaktorom religionistického časopisu Dingir, ku ktorému prináleží internetová stránka Náboženský infoservis.

Za vyvoleného považuje nielen seba, ale aj svoju krajinu. Práve Kórea má byť onou biblickou krajinou na východe, kde sa nachádzala rajská záhrada Eden, odkiaľ sa prišli malému Ježišovi pokloniť mudrci z východu a kde sa podľa proroka Izaiáša (66,20) na vrchu Sion, ktorým je v skutočnosti vrch Cheonggye nad Soulom, zhromaždia všetky národy.

Odfotili sa aj s Čaputovou

Šinčchondži zaznamenala dynamický nárast členstva najmä počas uplynulých dvoch desaťročí. Kým na prelome tisícročí sa k nej hlásilo len okolo 10-tisíc veriacich, v súčasnosti sa ich počet odhaduje na vyše 200-tisíc v troch desiatkach krajín sveta.

Nárast členstva časovo koreluje so založením dobrovoľníckej organizácie Mannam v roku 2003, ktorú viedla Nam Hee Kimová, bývalá spolupracovníčka Man Hee Leeho, a to až do ich rozchodu v roku 2017, ktorý vyvrcholil obvineniami zo zrady a súdnymi spormi.

Ďalšou pridruženou organizáciou je HWPL (Heavenly Culture, World Peace, Restoration of Light), ktorá sa zasadzuje za svetový mier a každoročne v Soule organizuje samit Svetovej aliancie mieru medzi náboženstvami. Man Hee Lee tak vystupuje nielen ako náboženský vodca, ale aj ako mierový aktivista, s ktorým si potriasajú ruky významní svetoví politici a ďalšie osobnosti.

Religionista Vojtíšek pred rokom na stránkach Náboženského inforservisu upozornil, že „cirkvi Šinčchondži sa podarilo do kampane zapojiť aj prezidentku Čaputovú“.


Zdroj – archív HWPL

Prezidentská kancelária v reakcii na naše otázky odpovedala, že fotografia vznikla náhodne v auguste 2019 počas výjazdu Zuzany Čaputovej v Žiline.

„Prezidentka sa počas svojich ciest po regiónoch veľmi často fotografuje s ľuďmi, ktorí ju o to požiadajú, aj pri náhodných stretnutiach na ulici. Počas fotografovania v Žiline jej neplánovane odovzdali aj Mierový list mládeže. Prezidentka však nemá absolútne žiaden kontakt s cirkevnou organizáciou HWPL,“ odpovedal riaditeľ odboru komunikácie Jozef Matej.

Od katolíkov cez protestantov až k Šinčchondži

V roku 2013 zavítal zakladateľ Šinčchondži Man Hee Lee aj do Prahy. „Pod hlavičkou osláv Kralickej biblie predstavil veterán kórejskej vojny svoje veľmi autoritatívne učenie založené na doslovnom chápaní knihy Zjavenia apoštola Jána. Muž nešetriaci kritikou dnešných cirkví a chváliaci sa zvláštnym stretnutím s Kristom sa v priebehu niekoľkých rokov stal hlavou stotisícového hnutia dobrovoľníkov,“ informovala o Leeho verejnom vystúpení Česká televize v relácii Křesťanský magazín (reportáž od 13:25 min.). Predstavila ho ako kórejského misionára a zakladateľa mierového hnutia.

„Prichádzam ako posol Ježiša Krista a chcem povedať, že všetko, čo čítame v knihe Zjavenia, sa týka našej situácie. Žijeme v dobe, keď sa plnia Ježišove proroctvá, ktoré sú opísané v knihe Zjavenia. Osobne som to poznal a svedčím o tom všetkým cirkvám. Pokiaľ nerozumiete obsahu a zmyslu zjavenia posledných vecí, nemôžete prísť do neba. Preto vás žiadam, aby ste počúvali, skúmali a nakoniec uverili a stali sa tak nebeskými ľuďmi,“ hovoril Lee v krátkej reportáži.

Na tomto podujatí sa s ním zoznámil aj vtedajší vydavateľ a šéfredaktor portálu Křesťan Dnes Rastislav Čižmár. Rodák z Košíc, ktorý bol pokrstený a vyrastal v Rímskokatolíckej cirkvi, sa ešte v roku 2004 zoznámil s Presbyteriánskou kórejskou cirkvou (Presbyterian Church of Korea), najväčšou protestantskou cirkvou v Južnej Kórei.

„Môj prechod k protestantom nebol nijako dramatický. Beriem to tak, že Ježišova cirkev je len jedna a jednotlivé denominácie sa rozlišujú na základe rôzneho výkladu a dôrazov,“ povedal pre Svet kresťanstva Rastislav Čižmár.

Neskôr sa presťahoval do Prahy a v spolupráci s juhokórejským pastorom Davidom Jangom, zakladateľom Christian Today a ďalších kresťanských spravodajských stránok, založil portál Křesťan Dnes. „Noviny sa následne stali členom Českej evanjelikálnej aliancie a ako individuálny člen som spolupracoval aj so Slovenskou evanjelickou alianciou,“ spomína Čižmár, ktorý bol neskôr ordinovaný a pôsobil ako pastor v Prahe.

Keďže popri tom bol stále tvorcom portálu Křesťan Dnes, počas návštevy Man Hee Leeho v Prahe s ním pripravil rozhovor. Na internete ho už však nenájdete – Čižmár tvrdí, že bol stiahnutý po priamom zásahu Davida Janga, ktorý Šinčchondži považoval za sektu a obával sa narušenia dobrých vzťahov s ostatnými protestantskými cirkvami v Česku.


Promócia viac ako 100-tisíc absolventov biblickej školy Šinčchondži v roku 2019.

Dnes hovorí, že práve táto udalosť ho priviedla k tomu, aby sa bližšie zaujímal o toto náboženské spoločenstvo. V Soule absolvoval osemmesačné štúdium na biblickej škole Šinčchondži, počas ktorého býval v rodine patriacej do tohto spoločenstva.

„Vôbec sa nepotvrdili obavy členov mojej predošlej cirkvi, že by sa mi azda mohlo stať niečo nebezpečné alebo zlé. Mohol som však vidieť, ako je Šinčchondži a jej predseda očierňovaný prostredníctvom megafónov pred misijnými centrami a transparentmi. Keď som raz prichádzal do misijného centra, jedna pani na mňa kričala a hrozila mi rukami: Sekta, sekta! Pritom som jej vôbec nič neurobil, iba som kráčal ulicou spolu s členmi Šinčchondži,“ opisuje Čižmár, ktorý sa na fotografii s prezidentkou nachádza úplne vľavo – žltá kravata odkazuje na jeho príslušnosť k Šimonovho kmeňu „nového Izraela“, kam je zaradené aj Česko a Slovensko.

V súčasnosti Rastislav Čižmár pôsobí ako lektor biblických kurzov Šinčchondži. „Členov máme z viacerých miest Česka, zastúpené sú všetky regióny ČR a takmer všetky regióny na Slovensku. Ich počet sa priblížil k číslu 200. Počet Slovákov je zatiaľ v desiatkach, väčšina z nich žije v Prahe, ale zaznamenávame výrazne rastúci trend,“ približuje prvý člen Šinčchondži z tohto regiónu.

Na otázku, prečo pri oslovovaní potenciálnych členov utajujú svoju identitu, odpovedá všeobecnými slovami o „nepriamej misii“, ktorá má byť dôsledkom „mnohých neobjektívnych skresľujúcich článkov na internete“.

Viac sa rozhovoril v spomenutom rozhovore pre Aktualne.cz Simon Yang: „Keď hneď povieme, že sme Šinčchondži, určite si ľudia o nás nájdu na internete množstvo negatívnych informácií a prídu tak o šancu prijať Božie slovo pravdy. Aj Ježiš povedal Matúšovi, keď posielal učeníkov evanjelizovať – buďte múdri ako hady a čistí ako holubice. Inde Ježiš hovorí toto: Vy ešte neoznamujte, že patríte Kristovi. Napriek tomu mnoho ľudí hovorí, že Šinčchondži evanjelizuje pomocou lži.“


Hlavný lektor Šinčchondži v ČR Simon Yang. Foto – shincheonji.cz

Bibliou Yang argumentuje aj v rozhovore pre Dingir, keď sa ho Zdeňek Vojtíšek opýtal na desiatky zmätených a hlboko ranených mladých kresťanov, ktorí sa cítia byť Šinčchondži oklamaní: „Pred dvetisíc rokmi bola situácia veľmi podobná. Mnoho ľudí sa hnevalo na to, čo apoštoli robili. Títo ľudia ich potom ohovárali, že apoštoli konajú proti zákonu, že sa snažia zničiť ich miesta a obyčaje (Sk 6:13–14). Na druhej strane tam boli aj takí, ktorí mali osobnú skúsenosť s učeníkmi a našli uzdravenie (Sk 8:6–8).“

Zdá sa však, že vedenie Šinčchondži si uvedomilo kontraproduktívnosť svojho tajnostkárstva a od 1. septembra ohlásilo transparentnejšiu formu komunikácie. Negatívny imidž sa snažia napraviť aj na sociálnych sieťach – napríklad svedectvom sestier Káje a Elišky.

„Ak niekto v rámci svojich misijných aktivít používa klamstvá a lži, pričom to ospravedlňuje samotnou Bibliou, tak potom sa nemôže čudovať, že verejnosť naňho začne poukazovať ako na sektu.“
Zdeněk Vojtíšek, religionistaZdieľať

Aj túto zmenu si však v Šinčchondži zdôvodňujú svojským spôsobom. „Verím, že otvorenejší štýl misie takisto súvisí s mierou pokročenia naplňovania proroctiev, keď je prisľúbené, že sa má objaviť veľký zástup v bielom podľa kapitoly 14. v biblickej knihe Zjavenie Jána, keďže, ako veríme, svet sa nachádza vo veľkom súžení,“ hovorí Čižmár.

Zároveň odmieta, žeby sa pri oslovovaní ľudí špeciálne zameriavali na ženy. Podľa neho je posolstvo Šinčchondži adresované všetkým ľuďom, ale aj pohľad do iných cirkví dokazuje, že svoju vieru aktívne prežívajú skôr ženy.

Deklaruje tiež, že s údajmi, ktoré získajú od oslovených osôb, narábajú v medziach zákona a GDPR. „Vypĺňanie dotazníkov je štandardná forma prieskumu, ako zistiť, či je dotyčná osoba duchovne hľadajúca, to je predsa úplne prirodzené. Práve pre takýchto ľudí sú totižto naše kurzy veľmi vhodné,“ konštatuje Čižmár. 

So slovom sekta opatrne, odporúča religionista

Aj keď reputácia Šinčchondži je pre medializované negatívne skúsenosti veľmi zlá, odborníci sú pri hodnotení tejto náboženskej skupiny opatrnejší.

Lucia Grešková, ktorá sa na Cirkevnom oddelení Ministerstva kultúry SR zaoberá neregistrovanou náboženskou scénou, hovorí, že počas uplynulých dvoch rokov riešila štyri podnety súvisiace s aktivitami Šinčchondži na Slovensku.

„Počet týchto podnetov je porovnateľný s inými podnetmi na ostatné náboženské skupiny. Z nášho pohľadu nejde o nič mimoriadne a vymykajúce sa priemeru,“ uviedla Grešková pre Svet kresťanstva. „Je pravda, že počas pandémie nám telefón zvoní častejšie. Počet ľudí, ktorí sa chcú poradiť, narástol približne štvornásobne. Nezvýšilo sa však množstvo spoločenstiev, ale samotný dopyt verejnosti po hľadaní náboženských a často iracionálnych zdôvodnení toho, čo sa v súčasnosti deje,“ dodala pracovníčka cirkevného oddelenia.

Čítajte tiež

Zdeněk Vojtíšek vo všeobecnosti poukazuje na to, že k „problematickým skutočnostiam môže dochádzať aj v prípade etablovaných cirkví, kým neraz odsudzované nové náboženské hnutia môžu mať aj pozitívne dosahy na jednotlivca a spoločnosť“.

Počas uplynulých šiestich rokov sa český religionista venoval Šinčchondži vo viacerých článkoch a médiám poskytol niekoľko rozhovorov, no označeniu sekta sa vyhýba. „Religionistika ako vedná disciplína tento pojem nepozná, ide skôr o ľudové pomenovanie, ktoré je neraz používané ako varovanie či nadávka. Uprednostňujem hovoriť o etablovaných cirkvách a náboženských spoločnostiach na jednej strane a o nových náboženských hnutiach na strane druhej,“ vysvetľuje Vojtíšek pre Svet kresťanstva.

„Navyše, označiť niekoho za sektára je veľmi zraňujúce. Ak takto ostrakizujeme napríklad váhajúcich ľudí, zabuchujeme tým dvere a môžeme ich definitívne stratiť,“ vyzýva k opatrnosti Vojtíšek.

Jedným dychom však dodáva, že úplne rozumie ľuďom, ktorí si prešli negatívnou skúsenosťou s nejakou neetablovanou náboženskou skupinou s pochybnou „metódou práce“ a slovo sekta používajú.

„Ak niekto v rámci svojich misijných aktivít používa klamstvá a lži, pričom to ospravedlňuje samotnou Bibliou, tak potom sa nemôže čudovať, že verejnosť naňho začne poukazovať ako na sektu,“ konštatuje Vojtíšek na adresu Šinčchondži, ktorá sa podľa neho drží hesla „účel svätí prostriedky“ a takéto konanie si dokáže zdôvodniť aj samotnou Bibliou.


Jediné verejné vystúpenie Šinčchondži sa konalo na jar roku 2018 v Prahe. Členovia so škraboškami na tvárach protestovali proti zásahom voči členom Šinčchondži v Južnej Kórei. Foto – Wikipedia 

Za najväčšie nebezpečenstvo v prípade nasledovníkov takýchto skupín Vojtíšek považuje pretrhanie prirodzených spoločenských väzieb s rodinou, priateľmi či dovtedajším cirkevným spoločenstvom, pričom počiatočný náboženský zápal až radikalizmus môže neskôr vystriedať pocit podvedenia, pokorenia a sklamania.

Ako si však v kontexte týchto negatívnych skutočností vysvetliť, že Šinčchondži, ale aj iné podobné náboženské skupiny dokážu osloviť množstvo ľudí?

„Nové náboženské hnutia vedia zachytiť aktuálny duchovný dopyt a poskytnúť svojim členom istotu. V prípade Šinčchondži je to navodzovanie istoty jediného správneho výkladu Biblie. Práve to je atraktívne pre niektorých mladých katolíkov či protestantov, ktorí majú túžbu Biblii porozumieť, ale sami to nedokážu. Áno, mnohí chápu, že neistota a neustále hľadanie sú prirodzenou súčasťou viery, no nie každý sa s tým dokáže vyrovnať,“ vysvetľuje Vojtíšek.

Pohľad Borisa Rakovského

Riaditeľ Centra pre štúdium siekt a novej religiozity pri Ekumenickej rade cirkví v SR a šéfredaktor časopisu pre kresťanskú orientáciu Rozmer ponúka svoj pohľad na obsah termínu sekta.


Za sektu považujeme také spoločenstvo, ktoré prostredníctvom používania rôznych psycho-sociologických techník a fyzického, psychického či materiálneho zneužívania vykonáva kontrolu nad životom adepta a spôsobuje jeho závislosť od tejto skupiny či jej vodcu, pričom ho znechucuje alebo vytrháva z jeho dovtedajších rodinných a sociálnych zväzkov.

Výsledkom dlhodobejšieho pobytu v sekte je strata osobnej slobody jednotlivca, premena jeho identity na kultovú, rozpad jeho osobnosti, čo na ňom pochopiteľne zanecháva viaceré škodlivé následky.

Ak hovoríme o sektách, často v nich ide o zneužívanie slobody myslenia, názoru alebo náboženského vyznania ich členov, pričom sa porušujú ich základné ľudské práva a ohrozuje ich bezpečnosť a integrita, ale v niektorých prípadoch môže ísť aj o porušovanie zákonov a iných právnych predpisov v podobe páchania trestnej činnosti.

Sekta je tiež charakteristická značným rozporom medzi deklarovanými cieľmi a tými, ktoré reálne napĺňa a ktoré sú väčšinou podriadené vodcovi sekty alebo jej úzkemu vedeniu.

Verím, že pozorný čitateľ si aj vo svetle týchto slov a medializovaných svedectiev ľudí, ktorí s cirkvou Šinčchondži prišli do styku, dokáže sám odpovedať na otázku, či v tomto prípade ide o sektu. Myslím, že to nebude mať až také ťažké.

Zánik alebo súčasť mainstreamu?

K používaniu termínu sekta skepticky pristupujú aj religionisti Zdeněk Nešpor a Dušan Lužný. V publikácii Sociologie náboženství (Portál, 2007) pripomínajú, že Max Weber, zakladateľ tejto vednej disciplíny, medzi cirkvou a sektou rozlišoval, a rovnako to robia aj ďalší sociológovia, no vzápätí sa púšťajú do uvažovania nad tým, že sektu a cirkev možno chápať aj ako jednotlivé fázy vývoja náboženskej skupiny.

„Z toho pohľadu väčšina cirkví vznikala ako sekty, teda ako malé skupiny ľudí, ktorí oddane nasledovali silného charizmatického vodcu, podľa ktorého doterajšie náboženstvá príliš podľahli svetu, prispôsobili sa mu, a preto je potrebné očistiť túto tradíciu a vrátiť sa k jej pravým, pôvodným princípom. Je zrejmé, že takáto skupina je v ostrom konflikte s vlastnou náboženskou tradíciou (prípadne so všetkými existujúcimi náboženstvami), ako aj s ostatnou spoločnosťou,“ píšu Nešpor a Lužný.

Keď nová náboženská skupina získa veľké množstvo členov a spoločenský vplyv, napätie okolo nej môže oslabnúť a postupne sa môže stať súčasťou systému. „Zo sekty sa tak stala cirkev, ktorá so zvyšnou spoločnosťou spolupracuje, prijíma jej pravidlá hry, stráca svoju počiatočnú radikalitu a tým postupne vytvára podmienky pre to, aby vznikla nová sekta, ktorá bude tento stav kritizovať,“ konštatuje dvojica religionistov.

Zdeněk Vojtíšek pripúšťa, že aj Šinčchondži sa časom môže stať súčasťou etablovanej náboženskej scény, hoci len okrajovou. Paralelu vidí v inom juhokórejskom náboženskom hnutí – Cirkvi zjednotenia, nazývanej aj Munova sekta, ktorá sa pred štvrťstoročím správala veľmi podobne. V roku 1998 pred ňou varovala aj KBS. Po smrti zakladateľa Son-mjong Muna pred deviatimi rokmi sa však hrany obrúsili a Cirkev zjednotenia sa posunula smerom k náboženskému mainstreamu.

Opačnou možnosťou je zánik Šinčchondži, keďže nové náboženské hnutia neraz neprežijú svojich zakladateľov a zanikajú v desiatkach až stovkách.

Nateraz však Vojtíšek pôsobenie Šinčchondži v Česku a na Slovensku nepovažuje za úspešné. „Uvedomme si, že po ôsmich rokoch veľmi agresívnej misijnej činnosti je ich necelých dvesto. Do každého nového člena museli investovať desiatky, ak nie stovky hodín času. Takto podľa mňa úspech nevyzerá,“ uzatvára český religionista.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0