Prečo práve Nagasaki a prečo práve Urakami? V jednom dni zahynuli dve tretiny japonských katolíkov.
Otázku, prečo po zničení Hirošimy 1945 zvrhli Američania 9. augusta ešte druhú bombu na Nagasaki, sa snažia vyriešiť historici, a to s poukazom na ešte trvajúci vojnový stav. Japonsko malo byť donútené ku kapitulácii. Oba atómové útoky patria k apokalyptickým udalostiam, aké nemajú v dejinách obdobu. Je skutočnosťou, že týmto jedným úderom nebol postihnutý japonský národ, ale dve tretiny japonských katolíkov.
Počas 350 rokov svojho trvania v Japonsku bola katolícka cirkev dvakrát takmer vymazaná. Prvé prenasledovanie katolíckej cirkvi prepuklo v roku 1587 a skončilo v roku 1614 jej úplným zákazom. To viedlo v roku 1637 k povstaniu japonských katolíkov. Holandskí kalvinisti podporovali japonský šogunát pri porážke povstania, ktorého kresťanské pozadie je dodnes spochybnené.
„Kríž samurajov“
Rino Cammilleri postavil svojim románom „Kríž samurajov“ japonským katolíkom pamätník. Cez všetko prenasledovanie a zdecimovaniu zachovali japonskí katolíci nazývaní Kakuro kirishitan v podzemí svoju vieru. Keď v roku 1873 mohli opäť prísť zahraničné misionári, žasli nad tým, že tu našli pravoverných katolíkov.
V lete 1945, 6. a 9. augusta zomrelo pri atómových bombách 220 000 ľudí. To nie je ani 0,3% japonských obyvateľov, ale boli to dve tretiny japonských katolíkov.
Katolík Akira Fukahori je jedným z tých, ktorí atómovú explóziu prežili. 31. decembra 2008 v rámci modlitebné vigílie za mier rozprával v Navarre o onej udalosti.
Správa očitého svedka, ktorý výbuch prežil
»Tiež 9. augusta som išiel so svojimi spolužiakmi do továrne Mitsubishi. Bolo mi 15 rokov. Ako náhrada za tých, ktorí museli nastúpiť vojenskú službu vo vojne, pracovali sme v továrni my študenti a pomáhali niekoľkých málo zvyšným robotníkom. Toho rána som bol poslaný so správou na veliteľstve hasičskej centrály vzdialenej 2,5 km. Okolo 11. hodiny som tam čakal na verande na odpoveď. Krátko nato som počul lietadlo a zbadal, ako zažiaril nesmierny svetelný stĺp, z ktorého sa, ako sa zdalo, šírilo svetlo na všetky strany. V tom okamihu som bol tlakovým nárazom hodený na zem. Keď som opäť nadobudol vedomie, ležali na mne telá dvoch alebo troch mladíkov. Obaja, ktorí ležali na mne, mali hlavu a krk plné úlomkov skla. Jeden z nich bol už mŕtvy. Ako zázrakom bol som pod nimi len ľahko zranený.
Sídlo hasičskej stanice sa nachádzalo asi dva kilometre od epicentra výbuchu. Budova s oceľovými nosníkmi bola silno poškodená, ale ešte stála. Panoval hrozný zmätok, krik, panika a bolo tu mnoho mŕtvych a zranených.
Nad stráňami Urakami sa s obrovskou rýchlosťou valila ohnivá vlna.
Predo mnou utekala žena s horiacimi vlasmi. Úplne znetvorený muž, ktorého ramená boli len pahýle a ktorého koža bola úplne spálená, chodil bez cieľa sem a tam. Potom som videl inú ženu, ktorá niesla na chrbte dieťa, z ktorého hlavičky striekala krv. Moje nohy a celé telo sa triaslo hrôzou z tohto divadla. Bol to pekelný pohľad. Zdalo sa, že po cestách sa nepohybujú ľudia, ale odporné a škaredé postavy. Neskôr mi povedali, že tlaková vlna z explózie mala rýchlosť 500 m za sekundu a ohnivý stĺp, ktorý bomba vytvorila, mal teplotu pri zemi 3000 až 4000 stupňov. Vtedy však nikto nevedel, že to, čo sme práve zažili, bola atómová bomba. Hnalo ma to domov. Kam som pozrel, videl sme len zuhoľnatené telá. Keď som dorazil do svojej štvrti, nebol som schopný v troskách zničených stavieb rozpoznať náš dom.
Jedna skoro úplne nahá žena blúdila medzi troskami, jej koža bola jedna otvorená rana, z hlavy a krku sa rinula krv. Pochytila ma taká hrôza, že som sa dal na útek preč. «
Atómová bomba explodovala nad Urakami. Urakami bola mestská štvrť v severnej časti Nagasaki a bola vtedy katolíckym centrom Japonska. Stála tam katedrála, najväčší katolícky chrám Východnej Ázie. V Urakami bývalo 12 000 katolíkov, na 8 500 z nich zahynulo v onom jedinom dni roka 1945.
Giuseppe Nardi KI