Istanbulský dohovor v Česku: rozdelená cirkev aj kritický Kraus

Viac kritických hlasov zo sekulárneho prostredia aj nejednotný postoj kresťanských cirkví. To sú hlavné rozdiely medzi verejnou debatou o Istanbulskom dohovore v Českej republike a na Slovensku. 

Česko patrí spolu so Slovenskom medzi desať krajín Európy, ktoré stále neratifikovali tzv. Istanbulský dohovor. Česká vláda ho dokonca podpísala len pred dvomi rokmi, medzi poslednými. Slovensko svoj podpis pod dohovor dalo ešte v roku 2011. Štát sa však k zmluve pridá oficiálne až ratifikáciou, teda schválením v parlamente. 

Hlasovanie o ratifikácii by malo v Českej republike nastať začiatkom budúceho roka. 

Rozdelení kresťania

Kým na Slovensku sa dá hovoriť o jednotnom postoji cirkví proti Istanbulskému dohovoru, u západného suseda je to inak. 

Ešte v lete sa proti dohovoru postavilo sedem kresťanských cirkví, podľa ich spoločného vyhlásenia by ohrozil tradičnú rodinu a postavil mužov a ženy proti sebe. Ako uvádza ČTK, Českobratská cirkev evanjelická aj Cirkev československá husitská sa ale k výzve nepripojili.

„Rešpektujeme, že na Istanbulský dohovor môžu mať kresťania rôzne pohľady. Osobne sme toho názoru, že by sa ČR mala prihlásiť k štátom, ktoré sa nezmierujú s rôznymi formami zneužitia moci a zmluvu už ratifikovali,“ uzniesla sa synodálna rada Českobratskej cirkvi evanjelickej. 

Zmierlivý tón k dohovoru zaznel aj z úst pražského svätiaceho biskupa Václava Malého. „Nerozumiem tomu, prečo u nás dohovor vyvolal taký odpor. Vyčíta sa z neho niečo viac, než v ňom je. Napríklad, že stavia ženu proti mužovi,“ citoval biskupa Malého Český rozhlas. 

Podľa biskupa Malého síce niektoré články dohovoru vyvolávajú otázky, ako napríklad zavedenie genderovej výchovy do škôl, ale skôr ako ostré odsúdenie si jeho text zaslúži otvorenú a vecnú diskusiu. Biskup Malý si nemyslí, že po ratifikácii dohovoru sa rozbije právny poriadok v krajine. „A nie je to ani cesta k rozbitiu klasickej rodiny alebo vzťahu muža a ženy,“ dodal. 

Naopak, ostro proti dohovoru vystúpil katolícky kňaz Petr Piťha, ktorého kázeň v Chráme sv. Víta koncom septembra vyvolala veľkú polemiku a podľa niektorých médií až ona rozprúdila diskusiu o Istanbulskom dohovore. Piťhu sa následne zastal pražský arcibiskup kardinál Dominik Duka. 

Kritický Kraus aj výhrady advokátov

Kým kritika cirkví smerom k dohovoru obsahuje výhrady pre skrytú gender ideológiu, česká debata obsahuje kritické hlasy používajúce aj iné argumenty. 

Napríklad známy herec a moderátor Jan Kraus kritizoval Istanbulský dohovor pre zbytočnosť, keďže už české zákony násilie na ženách zakazujú. 

„Istanbulská (zmluva) je proti násiliu žien. Chráň Pán Boh, že by som mal niečo za násilie žien. Nemilujem nič viac než ženy – a nikdy som nemiloval. Ale máme zákony na to, že žiadne násilie na ženách sa v demokratickej spoločnosti nemôže odohrávať. Považujem to za samozrejmosť a každý, kto sa toho dopustí, je zločinec,“ povedal Kraus v úvode svojej show 7. novembra.

Kraus sa podľa vlastných slov dočítal, že Istanbulský dohovor je nadnárodná dohoda, že sa skutočne nebudeme dopúšťať násilia na ženách. „Až ma to trošku uráža, akoby to doteraz nestačilo. Máme zákon, ktorý to nedovoľuje,“ povedal. Zároveň kritizoval aj Marakéšsku deklaráciu a tiež zákaz predaja cez sviatky. 

Do debaty o Istanbulskom dohovore sa zapojila aj Česká advokátska komora. Tá vyjadrila obavy, že prijatie dohovoru by viedlo k prelomeniu mlčanlivosti, ktorou sú advokáti viazaní ku klientom. 

Ako píše Aktuálně.cz, Dohovor v článku 28 stanovuje, že štáty, ktoré sa zaviažu na jeho dodržovanie, urobia nevyhnutné opatrenia, aby zákonné pravidlá dôvernosti nebránili určitým profesiám ohlásiť dôvodné podozrenie, že sa niekto dopustil násilia na žene či domáceho násilia, pokiaľ by sa mohlo v budúcnosti opakovať. 

Hovorkyňa Českej advokátskej komory Iva Chaloupková uviedla, že advokát nesmie byť vystavený situácii, keď by mal aktívne hlásiť úradom či polícii skutočnosti, na ktorých by bolo možné založiť podozrenie zo spáchania trestného činu. 

„Takéto konanie je priamo v rozpore s princípmi fungovania advokácie a právneho štátu,“ dodala. Vláda však namieta, že daný článok dohovoru sa advokátov netýka. Analýza českého ministerstva spravodlivosti o advokátoch nehovorí, odkazuje riaditeľ vládneho odboru rovnosti žien a mužov Radan Šafařík.

Podľa advokáta a bývalého ústavného sudcu Stanislava Balíka je to dôkaz, že dohovor je nejasný. „Niekto tam advokáta nevidí a iný ho tam vidí celkom jednoznačne,“ povedal. 

Hlasovať budú začiatkom roka

Istanbulský dohovor bol v Česku dôvodom aj na petície – za aj proti. Oboma petíciami sa zaoberal začiatkom novembra petičný výbor Poslaneckej snemovne.  

Proti ratifikácii dohovoru predložili poslancom 12 362 podpisov, informovali Lidovky.cz. Petíciu iniciovala organizácia Stredoeurópska inšpirácia, ktorej predsedá bývalá poslankyňa za TOP 09 Nina Nováková. 

Na druhej strane odovzdali na petičnom výbore 10 500 podpisov zástancov dohovoru, ktoré vyzbierali Česká ženská lobby spolu s českou pobočkou Amnesty International. 

Ako dodávajú Lidovky, v dolnej komore parlamentu prevzala rolu ambasádorky Istanbulského dohovoru poslankyňa za hnutie ANO Radka Maxová. Pre český server povedala, že má osobnú skúsenosť s domácim násilím. 

Českí poslanci však budú rozhodovať o ratifikácii Istanbulského dohovoru zrejme až začiatkom budúceho roku.

Vláda totiž predloží dohovor do parlamentu až po schválení novely trestného zákona, ktorá má zosúladiť českú legislatívu s dohovorom. Novela má napríklad zakotviť trest za odvlečenie do cudziny s cieľom sobáša, násilnú sterilizáciu a má tiež upraviť premlčaciu lehotu pri stíhaní za ženskú obriezku.