Roháček › Ezechiel › 12

Ezechiel

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48

Spurný dom. Prorok sa obrazne stehuje. I knieža pojde do zajatia; zem bude pustinou.1 A stalo sa slovo Hos­podinovo ku mne po­vediac: 2 Synu človeka, bývaš pro­stred spur­ného domu, ktorí majú oči na to, aby videli, ale ne­vidia; majú uši, aby počuli, ale nečujú, pre­tože sú spur­ný dom. 3 A ty, synu človeka, sprav si náradie stehovať sa a stehuj sa vod­ne pred ich očami a od­stehuješ sa so svoj­ho mies­ta na iné mies­to pred ich očami, ak by azda videli, lebo sú spur­ný dom. 4 Vy­nesieš svoje náradie ako náradie, pot­reb­né pri stehovaní, vod­ne, pred ich očami a ty vy­j­deš večer pred ich očami, jako vy­chádzajú tí, ktorí sa stehujú do zajatia. 5 Pred ich očami si pre­bor stenu a vy­nesieš cez ňu. 6 Pred ich očami ponesieš na pleci, vy­nesieš za tmy, svoju tvár za­kryješ, aby si ne­videl zeme, lebo som ťa dal domu Iz­raelov­mu za čudeso. 7 A učinil som tak, ako mi bolo pri­kázané. Vy­niesol som svoje veci jako veci do prestehovania sa, vod­ne, a večer som si pre­boril stenu rukou, vy­niesol som za tmy, na pleci som niesol pred ich očami. 8 Po­tom ráno stalo sa slovo Hos­podinovo ku mne po­vediac: 9 Synu človeka, či ti ne­povedali dom Iz­raelov, ten spur­ný dom: Čo to robíš? 10 Po­vedz im: Tak­to hovorí Pán Hos­podin: Na knieža v­zťahuje sa toto bremä v Jeruzaleme a na celý dom Iz­raelov, medzi ktorými sú aj oni. 11 Po­vedz: Ja som vaším čudesom; ako som učinil, tak sa učiní im, stehovať sa budú, poj­dú do zajatia. 12 A knieža, ktoré je v ich strede, ponesie s­voje veci na pleci za tmy a vy­j­de; pre­boria sa cez múr, aby ho vyviedli cezeň. Za­kryje svoju tvár, pre­tože ne­uvidí svojím okom zeme. 13 A rozo­striem na neho svoju sieť, a bude lapený do môj­ho vleku, a do­vediem ho do Babylona, do zeme Chal­dejov, ale jej ne­uvidí a tam zo­mrie. 14 A všet­kých, ktorí sú vôkol neho, tú jeho po­moc, i všet­ky jeho hej­ná roz­mecem vo všet­ky vet­ry a budem ich stíhať vy­taseným mečom. 15 A tak zvedia, že ja som Hospodin, keď ich rozp­týlim medzi národy a rozoženiem ich po rôz­nych krajinách. 16 A ponechám z nich nejaký malý počet mužov po meči, po hlade a po more, aby rozp­rávali všet­ky svoje ohav­nos­ti medzi národami, kam prij­dú, a zvedia, že ja som Hospodin. 17 A stalo sa slovo Hos­podinovo ku mne po­vediac: 18 Synu človeka, svoj chlieb budeš jesť s chvením a svoju vodu budeš piť s trasením a so starosťou. 19 A po­vieš ľudu zeme: Tak­to hovorí Pán Hos­podin o obyvateľoch Jeruzalema v zemi Iz­raelovej: Svoj chlieb budú jesť v staros­ti a svoju vodu budú piť v desení, aby spu­stla jeho, Jeruzalema, zem súc olúpená o svoju pl­nosť pre ukrut­nosť všet­kých tých, ktorí bývajú v nej. 20 Mes­tá, teraz obydlené, zpust­nú, a zem bude púšťou, a zviete, že ja som Hospodin. 21 A stalo sa slovo Hos­podinovo ku mne po­vediac: 22 Synu človeka, jaké to máte prís­lovie o zemi Iz­raelovej, že vraj dni sa preťahujú, a za­hynie každé, nes­pl­ní sa ni­ktoré videnie? 23 Pre­to im po­vedz: Tak­to hovorí Pán Hos­podin: Učiním to, že pre­stane to prís­lovie; nebudú ho viacej po­užívať v Iz­raelovi; ale hovor im: Už sú blíz­ko dni a b­líz­ko splnenie každého videnia. 24 Lebo už nebude nijakého videnia már­neho ani po­chleb­ného veštenia pro­stred domu Iz­raelov­ho. 25 Pre­tože ja som Hospodin; budem hovoriť slovo, ktoré budem hovoriť, a vy­koná sa; nebude sa už viacej preťahovať, lebo za vašich dní, spur­ný dome, budem hovoriť slovo a vy­konám ho, hovorí Pán Hos­podin. 26 A stalo sa slovo Hos­podinovo ku mne po­vediac: 27 Synu človeka, hľa, dom Iz­raelov hovoria: Videnie, ktoré on vidí, v­zťahuje sa na mnohé dni, a prorokuje na ďaleké časy. 28 Pre­to im po­vedz: Tak­to hovorí Pán Hos­podin: Ne­pretiah­ne sa viacej ni­ktoré z mojich slov; slovo, ktoré budem hovoriť, sa aj vy­koná, hovorí Pán Hos­podin.