Roháček › Matúš › 19

Matúš

Evanjelium podľa Matúša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28

O rozvode.1 A stalo sa, keď do­končil Ježiš tie slová, že sa sob­ral z Galilee a prišiel do Jud­ského kraja za Jor­dánom. 2 A išly za ním mnohé zá­stupy a uzdravoval ich tam. 3 A pri­stúpili k nemu farize­ovia po­kúšajúc ho a hovorili: Či smie človek pre­pus­tiť svoju manžel­ku pre jakúkoľvek príčinu? 4 A on od­povedal a riekol im: Či ste nečítali, že ten, ktorý ich učinil, od počiat­ku učinil ich muža a ženu 5 a po­vedal: Pre­to opus­tí človek otca i mať a bude sa pri­dŕžať svojej ženy, a tí dvaja budú jed­no telo? 6 Takže nie sú viacej dvoje, ale jed­no telo. A tedy toho, čo Bôh spojil, človek nech neroz­lučuje! 7 A povedali mu: P­rečo tedy pri­kázal Mojžiš dať roz­vod­ný list a pre­pus­tiť ju? 8 Po­vedal im: Mojžiš vám do­volil pre tvrdo­sť vášho srd­ca pre­pus­tiť vaše ženy, ale od počiat­ku nebolo tak. 9 A hovorím vám, že ktokoľvek by pre­pus­til svoju ženu pre inú príčinu ako pre smils­tvo a vzal by si za ženu inú, cudzoloží, a ten, ktorý si vez­me za ženu pre­pus­tenú, cudzoloží. Eunúchovia čiže panenci.10 V­tedy mu po­vedali jeho učeníci: Jest­li je taká vec človeka so ženou, tak nie je dob­re oženiť sa. 11 A on im po­vedal: Nie všet­ci chápu to slovo, ale iba tí, ktorým je to dané. 12 Lebo sú panen­ci, ktorí sa tak narodili z materin­ského života, a sú panen­ci, ktorých ľudia učinili panen­cami, a zase sú panen­ci, ktorí sa sami pre nebes­ké kráľov­stvo učinili panen­cami. Kto môže po­chopiť, nech po­chopí! Pán žehná deti.13 Vtedy mu prinies­li dieťat­ká, aby na ne vzkladal ruky a mod­lil sa nad nimi, a učeníci im do­hovárali za to. 14 Ale Ježiš po­vedal: Nechaj­te dieťat­ká a neb­ráňte im prij­sť ku mne, lebo takých je nebes­ké kráľov­stvo. 15 A keď vzložil na ne ruky, od­išiel od­tiaľ. Bohatý mládenec.16 A hľa, is­tý človek pristúpil k nemu a po­vedal: Dob­rý Učiteľu, čo dob­rého mám činiť, aby som mal večný život? 17 A on mu riekol: Čo ma nazývaš dob­rým? Ni­kto nie je dob­rý, iba jeden, Bôh. A jest­li chceš voj­sť do života, za­chovaj pri­kázania. 18 A povedal mu: Ktoré? A Ježiš riekol: Nezabiješ, nez­cudzoložíš, ne­uk­rad­neš, ne­povieš falošného svedoc­tva, 19 cti svoj­ho otca i s­voju mať a budeš milovať svoj­ho blížneho jako samého seba. 20 Na to mu po­vedal mládenec: To všet­ko som za­choval od svojej mlados­ti, čo mi ešte chýba? 21 Ježiš mu po­vedal: Ak chceš byť do­konalý, iď, predaj svoj majetok a daj chudob­ným a budeš mať po­klad v nebi a poď, na­sleduj ma! 22 Ale keď počul mládenec to slovo, od­išiel za­rmútený, lebo mal mnoho majet­ku. 23 A Ježiš po­vedal svojim učeníkom: Ameň vám hovorím, že bohatý ťažko voj­de do nebes­kého kráľov­stva. 24 A zase vám hovorím, že ľahšie je veľb­lúdovi prej­sť cez ihel­né ucho než bohatému voj­sť do kráľov­stva Božieho. 25 Keď to počuli jeho učeníci, náram­ne žas­li a hovorili: Kto po­tom môže byť spasený? 26 Ale Ježiš po­zrel na nich a po­vedal im: U ľudí je to ne­možné, ale u Boha je všet­ko možné. 27 Vtedy od­povedal Peter a riekol mu: Hľa, my sme opus­tili všet­ko a išli sme za tebou, čo tedy bude nám? 28 A Ježiš im po­vedal: Ameň vám hovorím, že vy, ktorí ste ma na­sledovali, v znovaz­rodení, keď sad­ne Syn človeka na tróne svojej slávy, sad­nete si aj vy na dvanás­tich trónoch súdiac dvanásť po­kolení Iz­raelových, 29 A každý, kto opus­til domy alebo bratov alebo ses­try alebo otca alebo mat­ku alebo manžel­ku alebo deti alebo polia pre moje meno, do­stane mnohonásob­ne viac a večný život obd­rží dedične. 30 Ale mnohí pr­ví budú po­sled­ní a po­sled­ní pr­ví.