Je po jasnom trojitom zamietnutí Národnou radou s Istanbulským dohovorom na Slovensku naozaj koniec?

Bratislava 29. februára 2020 (HSP/Foto:SITA-Branislav Bibel)

Národná rada je najvyšší orgán zastupiteľskej demokracie na Slovensku, už jej prvé rozhodnutie o Istanbulskom dohovore bolo zaväzujúce aj pre prezidentku. Tá však stále nekoná a z opozície sa dokonca ozývajú hlasy, že nová moc, ktorá príde po voľbách, bude môcť dokument prijať. Ako to teda vlastne je?

V uplynulých dňoch parlament, už po tretíkrát, rozhodoval o postoji Slovenska k Istanbulskému dohovoru. A opäť, už po tretíkrát, sa jasnou, ústavnou väčšinou vyjadril proti jeho prijatiu, napriek tomu, že niektorí poslanci bojovali ako levy, hľadali všetky možné procedurálne prekážky, aby sa schôdza Národnej rady ani neotvorila a Istanbul nebol zastavený.

Hlasovanie bolo tiež festivalom pokrytectva v podaní niektorých „kresťanov“, ktorí so škrípajúcimi zubami, súc pod tlakom sobotňajších volieb, vedomí si toho, že hlasovanie sa naozaj nebude dať oddialiť, voľky-nevoľky museli odmietnutie dohovoru podporiť, navzdory svojim liberálnym chúťkam (ako kto hlasoval, to si môžete pripomenúť TU).

Odporcovia Istanbulu teda túto prezidentkinu výhradu prekonali: ak jej predtým bránila konať výhrada, že parlament neodmietol dohovor formálne správnym spôsobom, teraz už toto tvrdiť nemôže. Alebo áno? Jej právny poradca Peter Kubina už pred niekoľkými týždňami vyhlásil, že Istanbulský dohovor nie je možné prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní, že podľa rokovacieho poriadku sa o medzinárodnej zmluve nesmie hlasovať skôr ako 30 dní od jej predloženia.

Na druhej strane, parlament tak predsa urobil a prezidentka sa vyjadrila, že nevyslovenie súhlasu s ratifikáciou Istanbulského dohovoru rešpektuje a jej hovorca informoval verejnosť, že „ďalší postup bude koordinovať s ministerstvom zahraničných vecí SR, ako je to pri medzinárodných zmluvách obvyklé.“

Hovorí sa, že kde sú dvaja právnici, tam sú prinajmenšom tri právne názory, a to aj pre tento prípad stopercentne platí. A tak, hoci možno aj v tejto chvíli viaceré múdre právnické hlavy intenzívne hútajú nad tým, akú fintu vymyslieť, aby prezidentka nemusela oznámiť Rade Európy, že Istanbulský dohovor na Slovensku nebude účinný a platný, iní významní právnici tvrdia, že na tom vôbec nezáleží, lebo podľa nich je podstatné, že dohovor bol odmietnutý, ratifikačný proces bol definitívne a právoplatne skončený negatívnym spôsobom a tým podpis ministerky Žitňanskej pod tým dokumentom stratil právnu účinnosť.

Lenže je s týmto dokumentom na Slovensku naozaj definitívny koniec? Hoci podľa niektorých názorov už prvé rozhodnutie parlamentu bolo nezvrátiteľné, nezrušiteľné, nezameniteľné, strážni psi liberalizmu sa už nechali počuť, že keď príde po voľbách nová moc, nový parlament a nová vláda, budú môcť dokument nanovo prijať. Poukazujú tiež na to, že Istanbulský dohovor podpísalo všetkých 27 členských štátov EÚ, platí už v 21 z nich a Slovensko je zatiaľ prvý štát EÚ, ktorý svoj podpis pod dohovorom odvoláva.

A prezidentka stále nekoná, nezdá sa, že by si mienila splniť povinnosť oznámiť čím skôr Rade Európy, že Slovensko neprijalo Istanbulský dohovor, hoci ju k tomu vyzvali viaceré politické strany a najnovšie aj 30 390 občanov Slovenskej republiky, ktorí podpísali petíciu „Netraumatizujte Slovensko Istanbulským dohovorom“ (píšeme o tom tu: https://www.hlavnespravy.sk/30-000-ludi-ziada-prezidentku-aby-oznamila-rade-europy-ze-slovensko-nehodla-prijat-istanbulsky-dohovor/2068589 ).

Navyše, Európska únia mala už vlani pripraviť iný, podobný dokument, ktorý by údajne mala členským štátom začať nanucovať už čoskoro. Ako sa k nemu postaví nová vláda, ktorá vzíde z týchto parlamentných volieb, to zatiaľ je vo hviezdach…

V súvislosti s dianím okolo dohovoru sme položili niekoľko otázok organizátorom petície „Netraumatizujte Slovensko Istanbulským dohovorom“ z Aliancie za rodinu.

Hlavné správy: Myslíte si, že je tu ešte priestor pre nejaké ďalšie právne kľučky, ktorými by mohla pani prezidentka vypovedanie Istanbulského dohovoru ešte ďalej zdržovať?

Anton Chromík: Právo je plné právnych kľučiek, ale zdržovanie je neúctivé voči občanom a voči vôli Národnej rady. My sa naozaj obávame toho, že vždy je možné si vymyslieť nejaké právne kľučky. Bolo by to však skutočne nerešpektovaním vôle ľudí a demokracie.

Hlavné správy: Sú tu aj hlasy, ktoré hovoria, že po voľbách príde nová moc, nový parlament a oni budú môcť ten dohovor prijať nanovo.

Anton Chromík: My sa obávame práve toho, že sa nebude rešpektovať demokraticky prijaté rozhodnutie Národnej rady, pretože naozaj sú tu mnohé ataky a pokusy nerešpektovať vôľu ľudí.

Ivan Lehotský