Spitzer zomrel v piatok v Seattli na problémy so srdcom, uviedla jeho manželka, emeritná profesorka Kolumbijskej univerzity Janet Williamsová.
Spitzer v roku 1973 vylúčil homosexualitu z príručky pre diagnostikovanie a štatistiku duševných chorôb. „Bol to veľký prielom v profesii," povedala Williamsová, ktorá s manželom pracovala na treťom vydaní príručky publikovanej v roku 1980, ktorá sa stala bestsellerom.
Spitzerovo stanovisko ovplyvnilo stretávanie sa s aktivistami homosexuálnej komunity, pri ktorých si uvedomil, že homosexualita nie je porucha, keď sami gayovia sú spokojní so svojou orientáciou. „Skôr než len sa odvolávať na autority, na autoritu Freuda, otázka znela: Sú o tom štúdie? Aké sú o tom dôkazy?" povedal Spitzer o svojej práci časopisu New Yorker v roku 2005 a dodal, že si vyberal spolupracovníkov, ktorí sa zaviazali riadiť sa údajmi.
Emeritný profesor Allen Frances, ktorý bol editorom neskorších vydaní príručky, povedal denníku The Times, že Spitzer „bol zďaleka najvplyvnejším psychiatrom svojej doby."
Aktivisti za práva homosexuálov pripísali Spitzerovi k dobru, že odstránil homosexualitu zo zoznamu duševných porúch. „Zdravotná porucha by musela byť spájaná buď so subjektívnou tiesňou – bolesťou – alebo s celkovým znehodnotením sociálnej funkcie," vysvetlil Spitzer v denníku The Washington Post v dobe odbornej debaty spoločenstva psychiatrov o homosexualite.
Doktor Jack Drescher, gay a psychoanalytik v New Yorku, povedal The Times, že Spitzerov úspešný tlak na odstránenie homosexuality zo zoznamu porúch znamenal veľký pokrok pre práva homosexuálov. „Skutočnosť, že sú dnes povolené sobáše homosexuálov, je sčasti zásluha Boba Spitzera," povedal.
V roku 2012 sa Spitzer verejne ospravedlnil za štúdiu z roku 2001 o takzvanej reparatívnej terapii, ktorá umožňovala zmenu orientácie homosexuálnych osôb, ak si to naozaj želajú. Pripustil, že štúdia mala vážne nedostatky a dospela k chybným záverom.