100 rokov po 1.svet.vojne - papež František o 3.svet.vojne
Vatikán/Taliansko 13. septembra (RV) Pápež František slávil v sobotu 13. septembra svätú omšu na mieste vojenského pamätníka Redipuglia pri príležitosti 100. výročia Prvej svetovej vojny, aby sa tu modlil za obete všetkých vojen a odovzdal svetu posolstvo pokoja.
Po prílete a privítaní štátnymi predstaviteľmi a arcibiskupom Gorizie Mons. Carom Robertom Redaellim Svätý Otec navštívil najprv miestny rakúsko-uhorský cintorín, kde je pochovaných 15-tisíc vojakov. Pri vstupe do objektu vojenského pamätníka Redipuglia pápeža privítal taliansky vojenský ordinár Mons. Santo Marcianò.
Asi 15-tisíc veriacich sa zúčastnilo na následnom eucharistickom slávení. So Svätým Otcom koncelebrovali kardinál Christoph Schoeborn, arcibiskup Viedne a Josip Bozanic, arcibiskup Záhrebu, 60 biskupov, 13 vojenských ordinárov a početná skupina vojenských kaplánov. Liturgiu sprevádzal spevácky zbor talianskych vojakov a námorníkov. Na slávení sa zúčastnili členovia Púte ordinariátu OS a OZ SR, vedenej vojenským ordinárom Mons. Františkom Rábekom, delegácie z Maďarska, Slovinska, Rakúska a Chorvátska, ako aj zástupcovia židov a moslimov.
V homílii Svätý Otec označil akúkoľvek vojnu za šialenstvo a dodal silné slová na margo aktuálnej situácie, ktorú nazval treťou svetovou vojnou, „vedenou po častiach“: „Aj dnes je mnoho obetí... Ako je to možné? Je to možné preto, že v zákulisí existujú záujmy, geopolitické plány, chamtivosť po peniazoch a moci, je tu zbrojný priemysel, ktorý sa zdá byť veľmi dôležitým! A tí, čo plánujú teror, títo organizátori konfliktu, ako aj tí, čo obchodujú so zbraňami, majú v srdci napísané: ‚Čo je mňa do toho?‛.“ Vzápätí pápež dodal výzvu obrátiť sa od onoho Kainovho ‚Čo je mňa do toho?‘ k plaču.
*
Prinášame plné znenie homílie:
Po tom, ako som mal možnosť obdivovať krásu tohto regiónu, kde muži a ženy pracujú a starajú sa o svoje rodiny, kde sa deti hrajú a starší ľudia snívajú... nachádzajúc sa tu, na tomto mieste, blízko tohto cintorína, môžem povedať len jedno: vojna je šialenstvom.
Kým Boh pokračuje v udržiavaní svojho stvorenstva a my, ľudia, sme povolaní spolupracovať na jeho diele, vojna ničí. Ničí aj to najkrajšie, čo Boh stvoril: človeka. Vojna všetko obracia na ruby, dokonca aj bratské puto. Vojna je šialená, plánom jej rozvoja je skaza: chce sa rozvíjať prostredníctvom ničenia!
Chamtivosť, netolerancia, ambícia mať moc... to sú motívy, ktoré vedú k šialenému rozhodnutiu a tieto motívy sú častokrát ospravedlňované ideológiou. Ale ešte predtým je tu vášeň, je tu nezriadený impulz. Ideológia je ospravedlnením, a ak neexistuje ideológia, je tu Kainova odpoveď: «Neviem.(Čo je mňa do toho – preklad talianskeho textu, pozn. red.) Či som ja strážca svojho brata?» (Gen 4, 9). Vojna nikomu nehľadí do tváre: starcom, deťom, mamám, otcom... ‚Čo je mňa do nich?‛
Nad vstupom do tohto cintorína sa vznáša posmievačné motto vojny: ‚Čo je mňa do toho?‛. Všetci títo ľudia, ktorí tu odpočívajú, mali svoje plány, svoje sny..., no ich životy boli pretrhnuté. Prečo? Pretože ľudstvo vravelo: ‚Čo je mňa do toho?‛.
Aj dnes, po druhom krachu ďalšej svetovej vojny, môžeme azda hovoriť aj o tretej vojne, vedenej akoby „po častiach“ – prostredníctvom zločinov, krviprelievania, skazy... Ak chceme byť úprimní, na prvých stranách novín by mal byť titulok: ‚Čo je mňa do toho?‛. Kain by povedal: «Či som ja strážca svojho brata?»
Tento postoj je presným opakom toho, o čo nás žiada Ježiš v evanjeliu. Počuli sme, že on sa nachádza v tom najmenšom z našich bratov: on, Kráľ, Sudca sveta, on je hladným, smädným, cudzincom, chorým, väzňom... Ten, kto sa postará o brata, vstúpi do radosti Pánovej. Kto to však nerobí, kto svojím zanedbávaním dobrého hovorí: ‚Čo je mňa do toho?‛, zostáva vonku.
Na tomto mieste a na tom druhom cintoríne sa nachádza mnoho obetí. Dnes si ich pripomíname. Je tu plač, žiaľ, bolesť. Pripomíname si tu obete všetkých vojen sveta. Aj dnes je mnoho obetí... Ako je to možné? Je to možné preto, že v zákulisí existujú záujmy, geopolitické plány, chamtivosť po peniazoch a moci, je tu zbrojný priemysel, ktorý sa zdá byť veľmi dôležitým! A tí, čo plánujú teror, títo organizátori konfliktu, ako aj tí, čo obchodujú so zbraňami, majú v srdci napísané: ‚Čo je mňa do toho?‛
Múdrym prináleží uznať chyby, pocítiť za ne bolesť, kajať sa, prosiť o odpustenie a plakať. S postojom: ‚Čo je mňa do toho?‛, ktorý majú v srdci vojnoví špekulanti možno získajú mnoho, no ich skorumpované srdce stratilo schopnosť plakať. Kain neplakal, nemohol plakať. Kainov tieň nás tu, na tomto cintoríne, dnes zahaľuje. Vidieť ho tu. Vidieť ho v histórii od roku 1914 až po dnešné dni. A je ho vidieť aj v našej dobe.
Srdcom syna, brata, otca vás všetkých žiadam a pre nás všetkých prosím o obrátenie srdca: o obrátenie od: ‚Čo je mňa do toho?‛ k plaču. K slzám nad všetkými padlými počas „zbytočného krviprelievania“, za všetky obete vojnového šialenstva všetkých čias. Plač. Bratia, ľudstvo potrebuje plakať a toto je hodina plaču. / Preložila: Zuzana Klimanová
*
Na konci svätej omše bola prednesená modlitba za padlých a obete vojen. Svätému Otcovi za návštevu Redipuglie poďakoval Mons. Marcianò, vojenský ordinár. Talianska ministerka obrany Roberta Pinottiová podarovala pápežovi prenosný vojenský oltár, používaný počas Prvej svetovej vojny. Náčelník štábu admirál Luigi Binelli Mantella spolu s armádnym generálom Claudiom Grazianom dali pápežovi Bergogliovi historickú listinu, výpis z matriky s uvedením mena pápežovho starého otca: „Giovanni Carlo Bergoglio, narodený v roku 1884, strelec, ktorý padol počas Prvej svetovej vojny.“ „Prosím, prijmite tento dar ako prejav odhodlania nášho vojska premeniť dejiny vojny na dejiny pokoja“ – povedal vojenský ordinár.
Pápež František následne odovzdal prítomným ordinárom, biskupom a ďalším prítomným votívnu lampu sv. Františka z Assisi na znak posolstva pokoja. Svetlo lampy bude v ich diecézach pripomienkou hrôz a následkov vojen, ale tiež akéhokoľvek násilia a nespravodlivosti.
Potom, ako Ján Pavol II. v roku 1992 prišiel ako pútnik do Redipuglie, dnes teda opäť prišiel pápež na miesto, kde odpočíva vyše 100-tisíc vojakov, z nich 60-tisíc neznámych. Počas dnešnej návštevy používal pápež František na presun uzavreté auto na zvýraznenie a zachovanie atmosféry uzobrania a modlitby, čo bolo cieľom dnešnej pastoračnej návštevy, trvajúcej len štyri hodiny. Napoludnie sa pápež František vrátil späť do Vatikánu.
Text zverejneny na internetovej stranke TK KBS (tkkbs.sk)https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140913002