Clicks518

Deň otcov

Mala oblečené svoje najkrajšie šaty výrazne oranžovej farby, vlasy zviazané červeno – zlatou stuhou. Bola pripravená ísť do školy. Práve bol deň otcov a všetky deti mali prísť v sprievode svojho ocka…More
Mala oblečené svoje najkrajšie šaty výrazne oranžovej farby, vlasy zviazané červeno – zlatou stuhou. Bola pripravená ísť do školy.

Práve bol deň otcov a všetky deti mali prísť v sprievode svojho ocka. Ona jediná však príde s mamičkou.

Mam ju odhovárala od toho, aby tam šla, lebo spolužiaci by to nepochopili. Ale ona chcela všetkým povedať niečo o svojom ockovi, i keď to bolo trochu iné ako v prípade ostatných detí.

V škole bol dav oteckov, ktorí sa trochu rozpačito zdravili, a netrpezlivých detí, ktoré ich držali za ruku. Učiteľka ich volala jedného po druhom a každý predstavil svojho otecka.
Nakoniec učiteľka zavolal dievčatko v oranžových šatách. Všetci sa naň pozerali a hľadali v jeho blízkosti nejakého muža.

„Kde je jej otecko?“ spýtalo sa jedno dieťa. „Podľa mňa žiadneho nemá!“ zakričalo druhé. Zozadu nejaký hlas zamrmlal: „To bude ďalší z tých príliš zaneprázdnených otcov, ktorí nemajú čas.“

Dievčatko sa usmialo a všetkých pozdravilo. Keď mu učiteľka odovzdala slovo, pokojne si prezrelo tú záplavu ľudí pred sebou, potom si spojilo ruky a začalo hovoriť silným a jasným hlasom: „Môj otecko tu nie je, lebo žije veľmi ďaleko odtiaľto. Ale ja viem, že by si prial byť tu so mnou, a chcem, aby ste o ňom čosi vedeli – aj ako veľmi ma ľúbi. Rád by rozprával príbehy, učil ma bicyklovať sa. Na moje sviatky my vždy daroval červenú ružu a učil ma púšťať šarkany. Jedávali sme spolu veľké zmrzliny a napriek tomu, že ho nevidíte, ja nie som sama, pretože môj otecko je stále so mnou, hoci žijeme ďaleko od seba. Viem to, lebo mi sľúbil, že vždy bude v mojom srdci.“

Keď to dopovedalo, položilo si ruku na srdce. Jeho mama uprostred davu otecko sa hrdo dívala na svoju dcéru so slzami v očiach. Dievčatko spustilo ruku a skončilo slovami plnými nehy: „Veľmi ľúbim môjho ocka. On je moje slniečko a keby mohol, bol by tu, lenže nebo je ďaleko. No niekedy, keď zavriem oči, mám pocit, akoby nikdy nebol odišiel.“

Zavrelo oči a mama si s prekvapením všimla, že všetky deti aj ich otcovia zavreli oči. Čo videli? Asi ocka vedľa dievčatka.

„Viem, že si so mnou, ocko,“ prerušilo dievčatko ticho.
To, čo sa stalo potom, dojalo všetkých. Nikto to nevedel vysvetliť, pretože všetci mali zavreté oči, ale na stole zrazu ležala nádherná voňavá červená ruža. Dievčatko dostalo láskavé požehnanie od svojho otecka a dar veriť, že nebo vlastne nie je až tak ďaleko. Nebo v skutočnosti nie je ďaleko.

Bruno Ferrero: Koľko stojí zázrak

Pripravil A. Čulen
alianciazanedelu.sk/archiv/3933
Slúžili omšu v Notre Dame, aby si všetci uvedomili, že katedrála patrí Bohu
alianciazanedelu.sk/archiv/3942
Prenasledovaní aj v Európe: Švédsko sa pripája k Anglicku v zamietaní azylu pre prenasledovaných kresťanov
alianciazanedelu.sk/archiv/3944
Bratia a sestry and one more user like this.
Bratia a sestry likes this.
J. Ch. Korec: Obranou Cirkvi v dejinách Slovenska som vedome bránil Slovensko samotné… Možno očakávať, že bojový ateizmus bude znevažovať všetko kresťanské i slovenské u nás až do znetvorenia