Clicks1.1K

Začiatok SNP sa niesol v atmosfére vraždenia nemeckých vojakov a civilného obyvateľstva partizánmi, ale aj ďalším pokusom o atentát na prezidenta J. Tisu

Začiatok SNP sa niesol v atmosfére vraždenia nemeckých vojakov a civilného obyvateľstva partizánmi, ale aj ďalším pokusom o atentát na prezidenta J. Tisu 28. augusta 1944 zadržali partizáni v Turčian…More
Začiatok SNP sa niesol v atmosfére vraždenia nemeckých vojakov a civilného obyvateľstva partizánmi, ale aj ďalším pokusom o atentát na prezidenta J. Tisu

28. augusta 1944 zadržali partizáni v Turčianskom Sv. Martine medzinárodný rýchlik, v ktorom sa vracala z Rumunska nemecká vojenská misia. Úlisne z vlaku vylákali všetkých 28 (podľa iných prameňov 24, vrátane 3 žien) členov misie a pri pokuse o ich odzbrojenie na rozkaz sovietskeho partizánskeho veliteľa P. A. Velička ich všetkých zavraždili.


(Podľa iných prameňov jedna žena a dievča, ktoré boli iba poranené, po ošetrení v nemocnici boli prepustené). Masakru zavelil previesť slovenský dôstojník poručík Cyril Kuchta (nositeľ nemeckého vyznamenania Za hrdinstvo, ktoré dostal 4. Júla 1941 v boji proti ZSSR) na rozkaz sovietskeho partizánskeho veliteľa P. A. Velička a proti mienke svojho nadriadeného veliteľa posádky podplukovníka Emila Perku, ktorý predvídal, že by to bola provokácia voči Nemcom.

Takýto čin nemohol nevyvolať tvrdú reakciu Nemeckej ríše. Podobné výčiny Hitler pravidelne pomstil hroznými represáliami, ako desaťnásobnou decimáciou obyvateľstva, alebo aj zrovnaním so zemou celej obce, v ktorej sa to stalo. Štefan M. Sokol to označil ako „nezmyselný anarchistický kúsok (….), za ktorý vinníkov dosiaľ nik nevzal na zodpovednosť“ (Literárny týždenník, 21. 8. 1997, s. 20).

Zdá sa však, že táto masakra nebola vyvolaná iba príležitostným zmocnením sa nemeckej vojenskej misie, ale pravdepodobnejšie všetko už bolo pripravené zo strany partizánskeho vedenia na začatie masových akcií. V ten istý deň sa totiž uskutočnil celý rad násilných partizánskych akcií na rozličných miestach, pri ktorých zahynulo mnoho obetí, ktorých počet nikdy nebol presne vyčíslený.

V Ľubochni partizáni prepadli 20 – člennú strážnu jednotku nemeckých detských táborov, a napriek tomu, že sa im vzdali, všetkých aj s ich telefonistkou zavraždili pred hotelom Fatra. Podľa iných prameňov išlo o 18 osôb.

V Liptovskom Sv. Mikuláši partizáni zajali a zastrelili asi sedem nemeckých vojakov.
Na ultimátne naliehanie nemeckého vyslanca H. E. Ludina prezident J. Tiso aj vláda SR teraz už dali súhlas, aby na Slovensko prišli nemecké vojenské jednotky na pomoc proti partizánom. V noci nemecké vojská začali prenikať na územie Slovenska a bojovať proti partizánom a povstalcom.

Historik F. Vnuk: Dokedy budú činy a výčiny partizánov „odvrátenou tvárou mesiaca“? Dr. G. Husák takto opísal podiel partizánov v povstaní: Ich tábory boli často brlohmi ožranstva, prostitúcie

alianciazanedelu.sk/archiv/4246
………….
Podľa pamäti Karola Murgaša, ktorý už 27. augusta došiel do Banskej Bystrice, aby sa pridal k povstalcom, Mirko Vesel vo svojom rádiovom prejave vyhlásil: „Nemci zrušili Slovenskú republiku, uväznili prezidenta Dr. Jozefa Tisu a odvliekli ho do Malaciek, kde ho majú zastreliť.(…) Maďari už prekročili hranice pri Lučenci .“ Nič z toho nezodpovedalo pravde, ale táto lož zviedla mnohých, aby išli brániť svoj štát a svojho prezidenta.
………….
Prezident SR Jozef Tiso vo svojom rozhlasovom prejave zdôraznil, že„slovenská štátna samostatnosť sa zrodila z nepopierateľného prirodzeného práva slovenského národa na vlastný život“.

SNP pokračovalo vraždením civilného obyvateľstva ale aj kňazov partizánmi (2. časť)

alianciazanedelu.sk/archiv/4244

K povstaniu zaujal toto stanovisko: „Nevyjasnenosť pojmov a cieľov, použitie podvodu a zaskočenia dobromyseľných ľudí, predstieranie dobroprajnosti voči Slovákom boli prvé príznaky rodiaceho sa nového života. Do toho nevyjasneného ovzdušia hodila sa správa, že Nemci obsadzujú Slovensko, že zabili prezidenta, odvliekli vládu, a preto bola pohotová výzva: „Slováci, poďte s nami proti Nemcom!“ A aby sa všetky duševné zložky slovenského človeka aktivovali, bola rozšírená poplašná správa: „Maďari sú vo viacerých prúdoch na postupe proti Slovensku. Slováci, pridružte sa k nám, chytajte zbraň na obranu Slovenska proti Maďarom!“ (….)

Tak sa stalo, že tejto prefíkanej taktike podľahli mnohí statoční ľudia a dobrí Slováci nielen v armáde, ale i v radoch civilného obyvateľstva, ktorí nachytaní zvučnými heslami alebo drastickým vystupovaním partizánov dostali sa do spoločnosti ľudí, ktorých ohavnosť spoznali až potom, keď si už uvedomili, že sú v hroznej protive nielen so zákonmi nášho štátu, ale i so životnými záujmami slovenského národa“.

Pokus o atentát na prezidenta Tisu v jeho paláci

Podľa svedectiev niekoľkých pamätníkov sa traja dôstojníci z Golianovej skupiny skutočne pokúsili v tú noc o atentát na prezidenta Tisu v jeho paláci, kde chceli vniknúť bočným vchodom zo Štefánikovej ulice. Iba neočakávaný príchod ministra A. Macha mal zmariť ich projekt.


Generál A. Malár sa v rozhlasovom prejave obrátil na príslušníkov slovenskej armády: „Keď vám môžem úprimne radiť, tak vám volám: Stáť! Čelom späť! Pochod do materských posádok k svojim jednotkám! Všetko je prenáhlené, nedomyslené a môže to naše pekné, dosiaľ vojnovou zhubou len málo dotknuté drahé Slovensko priviesť ta, kde ho nechceme mať, to je do vojnovej vravy. (….) Keď sa rozbijeme, keď zničíme svoje ťažko nadobudnuté hodnoty, či už mravné, alebo materiálne, stratíme vážnosť, stratíme cenu, nebudeme znamenať vôbec nič. (…) Načo nám revolúcia, mládenci? Kto nám čo robí?

Myslíte, že nám môže byť lepšie? Boli ste doposiaľ sami pánmi v svojom dome, máme však istotu, že v budúcnosti tiež tak bude? Prečo teda nečakať, až veci sami dozrejú, a potom jednotne, okolnostiam primerane, všetci za jeden povraz ťahať. Tak káže zdravý pud sebazáchovy malého národa.“

Okresný náčelník z Topoľčian neskôr hlásil: „Po rozhlasovom prejave pána prezidenta o 19. 00 hod. nastal v radoch narukovaných veľký zmätok. Mnohí zložili zbrane po obciach, či už na úradoch, alebo v kasárňach, alebo ich zahadzovali a poutekali domov.“
………….
V Chotári obce Kriviany (teraz Krivany), okr. Sabinov, partizáni vyhodili do vzduchu osobný motorový vlak. Podľa hlásenia žandárskej stanice Lipiany (teraz Lipany) pritom zahynulo osem ľudí a deväť bolo ťažko ranených.

Podľa knihy M. S. Ďuricu: Dejiny Slovenska a Slovákov (Lúč, Bratislava 2003)

Pripravil A. Čulen

alianciazanedelu.sk/archiv/4238
One more comment from Anton Čulen
Caesar and 2 more users like this.
Caesar likes this.
Coburg likes this.
Zoticus likes this.
ekans
mám za to že celé toto povstání se neslo v této atmosféře, jestli se k tomuto Slováci hlásí je mě jich líto, toto je dílo Beriji www.google.com/search
Christophor likes this.