Clicks149

Vraždíme človeka a voláme to právo! Boľševická ideológia dlhodobo ešte pretrváva aj v našej spoločnosti a jej zvrátená propotratová propaganda má tu svojich zástancov a prívržencov.

Táto spoločnosť je naozaj spoločnosťou kultúry smrti. Svedomie nám otupelo a dohnalo nás to k necitlivosti voči iným. Aj keď táto propagácia „ normálnosti“ práva zabiť sa dotýka viacerých oblastí …More
Táto spoločnosť je naozaj spoločnosťou kultúry smrti.

Svedomie nám otupelo a dohnalo nás to k necitlivosti voči iným. Aj keď táto propagácia „ normálnosti“ práva zabiť sa dotýka viacerých oblastí spoločenského života, ja by som chcela poukázať na pseudoprávo na umelý potrat, t.j. na vraždu nevinného počatého nenarodeného dieťaťa.

Boľševická ideológia dlhodobo ešte pretrváva aj v našej spoločnosti a jej zvrátená propotratová propaganda má tu svojich zástancov a prívržencov. Tento násilný čin vraždy na nevinnom dieťati, ktoré sa nevie nijako brániť, nemožno podporiť nijakým argumentom a už vôbec nie ľudsko-právnym argumentom.

Štyridsať rokov zvrátenej komunistickej propagandy o tom, že počatý človek nie je človek ale akýsi zhluk buniek či niečo neurčité, spôsobilo to, že mnohí si naozaj neuvedomujú, že v prípade umelého potratu vraždíme človeka. Nástup demokracie však nepriniesol v tejto otázke života zmenu k lepšiemu, ba naopak, silnejúci liberalizmus a potratový biznis prispeli k ešte väčšej voľnosti šírenia „práva ženy“ na potrat.

V zápase o legislatívnu zmenu zákona o umelom prerušení tehotenstva, ktorý platí na Slovensku, ktorá mala výrazne obmedziť možnosť vykonať svojvoľný umelý potrat, som sa stretla s reakciami pre mňa nepochopiteľnými. Ako odborná asistentka poslancov národnej rady za ĽS Naše Slovensko, vytrvalo som sa snažila o to, aby tento návrh poslanci predložili na rokovanie do parlamentu. Očakávala som spory a výmeny názorov so zástancami potratom, no nejasný a rozporuplný, ba až útočný postoj od pro-life aktivistov a kresťanských poslancov ma šokoval. Celé sa to točilo okolo „ich agendy“ a o tom, kto môže či nemôže k tomu niečo povedať či niečo konkrétne a kompetentné urobiť.

Myslím, že celková spoločenská vedomosť o tom, prečo povedať umelým potratom jasné NIE, je veľmi slabá a povrchná. Vychádzam zo skúsenosti rozhovorov s ľuďmi rôznych oblastí spoločenského života. Naozaj vymizlo povedomie, že počaté dieťa je človek a preto aj otázka umelého potratu je pre nich rovnako relatívna.

Umelý potrat však neznamená „len“ vraždu dieťaťa, ale úplne ničí, zabíja osobnosť matky. Po osobných rozhovoroch so ženami, ktoré podstúpili umelý potrat, som sa začala viac venovať problematike postabortívneho syndrómu. Jeho následky sú naozaj katastrofálne, pred otvorenou spoločnosťou utajované a zahmlievané. Prečo? Otázka peňazí , no aj nepochopiteľného postoja – zabiť! Áno, mnohí zástancovia potratov nemajú z tohto biznisu naozaj nič, žiaden finančný prospech a predsa sú ochotní do krvi sa biť o presvedčenie, že žena musí mať právo na umelý potrat.

Práve naopak, ľudsko-právny argument hovorí ZA ŽIVOT každého človeka, preto nemožno z tejto ochrany vyňať deti počaté a nenarodené, ba čo skôr, je nutné a povinnosťou spoločnosti a zvlášť zákonodárcov, život týchto nevinných detí ešte osobitným zákonným spôsobom ochrániť.

Človek sa podľa prirodzeného zákona rodí zo ženy a žena má toto poslanie hlboko v sebe zakorenené. Tvrdenie opaku je aj zločinom na žene, ktorú sa mnohí zastancovia tzv. politiky pro-choice, t.j. propotratovej politiky, snažia presvedčiť, že zabiť vlastné dieťa je jej právo a že nezanechá to na jej osobnosti žiadne stopy, ba čo viac, že jej sebavedomie porastie, či bude sa môcť slobodne ďalej realizovať a rozvíjať.

Je to lož! Jed podaný slovami klamstva, pretože za celé roky schvaľovania a vykonávania umelých potratov sa štúdiami psychológov jasne dokázalo, že veľmi vysoké percento žien po potrate trpí závažným postabortívnym syndrómom, ktorý ma fatálne následky a deštruuje nielen psychiku ženy ale celý jej život. Vysokým percentom sa rozumie až cca 80% žien, pričom tu štatisticky chýbajú tie ženy, ktoré z obáv pomoc za celý život nevyhľadali alebo im adekvátna pomoc bola odmietnutá, či spáchali samovraždu skôr, akoby tento problém začali riešiť.

Nijaké zlo nemôže priniesť dobro, tak ani zlá rada neprináša človeku pokoj a pozitívny výsledok.

„Právo“ človeka zabiť iného, a v tomto prípade, bezbranného človeka, nemôže byť predsa nikdy právom v tom správnom zákonnom a morálnom zmysle.

Trauma z potratu prináša takú emocionálnu nestálosť a poruchy správania, ktoré smerujú k sebapoškodzovaniu a k suicidálnym myšlienkam, ktoré často končia tragicky.

Táto trauma prináša narušené vzťahy na všetkých úrovniach – v rodine, partnerstve, na pracovisku i vo všeobecnosti. Vyvoláva nekontrolovateľný hnev a ďalšie neprimerané emočné prejavy. Brzdí, ba dokonca zastaví rast osobnosti. Následkom sú ťažké a nezvládnuteľné depresie a iné psychické poruchy.

Otázka zákonného schvaľovania umelých potratov má však oveľa väčší duchovný rozmer, nakoľko odporuje Božiemu zákonu, Božiemu princípu.

„ A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril.“ (Gn 1, 27)

„Boh stvoril človeka zo zeme a stvoril ho podľa svojho obrazu. A zasa ho prinavráti do nej, ale- ako je sám mocný-vyzbrojil ho silou. (Sir17, 1-2)

Človek je stvorený na obraz Boží a podľa Božieho príkazu nemôže zabiť iného človeka. Piate Božie prikázanie hovorí jasne: „ Nezabiješ!“ (Dt 5,17)

„Na počiatku stvoril Boh človeka a ponechal mu možnosť rozhodnúť sa. Dal mu svoje príkazy a ustanovenia. Položil pred teba vodu a oheň: čiahni rukou po tom, čo si vyvolíš. Pred človekom leží život a smrť, dobro a zlo: dostane to, čo sa mu ľúbi.“ (Sir 15, 14_15, 17-18)

„ Hľa, dnes som predložil pred teba život i šťastie a smrť i nešťastie a prikazujem ti, aby si miloval Pána svojho Boha, kráčal po jeho cestách a zachovával jeho príkazy, ustanovenia a nariadenia. Potom budeš žiť a rozmnožíš sa – a Pán, tvoj Boh, ťa bude žehnať v krajine, do ktorej sa uberáš, aby si ju prevzal do vlastníctva.

Za svedkov proti vám volám nebo i zem: Predložil som vám život i smrť, požehnanie i kliatbu! Vyvoľ si život, aby si zostal nažive ty aj tvoje potomstvo.“ (Dt 30, 15-16,19)

Státisícami zavraždených nevinných detí za celé desaťročia, privolali sme si na seba prekliatie, ktorého trpké ovocie teraz môžeme každodenne okusovať a zažívať. Toľkými vraždami nevinných sa priam zdémonizovala naša spoločnosť a zastrel sa nám zrak pre rozlišovanie dobra od zla. Dôsledkom čoho je aj vysoké percento rozpadu rodín, rozpadu manželstiev.

Zašli sme tak ďaleko, že sme toto zlo vraždy nevinného dieťaťa nazvali právom a pojali ho ako právo zákonné. Preto je teraz nevyhnutné toto uzákonené zlo odstrániť, lebo aj za to sa raz budeme zodpovedať nie len pred ľuďmi ale hlavne pred Bohom.

„Beda tým, čo vydávajú zlé zákony, a pisárom, čo píšu nespravodlivo, aby utláčali na súde chudobných a páchali násilie na práve ponížených môjho ľudu; aby sa vdovy stali ich korisťou a aby olupovali siroty.

Čo urobíte v deň navštívenia, až sa z diaľky priblíži pohroma? Ku komu sa budete utiekať o pomoc a kde zanecháte svoju slávu?

Lebo sa skloníte medzi zajatcov a padnete medzi zabitými.“ ( Iz 10, 1-4)

„Beda tým, čo vravia zlému dobré a dobrému zlé, robia svetlo tmou a tmu svetlom, robia horké sladkým a sladké horkým!“ (Iz5, 20)

JUDr. Lucia Žužová – Kandidátka do Európskeho parlamentu ( ĽS Naše Slovensko)

alianciazanedelu.sk/archiv/3766