Grausová, Natália (ĽS Naše Slovensko) – poslankyňa NR SR Vystúpenie spoločného spravodajcu
Pozvánka na: Protest "Nemý výkrik" 12. 6. 2018 o 12:45 hod začína schôdza Národnej rady, a preto sa chceme po tretí raz stretnúť pred parlamentom v Bratislave na úplne tichej demonštrácii Nemý výkrik.
Ďakujeme Natálii Grausovej za jej nádherné vyznanie a celému jej tímu za prípravu zákona na ochranu nenarodených detí v NRSR. Nech Ťa za to Pán Boh žehná a Sedembolestná Panna Mária, Patrónka Slovenska sprevádza a ochraňuje

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, ja by som teraz v tomto mojom príhovore v prvom rade chcela poďakovať matkám, slobodným matkám, ktoré napriek tomu, že sa ocitli možno v ťažkej situácii…

===== Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, ja by som teraz v tejto v tomto mojom príhovore v prvom rade chcela poďakovať matkám slobodným matkám, ktoré napriek tomu, že sa ocitli možno v ťažkej situácii ak ich opustil muž, partner možno ten človek bol ženatý, možno jednoducho nerozmyslene, možno jednoducho mnoho sa dostala do situácii keď to bolo tehotenstvo nežiadané nežiaduce a jednoducho ju to zaskočilo a napriek tomu, napriek hanbe, napriek útokom rodičov, výčitiek a ja neviem čo napriek ohrozeniu svojej kariéry vďačím vďaka týmto slobodným matkám, ktoré si dieťa vybojovali, ktoré si dieťa ponechali a dobre ho vychovali.

Tak isto vďaka chcem vďačiť poďakovať všetkým rozvedeným ženám, ktorých opustil manžel alebo z nejakého dôvodu im to manželstvo sa nevydarilo a ktoré napriek tomu vychovali svoje deti dobre, nezavrhli svoje deti. A z praxe mám skúsenosti také, že slobodné matky a rozvedené ženy vychovávajú svoje deti možno oveľa lepšie než keď dieťa sa má dobre a keď žije dobre v zabezpečenej finančnej finančne zabezpečenej rodine. Chcem sa poďakovať mladým ľuďom, ktorí majú hypotéky, ktorí sú zadĺžení a napriek tomu príjmu dieťa a vychovávajú ho zodpovedne. Chcem sa poďakovať chudobným rodinám pretože naozaj je veľa rodín na Slovensku veľa rodín chudobných, ktoré dieťa prijali aj keď im to možnože práve vtedy nevychádza do toho rozpočtu a ja si myslím, že nikto ešte na Slovensku hladom neumrel len preto, že sa mu narodilo ďalšie dieťa, rodina.

Nádherné svedectvo N. Grausovej o potrate TU čas – 3:14:31 / 6:14:22: alianciazanedelu.sk/archiv/1764

Ďalej sa chcem poďakovať aj mnohodetným rodinám, ktoré príjmu ďalšie dieťa, mnoho raz je to dieťa neplánované, mnoho raz je to už mimo keď oni mali už celkom iné plány a prišlo do toho toto dieťa, ktoré niekedy je aj nežiadané a napriek tomu ho prijali. A častokrát sa stáva zase z vlastnej skúsenosti, že práve to dieťa, ktoré bolo najmenej plánované mnoho raz to dieťa, ktoré, ktoré možno si tá mama aj ten poplakala, že ho musí prijať, a mnoho práve takéto dieťa mnohokrát býva veľkou radosťou a veľkou oporou pre svojich rodičov. Takže tento začiatok, toto moje poďakovanie.

Ďalej chcem sa prihovoriť kolegom, kolegyniam poslankyniam, kolegom poslancom, ktorí tu nie sú aj pani kolegyňu Antošovú, ktorá odišla, že jednoducho chcem povedať to, že mnoho určite medi vami medzi tými 150 poslancami je, sú ženy, že sa nájdu ženy, ktoré potratili teda dali zabiť svoje dieťa či už boli v nešťastnej situácii či si mysleli, že jednoducho je to jediné riešenie jednoducho určite si myslím, že sa nájdu také. Určite sa nájdu v našom parlamente aj muži poslanci, kolegovia, ktorých partnerka išla na potrat. Nájdu sa takí možno, ktorí svoje dievča prinútili ísť na potrat keď sním chodili, možno takí, ktorí nie, že, ktorí dovolili keď dievča alebo žena alebo partnerka chcela ísť tak je to tak jednoducho sa s tým zmierili. Možno mnohí ženatí mali mimomanželský pomer a vzťah a z toho vzniklo a jednoducho na základe tohoto. Chcem aj toto povedať, že áno aj takí sú, takí sme ľudia, takí sú ľudia určite možno aj medi nami.

Máme tu medzi nami lekárov, konkrétne o jednom, ktorý je gynekológ jeden viem, že je gynekológ doktor Bastrnák, ale je tu aj veľa lekárov iných profesií. Všetci títo lekári jednak gynekológ musel vykonávať potraty. Keď bol ešte keď sa pripravoval na atestáciu z gynekológie ale aj ostatní lekári v rámci cirkulácie. Keď ste chceli si urobiť atestáciu tak museli stráviť nejaký čas aj na gynekologickom oddelení a urobili niekoľko boli nútení urobiť niekoľko potratov. Tak sa im prihováram sa z tohoto miesta, že podporou našej novely zákona majú aj títo ľudia, ktorí trebárs v tomto parlamente všeličo majú za sebou či už sú to poslanci či už sú to lekári, že aj podporou našej novely máte šancu aspoň trochu odčiniť to zlo, ktoré sa stalo, tie vraždy nevinných, ktorými ste aj vy si ktorými ste, ktorých ste sa aj vy možno hoci v súlade so zákonom ale dopustili. Chcem sa prihovoriť z tohoto miesta tým nešťastným ženám, ktoré sa teraz rozhodujú či majú ísť na potrat alebo nie.

Častokrát sú to zúfalé ženy, v minulosti viem, že také ženy veď nie je už taká doba, aby dievčatá skákali do Dunaja, brali si životy a ja neviem čo všetko keď sa ocitli v takejto situácii. Jednoducho je taká doba, že dá sa dieťa vychovať môže ho žena vychovať. Keď ho nemôže alebo nechce z nejakého dôvodu môže ho dať na adopciu. Už sme tu počuli z úst mojich kolegov poslancov aký je problém s adopciami detí, koľko je manželstiev, koľko je neplodných manželstiev, ktoré túžia mať deti. A naozaj na tú adopciu dieťaťa sa čaká mnoho rokov.

Ja si viem predstaviť tie ženy, ženy, sestry moje, ktoré ste v tej situácii, áno teraz sa to zdá nezvládnuteľné, možno sa bojíte ste vystrašené, ste vystresované, ste zhrozené, ste zhrozené plné hanby, bojíte sa rodičov, bojíte sa okolia, bojíte sa, že prídete o miesto. Všetko toto chápem, všetkému tomuto rozumiem ale napriek tomu ten potrat je vražda. Iné aj keď sa vám to zdá ako jediné riešenie a že zdá sa vám, že niet iného riešenia. Áno narodenie dieťa zasiahne život ženy, určite ženy zasiahne život celej rodiny, zasiahne do súkromia každého áno. Ja som sama matka viem, že keď sa žena raz stane matkou už nikdy nebude slobodným človekom. Ja viem, že keď som matka hoci môj syn má 42 rokov a že mám vnúčatá ale ja viem, že keď odkedy mám dieťa už nikdy som nebola nebudem slobodným človekom, pretože je tá povinnosť je to jednoducho moje dieťa.

A možno vás opustil partner, možno možnože zle žijete s manželom, možno máte zlého manžela, a ja neviem aké dôvody, je veľmi veľa dôvodov. Možno sa bojíte o zamestnanie ale chcem vám povedať teraz sa vám to vidí v tomto mimoriadnom ťažkom položení v ťažkej situácii, že je to jediné riešenie, že niet iného riešenia. Ale verte, verte, že po rokoch zistíte, že by ste to boli zvládli, po rokoch s uplynutím rokov zistíte, že možno bol by sa váš život otočil iným možno smerom ako ste si plánovali ale boli by ste vyžili, boli by ste prežili a možno by ste mali radosť zo svojho dieťaťa.

Ja vám poviem teraz jeden príbeh. Bola študentka medicíny, poviem vám je to príbeh môj študovala som medicínu bola som vo štvrtom ročníku. Zoznámila som sa s chlapcom, zaľúbili sme sa bol to kolega medik tak isto, bolo to a otehotnela som. Bol to vzťah nezrelý, bol to vzťah nezodpovedný, málo zodpovedný. Boli sme síce zamilovaní ale mysleli sme si, že jednoducho môžeme všetko. A prišlo do toho dieťa. Áno narodilo sa mi dieťa počas štúdia vo štvrtom ročníku, v najťažšom ročníku medicíny a jednoducho porodila som syna. Nemala som nárok vtedy ešte ani na individuálne štúdium, nemala som nárok ani na sociálne žiadne príspevky. Moja mamička ma vychovávala sama, boli sme, žili sme vo veľkej chudobe, oja mama po nociach prepisovala ako úradníčka prepisovala na stroji množstvo všelijakých článkov len, aby ma uživila a aby teda mohla podľa. Bol to jej jej zásluha bola aj to, že som na tú vysokú školu mohla chodiť.

A teraz do toho prišlo dieťa. S mojim manželom sme sa ešte počas, bývalým manželom ešte počas štúdia rozišli, pretože naozaj bolo to zelené bola to nezrelý vzťah to bol, povrchný vzťah a zistili sme, že nemôžme spolu existovať. Takže, jednoducho rozišli sme sa ešte po tom štúdiu počas štúdia a ja som potom otehotnela znova. A ja som si myslela, že to sa nedá prežiť, že jednoducho, že vedela som, že nedokončím školu, že to sa nedá s jedným dieťaťom ročným, že a bála som sa mamy. Bála som sa, že moja mama zblázni tá, ktorá všetko celý život mi obetovala, že to nepochopí jednoducho hanbila som sa, hanbila som sa ako pes pred všetkými.

Bola som medička, nám vtedy nikto nehovoril, že zabitie, že potrat je zabitie dieťaťa. Ja som mala to šťastie, že ani počas praxe na gynekológii som sa k potratu nedostala čiže nevidela som tie nožičky, ručičky a toto všetko. A ja, aby z mojej z môjho strachu z mojej hanby asi som sa najviac bála mojej mamy a toho, že nedokončím štúdium. Ja som išla na potrat, ja som dala zabiť svoje nenarodené dieťa. A ja to doteraz ľutujem. Podľa na kánonu katolíckej cirkvi je taká, keďže som katolíčka je to automatická exkomunikácia, ja som sa neskôr z toho som si tieto veci dala do poriadku. Vyspovedala, špeciálne som teda mal špeciálnu svätú spoveď kde mi boli tieto hriechy teda dané rozhrešenie, to mňa však totižto rozhrešenie, ktoré dostaneme a odpustenie hriechov nás nijako nezbavuje zodpovednosti za zlo, ktoré sme urobili. Ja som bola veľmi nešťastná naozaj všetky tie veci, ktoré sa tu popisujú tá depresia tej ženy. Ja som začala trpieť depresiami, bola som nešťastná.

Vtedy som ešte nevedela, že prečo je to, pretože jednoducho myslela som si, že zbabraný život atď. Ale prežívala som to na vlastnom, na vlastnom tele, na vlastnej duši a jednoducho až neskôr som si uvedomila, že aké zlo som spáchala. A po rokoch som si uvedomila, že nič by sa nebolo až také hrozné stalo keby som si to moje dievčatko bola nechala, bolo to dievčatko, pretože môj syn by nebol jedináčik, ja som potom hľadala všelijaké iné spôsoby odčiniť to, chcela som si adoptovať …